Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/326/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898238 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010898238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ V.. D. Y.Č., H. I., F. XX, 2/ V.. N. Y., H. I., F. XX, navrhovatelia 1/, 2/ zastúpení JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, Bratislava, Šafárikovo nám. 2, proti odporcom : 1/ Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Bratislava, Polianky 9, zastúpené Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou, Bratislava, Mudrochova 13, 2/ D. J. P., H. I., Š.. T. X/XX, o určenie, že zmluva o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve je platná a o uloženie povinnosti odporcovi 1/ uzavrieť s navrhovateľmi 1/, 2/ zmluvu o nájme bytu, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. 5. 2010 č.k. 8C 1/2004 - 378 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. 6. 2010 č.k. 8C 1/2004 - 380, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s opravným uznesením zo dňa 24. 6. 2010 č.k. 8C 1/2004 - 380 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali určenia platnosti dohody o prevode členských práv a povinností v SBD Bratislava IV, ktorou odporkyňa 2/ previedla členské práva a povinnosti na navrhovateľov. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi 1/ uzavrieť s nimi ako s členmi družstva zmluvu o nájme bytu. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že odporkyňa 2/ bola v rozhodnom čase členkou SBD Bratislava IV a nájomcom bytu Č.. XX na X. C. bytového domu na D. O.. X D. H.. Z predloženej Zmluvy o prevode členských práv a povinností v SBD Bratislava IV súd zistil, že v zmluve boli ako zmluvné strany označení navrhovatelia ako nadobúdatelia a odporkyňa 2/ ako prevádzajúca; predmetom prevodu boli členské práva a povinnosti v SBD Bratislava IV, a to z odporkyne 2/ na navrhovateľov. Predmetná zmluva je rukou datovaná dňom 28. 8. 2003. Zo znaleckého posudku znalca I.. I. Y. v spojení s obsahom znaleckého posudku Z. S.Á. vyplynulo, že podpis v kolónke predávajúci na zmluve je vlastnoručným podpisom odporkyne 2/, keď znalecký posudok znalca S. hodnotil súd prvého stupňa ako listinný dôkaz. Znalec S. skonštatoval, že podpis odporkyne 2/ je vyhotovený prirodzene. Z výpovedí svedka M. O. v predmetnej právnej veci, ako aj v trestnej veci, v spojení s príjmovými pokladničnými dokladmi odporcu 1/ č. 002293 z 28. 8. 2003 a č. 002294 z 28. 8. 2003 vyplynulo, že dňa 28. 8. 2003 bola odporkyňa 2/ v Bratislave, avšak s navrhovateľmi sa v priebehu tohto dňa nestretla. Z uvedených dôkazov tiež vyplynulo, že odporkyňa 2/ v predmetnom byte v tento deň nebola. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky účastníkmi navrhnuté a predložené dôkazy a v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. aj iné dôkazy, zostala spornou otázka, kedy vlastne odporkyňa 2/ na danú listinu umiestnila svoj podpis a ako sa táto listina dostala do dispozície navrhovateľov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hoci by bolo vyjasnenie týchto otázok žiaduce, keďže žiadne iné skutočnosti z vykonaných dôkazov nevyplynuli, nemal inú možnosť, než vychádzať len z tých skutočností, ktoré boli dokazovaním ustálené a teda rozhodnúť na ich základe. Prvostupňový súd preto na základe v konaní produkovaných dôkazov uzavrel, že sporná zmluva o prevode členských práv a povinností v ten deň, ktorým je datovaná a v ktorom mala byť podľa textu zmluvy a tvrdení navrhovateľov podpísaná odporkyňou 2/, ňou podpísaná nebola. Výpoveď svedka M. O. podpis zmluvy odporkyňou 2/ dňa 28. 8. 2003 vylučuje; pravdivosť svedeckej výpovede M. O. o pohybe odporkyne 2/ počas dňa 28. 8. 2003 nad všetky pochybnosti potvrdzujú listinné dôkazy - potvrdenia odporcu 1/ zo dňa 28. 8. 2003, ktorých pravosť nebola sporná a na vystavenie ktorých nemal dosah ani svedok O., ani odporkyňa 2/. Hoci sa svedok O. s odporkyňou 2/ pozná, súd prvého stupňa nemal pochybnosť o hodnovernosti jeho svedeckej výpovede. Tohto svedka totiž súd prvého stupňa vypočul opakovane, zároveň bol tento svedok vypočutý aj Okresným súdom v Martine v trestnej veci sp. zn. 4T 30/2004 - 451, pričom ani jedna z jeho výpovedí nepôsobí tendenčne, nesnažil sa v nich odporkyňu vykresliť lepšie, jeho výpovede boli vecné a drobné odlišnosti v nich možno vysvetliť odstupom času. Výpoveď tohto svedka napokon vyhodnotil ako hodnovernú aj Okresný súd v Martine ( aj odvolací súd ) v trestnej veci, ktorý uznal navrhovateľa 1/ spolu s matkou a sestrou za vinných. Nakoľko tieto dôkazy celkom vylučujú kontakt odporkyne dňa 28. 8. 2003 s navrhovateľmi v Bratislave, je vylúčené, aby predmetná zmluva bola uzavretá - tak, ako to tvrdia navrhovatelia a ako to vyplýva z textu zmluvy - dňa 28. 8. 2003 v predmetnom byte. Na základe vyššie uvedeného potom dospel súd prvého stupňa k záveru, že predmetná zmluva nebola dňa 28. 8. 2003 v predmetnom byte uzavretá. Avšak bez ohľadu na tento záver sa súd prvého stupňa zaoberal aj otázkou slobody vôle odporkyne 2/ vo vzťahu k prevodu členských práv a povinností a jej skutočného úmyslu previesť na navrhovateľov členské práva a povinnosti spojené s jej členstvom v bytovom družstve. V tejto súvislosti považoval za rozhodujúce, že rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 4T 30/2004 - 451 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 1To 9/2010 - 507 boli navrhovatelia, resp. navrhovateľ 1/ uznaný za vinného za to, že „...dňa 29. 8. 2003 okolo 10.30 hod. D. I. na O.. Š.. T. Č.. X D. H. Č.. XX, v ktorom má prechodný pobyt D. J. P., T.. X. X. XXXX, bez jej súhlasu obžalovaní - F. Y. - matka poškodenej, V.. D. Y. - brat poškodenej s manželkou V.. N. Y. po otvorení dverí sa snažili vojsť do bytu, zatlačili do vchodových dverí a D. J. P. pretlačili do chodby, vchodové dvere za sebou uzamkli, následne ju obž. F. Y. a obž. V.. N. Y. vtlačili do detskej izby, kde ju zasotili na posteľ, pričom jej všetci obžalovaní neustále vulgárne nadávali a vyhrážali sa jej, že ju zbavia svojprávnosti, psychicky ju zničia a dosiahnu, aby prišla o zamestnanie a sociálka jej zobrala deti, ak neprevedie byt na obž. V.. N. Y., pretože potrebujú peniaze, v byte zostali aj napriek opakovaným výzvam poškodenej, aby opustili byt, na čo nereagovali, neustále jej vulgárne nadávali, následne keď poškodená chcela z mobilného telefónu zavolať políciu, zabránili jej v tom obž. F. Y. a obž. V.. N. Y., pričom na ňu kričali, že jej nedovolia telefonovať, ani opustiť byt, kým na nich neprevedie byt, pričom ju držali za plecia a ťahali za vlasy, keď poškodená chcela z bytu odísť obž. F. Y. s obž. V.. N. Y. jej bránili v odchode z bytu, pričom ju opätovne držali rukami a ťahali za vlasy naspäť do bytu, pričom obž. V.. N. Y. sa jej opätovne vyhrážala, že ju psychicky zničia, ak na ňu neprevedie byt, následne sa však poškodenej podarilo z bytu vyjsť, pričom pred vchodovými dverami ju obž. V.. N.W. Y. kopala do nôh a strkala do nej, čím poškodenej D. J. P. bolo spôsobené zranenie - pomliaždenie hlavy, ktoré si nevyžiadalo vystavenie práceneschopnosti.“ K spáchaniu skutku, za ktorý boli navrhovatelia právoplatne odsúdení, došlo nasledujúci deň po dni, kedy mala byť podpísaná sporná zmluva, a preto nemožno ustáliť, že sporná zmluva bola podpísaná priamo počas páchania trestnej činnosti, t.j. v okamihu, kedy bola odporkyňa 2/ obmedzovaná v osobnej slobode. Prvostupňový súd v súvislosti s trestným konaním v napadnutom rozsudku poukázal na viaceré závažné závery. Predovšetkým na odporkyňu 2/ vyvíjali navrhovatelia hrubý nátlak, s cieľom dosiahnuť, aby predmetný byt previedla na navrhovateľov. Skutky, ktorých sa navrhovatelia dňa 29. 8. 2003 dopustili, tiež preukazujú, že dňa 29. 8. 2003 zmluva ešte nebola uzavretá. Nemožno totiž nájsť inak rozumné vysvetlenie pre správanie navrhovateľov, ak už mali zmluvu o prevode členských práv a povinností, a teda ju 29. 8. 2003 mohli predložiť odporcovi 1/ a žiadať uzavretie nájomnej zmluvy. Odporkyňa 1/ totiž až v mesiaci september 2003 upozornila odporcu 1/ na možnosť zneužitia jej dokladov. Súd prvého stupňa poukazoval na to, že navrhovatelia deň po tom, čo už zmluva mala byť uzavretá, navštívili odporkyňu a vyvíjali na ňu hrubý nátlak, aby na nich previedla byt. Prvostupňový súd tak dospel k názoru, že odporkyňa 2/ predmetnú zmluvu dňa 28. 8. 2003 neuzavrela, prípadne ak aj zmluvu podpísala neskôr, tak pod vplyvom hrubého nátlaku navrhovateľov a matky, za ktorý boli právoplatne odsúdení. Z vykonaných listinných dôkazov, predovšetkým pokladničných dokladov, súd prvého stupňa vyvodil, že odporkyňa 2/ nemala v úmysle previesť byt na navrhovateľov, ale naopak, stať sa vlastníčkou predmetného bytu, keď za týmto účelom vyplatila všetky podlžnosti, a tiež anuitu vo výške 47.320,- Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca 1/ odmietol s navrhovateľmi podpísať zmluvu o nájme a predmetný byt previesť do vlastníctva na základe žiadosti navrhovateľov. Po právnej stránke posúdil súd prvého stupňa vec podľa § 229 ods. 1, § 230 Obch.zák., § 37 ods. 1 Obč.zák., § 80 písm. c/ O.s.p. Skúmajúc otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, dospel súd prvého stupňa k záveru, že takýto naliehavý právny záujem je daný. Právne postavenie navrhovateľov ako členov družstva, ktorými sa mali stať na základe spornej dohody o prevode členských práv a povinností, je neisté; po uzavretí predmetnej dohody nedošlo k ďalším následným právne relevantným skutočnostiam, ktoré by mohli mať za následok zmenu právnych vzťahov medzi účastníkmi, týkajúcich sa členstva v bytovom družstve a požadované určenie je tak spôsobilé nastoliť definitívne právnu istotu v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňový súd skúmal návrh v tejto časti aj po vecnej stránke. Posudzujúc otázku platnosti dohody z hľadiska § 37 ods. 1 Obč.zák. dospel k záveru, že sporná zmluva, pokiaľ aj bola uzavretá, bola v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Obč.zák. Odporkyňa 2/ totiž nepochybne nemala v úmysle previesť na navrhovateľov členské práva a povinnosti v bytovom družstve. V trestnom konaní bolo jednoznačne ustálené, že navrhovatelia vyvíjali na odporkyňu 2/ hrubý nátlak, pričom sa tak malo stať nasledujúci deň po tom, ako mala byť sporná zmluva uzavretá. Vzhľadom na nedostatok slobodnej vôle na strane odporkyne 2/ pri uzatváraní zmluvy je sporná zmluva - pokiaľ aj bola uzavretá - ( absolútne ) neplatná podľa § 37 ods. 1 Obč.zák. z uvedeného dôvodu prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia platnosti spornej zmluvy, ako nedôvodný. S ohľadom na tento záver nebolo nutné, sa súd nezaoberal ďalej otázkou namietanej neplatnosti zmluvy z dôvodu neoverenia podpisov na zmluve, na ktorú poukazovali obaja odporcovia. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľov v časti navrhovanej povinnosti uzavrieť zmluvu o nájme bytu Č.. XX/X. C. bytového domu na D. O.. X D. H., predmetný návrh odôvodňovali navrhovatelia tým, že ich odporca 1/ neuznáva ako členov družstva, z dôvodu, že dohodu, podľa ktorej sa mali stať členmi družstva, považuje za neplatnú. Keďže predpokladom prenechania družstevného bytu do nájmu, je skutočnosť, že táto osoba je členom družstva, pričom uzavretá dohoda je neplatná a teda navrhovatelia členmi družstva nie sú, potom nevznikla ani povinnosť odporcu 1/ prenechať navrhovateľom predmetný byt do nájmu. Preto súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov aj v tejto časti. Prvostupňový súd k tomu dodal, že aj v prípade, keby navrhovatelia boli členmi družstva a odporca 1/ bol povinný prenechať im byt do nájmu, právnym prostriedkom nápravy by bola žaloba o nahradenie prejavu vôle, nie žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu. Vo výrokovej časti napadnutého rozsudku si súd prvého stupňa vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozsudku; avšak v rozpore s výrokovou časťou rozsudku o trovách konania, obsahovalo písomné vyhotovenie rozsudku aj odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania, s poukazom na aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech v konaní úspešných odporcov 1/, 2/. Uznesením zo dňa 24. 6. 2010 č.k. 8C 1/2004 - 380 súd prvého stupňa opravil odôvodnenie napadnutého rozsudku zo dňa 19. 5. 2010 v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania tak, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vypustil text, týkajúci sa trov konania, s tým, že ho nahradil správnym textom, ktorý znel : „O trovách konania súd z dôvodu, že v prejednávanej veci ide o väčší počet účastníkov konania, ako aj o dva samostatné nároky uplatňované v konaní súlade s ust. §151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia ( tohto rozsudku ) vo veci samej“ ( § 164 O.s.p. ). Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia 1/, 2/, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľov 1/, 2/ vyhovie. Prvostupňovému súdu vytýkali, že sa s výsledkami vykonaného dokazovania nedostatočne vysporiadal a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Zdôrazňovali, že znalecké dokazovanie, zamerané na posúdenie pravosti podpisu odporkyne 2/ na zmluve skončilo s jednoznačným záverom, že podpis odporkyne 2/ bol vykonaný prirodzene. Pokiaľ by došlo k podpisu pod nátlakom, tento psychický stav by bolo možné z vykonaného podpisu vyvodiť. Znalecké posudky preukázali pravosť podpisu odporkyne 2/ na predmetnej zmluve. Zo svedeckej výpovede svedka O. vôbec nevyplýva, že to bol práve deň s dátumom 28. 8. 2003, ktorý mal s odporkyňou stráviť celý, naopak, o tento deň sa nemohlo jednať, poukazujúc pritom na výpoveď tohto svedka v trestnom konaní, v rámci prípravného konania pred vyšetrovateľom, v ktorom tvrdil, že o konflikte medzi odporkyňou 2/ a jej rodinou vie iba z počutia a od susedov, keď on sa v tom čase zdržiaval so svojou rodinou na chate na Stráňach. Navrhovatelia označili za udivujúce, že svedok sa dňa 28. 8. 2003 mal s odporkyňou 2/ zdržiavať v Bratislave, avšak o konflikte zo dňa 29. 8. 2003 vie len nepriamo, z počutia. Svedok sa vyjadril, že nevie presne, kedy bol s odporkyňou 2/ v Bratislave, malo to však byť pred konfliktom, pár týždňov. Boli spolu v Bratislave, a to dvakrát, malo to byť vtedy, kedy boli vyplatené zálohy na bytovom družstve na odkúpenie bytu, a síce o sumu 50.000,- Sk, ktorá však bola uhradená dňa 11. 11. 2003. Dňa 28. 8. 2003 bolo uhradené odporkyňou 2/ nájomné za jún - september 2003. Odporca 2/ vykonal u odporcu 1/ hotovostnú platbu aj dňa 16. 9. 2003 ( za prevod bytu do osobného vlastníctva sumu 6.000,- Sk ) a ďalšie platby. Z výpovede svedka O. tak možno mať za nesporné, že bol s odporkyňou 2/ v Bratislave dňa 11. 11. 2003, kedy bola uhrádzaná suma 50.000,- Sk, ktorú si presne pamätal, nemohlo sa teda jednať o dátum dňa 28. 8. 2003, kedy nebola vyplácaná žiadna anuita. Taktiež sa nezakladá na pravde výpoveď svedka v tom, že sa s odporkyňou 2/ počas žiadnej návštevy Bratislavy od seba nevzdialili, a že teda nebol priestor na kontakt odporkyne 2/ s navrhovateľmi. Svedecká výpoveď svedka O. je nedôveryhodná a účelová. Navrhovatelia 1/, 2/ trvali v odvolaní na tom, že sa s odporkyňou 2/ dňa 28. 8. 2003 stretli v byte na D. X D. H., kedy odporkyňa 2/ zmluvu aj vlastnoručne a bez akéhokoľvek nátlaku podpísala, uvedomujúc si, že nájomné aj všetky poplatky súvisiace s bytom hradil navrhovateľ 1/, tento byt aj zrekonštruoval, domnievajúc sa, že byt sa prevedie podľa dohody. Osobne dal odporkyni 2/ hotovosť na to, aby uhradila dlžné nájomné, čo bola podmienka na odkúpenie bytu. Navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali v odvolaní ďalej na to, že súd prvého stupňa v celom rozsahu prevzal skutkové zistenia v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Martine sp. zn. 4T 30/2004, pričom vôbec nevzal do úvahy fakt, že trestné konanie nesúviselo s uzatvorením zmluvy o prevode, ale sa týkalo udalostí zo dňa 29. 8. 2003, t.j. udalostí, ktoré nastali po podpise zmluvy o prevode. To že odporkyňa 2/ sa následne rozhodla podpísanie zmluvy popierať, nemôže znamenať nedostatok vôle pri uzatváraní zmluvy, ako to konštatuje súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa bez toho, aby ktorýkoľvek z účastníkov spochybňoval dátum uzavretia zmluvy o prevode členských práv a povinností, vyvodil záver, že zmluva síce bola podpísaná odporkyňou 2/, avšak v iný deň a pod nátlakom, ku ktorému záveru dospel prvostupňový súd v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi. Dôvodom incidentu nebol a ani nemohol byť nátlak navrhovateľov na odporkyňu 2/ na uzavretie zmluvy, pretože išlo o skutočnosť, ktorá nastala už po jej podpísaní, ale aj z trestného konania vyplýva, že dôvodom incidentu mal byť pomer odporkyne 2/ so svedkom O., pričom navrhovatelia sa snažili prehovoriť odporkyňu 2/, aby tento pomer ukončila. Nech už boli závery trestného konania akékoľvek, žiadny nátlak na odporcu 2/ vyvíjaný nebol a už vôbec nie v súvislosti so zmluvou o prevode členských práv a povinností. Nebol žiadny dôvod na to, aby navrhovatelia po podpise zmluvy na odporkyňu 2/ v tomto smere vyvíjali hrubý nátlak. A keďže odporkyňa 2/ sa počas hádky dňa 29. 8. 2003 vyjadrila tak, že na navrhovateľov nič neprevedie, navrhovatelia si zabezpečili znalecký posudok na potvrdenie pravosti podpisu odporkyne 2/ na zmluve o prevode, a to len z dôvodu, že odporca 2/ začal pravosť svojho podpisu spochybňovať. Len z tohto dôvodu bola zmluva predložená družstvu až po vyhotovení znaleckého posudku. Navrhovatelia mali vedomosť, že hoci podpis na zmluve nie je overený, nie je to formálny nedostatok zmluvy, aj keď to stanovy družstva vyžadujú. Navrhovatelia sa však chceli poistiť znaleckým posudkom, pretože predpokladali, že odporkyňa 2/ svoje vyhrážky splní. Súd naopak nevzal do úvahy svedeckú výpoveď F. Y., ktorá uviedla, že existovala dohoda o tom, že byt na D. O.. X D. H. bude prepísaný na navrhovateľa 1/, pretože na odporkyňu 2/ bol prepísaný byt v Martine, práve zo svedkyne F. Y., v ktorom sa odporkyňa 2/ aj zdržovala a o bývanie v Bratislave nemala záujem. Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ sa odporca 1/ na odvolacom pojednávaní vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť, zotrval na svojich predchádzajúcich ústnych aj písomných vyjadreniach, s tým, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania. Doklad zo dňa 28. 8. 2003 o úhrade nájomného za obdobie jún - september 2003 je vystavený na meno odporkyne 2/, z čoho plynie, že úhradu platila ona osobne. Odporca 1/ poukazoval na to, že je otázne, prečo podpisy účastníkov na predloženej dohode neboli overené, ak má byť pravdivé tvrdenie, že vzťahy medzi navrhovateľmi a odporkyňou 2/ boli dobré. Zopakoval, že k predloženej dohode nebola pripojená príloha, ktorá obsahuje údaje o stave vodomerov a iných meračov v byte, ktoré sú potrebné pri vyúčtovaní nákladov. Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ sa písomne vyjadrila odporkyňa 2/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami uvádzanými navrhovateľmi v ich odvolaní. Napriek výsledku znaleckého dokazovania odporkyňa 2/ trvala na tom, že s navrhovateľmi 1/, 2/ zmluvu o prevode členských práv k bytu na D. O.. X/XX D. H. vedome a dobrovoľne nikdy neuzavrela, a teda nie je pravdou, že zmluvu s ňou uzavreli dňa 28. 8. 2003. Vo vyjadrení uviedla, že navrhovatelia 1/, 2/ argument o dobrovoľnosti podpisu sami vyvracajú v ich odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Martine v trestnej veci č.k. 4T 30/2004 - 451 zo dňa 12. 10. 2009, v ktorom sami uviedli, že sa odporkyňa 2/ počas prepadnutia v byte dňa 29. 8. 2003 v Martine vyjadrila, že im nič neprevedie a že sa bytu nevzdá. Ak by bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že došlo k platnému prevodu členských práv k bytu pred prepadom v byte, nebol by dôvod riešiť vec v občianskom spore na súde. Je pravdou, že bola dňa 28. 8. 2003 v Bratislave za účelom vybavenia záležitostí na bytovom družstve, a to s V.. O., ale v uvedený deň sa nestretla s navrhovateľmi 1/, 2/ a nepodpisovala tiež žiadnu zmluvu. Túto skutočnosť potvrdil aj V.. O. ako svedok, keď uviedol, že sa dňa 28. 8. 2003 s navrhovateľmi 1/, 2/ nestretli, a to ani v byte na D. O.. D. H., kde mala byť podpísaná zmluva a ani nikde inde. V.. O. bol dňa 28. 8. 2003 počas celého dňa s odporkyňou 2/ a s navrhovateľmi 1/, 2/ sa v ten deň nestretli. Odporkyňa 2/ vo vyjadrení poukazovala na to, že nemala príležitosť ale ani dôvod sa s nimi stretnúť. Spolu so svedkom vybavili čo potrebovali a popoludní sa vrátili do Martina, pričom cesta tam trvá cca 4 hod. a naspäť takisto. Svedok V.. O. dokázal dátum, kedy bol s ňou v Bratislave presne identifikovať, zodpovedal jasne otázky sudcu a potvrdil, že to bolo deň pred 29. 8. 2003, kedy bola odporkyňa 2/ fyzicky napadnutá v byte v Martine. O útoku vedeli aj susedia, k incidentu bola privolaná polícia. Incident sa odohral nielen v byte, ale aj na schodišti a pred domom na parkovisku. Svedok V.. O. aj v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľom 1/, 2/ uviedol, že D. Y. s manželkou boli u neho na chate a dohovárali mu, aby on „dohovoril“ odporkyni 2/, aby im byt previedla a že sa tak stalo po fyzickom útoku. Fotokópiu zápisnice z výpovede svedka v trestnom konaní odporkyňa 2/ pripojila k svojmu vyjadreniu. Dodala, že navrhovateľ 1/ V.. D. Y. sa mal v trestnoprávnej veci na hlavnom pojednávaní dňa 30. 8. 2005 vyjadriť, že potrebuje peniaze, pretože „po ňom idú.“ Odporkyňa 2/ uviedla, že ak by na navrhovateľov previedla byt, tak by to urobila na bytovom družstve osobne, nakoľko tam v ten deň bola, za prítomnosti referentky bytového družstva a všetkých zúčastnených a so všetkými náležitosťami, ktoré vyžadujú Stanovy družstva, nakoľko by jej záležalo na tom, aby takýto právny úkon spĺňal všetky náležitosti platného právneho úkonu. Aj ďalší svedok, syn odporkyne 2/ I. J. P. v trestnom konaní sp. zn. 4T 30/2004 pri výsluchu konanom na súde v Martine dňa 29. 9. 2005 vypovedal, že Y. sa jej dňa 29. 8. 2003 fyzickým a psychickým násilím vyhrážali, že odmietli opustiť ich byt a že sa jednalo o prevod bytu, pričom jeho svedeckú výpoveď potvrdil posudok súdneho znalca z oboru detskej psychológie. V trestnom konaní bola vina manželov Y.B. ako aj F. Y. preukázaná a menovaní boli odsúdení. Navrhovatelia 1/, 2/ v odvolaní argumentujú skutkovými a právnymi námietkami, s ktorými sa už prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 229 ods. 1 Obch. zák. členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Podľa § 230 Obch. zák., prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením dohody o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto dohode. Podľa § 37 ods. 1 Obč.zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 229 ods. 1, § 230 Obch.zák., § 37 ods. 1 Obč.zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania ( žalobou ) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o : a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. K tomu, či je daný právny záujem na určení, súd prihliada z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Žaloba o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Určovacia žaloba ( § 80 písm. c/ O.s.p. ) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva ( určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši ( neodstraňuje ) a len vedie k nárastu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. však neplatí vtedy, ak žalobca ( napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti ) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov ( ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie ). Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho ( akého určenia ) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit ( to, čoho sa žalobca v konaní domáha ) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu ( len ) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je ( nie je ) právny vzťah alebo právo. Súd prvého stupňa hodnotiac otázku existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení túto posúdil po právnej stránke správne, keď dospel k záveru, že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je v prejednávanej veci daný, keďže navrhovateľmi 1/, 2/ požadované určenie je spôsobilé nastoliť definitívne právnu istotu v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, týkajúcich sa spornej otázky členstva v bytovom družstve. Následne prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôkladne vysvetlil, z akých dôvodov nepovažoval uzavretú zmluvu datovanú dňom 28. 8. 2003 za platnú. Súd prvého stupňa sa detailne zaoberal jednotlivými v konaní vykonanými dôkazmi, tieto vyhodnotil vo vzájomnej logickej súvislosti, pričom dospel k správnym právnym záverom. Ako už na to poukázal v odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa, výsledkom dokazovania vykonaného v trestnom konaní na Okresnom súde v Martine sp. zn. 4T 30/2004 bolo o.i. aj zistenie, že navrhovatelia 1/, 2/ spolu so F. Y. dňa 29. 8. 2003 fyzicky napadli odporkyňu 2/ v byte v Martine, na O.. Š.. T. X, pričom sa ju snažili prinútiť, aby na nich previedla byt D. H., na D. O.. X. Navrhovatelia pritom tvrdili, že odporkyňa 2/ dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu na D. X D. H. s nimi uzavrela ešte dňa 28. 8. 2003. Pokiaľ by predmetná zmluva bola dňa 28. 8. 2003 s odporkyňou 2/ už uzavretá, potom by nátlak navrhovateľov ( Z. F. Y. ) vyvíjaný na odporkyňu 2/ pri ich napadnutí dňa 29. 8. 2003, aby na nich previedla byt, nemal opodstatnenie. Ak jedným z dôvodov fyzického napadnutia odporkyne 2/ jej rodinnými príslušníkmi dňa 29. 8. 2003 mala byť snaha dosiahnuť, aby na nich previedla členské práva a povinnosti k bytu v Bratislave, potom logickým záverom takéhoto zistenia ( vyplývajúceho z výsledkov trestného konania ) je, že v čase útoku na odporkyňu 2/ k prevodu členských práv a povinností ešte nedošlo, a teda zmluva o prevode nemohla byť ešte uzavretá tak, ako to tvrdia v konaní navrhovatelia 1/, 2/. Pokiaľ odporkyňa 2/ zmluvu podpísala po 29. 8. 2003 ( znalecké dokazovanie preukázalo, že podpis odporkyne 2/ na zmluve o prevode členských práv a povinností je pravý ), potom vzhľadom na konanie navrhovateľov a F. Y. sa tak stalo pod ich hrubým nátlakom, t.j. s nedostatkom slobodnej vôle odporkyne 2/, ktorý činí takýto právny úkon ( absolútne ) neplatným, v zmysle § 37 ods. 1 Obč.zák. Vykonané dokazovanie - ako v tomto súdnom spore, tak aj v trestnom konaní - nesporne preukazuje, že odporkyňa 2/ nemala v úmysle previesť členské práva a povinnosti k bytu na D. O.. X D. H. na tretiu osobu, a to nielen v dobe po 28. 8. 2003, resp. po 29. 3. 2003, ale ešte v čase pred uvedenými dátumami, o čom svedčí skutočnosť, že navrhovatelia vyhľadali odporkyňu 2/ na jej pracovisku ešte dňa 10. 8. 2003, za účelom, aby v prítomnosti notárky podpísala zmluvu o prevode členských práv a povinností, čo odporkyňa 2/ odmietla urobiť. Navrhovatelia v odvolaní argumentovali tvrdením, že jediným dôvodom incidentu dňa 29. 8. 2003 mala byť ich snaha dohovoriť odporkyni 2/, aby ukončila pomer G. V.. O.; výsledky dokazovania v trestnom konaní však jednoznačne preukazujú, že dôvodom incidentu bola aj otázka prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve. Tvrdenia navrhovateľov, na ktorých je založený ich návrh, závažne spochybňuje aj skutočnosť, že pokiaľ mala byť naozaj dňa 28. 8. 2003 podpísaná zmluva o prevode členských práv a povinností aj odporkyňou 2/, navrhovateľom nič nebránilo v tom, aby podpísanú zmluvu obratom predložili bytovému družstvu; nelogicky tak však urobili až s odstupom cca dvoch mesiacov, hoci si boli vedomí toho, že zmluva na svoju platnosť nevyžaduje, aby podpisy zmluvných strán boli overené. Pokiaľ ide o hodnotenie svedeckej výpovede F. Y., pri hodnotení jej vierohodnosti nemožno strácať zo zreteľa skutočnosť, že ide o osobu, ktorá bola v už spomínanom trestnom konaní spolu s navrhovateľmi 1/, 2/ uznaná za vinnú a právoplatne odsúdená, a to za skutky namierené práve proti osobe odporkyne 2/. Súd prvého stupňa vzhľadom na záver o neplatnosti zmluvy zo dňa 28. 8. 2003 návrh navrhovateľov v časti o určenie platnosti zmluvy správne zamietol, čo následne muselo viesť aj k zamietnutiu návrhu navrhovateľov v časti, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi 1/ uzavrieť s nimi zmluvu o nájme bytu, z dôvodov, ako ich vyložil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ( v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. 6. 2010 ) ako vecne správny potvrdil, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s trovami konania pred súdom prvého stupňa, podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.