Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/327/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201974 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201974.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinová 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.10.2010 ako aj rozhodnutia zo dňa 15.10.2010 č. SLV-OLVS-39/2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie v časti žaloby o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.10.2010 z a s t a v u j e. Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou do podateľne súdu dňa 4.11.2010 sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.10.2010 ako aj rozhodnutia vydaného pod číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010. Uviedol, že žalovaného požiadal podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie všetkých uznesení o začatí trestného stíhania pre trestné činy machinácii pri verejnom obstarávaní, porušovania záväzných povinností pri správe cudzieho majetku, poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev a zneužitie právomoci verejného činiteľa vo veci verejného obstarávania vyhláseného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR na predmet zákazky „Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len MV a RR SR), propagácia a reklama implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencii a workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania“ (tzv. nástenkový tender), resp. následne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb medzi MVaRR SR a skupinou dodávateľov - Zamedia, s.r.o., Consulting & Management, s.r.o., European Consultants Organisation, s.p.r.l. a avocat, s.r.o.“. Rozhodnutím č. KM-759-001/SI-2010 zo dňa 26.8.2010 žalovaný žiadosti nevyhovel. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podal dňa 6.9.2010 rozklad. Žalobca má zato, že dňom 4.10.2010 vzniklo fiktívne rozhodnutie o zamietnutí rozkladu, keďže žalovanému lehota na rozhodnutie o rozklade uvedeným dňom márne uplynula. Ďalej uviedol, že po uplynutí tejto lehoty žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.10.2010 pod číslom SLV-OLVS-39/2010 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca citujúc ust. § 19 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. d) ZSI, ustanovenia § 162 ods. 2 a 199 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len TP), poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sž 131/03, Rs 37/2003, 1Sžo 184/2008 namietal nepreskúmateľnosť a nezákonnosť fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, ako aj nadbytočnosť a vecnú nesprávnosť ďalšieho druhostupňového rozhodnutia vydaného po zákonnej lehote o vyriešení rozkladu a preto navrhol obe druhostupňové rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konania a ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe predloženom súdu dňa 1.4.2011 uviedol, že žalobný návrh považuje za nedôvodný. K námietke fiktívneho rozhodnutia uviedol, že rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol postúpený povinnou osobou, ktorou v danom prípade bol Úrad boja proti korupcii prezidenta policajného zboru, Ministerstva vnútra SR osobitnej komisii ministra vnútra SR pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozklad zo dňa 5.10.2010 a minister vnútra SR dňa 15.10.2010 vo veci rozhodol. Žalovaný uviedol, že vo veci postupoval v súlade s § 57 ods. 2, § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vychádzajúc z § 19 ods. 3 ZSI, keď vo veci rozhodol v desiaty deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou na osobitnú komisiu ministra vnútra SR na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch. Vychádzal z rozhodnutí tunajšieho súdu spisovej značky 1S 192/2005-28 zo dňa 16.11.2006 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) č. 2Sžo-KS/259/2004 z 28.5.2005. Je toho názoru, že z vyššie uvedených dôvodov žiadne fiktívne rozhodnutie nevzniklo. K druhostupňovému rozhodnutiu č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 uviedol, že informáciu nezverejnil, keďže požiadavka žalobcu nesmerovala k zaslaniu bližších informácii na základe ktorých dospel vyšetrovateľ k záverom uvedeným vo výroku žiadaných uznesení, ale smerovala k sprístupneniu všetkých uznesení, ktoré sa týkali o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov a tieto podľa žalovaného jednoznačne podliehajú pod zákonné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSI, t.j. nezverejňujú sa. Poznamenal, že žalobca vedel o tom, že bolo uznesením začaté trestné stíhanie a v akej veci, čo vyplývalo už z jeho samotnej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 5.8.2010. Žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave dňa 28.09.2012, č.k. 4 S 327/2010 - 38 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.10.2010, ktoré vzniklo márnym uplynutím 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 ZSI. Súčasne zrušil aj rozhodnutie žalovaného vydané pod číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že fiktívne rozhodnutie vytvorilo prekážku rozhodnutej veci podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, ktorá bráni vydaniu riadneho rozhodnutia v tej istej veci. Krajský súd vychádzal z premisy, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi), sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu (ministerstva), a preto vnútorné postupy o predkladaní pošty z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nie sú rozhodujúce. Na odvolanie žalovaného čo do merita veci a žalobcu čo do výroku o trovách konania NS SR rozhodnutím 3 Sži/1/2013-61 zo dňa 04.07.2013 napadnutý rozsudok pre nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 3 zákona ZSI zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Podľa názoru NS SR lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní plynula od predloženia rozkladu spolu so spisom dňa 5.10.2010 čo v danom prípade bolo vykonané prípisom číslo PPZ-OKAP-264-001/2010 zo dňa 30.9.2010; je preto vylúčené aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 4.10.2010 tak ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru NS SR takto potom neexistuje prekážka res iudicata preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010. Krajský súd v Bratislave na základe uvedených skutočností postupujúc v intenciách rozhodnutia NS SR preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.10.2013, potom čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR D. najmenej 5 dní vopred § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.10.2010, pričom v danom prípade bol medzi účastníkmi konania sporný výklad ustanovenia § 19 ods. 3 veta prvá ZSI a to z ohľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie spája povinnosť rozhodnúť o odvolaní do 15 dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „Doručenie odvolania povinnou osobou“. Výklad predmetného ustanovenia uskutočňoval už NS SR vo veci sp. zn. 3Sži 19/2012 zo dňa 4.12.2012, na ktorý rozsudok poukazuje aj vo svojom rozhodnutí 3Sži 1/2013 zo dňa 4.7.2013. Ustálil, že ustanovenie § 19 ods. 3 veta prvá ZSI vychádza z doručenia odvolania povinnou osobou a nie z doručenia odvolania žiadateľom. Má zato, že uvedené ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu ustanovení správneho poriadku s poukazom na ust. § 22 ods. 1 ZSI v zmysle ktorého ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Toto je legitímny postup aj pre odvolacie konanie s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, pričom vychádza z predpokladu, že konanie sa vedie v administratívnom spise, ktorý má k dispozícii prvostupňový orgán, preto odvolanie sa podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V tejto časti procesného postupu správny orgán môže vec vybaviť autoremedúrou alebo pokiaľ v plnom rozsahu odvolaniu nevyhovie vec podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predloží spolu s výsledkami doplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta ZSI počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou tzn., že od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa potom primerane aplikuje aj na konanie o rozklade, ktorému predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenia návrhu rozkladovou komisiou, ktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade obdobne ako správny orgán prvého stupňa. NS SR je toho názoru, že zmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku je na konanie podľa ZSI v súlade s princípom dobrej verejnej správy. Preto dospel k záveru, že lehota na rozhodnutie ministrovi podľa § 19 ods. 3 prvá veta ZSI plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom. V zmysle tohto výkladu bolo potom vylúčené aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 4.10.2010, tak ako sa mylne domnieva žalobca. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave konanie o fiktívnom rozhodnutí zastavil pre jeho neexistenciu. Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia žalovaného evidovaného pod číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 Krajský súd v Bratislave dospel k názoru, že v danom prípade taktiež nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu a to z nasledovných dôvodov. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZSI sa obmedzí sprístupnenie informácie alebo sa informácia nesprístupní ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, podľa osobitných predpisov, okrem informácii o rozhodnutí alebo o výsledku konania ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Žalobca v danom prípade žiadal od žalovaného informácie, ktoré sa týkali textov uznesení o začatí trestného stíhania a týkajú sa rozhodovacej činnosti orgánov činného v trestnom konaní. V každom prípade ide o rozhodnutia, ktoré sú procedurálneho charakteru bez ďalšieho výsledku konania z hľadiska právoplatných meritórnych rozhodnutí. Osobitným zákonom, ktorý sa zaoberá informáciami o trestnom konaní je Trestný poriadok v platnom znení (zákon č. 301/2005 Z.z., ďalej len TP), v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácii oznamovacím prostriedkom (§ 6 ods. 1 -5 TP). Pri poskytovaní informácii sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnený utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci pritom sú povinný dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Je evidentné, že žalobcom požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktoré práve pre charakter informácie, že ide o začatie trestného stíhania spadá jednoznačne pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSI. V každom prípade treba takého informácie považovať za také, ktoré hovoria o tom, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté s uvedením dôvodov na základe ktorých sa dospelo k vydaniu príslušného uznesenia orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca žiadal poskytnúť samotné rozhodnutia vo forme uznesení a nie informáciu poskytnutú o dôvodoch začatia trestného stíhania. Podľa § 199 ods. 1 TP uznesenie o začatí trestného stíhania policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodní a upovedomí o tom oznamovateľa a poškodeného. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Ako už bolo vyššie uvedené, jedným so zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácii týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej mieri, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo o výsledku určitého konania avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Povinnosťou žalovaného mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci takúto informáciu však žalobca nepožadoval. Pokiaľ ide o TP stanovený okruh subjektov, ktorým sa doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania (§ 199 ods. 1), neumožňuje doručiť takého uznesenie inej osobe ako oznamovateľovi a poškodenému resp. prokurátorovi ak ide o uznesenie policajta. Rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní napr. o žalobcu, by sa dostalo do kolízie s článkom 2 Ústavy SR podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právo na informácie garantovanej článkom 26 Ústavy SR podľa názoru súdu dostatočne zabezpečujú ustanovenia § 6 ods. 1, 2 TP, ktoré ukladajú orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácii oznamovacím prostriedkom za podmienok upravených v týchto ustanoveniach. Krajský súd v Bratislave dospel na záver k tomu, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie uznesení o začatí trestného stíhania v konaní, v ktorom žalobca nevystupuje ako procesná strana, či už ako oznamovateľ, poškodený alebo prokurátor prekračuje rámec ZSI a preto žalovaný postupoval správne, keď takejto žiadosti nevyhovel. Preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako bezdôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov nepriznal nakoľko v konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.