Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/328/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201913 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ľ.T. V., nar. XX.X.XXXX, S. XXX, XXX XX O., 2/ Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, Q. Č.. X, O., 3/ Q. V., nar. X.X.XXXX, B. XXX, XXX XX O., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Štefanom Abelovským, Šoltésovej č. 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, 821 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 1177/124/2010 zo dňa 23.8.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného sp. zn. 1177/124/2010 zo dňa 23.08.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v sume 209,73 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet ich právneho zástupcu č.ú.: XXXX XXX XXX/XXXX vedený v W. U..W.., O. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2010 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného zn. 1177/124/2010 zo dňa 23.8.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.k. 7014/2004, zn. 2485/10/474/10/MPO zo dňa 1.5.2010. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), v zmysle, ktorého postupoval. Uviedol, že v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu ani v jeho prílohe sa nenachádzajú doklady preukazujúce, že nehnuteľnosti v rozhodnom období t. j. od 22. mája 1948 až 1. januára 1990 prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 503/2003 Z.z. Vzhľadom na okolnosť, že žalobcovia neodstránili nedostatky podania v stanovenej lehote, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď konanie zastavil. Žalobcovia považujú uvedené rozhodnutie za neodôvodnené a nezákonné. Žalovaný pri svojom rozhodovaní posudzoval len doklady predložené pri uplatnení reštitučného nároku. Žalobcovia po uplatnení svojho nároku na vrátenie vlastníctva podľa zákona číslo 503/2003 Z.z., na výzvu prvostupňového správneho orgánu dňa 15. novembra 2005 doplnili požadované doklady, ktorými preukázali, že predmetné nehnuteľnosti riadne kúpnou zmluvou odkúpili v roku 1961 a následne tieto nehnuteľnosti prešli na štát vyvlastnením bez náhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujú rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené a nepreskúmateľné, vydané na základe neúplného zistenia skutkového stavu. Na základe uvedených dôvodov žiadali žalobcovia napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2010 uviedol, že listom zo dňa 7. júna 2005 správny orgán vyzval účastníkov konania na odstránenie nedostatkov podanej žiadosti v lehote do 14. 12. 2005 a zároveň ich poučil, že ak v určenej lehote nebudú požadované doklady doplnené, bude konanie vo veci zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Dňa 15. 11. 2005 doplnili účastníci len niektoré z požadovaných dokladov. Účastníci nepredložili až do vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu relevantné písomné doklady, a to doklady preukazujúce, že nehnuteľnosti v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 503/2003 Z.z. a z tohto dôvodu správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Na základe uvedených dôvodov žalovaný trval na správnosti vydaného rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 246c, ods. 1, prvá veta O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. V piatej časti O.s.p., upravujúcej postup v konaniach, v ktorých súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, zákon upravuje spôsob prejednania veci v neprítomnosti účastníkov v ust. 250g ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého, ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov. Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Z uvedeného vyplýva, že špeciálna úprava pre postup súdu v prípade neprítomnosti účastníkov, t.j. aj ich právnych zástupcov na pojednávaní o preskúmanie správnych rozhodnutí nepodmieňuje odročenie pojednávania dôležitým dôvodom, tak ako je to pri úprave postupu v iných občianskych konaniach podľa tretej časti O.s.p. Špeciálna úprava umožňuje pojednávať v neprítomnosti účastníkov bez ohľadu na dôvod ich neprítomnosti. Súd v danom prípade preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa skutkového stavu, ktorý bol v čase jeho vydania. Súd nevykonával žiadne dokazovanie, prítomnosť účastníkov konania nebola potrebná, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti ako i v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 31. 12. 2004 bolo Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave doručené podanie Q. V., ktorým si uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva podľa zákona číslo 503/2003 Z.z.. V žiadosti boli označení pôvodní vlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - Y., parcela číslo XXX/X - dom a parcela číslo XXX - záhrada, pričom tieto pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho titulu. Listom zo dňa 7. júna 2005 správny orgán vyzvala žiadateľa, aby v lehote do 14. 12. 2005 odstránil nedostatky podania a doložil overený výpis z pozemkovej knihy, vl. č. XXX, XXX, aktuálnu identifikáciu parciel číslo XXX/X a XXX, doklad o trvalom pobyte, doklad o štátnom občianstve, doklady preukazujúce vzťah oprávnenej osoby k pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti, a to úmrtným listom pôvodného vlastníka dedičským rozhodnutím, doklady preukazujúce, že predmetné nehnuteľnosti v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Správny orgán žiadal doložiť aj čestné prehlásenie, že na predmetné pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Správny orgán vo výzve špecifikoval náležitostí žiadaných dokladov a upozornil žiadateľa, že v prípade, ak doklady nebudú predložené v stanovenej lehote, bude konanie zastavené. Prvostupňový správny orgán následne konanie prerušil za účelom doplnenia dokladov. Podaním doručeným správnemu orgánu dňa 15. 11. 2005 žiadateľ predložil kúpnu zmluvu na základe ktorej nadobudli E. V. s manželkou rodinný domček s dvorom a záhradou zaevidovaný v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Y., parcela číslo XXX/X a v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Y., parcela číslo XXX. Žiadateľ predložil úmrtný list Q. V., pôvodnej vlastníčky nehnuteľností, ktorá zomrela dňa 21.12.2001. Predmetom dedičského konania v zmysle predloženého osvedčenia o dedičstve boli aktíva, pozostávajúce aj z nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Y. v podiele 2/4 k celku, parcela číslo XXX/X vo výmere 494 m2 - zastavaná plocha s rodinným domom súpisného čísla XXX, parcela č. XXX/X vo výmere 24 metrov štvorcových - garáž, parcela č. XXX vo výmere 490 m2 - záhrady. Dedičmi sa stali E. V. a Q. V., nar. XX.X.XXXX. Z identifikácie parciel vystavenej Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu vyplýva, že parcela číslo XXX/X, dom a dvor o výmere 324 metrov štvorcových je vedená na vlastníka - oprávnenú osobu, ktorým je hlavné mesto Slovenskej republiky. Parcela číslo XXX o výmere 1701 m2 je evidovaná na vlastníka, Q. V.. V pôvodnom katastrálnom operáte, vl. č. XXX sa nenachádza záznam popisujúci prechod vlastníctva k predmetným pozemkom po pôvodných majiteľoch, E. a Q.Y. V. na štát, resp. inú osobu po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.1960. Žiadateľ teda nepredložil doklad o prechode vlastníctva na štát alebo na inú právnickú osobu do 1.1.1990, čo je jedným zo základných predpokladov na uplatnenie si reštitučných nárokov. Na základe tohto dôvodu prvostupňový správny orgán konanie zastavil. Rozhodnutie bolo žiadateľovi doručené dňa 18.5.2010. Dňa 31. mája 2010 bola správnemu orgánu doručená žiadosť Ľ. I. o pokračovanie konania vo veci reštitučných nárokov uplatnených jej otcom, Q. V., ktorý podľa jej tvrdenia zomrel dňa 21. 6. 2010 (t.j. po doručení predmetného oznámenia?). Doklad o úmrtí žiadateľa a prechode jeho nárokov a práv na svoju osobu nepredložila. V odvolaní neuviedla žiadnu námietku týkajúcu sa prvostupňového rozhodnutia o zastavení konania. Žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým akceptoval podanie Ľ. I. ako odvolanie podané oprávnenou osobou napriek okolnosti, že si neoveril jej oprávnenie konať za pôvodného žiadateľa. V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 2 ods. 1 až 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne. Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluvu o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. Podľa ust. § 7 reštitučného zákona, ak dôjde k súbehu práv oprávnených osôb podľa § 3 ods. 1, prislúcha právo na navrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Ak týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, ak sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 6 ods. 2, prípadne na finančnú náhradu. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona, pri presadzovaní práva podľa tohto zákona sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby podľa § 4 ods. 1 povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj to, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 a že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 32 ods. 1 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku). Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že dňa 31.12.2004 si uplatnil reštitučný nárok Q. V., nar. XX.X.XXXX ako oprávnená osoba, ktorá prevzala prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že nepreukázal prechod dotknutých nehnuteľností v zákonom ohraničenej dobe na štát alebo inú právnickú osobu. Žiadateľ prevzal predmetné rozhodnutie dňa 18.5.2010. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. c) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania. Podľa ust. § 53 ods. 1 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V danom prípade bol účastníkom konania o reštitučnom nároku Q. V., nar. XX.X.XXXX, ktorému bolo prvostupňové rozhodnutie doručené do vlastných rúk. Z dokladov, ktoré účastník konania predložil vyplynulo, že sa stal spolu s E. V., nar. XX.X.XXXX, dedičom po pôvodnej spoluvlastníčke, ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.1960. Nehnuteľnosti, ktorých vrátenia sa žiadateľ domáhal, neboli predmetom dedičského vysporiadania v dedičskom konaní po neb. Q.Y. V. zn. D 12/02-20, Dnot 16/02. Neboli predložené doklady, že by bol podaný podnet na vysporiadanie novoobjaveného dedičstva - rodinný domček s dvorom a záhradou zaevidovaný v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Y., parcela číslo XXX/X a v pozemkovo knižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Y., parcela č. XXX. Dňa 31.5.2010 bola správnemu orgánu doručená žiadosť Ľ. I., bytom Q. X, O. o pokračovanie v reštitučnom konaní. Žiadateľka nepredložila žiaden doklad osvedčujúci, že žiadateľ, Q. V., nar. XX.X.XXXX zomrel, že na ňu prešli práva po nebohom. Žiadateľka vo svojom podaní, ktoré správny orgán vyhodnotil ako odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení konania, nedoplnila chýbajúce doklady podmieňujúce pokračovanie v konaní a absencia ktorých bola dôvodom pre zastavenie konania. Podľa názoru súdu, prvostupňový správny orgán na základe skutkových zistení rozhodol o zastavení konania v súlade so zákonom. Pochybil však, keď bez preverenia si oprávnenosti Ľ. I. konať namiesto pôvodného žiadateľa, Q. V., nar. XX.X.XXXX na základe úmrtného listu a najmä následného rozhodnutia o vysporiadaní dedičstva po nebohom, akceptoval jej podanie ako odvolanie podané oprávnenou osobou podľa § 53 ods. 1 správneho poriadku a s touto osobou žalovaný ďalej konal. Žalovaný následne vydal druhostupňové rozhodnutie, ktoré vydal na základe úkonu Ľ. I., ktorej aktívna legitimácia nebola preukázaná. Nie je súčasne zrejmé, či napadnuté rozhodnutie bolo doručené všetkým dotknutým osobám (t.j. prípadne ďalším dedičom nebohého). Podľa ust. § 250i ods. 1 prvá veta a 3, O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na vady, konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia súd prihliada z úradnej povinnosti. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Skutkové zistenia správneho orgánu musia vyplývať z obsahu spisového materiálu, ktorý je správny orgán povinný predložiť súdu. Len na základe kompletného spisového materiálu môže súd preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správnosť postupu správneho orgánu. Napriek okolnosti, že správne orgány správne vo svojich interných písomnostiach založených v spise konštatovali, že I. I. nepredložila so svojim podaním doklad osvedčujúci jej aktívnu legitimáciu, tento nedostatok podania neodstránili, nevyzvali ju na doloženie príslušného dokladu a ďalej s ňou vo veci konali. Vzhľadom na okolnosť, že uvedená vada nebola odstránená, v správnom konaní nebol ustálený okruh oprávnených osôb pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nie je v možnostiach súdu v súdnom konaní preskúmať správnosť postupu správneho orgánu a dospieť k zisteniu, či žalobcovia v prvom až treťom rade mali byť zahrnutí do okruhu oprávnených osôb v správnom konaní, či prípadne boli dodržané ich procesné práva a či teda postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania z dôvodu úspechu v konaní, ktoré pozostávajú z nákladov na právne zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 2 úkony (prevzatie veci, spísanie žaloby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky) vykonané v roku 2010 v sume 2 x 55,49 € v prospech každého zo žalobcov, podľa § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky v uplatnenej výške 1/13 z výpočtového základu, v zmysle výpočtu právneho zástupcu žalobcov, t.j. celkovo odmena za zastupovanie 3 klientov 332,94 €, znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v účinnom znení, t.j. celková odmena za úkony 166,47 €. (Právny zástupca žalobcov nesprávne vo svojom výpočte určil výšku zníženia odmeny o 20%). Súd priznal žalobcom paušálnu náhradu, každému zo žalobcov 2 x 7,21 € (§16 ods. 3 vyhl.), t.j. 43,26 €. Priznaná náhrada trov konania žalobcov predstavuje celkom 209,73 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.