Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/363/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202234 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010202234.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Michal Mudrák, so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: LANDER, s.r.o. v konkurze, IČO 35 781 416, so sídlom Plynárenská č. 4, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 20.12.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava V č. 604/234/32517/10/Rača zo dňa 23.3.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XX XXX,XX €. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný pri preskúmaní odvolania vychádzal zo zistení správcu dane a jeho protokolu zo dňa 25.1.2010 č. I/184/16805-6060/2010/Bot z vykonanej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za obdobie júl - december 2007 a január 2008. Daňovou kontrolou sa malo zistiť, že ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z priadnej hodnoty z tovaru, ktorú žalobca doložil uvedenými faktúrami od dodávateľa REKONAX, s.r.o., IČO: 36 676 098, kde predmetom fakturácie bola dodávka kryštálového cukru. Na predmetných faktúrach si dodávateľ uplatnil 19 % DPH, ktorá predstavovala celkovú sumu X XXX XXX,- Sk, t.j. XX XXX,XX €. Správca dane uviedol, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko počas daňovej kontroly nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že došlo k preprave a k dodaniu fakturovaného tovaru zo strany spoločnosti REKONAX, s.r.o., preto správca dane v súlade so zákonom o DPH vyhodnotil, že neboli splnené podmienky na uplatnenie jej odpočítania. K predmetnému záveru správca dane došiel na základe písomného vyhlásenia konateľa kontrolovaného daňového subjektu - C.. N. Q., ako aj na základe svedeckých výpovedí jednak T. Y., ktorý bol v období od 19.9.2006 do 6.11.2008 konateľom spoločnosti REKONAX, s.r.o. a jednak Q. H., konateľky spoločnosti LN SLEVIN, s.r.o., ktorej spoločnosť mala dodávať cukor spoločnosti REKONAX, s.r.o.. Podľa žalobcu v jednotlivých výpovediach zástupcov dodávateľa a odberateľa sú zjavné rozpory. Ďalším preverovaním správcom dane bolo zistené, že žiadny tovar od prvého dodávateľa LN SLEVIN, s.r.o. v reťazci LN SLEVIN, s.r.o. - REKONAX, s.r.o. - LANDER, s.r.o., nebol dodaný. S poukazom na tieto dôvody sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane. Vyhodnotením dôkazov získaných počas daňovej kontroly bola správcom dane spochybnená preprava tovaru a to zjavným rozporom vo výpovediach zástupcov dodávateľa a odberateľa, keď zástupca spoločnosti REKONAX, s.r.o. tvrdil, že prepravu tovaru nezabezpečoval a žalobca tvrdil, že prepravu mal zabezpečovať dodávateľ REKONAX, s.r.o. Žalobca tvrdí, že postupom žalovaného bol na svojich právach ukrátený, nakoľko mu bolo odopreté zákonné právo na odpočet DPH. Ďalej uviedol, že žalovaný pri svojom rozhodovaní v odvolacom konaní riadne nezistil skutočný stav veci a teda nevyvodil správne právne závery. Rozhodnutie žalovaného je založené na domnienkach, ktoré sú nepodložené a nepredstavujú objektívny základ pre vynesenie zákonného rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov definuje základné zásady daňového konania takým spôsobom, že tieto vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy SR a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti o oprávnenosti odpočítania DPH v zmysle ustanovenia § 29 zákona o DPH nezbavuje žalovaného jeho zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. Žalobca je toho názoru, že správcovi dane poskytol potrebnú súčinnosť a odovzdal mu všetky požadované doklady, okrem pravdivého vysvetlenia okolností tohto obchodného prípadu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 604/234/32517/10/Rača zo dňa 23.3.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 8.2.2011 uviedol, že kontrolná skupina u žalobcu vykonala kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie júl až december 2007 a január 2008. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. I/184/16805-5584/2010/Bot zo dňa 25.1.2010, ktorý v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. považuje za prerokovaný a doručený dňa 10.3.2010. Podľa vykonanej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 604/234/32517/10Rača zo dňa 23.3.2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XX XXX,XX €. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný odvolací orgán predmetné rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní rozhodnutím č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010, potvrdil. K námietkam žalobcu o povahe vydania rozhodnutia a o tom, či napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a zásadami daňového konania žalovaný uviedol, že na základe vykonania dokazovania v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH a ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolná skupina dospela k záveru, že sa nepreukázalo, že daňový subjekt REKONAX, s.r.o. dodal v decembri žalobcovi cukor v množstve 480 000 kg v celkovej fakturovanej čiastke XX XXX XXX,- Sk, z toho daň z pridanej hodnoty vo výške X XXX XXX,- Sk, dodanie tovaru na základe faktúr vystavených daňovým subjektom REKONAX, s.r.o. pre žalobcu sa neuskutočnilo, čím neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 zákona o DPH a nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr a z toho titulu správca dane žalobcovi nepriznal a vyrubil rozdiel dane. K námietke žalobcu, v ktorej upozorňoval na súčinnosť a snahu napomôcť preukázaniu tvrdení, žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil snahu žalobcu o spolupráci, no pri hodnotení dôkazov a analýzy celého obchodného prípadu, pritom žalovaný dbal, aby boli všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane zistené čo najúplnejšie a nebol pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, čo mu umožňuje ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyhodnotením dôkazov získaných počas dokazovania počas daňovej kontroly bola spochybnená preprava tovaru zjavným rozporom vo výpovediach zástupcov dodávateľa a odberateľa. K námietke žalobcu, že k dodaniu cukru medzi dodávateľom REKONAX, s.r.o. a žalobcom ako odberateľom sa C.. Q. vyjadril v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 23.9.2009 č. I/184/103596/2009/ Bot, ku ktorej dňa 30.9.2009 predložil písomnú odpoveď, v ktorej uviedol, že „za kontrolované obdobie mali zmluvné sklady vo Veľkom Bieli v Bratislave na ulici Kopčianska č. 20 s tým, že zmluvy o skladovaní, tabuľku pripárovaných dopráv, kúpnu zmluvu s dodávateľom, evidenciu v tabuľke, fotokópie o skladovaní priložil“. Správca dane mal podľa žalobcu všetky dokumenty k dispozícii vo svojom spise. K uvedeným skutočnostiam žalovaný uvádza, že z výpovedí svedkov sa zistili protichodné výpovede a tvrdenia vyhodnotil správny orgán tak, že tovar nebol prepravovaný a dodanie cukru dodávateľom REKONAX, s.r.o. žalobcovi, ako odberateľovi sa neuskutočnilo, čo malo vplyv na neuznanie odpočítania dane z predmetných faktúr za dodanie cukru. Správca dane daňovou kontrolou nespochybňoval využívanie zmluvných skladov žalobcu a jeho prepravné aktivity, ale preveroval splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z tovaru, ktorý deklaroval žalobca, že mu nebol dodaný. Žalovaný odvolací orgán zistil, že správca dane preveroval deklarovaný tok tovaru k žalobcovi na základe predložených dokladov a získaných dôkazov. Ďalej žalovaný uvádza, že správca dane vedie dokazovanie, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, lebo podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Existencia faktúry a dodacieho listu, ktoré znejú na meno dodávateľa - platiteľa dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že došlo k dodaniu fakturovaného tovaru. Žalobca je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. V prípade, že daňový subjekt nepredloží žiadne alebo nedostatočné dôkazy a správca dane tiež nezistí dostatočné dôkazy, ktoré dodanie plnenia preukážu čo do priebehu a výsledku, odpočítanie dane z fakturovaného dodania tovaru nemôže byť uznané. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám v daňovej kontrole nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že došlo k dodaniu fakturovaného tovaru zo strany spoločnosti REKONAX, s.r.o., preto správca dane v súlade so zákonom o DPH vyhodnotil, že neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení § 49 zákona o DPH. S odvolaním a ani v tejto žalobe neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré by preukázali iné skutočnosti ako tie, ktoré boli zistené v daňovej kontrole a ktoré boli dôvodom neuznania odpočítania dane z predmetných faktúr. Žalovaný na základe vyššie uvedeného sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava V č. 604/234/32517/10/Rača zo dňa 23.3.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XX XXX,XX €. Ďalej úlohou súdu bolo, či správne orgány postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a skutkový stav vyhodnotili na základe predložených dôkazov. Z administratívneho spisu súd zistil, že podľa faktúr medzi dodávateľom REKONAX, s.r.o. a odberateľom LANDER, s.r.o. , č. XXXXXXX - XXXXXXX, č. XXXXXXX-XXXXXXX, č. XXXXXXX - XXXXXXX, č. XXXXXXX, č.XXXXXXX - XXXXXXX vystavené v čase od 03.12. do 19.12.2007 odpredal cukor v množstve 480 000 kg v celkovej sume XX XXX XXX Sk. Dňa 12.12.2008 Daňové riaditeľstvo vydalo poverenie na výkon daňovej kontroly u daňového subjektu LANDER, s.r.o. za účelom vykonania kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 až december 2007. Dňa 27.4.2009 došlo k prerušeniu daňovej kontroly z titulu, že sa začalo iné konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Dňa 16.12.2008 sa vykonala daňová kontrola u daňového subjektu LANDER, s.r.o. za účelom predloženia dokladov od júla 2007 do januára 2008. Dňa 19.3.2009 bola spoločnosť vyzvaná na predloženie dokladov s tým, že spoločnosť LANDER, s.r.o. im odpovedala dňa 8.4.2009, že z titulu uzávierkového obdobia za rok 2008 požadované doklady nestihli predložiť. Dňa 17.4.2009 predložila spoločnosť LANDER, s.r.o. svoje stanovisko k výzve na predloženie dokladov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23.6.2009 svedok T. Y., ako bývalý konateľ REKONAX uviedol, „že myslí, že tovar bol skutočne dodaný, avšak každý jeden tovar nevidel, videl len kamióny a nikdy sa nezúčastnil nákladu a výkladu tovaru. Preberal len dodacie listy, prepravu mal zabezpečovať LN SLEVIN, avšak výkon prepravy nevie, kto vykonal, resp. uviedol, že to bude bez dopravy“. Dňa 23.9.2009 sa konala kontrola a podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 23.9.2009 u daňového subjektu LANDER, s.r.o., bolo uvedené, že rozhodujúci podiel dodávok tovarov zabezpečoval a aj toho času zabezpečuje dodávateľ alebo zmluvnou prepravou ako aj to, že spoločnosť LANDER, s.r.o. nevedie evidenciu dodávateľských dopravcov. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní u daňového subjektu LN SLEVIN, s.r.o. zo dňa 29.9.2009 súd zistil, že konateľka daňového subjektu odpovedala na otázky položené správcom dane tak, že: „o dodávkach s cukrom s nikým nerokovala a tovar nebol ani dodaný, tovar nikdy nevidela ako aj to, že spoločnosť REKONAX, s.r.o. nepozná“. Ďalej uviedla, že bola oslovená cudzími ľuďmi za účelom vyššieho zárobku. Daňové riaditeľstvo vykonalo dňa 25.1.2010 daňovú kontrolu u daňového subjektu LANDER, s.r.o. s tým, že počas kontroly sa vyčíslil celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty na sumu XXX.XXX,XX € za obdobie od 7/2007 do 1/2008. Dňa 25.1.2010 vyzval správca dane daňový subjekt LANDER, s.r.o. na prerokovanie protokolu z daňovej kontroly na deň 10.3.2010 o 10.00 hod. Dňa 5.2.2010 sa spoločnosť LANDER, s.r.o. k predmetnej veci vyjadrila, ale prerokovania veci dňa 10.3.2010 sa nezúčastnila. Dňa 23.3.2010 správca dane vydal rozhodnutie č. 604/234/32517/Rača, ako dodatočný platobný výmer, ktorým spoločnosti LANDER, s.r.o. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od decembra 2007 v sume XX XXX,XX €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vyhodnotenia získaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, kontrolná skupina skonštatovala, že daňový subjekt REKONAX, s.r.o. nedodal v decembri 2007 daňovému subjektu LANDER, s.r.o. cukor v celkovom množstve 480.000 kg v celkovej fakturovanej čiastke XX XXX XXX,- Sk, z toho daň z pridanej hodnoty vo výške X XXX XXX,- Sk, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, nakoľko sa podľa správcu dane dodanie tovaru neuskutočnila a teda nevznikol ani nárok na odpočítanie dane. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namieta, že správca dane nevyhodnotil dostatočne predložené dôkazy a neposúdil všetky okolnosti a fakty týkajúce sa činnosti daňového subjektu a doklady predložené ku daňovej kontrole a zistené samotným správcom dane. Rozhodnutím žalovaného č. I/221/11529-103158/2010/991909-r zo dňa 4.10.2010 bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava V č. 604/234/32517/10/Rača zo dňa 23.3.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XX XXX,XX €. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol presný priebeh kontroly prebiehajúcej u daňového subjektu LANDER, s.r.o. a vysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. IV. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Daňové konanie predstavuje jeden z rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy. Pri daňovom konaní nejde o konanie v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Nasvedčuje tomu aj znenie ustanovenia § 101 Zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov), ktoré výslovne vylučuje pôsobnosť správneho poriadku. Podľa § 6 ods. 1 až 3 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb., účastníci daňového konania sú daňové subjekty. Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania. Tretími osobami sú podľa ods. 3 písm. a) aj svedkovia. Podľa § 15 ods. 1 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Zákon o správe daní a poplatkov je procesnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na konanie o jednotlivých druhoch daní upravených v hmotnoprávnych predpisoch, pokiaľ tieto predpisy neobsahujú osobitné procesnoprávne ustanovenia. Daňové konanie vo všeobecnosti predstavuje rozhodovací proces, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Účelom daňového konania je aj zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti ustanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Preto zákon o správe daní a poplatkov zakotvil inštitút daňovej kontroly (§ 15) a inštitút opakovanej daňovej kontroly (§ 15b). Daňová kontrola je jedným z procesných nástrojov, ktorým správca dane má možnosť zistiť, či daňový subjekt správne stanovil daňový základ, ako aj iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno. Správca dane, hoci je v nadriadenom postavení voči kontrolovanému daňovému subjektu, musí rešpektovať jeho prezumpciu neviny, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pokiaľ výsledok daňovej kontroly viedol k zisteniu skutočností, ktoré odôvodňujú dodatočné vyrubenie dane, protokol je súčasne podkladom na vydanie platobného výmeru. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočet DPH tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné plnenie uskutočnené iným platiteľom použil na dosiahnutie obratu zo svojich zdaniteľných plnení. Nestačí, aby iba bola daná možnosť prijaté plnenia takto použiť a nestačí ani iba zámer platiteľa to urobiť. Súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní bolo správcom dane spochybnené uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. Správca dane a následne žalovaný správny orgán vyhodnotili vykonané dokazovanie so záverom, že žalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane. Bez jej splnenia sa stáva bezpredmetným skúmanie splnenia ostatných zákonných podmienok odpočtu, ktoré sa bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia stávajú bezzákladnými. Žalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, že došlo k uskutočneniu sporných zdaniteľných plnení, nakoľko výpovede jednotlivých svedkov, konateľov sa značne rozchádzali. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či daňovo uznateľná služba bola poskytnutá, a preto mu nebol uznaný nárok na odpočet dane. Na výzvu správcu dane nepreukázal konkrétne poskytnutie služieb, čím sa dostal do dôkaznej núdze a nesplnil podmienky oprávnenosti nároku na odpočet DPH. Nie je povinnosťou súdu poučiť žalobcu o tom, aký druh dôkazných prostriedkov mal žalobca v daňovom konaní predložiť. Ale je nepochybné, že predloženie dôkazov, či už formou svedeckých výpovedí zdaniteľným plnením dotknutých osôb, skladových evidencií o výdaji alebo príjme tovaru, resp. zápisníc o prerokovaní podkladov, podmienok alebo výsledkov zmlúv je povinnosťou žalobcu. Dodanie predmetného tovaru bolo v tomto prípade v daňovom konaní spochybnené a žalobca žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami toto zistenie správnych orgánov nijako nevyvrátil. Dôkazné bremeno v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní, je na strane daňového subjektu. Je teda jeho povinnosťou preukazovať ním tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vyhodnotí. Námietky žalobcu, týkajúce sa procesného postupu daňových orgánov v daňovom konaní, nemohol súd zohľadniť a priznať im relevanciu na výsledok súdneho preskúmavacieho konania. V prvom rade bolo v záujme žalobcu a v nadväznosti na to aj jeho povinnosťou aktívne sa starať, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Keď sa teda žalobca prejednania protokolov nezúčastnil a v priebehu celého daňového konania nenavrhol konfrontáciu, nemôžu tieto skutočnosti byť pripočítané na ťarchu daňových orgánov, lebo za využívanie, resp. nevyužívanie svojich zákonných oprávnení nesie v prvom rade zodpovednosť a aj následok, tu konkrétne negatívny - s poukazom na prejednávaciu zásadu, platnú v daňovom konaní - sám žalobca. Uvedenými úvahami sa riadil Krajský súd v Bratislave, keď dospel k záveru, že daňové orgány dospeli v danej veci ku správnemu právnemu záveru, ktorý korešponduje platnej právnej úprave. V daňovom konaní bol v daných veciach dodržaný postup podľa zákona č. 511/1992 Zb. Právne závery daňových orgánov posúdil Krajský súd v Bratislave ako správne. Preto nedošlo v daňovom konaní k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.10.2011, sp.zn.: 4K/46/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2011, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: LANDER, s.r.o., Plynárenská 4, Bratislava, IČO: 35 781 416 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Michal Mudrák, Gajova 4, 811 09 Bratislava. V ďalšom konaní súd s poukazom na ust. § 14 zákona č. 7/2005 Z.z. konal so správcom konkurznej podstaty ako so žalobcom. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.07.2012 súd s ohľadom na ust. § 250h O.s.p. neprihliadol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.