Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/336/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010898280 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010898280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Aleny Svetlovskej, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti odporcom: 1/ O. C., K. Č. Q.V. XXX, A. - M. M., X/ B. C., K. I.Č. XX, K., X/ O. C., K. Č. Q. XXX, A.Á. - M. M., X/ T.. M. I., K. I. X, K., X/ N. I., K. I. X, K., všetci zast. JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkouv Bratislave, Brančská 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. apríla 2010 č. k. 8C 97/2010 - 460 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva m e n í tak, že určuje, že vlastníkom nehnuteľností v k. ú. P., O.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 211 m2, O.. Č.. XXX/2 - zastavaná plocha vo výmere 179 m2, O.. Č.. XXX/X - záhrada vo výmere 399 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 75 m2, zapísané na LV č. 817 je navrhovateľ. V napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ - 3/ ako predávajúcimi a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi dňa 24. 11. 2003 rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania o určenie vlastníctva vo vzťahu voči odporcom 4/ a 5/. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo výške 1.561,64 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.221,25 eur do rúk JUDr. Evy Nováčkovej do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P., O.. Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X Q. Č.. XXX/X, J. na L. Č.. XXX a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/, 2/ a 3/ ako predávajúcimi a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi zo dňa 24. 11. 2003, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX. X. XXXX O. Z. - XXXX/X. Odporcom 1/ až 5/ priznal náhradu trov konania vo výške 18.000,49 eur a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť túto náhradu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 111, § 116 zák. č. 141/1950 Zb., ust. § 134 ods. 2, § 490 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., ust. § 2 ods. 1, 7 zák. č. 138/1991 Zb. a vecne tým, že obec Rusovce bola pôvodne v roku 1920 na základe Trianonskej dohody pričlenená k Maďarsku. Na základe Mierovej zmluvy Československej republiky s Maďarskom zo dňa 10. 2. 1947 došlo k obnoveniu hraníc medzi Maďarskom a Československom ako bola 1. januára 1938 s tým, že Československu bola touto mierovou zmluvou postúpená aj obec Rusovce spolu s katastrálnym územím. Na základe zák. č. 354/1921 Zb. Československý štát dňom účinnosti Mierovej zmluvy nadobudol vlastníctvo aj k nehnuteľnému majetku v katastrálnom území postúpených obcí Rusovce, Jarovce a Čunovo a k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v postúpených oblastiach došlo priamo ex lege - originálnym spôsobom. Súd prvého stupňa konštatoval, že na list vlastníctva č. 1 katastrálne územie Rusovce, vlastník Československý štát - MNV Rusovce prešli predmetné nehnuteľnosti z PK vložky č. 519 pod PVZ 577/84, pričom parcely registra C - KN č. 347 a 348 sú identické s parcelou č. 2873/3 vedenou v PK vložke č. 519. Dospel k záveru, že právna predchodkyňa odporcov 1/, 2/ a 3/ Q. C., ktorá začala rodinný dom a sporné nehnuteľnosti užívať v roku 1962 na základe výmeny bytov uzavretej dňa 17. 10. 1962 s pôvodným užívateľom B. K. tieto nemohla nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom zámennej zmluvy, pretože Juraj K. nebol ich vlastníkom, o čom Anna C. musela vedieť a to najmä z dôvodu, že tak ako Juraj K. tak i ona vymieňali domy iba ako bytové jednotky a priľahlé pozemky súčasťou dohody neboli. Anna C. nemohla byť teda v dobrej viere, že jej zamenený rodinný dom a priľahlé pozemky vlastnícky patria. Taktiež uviedol, že v čase držby sporných nehnuteľností Q. C., t. j. od roku 1962 do roku 1976 vtedy platný Občiansky zákonník inštitút vydržania nepoznal. Preto ak sa syn Q. C. O. C. chopil držby sporných - 3 - 5Co 336/2010 -521 nehnuteľností v roku 1976 v domnení, že ich od svojej matky kúpil, táto jeho dobrá viera trvala iba maximálne do roku 1978, nakoľko z predložených listín vyplýva, že O. C. zistil, že sporné nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve jeho rodičov najneskôr v roku 1977, kedy žiadal národný výbor o kúpu rodinného domu a v roku 1978 o zriadenie práva osobného užívania k priľahlým pozemkom. To, že ohľadne domu nebola uzatvorená platná kúpna zmluva nasvedčuje i to, že rodinný dom bol do príslušného katastra nehnuteľností zapísaný na základe žiadosti o zápis stavby zo dňa 13. 1. 1998, teda nie na základe kúpnej zmluvy alebo na základe vydržania. Čo sa týka priľahlých pozemkov vyplýva, že pozemky boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve, o čom otec odporcov 1/ až 3/ vedel a preto ich vydržať do osobného vlastníctva nemohol. Na to, aby otec odporcov 1/ až 3/ sa stal vlastníkom sporných pozemkov, muselo mu pred účinnosťou zák. č. 509/1991 Zb. vzniknúť aspoň právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a toto právo by O. C. vzniklo iba za predpokladu, že bolo vydané rozhodnutie okresného národného výboru, že sa pozemky prideľujú do osobného užívania občana, pričom však v danom prípade vydanie takéhoto rozhodnutia v konaní preukázané nebolo, alebo že došlo k vydržaniu práva osobného užívania pozemku pod stavbou, ktorý nebol v socialistickom spoločenskom vlastníctve a to v prospech štátu. Súd prvého stupňa mal za to, že keďže v danom prípade nešlo ani o jeden z takýchto dvoch prípadov, nevzniklo O. C. právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku a následne sa toto právo potom nemohlo pretransformovať na právo vlastnícke a toto právo ani nemohlo byť predmetom vydržania. K otázke aktívnej vecnej legitimácie a naliehavému právnemu záujmu súd prvého stupňa uviedol, že s platnosťou od 15. 4. 1991 prijala Slovenská národná rada zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorého účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Poukázal na nález ÚS ČR sp. zn. IV ÚS 185/96, v ktorom ústavný súd zastal názor, že pre prechod niektorých vecí z majetku Českej republiky do vlastníctva obcí podľa zák. č. 172/1991 zb. musia byť splnené kumulatívne tri podmienky, a to musí ísť o majetok, ktorý v stanovenej dobe náležal Českej republiky, k stanovenému dňu k nemu mal právo hospodárenia právny predchodca obce a s týmto majetkom tento predchodca tiež hospodáril. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v prípade sporných pozemkov išlo o pozemky, ktoré v stanovenej dobe patrili SR, že k stanovenému dňu právny predchodca obce mal k predmetným nehnuteľnostiam právo hospodárenia avšak k tomu, aby návrhu bolo vyhovené, bolo potrebné preukázať tiež skutočnosť, že k rozhodnému dátumu obec s nehnuteľnosťami tiež hospodárila, pričom toto dôkazné bremeno niesla obec a súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto skutočnosť preukázaná nebola. Na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že obec mala sporné nehnuteľnosti iba vo svojej evidencii, ale v skutočnosti s nimi nehospodárila. Súd vyvodil záver, že - 4 - v prípade sporných pozemkov nedošlo k ich prechodu z majetku SR do vlastníctva mesta, čím teda na strane navrhovateľa nie je daná aktívna legitimácia na určenie vlastníckeho práva a čím teda navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ až 3/ ako predávajúcimi a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi, pretože otázka platnosti právneho úkonu by sa v konaní o určenie vlastníckeho práva riešila iba ako otázka predbežná. V prípade vyslovenia neplatnosti právneho úkonu by sa v katastri zapísal stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníci by boli v katastri vedení odporcovia 1/ až 3/, na čom navrhovateľ právny záujem nemôže mať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nie je možné na prípady slovenského právneho poriadku aplikovať právne názory Ústavného súdu Českej republiky. Poukázal na ust. § 2 zák. č. 138/1991 Zb., ktoré tvorí základ, v rámci ktorého je vymedzené, ktorý konkrétny majetok prechádza z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce, pričom tento majetok prechádza na základe zákona. Predchádzajúca právna úprava postavenia národných výborov neupravovala kategóriu majetku obcí. Poukázal na to, že v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. ku dňu 23. 11. 1990 bolo preukázané hospodárenie s nehnuteľnosťami MNV Rusovce, keď predmetné pozemky boli v roku 1984 zapísané na LV č. 1 v prospech Československého štátu v správe MNV Rusovce a tieto pozemky prešli ku dňu 1. 5. 1991 do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy zo zákona, pričom nebolo potrebné pri zákonnom nadobudnutí nehnuteľností preukazovať aj hospodárenie mesta v čase nadobudnutia nehnuteľnosti. Bol názoru, že súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil a prišiel k nesprávnemu právnemu záveru, že nehnuteľnosti neboli predmetom hospodárenia a preto nemohli prejsť na základe zákona z majetku obce do vlastníctva navrhovateľa, čím navrhovateľ stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv súdnou cestou podaním určovacieho návrhu. Mal za to, že vlastnícke právo obce sa nepremlčuje a preto je ho možné uplatňovať aj v súčasnosti. Odvolací súd, ktorý bol viazaný obsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva treba zmeniť. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 8. XI. 1957 Okresný národný výbor Bratislava - okolie vydal prídelovú listinu č. XX/XXX pre O. C.Á. Q. M. Q., P.. I. (starí rodičia odporcov 1/ až 3/), podľa ktorej boli manželom - 5 - 5Co 336/2010 -522 C. pridelené nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXXX Q. E. V. Č.. XXX a dvor o výmere 0,0870 ha na parc. č. 304 za prídelovú cenu 4.060,- Kčs dom + 1.740,- Kčs dvor, záhrada o výmere 0,1863 ha na parc. č. XXX za prídelovú cenu 3.726,- Kčs a záhrada o výmere 0,1198 ha na parc. č. XXX za prídelovú cenu 2.396,- Kčs. Dňa 2. 7. 1959 O. C. zomrel a jeho manželka Anna po smrti svojho manžela urobila písomné prehlásenie o vzdaní sa celého prídelu. Finančný odbor ONV Bratislava - vidiek rozhodnutím č. Y.-XXXXX/XX J. V. XX. T.. XXXX prídel - pôdohospodársky majetok s domom zrušil, pričom dôvodom zrušenia prídelu bolo, že O. C. zomrel a jeho manželka Anna prídelovú cenu nezaplatila a prídelu sa vzdala. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV Bratislava - vidiek dňa XX. T.. XXXX pod č. Z. zrušil prídelovú listinu a súčasne rozhodol, že dom a dvor sa prideľuje do správy MNV Rusovce. Dňa 15. 4. 1964 Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV Bratislava - vidiek vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým nehnuteľnosti bývalého prídelcu O. C. a manželky Anny v kat. úz. Rusovce vo vložke XXXX (správne má byť 1156) a to dom a dvor na parc. č. XXX o výmere 870 m2, záhrada na parc. č. 305 o výmere 1863 m2 a záhrada na parc. č. XXX o výmere 1198 m2 pridelil do operatívnej správy MNV Rusovce. Dňa 17. X. 1962 bola medzi B. K. Q. Q. C. podpísaná „Výmena bytov“, na základe ktorej došlo k výmene bytu B. K. Z. P., Č.. V.. XXX Q. K. Q. C. Č.. XXX z dôvodu, že Juraj Botík mal záujem byt odkúpiť. Aj keď sa v listine definovali zamieňané nehnuteľnosti ako byty, je zrejmé, že podľa uvedenia ich čísla išlo o rodinné domy, ktoré v čase výmeny užívali Anna C. A. V. Q. B. K. A. P.. V. XX. X. XXXX B. K. A. M. M. F. A. M. P. „Kúpnu zmluvu o rodinnom domčeku a dohodu o zriadení osobného práva užívania pozemku“, predmetom ktorej bol rodinný dom č. XXX na O.. Č.. XXX, J. Z. Z.. Č.. XXXX pre C.. Ú.. P. Q. A. Z. J. M. P. J. pre B. K. a jeho manželku Máriu právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX o výmere 870 m2, na ktorom bol dom postavený a ktorého súčasťou bol i dvor, pričom zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom dňa 2. X. 1965 pod P. XXX T. XXX/XX. Anna C. sa v roku 1976 odsťahovala k svojej dcére do Bytče, kde dňa 13. 5. 1981 zomrela a v dome č. XXX na G. F.. (E. I. Č.. XXX) Z. P. J. K. B. A. O. C. A. A. M. B.. J. L. ObNV Bratislava IV, finančný odbor, zo dňa X. X. XXXX, Č.. XXXX-XXX/XXFin-M. vyplýva, že rodina C. požiadala o odpredaj rodinného domu zo štátneho vlastníctva a že schvaľovacie konanie bude môcť prebehnúť až po odstránení nedostatkov, nakoľko v kúpnej zmluve chýbala výmera jednotlivých pozemkov, bola chybne spočítaná výmera pozemkov a bolo potrebné v zmluve uviesť úhrnnú kúpnu cenu odpredávanej nehnuteľnosti a to pozemku v na ňom stojaceho rodinného domu, pričom až po odstránení uvedených nedostatkov bude žiadosť zaslaná na schválenie FO NVB. Z listu MNV Rusovce zo dňa XX. X. XXXX - 6 - Č.. XXX/XXXX vyplýva, že ide o žiadosť MNV Bratislava - Rusovce o vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku parc. č. XXXX/X Q. XXXX/X, C.. Ú.. P. o výmere 851 m2 pre O. C. Q. M. B. Q. Z. L. A. C., Ž. F. O. A. Z. Z. Čs. štátu v správe MNV Rusovce, že Rada MNV Bratislava - Rusovce návrh na pridelenie pozemkov schválila uznesením č. XX/XXXX R. a že po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení pozemkov MNV Rusovce prevedie kúpnou zmluvou rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX/X menovaným do osobného vlastníctva. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a preto O. C. podal dňa 12. 9. 1998 žiadosť o vydržanie pozemku parc. č. XXX a XXX, C.. Ú.. P.. Na základe predmetnej žiadosti bolo dňa X. X. XXXX vydané osvedčenie vo forme notárskej zápisnice č. G. XXX/ XX, G. XX/XX o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. Rusovce parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 390 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 474 m2 vydržaním. Osvedčenie bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva O. C. - právneho predchodcu odporcov 1/ až 3/ do LV č. XXX, kat. úz. P., avšak iba ohľadne pozemkov. Rodinný dom súp. č. XXX A. na O. O.. Č.. XXX K. V. L. Č.. XXX zapísaný na základe právneho titulu „Žiadosť o zápis stavby zo dňa 13. 1. 1998“. B. C. - matka odporcov 1/ až 3/ zomrela dňa 26. 7. 1992 a O. C. - otec odporcov 1/ až 3/ zomrel dňa 17. 4. 1999. Na základe osvedčenia o vydržaní pozemkov a žiadosti o zápis stavby tieto boli ako dedičstvo prejednané v dedičskom konaní po poručiteľovi O. C. a dňa XX. X. XXXX bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. V. XXX/XX, V. XX/XX, na základe ktorého pozemky parc. č. XXX a parc. č. XXX, zapísané na L. Č.. XXX, vrátane rodinného domu súp. č. XXX nadobudli odporcovia 1/ až 3/. Odporcovia 1/ až 3/ uzatvorili dňa 24. 11. 2003 s odporcami 4/ a 5/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemkov parc. č. XXX Q. Č.. XXX, vrátane rodinného domu súp. č. XXX. Vklad vlastníctva na základe kúpnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa XX. X. XXXX O. Č.. Z. XXXX/XX. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a správne vyvodil záver, že právna predchodkyňa odporcov 1/ až 3/ Anna C., ktorá začala rodinný dom a predmetné pozemky užívať v roku 1962 na základe „Výmeny bytov“ uzavretej dňa 17. X. 1962 s pôvodným užívateľom Jurajom K., tieto pozemky nemohla nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom zámennej zmluvy, pretože Juraj K. nebol ich vlastníkom, o čom Anna C., vzhľadom na obsah dohody s označením „Výmena bytov“ musela vedieť, a to najmä z dôvodu, že tak ako Juraj K. i Anna C. vymieňala domy ako bytové jednotky, pričom priľahlé pozemky súčasťou dohody „Výmeny bytov“ neboli. Súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že Anna C. teda nemohla byť v dobrej viere, že jej zamenený rodinný dom a priľahlé pozemky vlastnícky patria. Súd prvého stupňa taktiež správne dospel k záveru, že právny predchodca odporcov 1/ až 3/ Pavol Krčmár najneskôr v roku 1977 zistil, že sporné - 7 - 5Co 336/2010 -523 pozemky neboli vo vlastníctve jeho rodičov, keď v roku 1977 žiadal národný výbor o kúpu rodinného domu a v roku 1978 o zriadenie práva osobného užívania k priľahlým - sporným pozemkom. To, že ohľadne rodinného domu nebola uzatvorená platná kúpna zmluva, o čom právny predchodca odporcov 1/ až 3/ Pavol C. musel vedieť, nasvedčuje i to, že rodinný dom bol do príslušného katastra nehnuteľností zapísaný na základe „Ž. U. J. A. J. V. XX. X. XXXX a teda nie na základe kúpnej zmluvy alebo na základe vydržania. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že sporné pozemky boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve, o čom otec odporcov 1/ až 3/ mal vedomosť a preto ich vydržať do osobného vlastníctva nemohol, keď podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 1991 vzniklo právo osobného užívania na základe dvoch právnych skutočností a to rozhodnutia o pridelení pozemku a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ku ktorej bola nevyhnutná registrácia štátnym notárstvom (právo osobného užívania vzniklo až registráciou dohody). Na to, aby Pavol C.r - otec odporcov 1/ až 3/ sa stal vlastníkom sporných pozemkov, muselo mu pred účinnosťou zák. č. 509/1991 Zb. vzniknúť aspoň právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a toto právo by Pavlovi C. vzniklo iba za predpokladu, že bolo vydané rozhodnutie okresného národného výboru, že sa pozemky prideľujú do osobného užívania občana, alebo že došlo k vydržaniu práva osobného užívania pozemku pod stavbou, ktorý nebol v socialistickom spoločenskom vlastníctve, a to v prospech štátu. Nakoľko v danom prípade nešlo ani o jeden z takýchto prípadov, nevzniklo Pavlovi C. právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku a následne právo osobného užívania pozemkov a to sa potom nemohlo pretransformovať na právo vlastnícke a toto právo nemohlo byť ani predmetom vydržania. Súd prvého stupňa opätovne správne mal za to, že ak sa Pavol C. nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, tieto nemohli odporcovia 1/ až 3/ nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom dedenia a tieto nemohli odporcovia 4/ a 5/ nadobudnúť platne do svojho vlastníctva titulom kúpy od odporcov 1/ až 3/. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo správne, až na posúdenie vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju teda iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho pomeru, o ktorom sa v konaní koná. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom konania. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 185/96 zo dňa 29. 11. 1996, v ktorom ÚS ČR zastal názor, že pre prechod - 8 - niektorých vecí z majetku ČR do vlastníctva obcí podľa zák. č. 172/1991 Sb. musia byť splnené kumulatívne tri podmienky stanovené v § 1 ods. 1 - musí teda ísť o majetok, ktorý v stanovenej dobe náležal ČR, k stanovenému dňu k nemu mal právo hospodárenia právny predchodca obce a konečne, že s týmto majetkom tento predchodca tiež hospodáril. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od zák. č. 172/1991 Sb. podmienka realizovania práva hospodárenia s majetkom v zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyjadrená nie je. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich miestnej štátnej správe, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Je teda zrejmé, že v zmysle § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. obec nadobudla veci a majetkové práva dňom účinnosti tohto zákona bez potreby splnenia ďalších podmienok. V tejto časti bolo tak právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ je v spore aktívne vecne legitimovaný a má vzhľadom na zápis vlastníctva na LV č. 1 aj naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie súdu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vo vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca - 9 - 5Co 336/2010 -524 svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo XX. X. XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Z obsahu spisu vyplýva, že pozemnoknižné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX... v kat. úz. P. sa geometrickým plánom XX.XXX/X/II.XXXX rozdelili a z nich novovytvorené parcely sa 19. 1. 1933 č. d. 379 zapísali pod B5 do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Pod týmto bodom sa nachádzajú aj nehnuteľnosti parcely č. XXXX/2 a 2873/3 a súčasne ich prechod na nové pozemnoknižné vložky: PK parcela č. XXXX/ X - PK vl. č. XXX u nej prechod do PK vl. č. XXX, z nej dňa XX. X. XXXX V. O. Z.. Č.. XXXX, z nej dňa 7. 9. 1960 č. d. XXXX do PK vl. č. XXXX, O. O. Č.. XXXX/X - O. Z.. Č.. XXX z nej prechod do PK vl. č. XXX, z nej dňa XX. X. XXXX naspäť do PK vl. č. XXX. V roku 1983 po ukončení nového mapovania THM boli tieto parcely č. XXXX/X Q. Č.. XXXX/X prečíslované na nové parcelné čísla XXX Q. XXX, pričom v roku 1984 číslom položky XXX/XX A. O. R.-C. Č.. XXX Q. Č.. XXX J. na L. Z. Č.. X, C.. Ú.. P., vlastník: Čs. štát - MNV Rusovce, pričom je nesporné, že parcely registra C - KN č. XXX Q. Č.. XXX, C.. Ú.. P. sú identické s parcelou č. 2873/3 vedenou v PK vložke č. XXX, C.. Ú.. P.. B. G., Ž. na L. Č.. X K. Q. Z. O. parciel zapísaný Čs. štát a právo hospodárenia bolo vyhradené pre MNV Rusovce. Účinnosťou zák. č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí veci z majetku Slovenskej republiky a teda i predmetné pozemky. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, ale vec nesprávne právne posúdil. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva zmenil podľa § 220 ods. 1 O.s.p. tak, že určil, že vlastníkom nehnuteľností v k. ú. P., O.. Č.. XXX/X - J. O. Z. Z. XXX M., O.. Č.. XXX/X - J. O. Z. Z. XXX M., O.. Č.. XXX/X - J. Z. Z. XXX M. Q. O.. Č.. XXX/X - J. O. Z. Z. XX M., J. na L. Č.. XXX B. navrhovateľ. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 24. 11. 2003 uzatvorili odporcovia 1/ až 3/ ako predávajúci s odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod pozemkov parc. č. XXX Q. O.. Č.. XXX, vrátane rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. XXX. Vecnoprávne účinky nadobudla zmluva jej vkladom do príslušného katastra dňa XX. X. XXXX O. Č.. Z. XXXX/XX. Na základe geometrického plánu Č.. XX/XXXX K. O. O.. Č.. XXX Q. O.. Č.. XXX J. na L. Č.. XXX O.reparcelované a v súčasnosti sú na liste vlastníctva v prospech vlastníkov - odporcov 4/ a 5/ vedené ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, parc. č. 348/1 - - 10 - záhrady o výmere 399 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na tomto určení s poukazom na ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, keď navrhovateľ nemôže mať súčasne naliehavý právny záujem v konaní o určení vlastníckeho práva a v konaní o určení neplatnosti právneho úkonu. Taktiež bol správny záver súdu prvého stupňa, že v konaní o určenie vlastníckeho práva by sa otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu riešila ako otázka predbežná, pričom v prípade vyhovenia návrhu v tejto časti, teda určenia neplatnosti právneho úkonu by sa v katastri nehnuteľností zapísal stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že ako vlastníci by boli v katastri nehnuteľností zapísaní odporcovia 1/ až 3/, na čom navrhovateľ nemôže mať právny záujem, nakoľko jeho právne postavenie by sa takýmto určením nijako nezmenilo. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ - 3/ ako predávajúcimi a odporcami 4/ a 5/ ako kupujúcimi dňa 24. 11. 2003 ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil. O trovách konania v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným odporcom celkom v sume 4.782,89 eur. Trovy konania odporcov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.561,64 eur (47.046,- Sk) a trov právneho zastúpenia odporcov vo výške 3.221,25 eur. Právna zástupkyňa odporcov vykonala v konaní jeden úkon právnej služby za 1.592,24 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13. 5. 2004) v zmysle § 13 ods. 1, 7, § 16 ods. 1 písm. a/ a § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z.; 2 úkony právnej služby po 167,28 eur (účasť na pojednávaní dňa 19. 4. 2006 a odvolanie vo veci samej zo dňa 1. 6. 2006) v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. c/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vykonania týchto úkonov; 3 úkony právnej služby po 213,96 eur (účasť na pojednávaniach dňa 20. 5. 2009,18. 9. 2009 a 13. 11. 2009) v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2009 a v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2009; 2 -11 - 5Co 336/2010 -525 úkony právnej služby po 221,96 eur (účasť na pojednávaniach dňa 5. 3. 2010 a 14. 4. 2010) v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 6. 2009 a jeden úkon právnej služby za 150,18 eur (účasť na pojednávaní dňa 21. 5. 2013) v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010. Po pripočítaní režijného paušálu 1 x 4,51 eur (za úkon vykonaný v roku 2004), 2 x 5,44 eur (za úkony vykonané v roku 2006), 3 x 6,95 eur (za úkony vykonané v roku 2009), 2 x 7,21 eur (za úkony vykonané v roku 2010) a 1 x 7,81 eur (za úkon vykonaný v roku 2013) odmena právnej zástupkyne odporcov predstavuje 3.221,25 eur (1.592,24 + 2 x 167,28 + 3 x 213,96 + 2 x 221,96 + 150,18 + 4,51 + 2 x 5,44 + 3 x 6,95 + 2 x 7,21 + 7,81 = 3.221,25 eur). Odvolací súd nepriznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to rokovanie s klientmi dňa 28. 4. 2005 a dňa 26. 5. 2005, nakoľko právna zástupkyňa odporcov vykonanie týchto úkonov nepreukázala a zo spisu vykonanie týchto úkonov ani nevyplýva. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporcov do rúk ich právnej zástupkyne odvolací súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.