Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/205/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899334 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010899334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateliek: X. I. P., S.. D., T. T. XX, E. H. T., X. E. D., T. F. XXX, E. H. T., obidve zastúpené Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom, so sídlom Zámocká 1, Bratislava, proti odporkyni: E. P., S.. E., T. C. A. XXX, C. A., zastúpenej JUDr. Zdenkou Benčíkovou, advokátkou, so sídlom Palackého 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného J. H. W. C.Ň. XX. M. XXXX, Č.. P.. XC XXX/XXXX- XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške XXX,XX L. k rukám právneho zástupcu navrhovateliek, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. H. T., evidovanej P. Ú. R. T., J. P. J., W. na A. Č.. XXXX, H.. Č.. XXX, C. H. - Z. H., Z. B. R. X.XXX E., H. C. C. po H. D. D., S.. S.O., F.. XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vydaním rozhodnutí P. P. v sídle Okresného F. R. R. Š.I. C. XX.XX.XXXX (dátum druhého rozhodnutia je nečitateľný) rozhodla o tom, že osoby M. E. I. R. E., S.. H. (právni predchodcovia odporkyne - J. S.) treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 za osoby nemeckej národnosti a že pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 uvedeného nariadenia patriaci vlastníckym právom M. E. I. R.S. E., S.. H. sa považuje za konfiškovaný ku dňu XX.XX.XXXX bez ohľadu na to, kde na území Slovenska sa tento majetok nachádza. Uzavrel, že uvedené rozhodnutia boli týmto osobám riadne doručované (v zmysle rozhodnutí sa o konfiškácii upovedomovali okrem iných subjektov aj vlastníci konfiškovaného majetku a to M.L. E. R. U. I. R. E., S.. H. R. E. na Z.) a teda nadobudli právoplatnosť. Skutočnosť o riadnom konfiškovaní nehnuteľného majetku vo vlastníctve právnych predchodcov odporkyne ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu, že ich treba považovať za osoby nemeckej národnosti, považoval za preukázanú aj upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy predložený po dohode s Povereníctvom vnútra rozhodlo, že Františka E. I. R. E. (a iné osoby) treba považovať za osoby národnosti nemeckej a na základe tohto rozhodnutia sa ich poľnohospodársky majetok považuje za konfiškovaný ku dňu XX.XX.XXXX. Predmetná konfiškácia týkajúca sa dotknutej spornej nehnuteľnosti však nebola riadne vyznačená vo vtedajšej pozemkovoknižnej vložke č. 181. Ďalej považoval za preukázané, že R. Z. R. H. Č.. XXXX/ XX-X. vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR boli M. D. a jeho manželke D., S.. S. (právni predchodcovia navrhovateliek - S.), každému v 1/2, pridelené po konfiškácii do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. na Z. Z. B. R. X.XXXX U., medzi inými aj parcela označená v prídelovom pláne ako parcela Č.. XXX, W. R. R. Č.. XXX, druh pozemku - S., Z. R. X,XXXX U.. Skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že časť parcely Z. R. XXX E. W. H. Č.. XXX bola vyvlastnená v prospech obce E. H. T. (X.XXX E. - XXX E. =. X.XXX E.). Po smrti M.P. D. C. XX.XX.XXXX bol jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na dotknutej nehnuteľnosti predmetom dedičského konania sp. zn. C. XXXX/ XX, C. XXX/XX vo veci novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi, výsledkom ktorého bolo, že ho na základe uznesenia Okresného J. T. - R. W. C. XX.XX.XXXX zdedila navrhovateľka v 2. rade - dcéra poručiteľa, čo bolo preukázané výpisom W. A. Č.. XXXX. Druhý spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X tak mal naďalej vlastnícky patriť pozostalej manželke - pôvodnej navrhovateľke D. D., ktorá zomrela v priebehu tohto konania dňa XX.XX.XXXX a po ktorej vstúpili do konania navrhovateľka v 1. a 2. rade. Z listinných dôkazov však ďalej zistil, že na A. Č.. XXXX je namiesto pozostalej manželky D. D. uvedená odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka dotknutej nehnuteľnosti - parcely Č.. XXX, druh pozemku - orná pôda, Z. R. X.XXX E., F.B. J. R. P. Ú. E. na Z., Z. E. H. T., Z. J., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX, pričom ako titul nadobudnutia jej vlastníckeho práva je uvedené dedičské rozhodnutie Č.. P.. C. XXXX/XX-XX, C. XXX/XX. Po preskúmaní predmetného dedičského rozhodnutia a to uznesenia Okresného J. T. - R., Č.. P.. C. XXXX/XX-XX, C. XXX/XX, R. C. XX.XX.XXXX, však vyšlo najavo, že v dedičskej veci po poručiteľovi M. E. (Z. Z.), W.. C. XX.XX.XXXX, sporná nehnuteľnosť predmetom dedenia ani nebola. Doplnená do predmetu dedenia po poručiteľovi M. E. (W.. XX.XX.XXXX) bola až následne s odôvodnením, že došlo k chybe v písaní, a to opravným uznesením, sp. zn. C. XXXX/ XX, C. XXX/XX, R. C. XX.XX.XXXX, pričom doplnenie sa týkalo spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti avšak len o veľkosti XX/XX, a nie ako je nakoniec uvedené na A. Č.. XXXX - X/XX. Z ďalších predložených dokladov vyplynulo, že uznesením Okresného J. T. - R., J.. W.. XD XXX/ XX, C. XXX/XX, R. C. XX.XX.XXXX, t. j. po vydaní opravného uznesenia, bola sporná nehnuteľnosť zahrnutá do predmetu dedičstva po poručiteľovi M. E. (J. Z. Z.), W. C. XX.XX.XXXX, avšak bez uvedenia výmery a výšky spoluvlastníckeho podielu, pričom podľa tohto rozhodnutia mala všetky nehnuteľnosti po poručiteľovi M. E. zdediť priamo D. R. - odporkyňa. Z takejto časovej súslednosti vyvodil, že sa mu nadobudnutie vlastníckeho práva odporkyňou k spornej nehnuteľnosti javí ako pochybné. Súčasne poukázal na tú skutočnosť, že ani v jednom z uvedených dedičských rozhodnutí nie je uvedené, že odporkyňa zdedila spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k spornej nehnuteľnosti, nakoľko v nich buď absentuje výška spoluvlastníckeho podielu (R. K. XD XXX/XX, C. XXX/XX) alebo je výška určená inak (v opravnom uznesení ako XX/XX), ako aj na to, že samotné zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol podľa uznesenia o dedičstve a navyše rozhodnutie súdu v dedičskom konaní, že poručiteľ bol vlastníkom veci, nie je záväzné pre osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto konania. Pokiaľ ide o právne posúdenie uzavrel, že nehnuteľnosť parc. Č.. XXX, druh pozemku - orná pôda, Z. R. X.XXX E., nachádzajúca sa v katastrálnom území E. na Z., Z. E. H. T., Z. J., W. na A. Č.. XXXX, predtým v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXX, bola právnym predchodcom odporkyne riadne konfiškovaná a mal za to, že ku konfiškácii pôdohospodárskeho majetku došlo priamo zo zákona, bez náhrady a s okamžitou platnosťou ku dňu účinnosti nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX. Rozhodnutie konfiškačnej komisie o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej národnosti, nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii, ale len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú splnené a že rozhodnutím komisie sa považuje majetok za skonfiškovaný dňom XX.XX.XXXX. V tomto prípade mal ďalej za to, že samotné nevyznačenie konfiškácie do pozemkovoknižnej vložky nemalo za následok, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, nakoľko konfiškácia prebehla riadne za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo právne účinné (právoplatné a vykonateľné) rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola zradcom alebo nepriateľom českého a slovenského národa, prípadne bola vyhlásená za osobu nemeckej alebo maďarskej národnosti, čo v uvedenom prípade nastalo. Dovodil, že nevyznačenie samotnej konfiškácie do pozemkovoknižnej vložky s prihliadnutím na skutočnosť, že nebola stanovená doba, v rámci ktorej muselo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva, nemôže byť vykladaná na ťarchu osoby, v prospech ktorej bol následne skonfiškovaný majetok pridelený. Uviedol, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia č. XXX/ XXXX J.. F.. J. I. F. Č.. XXX/XXXX J.. F.. J. výmery o vlastníctve pôdy (verejné listiny), ktoré boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú listinami spôsobilými pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Po preskúmaní R.E. Z. R. H. Č.. XXXX/XX-X. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. XXX/XXXX J.. F.. J. I. F. Č.. XXX/XXXX J.. F.. J. mal preukázané, že tento výmer, ktorým boli M. D. a jeho manželke D., S.. S., t. j. právnym predchodcom navrhovateliek (po skonfiškovaní majetku Nemcom, Maďarom, zradcom a nepriateľom slovenského národa v rámci urýchleného rozdelenia tohto pôdohospodárskeho majetku) pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. na Z. Z. B. R. X.XXXX U., medzi inými aj sporná parcela označená v prídelovom pláne ako parcela Č.. XXX, zapísaná vo vložke Č.. XXX, druh H. - S., Z. R. X,XXXX U., nie je nulitným (ničotným) aktom, nakoľko obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia a bol vydaný orgánom na to oprávneným, čiže usúdil, že ide o právne perfektnú listinu. V tej súvislosti poukázal na § 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR, podľa ktorého výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že k nadobudnutiu vlastníctva k pôdohospodárskemu majetku prídelcom sa nevyžadoval vklad do pozemkových kníh, nakoľko samotný výmer o vlastníctve pôdy bol dokladom o vlastníctve pôdy. K námietke vydržania, ktorú vzniesla odporkyňa, neprihliadol z dôvodu, že v tomto prípade nebolo možné započítať do doby oprávnenej držby aj držbu právnych predchodcov odporkyne. Starý otec odporkyne (W.. XX.XX.XXXX) totiž nemohol byť dobromyseľný, nakoľko práve jemu bola sporná nehnuteľnosť riadne konfiškovaná, konfiškačné rozhodnutie mu bolo riadne doručované, a preto nie je možné započítať držbu tohto právneho predchodcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o držbu otca odporkyne (W.. XX.XX.XXXX), nebolo preukázané, že by sa otec odporkyne niekedy chopil držby, resp. odporkyňa nepreukázala, odkedy mal jej otec predmetnú nehnuteľnosť užívať a či ju vôbec užíval. Otec odporkyne totiž nikdy po svojom otcovi predmetnú nehnuteľnosť neprededil. Pokiaľ ide o držbu samotnej odporkyne mal za to, že mohla začať plynúť najskôr od XX.XX.XXXX, t. j. od právoplatnosti opravného uznesenia J.. W.. C. XXXX/XX, C. XXX/XX, pričom návrh bol odporkyni doručený dňa XX.XX.XXXX, čiže 10-ročná vydržacia doba v danom prípade neuplynula, z čoho vyplýva, že odporkyňa vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním nenadobudla. Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c) O.s.p.) uviedol, že treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že sporná nehnuteľnosť bola riadne konfiškovaná právnym predchodcom odporkyne a následne pridelená výmerom o vlastníctve pôdy do vlastníctva právnym predchodcom navrhovateliek, pričom v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa by svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti vydržala, preto vyhovel návrhu navrhovateliek a určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. H. T., L. P. Ú. R. T., J. P. J., W. na A. Č.. XXXX, H.. Č.. XXX, C. H. - Z. H., Z. B. R. X.XXX E., H. C. C. po H. D. D., S.. S., F.. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľkám priznal náhradu trov konania v celkovej výške X.XXX,XX L. spočívajúcich na zaplatenom súdnom poplatku vo výške XX,XX L. a na trovách právneho zastúpenia v celkovej výške X.XXX,XX L. vyčíslených podľa § 10 ods. 1, 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 5, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 8 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava, 2. podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, 3. podanie vyjadrenia dňa XX.XX.XXXX, 4. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 5. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 6. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 7. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa XX.XX.XXXX - 1/4, 8. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 spoločný úkon pri zastupovaní 2 osôb po jej znížení Z. XX %. R. R. XXX,XX L.; pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetu konania vychádzal z trhovej priemernej ceny ornej pôdy v danej lokalite vo výške XX L. za X E. a z toho, že na spoluvlastnícky podiel X/XX pripadá R. X.XXX,XX E., t. j. všeobecnú hodnotu sporu stanovil na XX.XXX,XX L. (XX N. X.XXX,XX); spolu s tzv. režijným paušálom vo výške XX,XX L. (X N. X,XX L.) a náhradou za stratu času vo R. XXX,XX L. (XX W.I. H. N. XX,XX L.). Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v dôsledku súdom prvého stupňa pripustenej zmeny žalobného návrhu, ktorým sa upravila výška spoluvlastníckeho podielu z X/X na X/XX, mal podľa jej názoru súd prvého stupňa konanie o podiele X/XX (pozn. zrejme tu chcela uviesť správne X/XX) zastaviť, nakoľko nešlo o zmenu návrhu, ale o čiastočné späťvzatie návrhu. Nie je jej zrejmé, na základe akých právnych skutočností súd prvého stupňa zisťoval/zistil, že konfiškačné rozhodnutia boli riadne doručované, keď táto skutočnosť nevyplynula zo žiadnych súdom vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa sa podľa jej názoru nevysporiadal s právnou skutočnosťou, že vlastníkmi boli ešte v roku XXXX jej právni predchodcovia, nakoľko čiastočné vyvlastnenie bolo vedené proti nim ako vlastníkom, a nie proti právnym predchodcom navrhovateliek. Argumentovala, že uplatneným žalobným návrhom, ktorému súd prvého stupňa vyhovel, môže dôjsť k uplatňovaniu vlastníckeho práva v rozpore so zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách pre jeho obchádzanie a tiež pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa jej tvrdenia navrhovateľky v konaní nepredložili žiadnu relevantnú listinu, ktorá by vyjadrila rozsah ich práv a povinností, resp. ich majetkového práva vyplývajúceho z ich majetkového podielu R. S. C.J. H. J. J. R. E. H. T., ktorý bol predmetom dedičského konania po poručiteľke D. D., W.. XX.XX.XXXX a súd prvého stupňa nevykonal napriek jej námietkam a návrhom v tomto smere žiadne dokazovanie. S ohľadom na to, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyjadril k podstatným skutkovým, ale ani právnym okolnostiam, ktoré predostrela vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, trpí prvostupňový rozsudok aj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na skutočnosť, že ak by aj konfiškačné rozhodnutia na majetok jej právnych predchodcov boli platné, s ktorým názorom vonkoncom nesúhlasí, tieto tzv. správne rozhodnutia sa nemôžu dotknúť jej práv, nakoľko nebola účastníčkou týchto správnych konaní a podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia správneho poriadku. Okrem toho za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj názor súdu prvého stupňa o tom, v ktorom momente sa dedič stáva vlastníkom veci, ako aj o ním tvrdenej nezáväznosti uznesenia súdu vydaného v dedičskom konaní. Dôvodila, že je nemožné dokázať, že rozhodnutia vydané pred mnohými desaťročiami boli riadne doručené a nadobudli tak právoplatnosť a s ňou spojené účinky straty vlastníckeho práva a v takom prípade sa nevylučuje zistenie doručenia rozhodnutia aj nepriamymi dôkazmi s prihliadnutím k správaniu účastníkov po tvrdených zmenách vlastníctva. Poukázala, že zmluvný ani zákonný prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa neuskutočňoval len vlastnou zmluvou, resp. ustanoveniami príslušného zákona, ale musel byť nevyhnutne zavŕšený intabuláciou alebo zápisom do verejných kníh. Keďže sa v tej dobe na zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyžadovala intabulácia, t. j. konfiškácia mala byť vyznačená v pozemkovoknižnej vložke, k čomu však nedošlo, nezmenil sa ani vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti parc. Č.. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXX a nezaniklo tak ani vlastnícke právo jej právnych predchodcov k nej. Tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla uznesením Okresného J. T. - R. v konaní o dedičstve J.. W.. XD XXX/XX, C. XXX/XX po poručiteľovi M. E. (J. Z.), W.. XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. O konfiškácii vedomosť nemala, dozvedela sa o nej na základe doručeného žalobného návrhu podaného právnou predchodkyňou navrhovateliek, preto nemala objektívny dôvod pochybovať o všetkých dedičských rozhodnutiach týkajúcich sa svojich právnych predchodcov. Nájomnými zmluvami v konaní preukázala, že nehnuteľnosť užívala tým spôsobom, že túto prenajíma od roku XXXX S.B. C. H. R. E. H. T., od uvedenej doby jej je vyplácaný nájom, z ktorého riadne odvádza daň. Ďalej namietala, že z dokumentov, ktoré predložili navrhovateľky, nevyplýva, že by spornú nehnuteľnosť ich právni predchodcovia ako vlastníci užívali a v pozemkovoknižnej vložke neboli ani zapísaní ako vlastníci nehnuteľností, ktoré im mali byť pridelené. Zdôraznila, že navrhovateľky k dnešnému dňu nepredložili platnú prídelovú listinu za účelom preukázania prídelovej ceny, na ktorú sa odvoláva aj samotný R. Z. R. H., v ktorom určenie prídelovej ceny absentuje. V tej súvislosti poukázala na S. F. J. J. J.. W.. XCdo XX/XXXX. Preto vzhľadom ku skutočnosti, že nešlo o bezodplatné nadobudnutie vlastníckeho práva, je potrebné preukázať rozsah prídelovej ceny a jej splatenie, čo navrhovateľky nepreukázali a navyše vo výpise z účtu Š. J.Ľ. R. T. W. C. XX.XX.XXXX sa uvádza nedoplatok prídelovej ceny vo výške XX.XXX,XX,- KčJ.. Ku konfiškácii vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa jej názoru nemohlo dôjsť s poukazom na § 1 a § 3 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR a v tej súvislosti poukázala na rozhodnutie R. J. Z. I. Z. P. F. J. Č., ktorý zaujal názor, že ak sa mali žalobcovia domáhať vydania veci v reštitučnom konaní, nemôžu už žiadať o určenie vlastníckeho práva ich predchodcu. Uviedla, že nehnuteľnosť bola pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva na základe uznesenia vydaného v dedičskom konaní, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, v užívaní poľnohospodárskeho družstva, v dôsledku čoho je možné aj túto dobu započítať do vydržacej doby, čím došlo k splneniu zákonnej podmienky uplynutia 10 rokov vydržacej doby a z jej strany aj k splneniu zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Záverom vytkla, že v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa neboli splnené základné požiadavky na jeho odôvodnenie, čím bolo porušené jej právo na spravodlivú súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil a návrh zamietol s tým, že zaviaže navrhovateľky k povinnosti nahradiť jej trovy konania, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z vyjadrenia navrhovateliek k podanému odvolaniu vyplynulo, že trvajú na tom, že v predmetnom konaní riadne preukázali, že ich rodičia M. D. I. D. D. nadobudli na základe výmeru o pridelení pôdy Č.. XXXX/ XX-X vydaného H. H. I. H. S. podľa §. X Z.. X F. Č.. XXX/XXXX J.. F.. J. C. XX.XX.XXXX C. H. J. P. R. X/X H.S. H. J. H.. Č.. XXX Z. R. X,XXXX U. nachádzajúcu sa v katastrálnom území E. na Z. (Q. E. H. T.). Poukázali na to, že v zmysle ustálenej judikatúry F. J. J. (XCdo XXX/XXXX) sa výmery a prídelové listiny ako verejné listiny považujú aj v súčasnosti za doklady preukazujúce vlastnícke právo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uviedli, že riadne doložili aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že došlo k riadnej konfiškácii pôdohospodárskeho majetku právnych predchodcov odporkyne. Tvrdenie odporkyne, že nevyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe napriek v tom čase platnému intabulačnému princípu na území Slovenska má mať za následok neplatnú konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku, je podľa nich vecne nesprávne, pretože tak ako uviedol aj súd prvého stupňa, ku konfiškácii a teda k strate vlastníckeho práva k pôdohospodárskym pozemkom osôb nemeckej národnosti došlo priamo zo zákona podľa § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR; preto nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že ešte v roku XXXX boli jej právni predchodcovia stále vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet tohto konania, nakoľko vlastnícke právo títo stratili v dôsledku konfiškácie s okamžitou platnosťou priamo zo zákona, pričom nevyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe podľa ich názoru nemalo a nemohlo mať vplyv na platnosť konfiškácie samotnej, nakoľko zápis v pozemkovej knihe mal mať len deklaratórny charakter. Do pozornosti odvolacieho súdu dali tú skutočnosť, že odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že už v priebehu roku XXXX zistila, že na nehnuteľnosti jej predkov boli vydané konfiškačné rozhodnutia, a preto súhlasí s tým, aby súd potvrdil vlastníctvo ich matke ako pôvodnej navrhovateľke. Pokiaľ ide o vydržanie, majú za to, že odporkyňa nepreukázala splnenie zákonom požadovaných predpokladov vydržania. Nakoľko vlastnícke právo právnych predchodcov odporkyne k nehnuteľnosti zaniklo konfiškáciou a podľa tvrdenia odporkyne boli jej právni predchodcovia zo Slovenska vysťahovaní, nie je možné započítavať do vydržacej doby ich oprávnenú držbu (a už vôbec nie užívanie nehnuteľnosti S. C. E. H. T.), pretože je evidentné, že v dôsledku vysťahovania nemohli ani riadne užívať predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po právnych predchodcoch odporkyne sa začalo v roku XXXX a sama odporkyňa priznala, že o konfiškácii pozemkov sa dozvedela už v roku XXXX, nie je naplnený predpoklad dobromyseľnosti, a teda nepretržitej oprávnenej držby zo strany odporkyne počas 10-ročnej vydržacej doby. Záverom uviedli, že podľa ich názoru súd prvého stupňa vykonal podrobné dokazovanie, v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a vo veci správne rozhodol, preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej právnej veci konštatuje, že obsah odvolania podaného odporkyňou nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie a zároveň v konaní pred súdom prvého stupňa nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti dôvodov vedúcich súd prvého stupňa k vyhoveniu návrhu napadnutým rozsudkom považuje odvolací súd za potrebné, v súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne týkajúcou sa toho, že nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností súd prvého stupňa zistil, že konfiškačné rozhodnutia boli riadne doručované, nadobudli tak právoplatnosť a s ňou spojené účinky straty vlastníckeho práva, doplniť, že rozhodnutia P.P. P. R. J. Okresného F. R. R. Š.I. (Č.. XXX/ XXXX, C. Č. F.) W. C. XX.XX.XXXX (druhý dátum nečitateľný) boli doručené právnym predchodcom odporkyne - M. E. I. R. E., S.. H. - účinným spôsobom v zmysle vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb., keďže v tom čase platné predpisy nevyžadovali, aby takéto rozhodnutia boli doručované do vlastných rúk dotknutých osôb a uvedené nariadenie v ust. § 27 a § 28 upravovalo aj náhradné doručenie úradných rozhodnutí v prípadoch, ak by príjemca nebol zastihnutý v mieste doručovania, a to tak, že v prípade, ak nebolo možné doručiť úradnú zásielku podľa § 26 a § 27, tzn. v byte, v živnostenskej prevádzkarni, obchodnej miestnosti, kancelárii, pracovnom mieste osoby, jej advokátovi, verejnému notárovi ani inému prítomnému dospelému príslušníkovi jeho domácnosti alebo zamestnávateľa alebo zamestnancovi, mohla byť takáto zásielka, pokiaľ mala byť doručovaná poštou, uložená na poštovom úrade, inak na obecnom úrade a príjemcovi sa táto skutočnosť oznamovala výveskou na jeho byte alebo na dverách domu s tým, že uloženie spisu na poštovom úrade alebo na obecnom úrade malo účinky doručenia. Rovnako podľa § 32 citovaného vládneho nariadenia, ak adresát, resp. strana zmenila počas konania byt alebo bydlisko a neoznámila to úradu, bolo možné všetky ďalšie doručovania, ak nebolo možné zistiť jej nový byt, vykonať na jej nebezpečie v jej doterajšom byte alebo bydlisku v súlade s ust. § 27 a § 28. V prípade osôb, ktorých pobyt nebol napriek šetreniu známy, prípadne osobám, ktoré neboli úradu známe, mohlo byť doručované, ak nemali ustanoveného zástupcu, splnomocnenca alebo opatrovníka, verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a doručenie platilo za vykonané uplynutím 15-tich dní od vyhlásenia, prípadne mohol úrad vyhlášku vyhlásiť aj v obci verejným vyvesením alebo iným spôsobom v mieste obvyklým (§ 33 ods. 1 a 2 citovaného vládneho nariadenia). Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na predmetné rozhodnutia P.F. P. (W. C. XX.XX.XXXX, druhý dátum nečitateľný) tak voči M. E.É., I. I. R. R. E., S.. H., ktorí boli podľa vyjadrenia odporkyne násilne vysťahovaní zo J. R. A. S. XXXX, keď z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že sa o nich upovedomovali okrem rôznych úradov aj dotknutí vlastníci. Obe uvedené rozhodnutia boli podpísané predsedom konfiškačnej komisie a boli opatrené úradnou pečiatkou. V dôsledku riadneho doručenia nadobudli predmetné rozhodnutia právoplatnosť, na základe čoho menovaní zo zákona ku dňu XX.XX.XXXX stratili vlastnícke právo k akýmkoľvek nehnuteľnostiam na území Slovenska a ich vlastníkom sa stal Československý štát, ktorý bol oprávnený následne tieto nehnuteľnosti prideliť iným osobám. Pokiaľ ide o preskúmavanie týchto rozhodnutí P. P. ako správnych aktov je potrebné v súlade s ustáleným právnym názorom vysloveným okrem iných aj F. J.C. J. J.. W.. XCdo XXX/XXXX uviesť, že všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať platnosť či zákonnosť takýchto aktov, keďže nejde o právny úkon mimo rámca správneho súdnictva, ale vždy zásadne len so zreteľom na to, či ich vydal oprávnený orgán v rámci svojej kompetencie a či spĺňajú predpísané náležitosti a v zásade len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné či ničotné, teda ktorých vady by boli tak závažné, čo do zápornej kvality vady, že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Pri týchto správnych aktoch totiž platí prezumpcia ich správnosti a pokiaľ neboli vymedzeným postupom opravené alebo zrušené, majú potom právne účinky a sú pre súdy záväzné. Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na daný prípad rozhodnutí Konfiškačnej komisie voči právnym predchodcom odporkyne, pretože v tomto konaní netvrdila a ani neoznačila dôkazy na preukázanie tej skutočnosti, že by predmetné rozhodnutia P. P. neboli uvedeným osobám doručené v súlade s ust. § 27 a § 28 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb., prípadne podľa § 32 alebo § 33 citovaného vládneho nariadenia, alebo že by neboli o nich upovedomení, pričom vzhľadom na uvedenú prezumpciu správnosti a zákonnosti týchto správnych aktov na preukázanie opaku ju zaťažovalo dôkazné bremeno. V otázke účinkov konfiškácie a prechodu vlastníckeho práva na štát, dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že pre účely pozemkovej reformy sa pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti, konfiškoval s okamžitou platnosťou a bez náhrady; to znamená, že ku konfiškácii majetku dochádzalo priamo zo zákona /ex lege/, pričom k zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné najneskôr do XX.XX.XXXX vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že konkrétnu osobu treba považovať za osobu nemeckej národnosti, pretože práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia konfiškačnej komisie sa majetok takejto osoby považoval za skonfiškovaný určeným dňom XX.XX.XXXX, čím došlo k strate, resp. zániku vlastníckeho práva dotknutej osoby a prechodu vlastníctva na štát ex lege bez zápisu do pozemkovej knihy. Spravujúc sa zákonom č. 90/1947 Sb. o pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku, podľa ktorého navrhovať pozemnoknižné usporiadanie pri pôdohospodárskom majetku konfiškovanom podľa nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR prináležalo podľa § 3 ods. 1 bod 2 cit. zákona Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, je tiež potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že nevyznačenie samotnej konfiškácie do pozemkovoknižnej vložky, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nebola stanovená doba, v rámci ktorej muselo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva, nemôže byť vykladané na ťarchu osoby, v prospech ktorej bol následne skonfiškovaný majetok pridelený. Z uvedeného je teda zrejmé, že napriek tomu, že na pozemnoknižných vložkách konfiškácia vyznačená nebola, treba tento majetok považovať za skonfiškovaný v prospech štátu, a to dňom XX.XX.XXXX, bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo i ku konkrétnemu zápisu Československého štátu ako vlastníka, takže námietka odporkyne je v tomto smere právne irelevantná. Výmery o vlastníctve pôdy, výmery o prídele do vlastníctva ako aj prídelové listiny, ako verejné listiny, boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V predmetnej veci sa odvolací súd stotožnil s posúdením platnosti a záväznosti R. Č.. XXXX/XX-X. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave v roku 1948 podľa § 1 ods. 1 nariadenia Č.. XXX/XXXX J.. F.. J. z hľadiska jeho súladnosti s nariadením č. XXX/XXXX J.. F.. J. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, na základe toho, že ide o prídelové rozhodnutie, ktoré má charakter verejnej listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva prídelcami k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným, a to napriek tomu, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladá jeho neskoršie určenie. Z predloženého Výkazu zmien prídelov a prídelových cien so stavom ku dňu XX.XX.XXXX R.R., Ž. M. D. a jeho manželke D., S.. S., bola za pridelené nehnuteľnosti určená čistá prídelová cena R. P. R. R. XX.XXX,- s poznámkou, že „vyúčtovanie prevedené“. Zároveň z výpisu z účtu vydanom Š. J. R. T., finančná a účtovná služba, dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v uvedený deň evidovali voči právnym predchodcom navrhovateliek nedoplatok vo výške XX.XXX,XX P. na prídelovej cene za pôdohospodársky majetok, ktorý im bol pri prevádzaní pozemkových reforiem pridelený, pričom ich vyzvali na zaplatenie s tým, že na uvedenom dokumente sa nachádza aj pečiatka „Vybavené“ s dátumom XX.XX.XXXX a podpisom. Z uvedených dôkazov sa dá vyvodiť, že nehnuteľnosti boli právnym predchodcom navrhovateliek pridelené za prídelovú cenu, teda nie bezodplatne, a že túto prídelovú cenu aj zaplatili a svoj dlh vyrovnali, resp. že bola od nich zo strany štátu táto prídelová cena minimálne vymáhaná. Naviac odvolací súd považuje za potrebné v tejto časti tiež uviesť, že správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať a je viazaný týmto rozhodnutím o tom, že pre určitú osobu je výmer o vlastníctve pôdy právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídelovom rozhodnutí označeným. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom (S. W. W. I. F. J. R. S. J.. W.. X B. XXX/XXXX, J.. W.. X B. XXX/XXXX, J.. W.. X B. XXX/XXXX). V danom prípade je preto nepochybné, že právnym predchodcom (rodičom) navrhovateliek bola Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave na základe dňa XX.XX.XXXX schváleného prídelového plánu podľa § 1 ods. l nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pridelená medzi inými aj sporná nehnuteľnosť každému v jednej polovici. Predmetné prídelové rozhodnutie aj podľa názoru odvolacieho súdu má charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné, a preto ho teba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť. V zmysle právnych predpisov, na základe ktorých sa prideľovali prídely pôdohospodárskych nehnuteľností, zápisy prídelov do pozemkovej knihy mali zaobstarať na náklady štátu príslušné orgány štátu, najmä Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Tieto zápisy však už nemali konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny, nakoľko vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy (alebo dňom vydania výmeru o prídele do vlastníctva alebo prevzatím držby pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou). Keďže v prevažnej miere nedošlo k zapísaniu prideleného majetku do pozemkovej knihy, môže sa aj v súčasnosti na základe týchto listín docieliť zapísanie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. nehnuteľnosti pridelené výmermi alebo prídelovými listinami je možné prejednať v dedičskom konaní, čo sa stalo aj v danom prípade po poručiteľovi M. D., kedy dedičkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X k spornej nehnuteľnosti sa stala navrhovateľka v 2. rade, pričom odporkyňa proti tejto skutočnosti za účelom ochrany svojho tvrdeného vlastníctva po svojich právnych predchodcoch žiadnym spôsobom nenamietala a tento podiel si ani nenárokuje. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci otázku vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti odporkyňou riešil na základe správnej aplikácie a interpretácie zákonných ustanovení a s jeho záverom o nesplnení podmienok vydržania sa odvolací súd stotožňuje. K námietke odporkyne uvedenej v odvolaní, že v dôsledku toho, že sporná nehnuteľnosť bola pred právoplatnosťou rozhodnutia, na základe ktorého nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti (opravné dedičské uznesenie - právoplatné dňa 01.02.1995), v užívaní poľnohospodárskeho družstva, je možné túto dobu započítať do vydržacej doby, čím došlo k splneniu uplynutia 10-ročnej vydržacej doby a tým k splneniu zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva odporkyňou, je potrebné uviesť, že jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ sa môže oprávnenej držby ujať aj na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vždy však pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul nadobudnutia vlastníctva svedčí, teda že vec nadobudol v domnienke, že sa stáva jej vlastníkom a bol dobromyseľný v tom, že vec ktorú užíva, je jeho vlastníctvom. Právna úprava vydržania vlastníckeho práva pred 1. januárom 1992 neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania; podľa § 132a ods. 1 Obč. zák. v znení platnom pred 1. januárom 1992 sa však právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec vlastnícky patrí; zrovnoprávnením všetkých foriem vlastníctva od 1. januára 1992 sa právnická osoba stala spôsobilým subjektom vydržania podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Obč. zák. s tým, že si do doby vydržania mohla započítať aj oprávnenú držbu do 1. januára 1992. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by si S. C. H. R. E. H. T. odvodzovalo svoje právo užívať spornú nehnuteľnosť z titulu vlastníctva tejto nehnuteľnosti, teda inak povedané, že by so spornou nehnuteľnosťou nakladalo ako so svojou vlastnou. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že držbu spornej nehnuteľnosti týmto poľnohospodárskym družstvom nemožno považovať za oprávnenú jednak z dôvodu neexistencie právneho titulu, z obsahu ktorého by mohlo družstvo vyvodiť presvedčenie, že predmetný pozemok patrí do jeho vlastníctva (o prevode vlastníctva, resp. odovzdaní do vlastníctva družstva nie je žiadny zápis v pozemkovej knihe), pričom aj v súlade s predpismi upravujúcimi v 50-tych rokoch združovanie pozemkov za účelom spoločného družstevného hospodárenia zostávalo družstevníkom (vlastníkom) vlastníctvo k pozemkom zachované a družstvu zväčša prináležalo k týmto pozemkom len právo družstevného užívania, a jednak z dôvodu, že S. C. H. v tomto konaní jednoznačne uviedlo, že nikdy svoje spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti týkajúce sa síce len podielu o veľkosti ostatnej X/XX netvrdilo (ale ani k ďalším spoluvlastníckym podielom k tejto nehnuteľnosti) a v konaní boli predložené viaceré nájomné zmluvy na spornú nehnuteľnosť, v ktorých družstvo vystupuje ako nájomca, z čoho jednoznačne vyplýva, že si svoje právo užívať spornú nehnuteľnosť odvodzovalo od iného vlastníka nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedeným dôvodom nie je možné započítať do doby vydržania dobu užívania nehnuteľnosti S. C. H. R. E. H. T., keď ani sama odporkyňa neuviedla, odkedy by sa táto doba mala započítať. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčiace právnym predchodcom odporkyne (J. Z. M. E. I. D. E. R.O. E.), to zaniklo konfiškáciou, o ktorej boli riadne upovedomení, navyše podľa tvrdenia odporkyne boli jej právni predchodcovia zo Slovenska vysťahovaní a otec odporkyne (M. E.) spornú nehnuteľnosť po svojom otcovi ani nikdy neprededil, preto vôbec neprichádza do úvahy započítať do vydržacej doby ich držbu. Zároveň je potrebné uviesť, že odporkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe dedenia a predložených dedičských uznesení, nakoľko vlastnícke právo jej právni predchodcovia (J. S.) na základe konfiškácie stratili, v dôsledku čoho nemohlo vlastnícke právo ďalším dedením prejsť na ich potomka (Z. Z.) a teda následne ani na odporkyňu; ohliadnuc od toho, že samotné dedičské uznesenia vyvolávajú určité otázniky ohľadom veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý mala odporkyňa vlastne zdediť a ktorý nekorešponduje s konečným zápisom v katastri nehnuteľností. Ostáva zodpovedať na otázku, či mohla odporkyňa vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržať s poukazom na to, že vlastníkovi vo všeobecnosti slúži len jeden titul pre nadobudnutie vlastníctva (v danom prípade buď dedenie alebo vydržanie), pričom, posudzujúc všetky skutkové okolnosti prejednávanej veci, ani jedna z uvedených možností nadobudnutia vlastníckeho práva v prejednávanej veci nezaložila vznik vlastníckeho práva odporkyne k spornej nehnuteľnosti. Oprávneným je totiž taký držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 134 ods. 1 Obč. zák.). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, netreba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Je možné ustáliť, že oprávnená držba odporkyne mohla začať plynúť najskôr od právoplatnosti opravného dedičského uznesenia dňa XX.XX.XXXX, z obsahu ktorého mohla odporkyňa odvodzovať svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Odporkyňa však vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX sama uviedla, že už v priebehu roku XXXX zistila, že na nehnuteľnosti jej predkov boli vydané konfiškačné rozhodnutia a súhlasila tak s potvrdením vlastníctva vtedy pôvodnej navrhovateľke. Na základe tejto skutočnosti potom z objektívneho hľadiska a so zreteľom na všetky okolnosti odporkyňa nemohla byť ďalej dobromyseľná o tom, že jej sporná nehnuteľnosť vlastnícky právom patrí, pričom odhliadnuc od toho, návrh na začatie konania jej bol doručený dňa XX.XX.XXXX, čiže 10-ročná vydržacia doba tak neuplynula ani v jednom prípade, čím neboli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva odporkyňou k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že nie je zrejmé, aký rozsah práv a povinností vyplýva z majetkového podielu navrhovateliek v S. C. H. so sídlom v E. H. T., ktorý bol predmetom dedičského konania po poručiteľke D. D., W.. XX.XX.XXXX, odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa, že v prípade, ak by majetkový podiel obsahoval aj súbor nehnuteľných vecí, tieto by museli byť v dedičskom rozhodnutí riadne identifikované, pričom v konaní bolo jasne preukázané, že majetkový podiel zdedili navrhovateľky ako hnuteľnú vec bez bližšej špecifikácie, preto ani odvolací súd tu nevzhliadol žiadny rozpor so zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ani rozpor s dobrými mravmi. K názoru odporkyne, že „ak sa mali žalobcovia domáhať vydania veci v reštitučnom konaní, nemôžu už žiadať o určenie vlastníckeho práva ich predchodcu“, odvolací súd uvádza, že ustálená rozhodovacia prax dospela ohľadom tejto otázky k jednoznačnému záveru, že aj v prípadoch, na ktoré sa reštitučné predpisy vzťahujú (čo síce nie je daný prípad), právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva, nakoľko ide o využitie zákonom ponúkanej možnosti domáhať sa ochrany tvrdeného vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom (porovnaj F. Ú. J. O.. Ú. XXX/XXXX). Iná vada konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať aj vtedy, ak by nebola v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Je potrebné prisvedčiť námietke odporkyne, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu a konanie v tejto časti zastaviť, keď pôvodná navrhovateľka najprv žiadala určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1, pričom po jej smrti vstúpili do konania jej dedičky - terajšie navrhovateľky a v rámci návrhu na zmenu petitu žiadali o určenie, že do dedičstva po poručiteľke patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/20 (t. j. o X/XX menej). Odvolací súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o takú vadu konania pred súdom prvého stupňa, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo odňatie možnosti konať pred súdom, preto na ňu neprihliadol (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovala odporkyňa vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateliek v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, plne sa stotožňujúc vzhľadom na vyššie uvedené s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľkám priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX L. vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 06.05.2010) pri tarifnej hodnote veci XX.XXX,XX L. (vypočítanej na základe toho, že na predmet konania X/XX pripadá z celkovej výmery X.XXX E. H. X.XXX,XX E. a priemerná cena ornej pôdy v k. ú. E. H. T. D. XX,- L.), to znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon vykonaný v máji roku XXXX za jednu zastúpenú osobu po znížení o XX %. (pri zastupovaní celkom dvoch osôb) predstavuje sumu vo výške XXX,XX L. a spolu s režijným paušálom vo výške X,XX L. predstavuje sumu vo výške XXX,XX L., t. j. pri dvoch zastúpených osobách výška odmeny činí XXX,XX L.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.