KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 10. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/10/2011 z 24. 10. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2013, sp. zn. 4S/10/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011200059.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/10/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200059
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200059.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Aqua Mineral,
s.r.o., Ružová dolina č. 6, Bratislava, IČO: 44 292 163, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o.,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/226/15306-114322/2010/990600-r zo dňa 4.11.2010 ako aj prvostupňové rozhodnutie
č. 645/230/70016/10/Mič zo dňa 15.07.2010, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. I/226/15306-114322/2010/990600-r zo dňa 4.11.2010, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/70016/10/Mič zo dňa 15.7.2010, o
znížení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2009 zo sumy XXX XXX,XX € na sumu XX
XXX,XX €.

Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, účelovo nevykonané dokazovanie a absenciu
dôvodov pre účinné rozhodnutie s ohľadom na európsky rozmer.

Uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi ním a obchodnou spoločnosťou
Jtrade s.r.o., pretože neuviedol konkrétne porušenie právnej povinnosti. Vo veci skúmania podpisu
sprostredkovateľa na zmluve uzavretej medzi spoločnosťou Jtrade s.r.o. a ním považuje za neprípustné
dokazovanie opakom, pokiaľ osoba uzná podpis za svoj vlastný (ust. § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.
notárskeho poriadku). Podľa neho správne orgány nerozlišovali medzi dodaním tovaru a poskytnutím
služby, pričom v oboch prípadoch ide o odlišné úkony. Listinné dôkazy a právne posúdenie veci smerovali
k poskytnutiu služby, čo žalovaný nevyhodnotil správne. Tvrdí, že došlo k reálnemu stretnutiu osôb N. N.
za Jtrade s.r.o. a M. M., kde predmetom stretnutia bolo dojednanie sprostredkovania podniku Santovka.
Uznáva, že v danom čase p. N. nebol konateľom spoločnosti Jtrade s.r.o. o čom informoval aj protistranu
a tiež uviedol, že nemá písomné poverenie na zastupovanie. Nakoľko však spoločnosť Jtrade s.r.o.
ako sprostredkovateľ neuzatváral pri výkone sprostredkovania žiadne písomné právne úkony, písomné
plnomocenstvo podľa žalobcu p. N. ani nepotreboval. Samotné zabezpečenie rokovania o kúpe a predaji
je v zmysle ust. § 642 Obchodného zákonníka naplnenie obsahu sprostredkovateľskej zmluvy, tým je



podľa žalobcu preukázaný aj materiálny podklad, čo žalovaný nebral do úvahy. Žalobca ďalej poukázal
na to, že hoci splnil aj ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
zákon o DPH) tým, že predložil príslušné faktúry, zmluvy a potvrdenie o realizácii platby prostredníctvom
peňažného ústavu, žalovaný vytváral konštrukcie zamerané na spochybnenie preukázaných skutočností
a tvrdil, že nedošlo k preukázaniu skutočného rozsahu zdaniteľného obchodu zo spoločnosťou Jtrade
s.r.o.. Za nemiestne považuje spochybnenie výšky dojednanej odmeny medzi ním a spoločnosťou Jtrade
s.r.o., keďže Slovenská republika má už trhovú ekonomiku a nie reguláciou cien. Cieľ zmluvy považuje za
naplnený už len samotným zaobstaraním príležitosti a nie uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo právneho
úkonu v mene alebo na účet žalobcu. Je toho názoru, že v priebehu konania na Daňovom úrade Trenčín
bolo dokazovanie pri kontrole žalobcu zamerané nie na obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a Jtrade s.r.o. ale na obsah a stav účtovníctva a ostatných záležitostí, ktoré sa týkajú spoločnosti
Jtrade s.r.o.. Za uvedenú spoločnosť a jeho účtovníctvo nemôže byť zodpovedný a preto tvrdí, že
žalovaný ako aj správny orgán vykonali hodnotenie dokazovania na jeho ťarchu. Je presvedčený, že
dôkazy svedčia o riadnom plnení zmluvných podmienok zo strany žalobcu i obchodných spoločností
Jtrade s.r.o. a Západoslovenskými žriedlami a.s.. Svoj názor opiera o prípad C-223/03, kde Súdny
dvor prostredníctvom veľkej komory rozhodol, že „Pojem platiteľ dane a hospodárska činnosť ako aj
dodávka tovaru a poskytovanie služieb, ktoré definujú zdaniteľné plnenia v zmysle 6. Smernice, majú
totiž objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle na cieľoch a výsledkoch dotknutých plnení. V tejto
súvislosti povinnosť správcu dane pristúpiť k vyšetrovaniu s cieľom určiť úmysel platiteľa dane tak, že
sa vezme do úvahy, okrem výnimočných prípadov, povaha cieľa dotknutého plnenia, je v rozpore s
cieľmi spoločného systému dane z pridanej hodnoty zabezpečiť právnu istotu a prijať akty nevyhnuté
na uplatnenie dane z pridanej hodnoty“. Poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 7Sž 81/97 „V
rozhodnutí samom sa musí správny orgán vysporiadať aj s námietkami účastníkov konania so všetkými
skutočnosťami zistenými v správnom konaní“. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nepostupoval v
súlade s ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní) a § 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku a
opomenul naplniť účel konania, ktorý je daný jeho predmetom. Na základe toho žiadal zrušiť napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov a vec im vrátiť na ďalšie konanie, taktiež žiadal aby mu žalovaný nahradil
trovy konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 4.3.2011 kde zotrval na doterajších svojich
rozhodnutiach. Poukázal na konkrétne porušenie ustanovení zákona o DPH a to ustanovenie § 49
ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71. Podmienky uvedené v týchto ustanoveniach
sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa bezpodmienečne viaže na ich splnenie, pričom ich
nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. V tomto prípade zákonodarca požaduje aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Preto pokiaľ žalobca
si ako platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Jtrade s.r.o.,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod - dohodnutá provízia v sprostredkovateľskej zmluve
bola skutočne v deklarovanom rozsahu aj uskutočnená a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre.
Pokiaľ však vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry je na žalobcovi, aby tieto pochybnosti odstránil.
Takouto pochybnosťou na strane správcu dane bolo či faktúru ako aj sprostredkovateľskú zmluvu
vystavila a podpísala osoba oprávnená za spoločnosť Jtrade s.r.o., konať. Sprostredkovateľská zmluva
bola podpísaná menom V. R. dňa 7.8.2008, aj spomínaná faktúra (č. XXXXXXX/X) vystavená dňa
29.4.2009 bola podpísaná totožným menom. V. R. však žalobcom uvádzané skutočnosti v priebehu
správneho konania poprel. Túto skutočnosť nevyvrátil ani znalec z odboru písmoznalectva. Žalovaný
nepovažuje sfalšované podpisy na podstatných listinách, na základe ktorých si žalobca uplatňuje
odpočítanie dane vo výške XXX XXX,XX € za právne irelevantnú skutočnosť. Keďže v čase podpísania
sprostredkovateľskej zmluvy (dňa 7.8.2008) už bola vyššie uvedená kúpna zmluva uzatvorená a
podpísaná, nemohlo dôjsť k jej uzavretiu dôsledku sprostredkovania spoločnosťou Jtrade s.r.o.. Na
základe toho potom uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, jej dodatku a spornej faktúry č. XXXXXXX/
X zo dňa 29.4.2009 považoval za účelové a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu.

Žalovaný poukazujúc na ust. § 30 ods. 3 zákona o správe daní uviedol, že všetky zistenia,
ktoré vymenoval doplnil aj svojou správnou úvahou, ktorého viedli k pochybnostiam o uskutočnení
zdaniteľného predmetného obchodu. Takto jednou z úvah bola aj pochybnosť o tom, že by výška odmeny
za sprostredkovanie bola vyššia ako kúpna cena závodu Santovka, ktorého kúpu mala spoločnosť



Jtrade s.r.o. sprostredkovať. Správca dane však uvedený zdaniteľný obchod spochybnil predovšetkým
na základe všetkých vyššie uvedených zistení a dôkazov a nie z dôvodu dojednanej výšky provízie.
Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že žalobca k odvolaniu predložil znalecký posudok č. 942-27A/2008
zo dňa 14.4.2008 podľa ktorého bola hodnota závodu Santovka stanovená na cca XX I. Sk, kúpna cena
v zmluve o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam uzatvorenej dňa 2.8.2008
medzi predávajúcim Západoslovenské žriedla a.s. a kupujúcim Aqua Mineral s.r.o. bola stanovená na
XX XXX XXX,- Sk. Hoci žalobca v odvolaní uvádzal, že išlo aj o predaj ochrannej známky, ktorá mala
mať hodnotu XX XXX XXX Sk ani v sprostredkovateľskej zmluve a ani v kúpnej zmluve nie je o jej predaji
a cene ani len zmienka. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že žalobca nie je zodpovedný za plnenie
si zákonných povinností iných daňových subjektov a ani za ich účtovníctvo je na ňom ako sa postará o
preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov pričom nemusí ich dôveryhodnosť preverovať
žiadnym spôsobom avšak konkrétne u druhu daní (DPH) s poukazom na znenie ust. § 49 ods. 1 a 2
zákona o DPH vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené
v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. V tomto prípade mal za spoločnosť Jtrade s.r.o. spolupracovať s N. N.,
ktorý ani v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy a ani v čase vystavenia spornej faktúry nebol
konateľom spoločnosti Jtrade s.r.o. a ani nemal splnomocnenie za uvedenú spoločnosť konať. V tejto
súvislosti ďalej poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sž-o-ks 29/2005, 5Sžf 101/2009 v zmysle ktorých
žalobca ako daňový subjekt nemusí svoje tvrdenie preukazovať pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správca
dane počas daňovej kontroly alebo v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia
preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach. Nakoľko v daňovom konaní platí prejednávacia zásada
a nie vyhľadávacia, správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa.
Správca dane len prejednáva dôkazy predložené platiteľom čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná
povinnosť je na strane platiteľa. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že žalovaný nebol povinný vykonať
ani žalobcom v odvolaní navrhované dôkazy - vypočuť N. N., V. R. a M. M.É. a navzájom ich konfrontovať,
najmä keď už vypočutý viackrát boli a ich ďalšie vypočutie aj vzhľadom na rozporu plné resp. zmenené
výpovede N. N. a V. R. by neviedlo k pravdivému zisteniu skutkového stavu. Navrhovaná kontrola u
daňového subjektu Jtrade s.r.o. bola vykonaná Daňovým úradom Bratislava II., nakoľko však ku kontrole
neboli predložené žiadne doklady, daň bola určená podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č.
511/1992 Zb. (odpoveď na dožiadanie - doplnenie číslo 601/321/112850/10/Mac).

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepostupoval v intenciách rozhodnutia Európskeho súdneho dvora ako
ani rozhodnutia NS SR nepovažuje za dôvodné. Všetky súvislosti už vyššie uvádzané patria do zistených
skutočností a tieto podľa žalovaného nenasvedčujú riadnemu plneniu zo strany žalobcu i spoločnosti
Jtrade s.r.o. ako to uvádza žalobca. Rozsudky ESD, ktoré žalobca pripomenul iba v čiastkových citáciách
nepovažuje žalovaný za zrejmé na čo nimi poukazuje a čo v zmysle týchto rozsudkov žalovaný mal
porušiť, týka sa to aj rozhodnutia NS SR, pretože ani tu neuviedol žalobca konkrétne s ktorými zisteniami
sa správny orgán nevysporiadal. Na základe týchto skutočností navrhol aby Krajský súd v Bratislave
žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydania napadnutého
rozhodnutia.



V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotno-právnych alebo
procesno-právnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.) v spojení s § 249 ods. 2).

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u daňového subjektu
Aqua Mineral s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie apríl 2009 o výsledku, ktorej vyhotovil protokol č. 645/320/38900/2010/Masa zo
dňa 21.5.2010. Keďže sa prejednania protokolu daňový subjekt nezúčastnil a ani si nezvolil zástupcu,
správca dane považoval deň určený správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie za deň prerokovania protokolu 13.7.2010. Z protokolu vyplýva, že daňový subjekt vykazuje
za kontrolované zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet vo výške XXX XXX,XX €, ktorý vznikol z
odpočítania dane z nákupu nehnuteľností a hnuteľných vecí tvoriacich areál závodu Santovka v obci
Santovka v sume XX XXX,XX € a z odpočítania dane za sprostredkovateľskú službu vyplývajúcu zo
sprostredkovateľskej zmluvy pri zabezpečení uzavretia zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bol
súbor majetku súvisiaceho s kúpou podniku Santovka v sume XXX XXX,XX € a z odpočítania dane
za právne služby týkajúce sa kúpy vyššie menovanej nehnuteľnosti v sume XXX,XX €. Správca dane
vykonal šetrenia dožiadaním v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v
znení neskorších predpisov a to u Daňového úradu Šahy, pričom žiadal preveriť u daňového subjektu
Západoslovenské žriedla a.s. či vystavil pre Aqua Minerál s.r.o. Trenčín faktúru č. XXXXXX (int.č.
XXXXXX), či uskutočnil zdaniteľné plnenie fakturované na predmetnej faktúre a či túto daň priznal a aj
zaplatil. Z odpovede správca dane zistil, že daňový subjekt potvrdil uskutočnenie zdaniteľného plnenia
fakturovaného na predmetnej faktúre a tiež, že z nej priznal daň v podanom daňovom priznaní v DPH za
zdaňovacie obdobie apríl 2009, čo bolo potvrdené aj preberací protokolom zo dňa 30.4.2009. Uvedené
skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 624/320/9189/09/Moro zo dňa 7.8.2009
spísané zástupkyňou daňového subjektu Západoslovenské žriedla a.s.. Daňový úrad Trenčín zaslal
dožiadanie aj na Daňový úrad Bratislava 1 v ktorom žiadal preveriť u daňového subjektu Jtrade s.r.o.
či vystavil pre daňový subjekt Aqua Mineral s.r.o., Trenčín faktúru č. XXXXXXX/X (int.č. XXXXXX),
či teda uskutočnil tiež zdaniteľné plnenie fakturované na predmetnej faktúre a to sprostredkovanie
predaja v zmysle zmluvy zo dňa 7.8.2008 a jeho dodatku zo dňa 29.4.2009 pre daňový subjekt Aqua
Mineral s.r.o., Trenčín a či túto daň priznal a aj zaplatil a či ju má evidovanú v účtovníctve. Z odpovedí
Daňového úradu Bratislava II. na ktorú dopyt bol preposlaný vyplynulo, že daňový subjekt Jtrade
potvrdil predmet fakturácie avšak nepredložil správcovi dane účtovníctvo, evidenciu DPH predložil bez
účtovných dokladov a predložil aj účet 343 z hlavnej knihy a fotokópiu predmetnej faktúry, bankový účet o
prijatí prvej splátky a dodatok číslo 1 zo dňa 29.4.2009 k sprostredkovateľskej zmluve. Daňový úrad resp.
Správca dane dňa 13.10.2009 vypočul svedkov V. R. ako bývalého konateľa spoločnosti Jtrade, ktorý
dňa 3.11.2009 vypovedal a obsah jeho výpovede je zachytený v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo
645/320/90579/2009/Masa. Z dožiadania Daňového úradu Trenčín zaslaného Daňovému úradu Šahy
(č. 645/320/92060/2009/Masa zo dňa 6.11.2009), kde žiadal doplniť dožiadanie č. 645/320/64870/2009/
Masa a tiež žiadal preveriť u daňového subjektu Západoslovenské žriedla a.s., či hľadali potencionálnych
záujemcov o kúpu nehnuteľností a hnuteľných vecí tvoriacich areál závodu Santovka resp. či zviditeľnili
ponuku na predaj predmetných nehnuteľností a hnuteľných vecí prostredníctvom realít prípadne inak a či
pred uskutočnením predaja uvedených nehnuteľností a hnuteľných vecí do toho vstupovali tretie osoby
ako sprostredkovatelia predaja, prípadne či ich predali priamo kupujúcemu daňovému subjektu Aqua
Mineral s.r.o., Trenčín. Z odpovede dopytovaného daňového úradu vyplýva, že zástupkyňu spoločnosti
Západoslovenské žriedla a.s. M. M., v čase zverejnenia ponuky predaja závodu Santovka kontaktoval
N. N. s tým, že má klienta, ktorý má záujem o kúpu areálu závodu Santovka a následne ich skontaktoval
s majiteľmi Aqua Mineral s.r.o., Trenčín. Záznamy z uvedených rokovaní neexistujú. Taktiež uviedla,
že s konateľmi Aqua Mineral s.r.o., Trenčín ich kontaktoval pán N. v čase spísania zápisnice t.j. z
27.11.2009 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Jtrade s.r.o. a ostatné rokovania so spoločnosťou
potom priamo prebiehali už s konateľmi spoločnosti Aqua Mineral s.r.o.,Trenčín; pričom záznamy z
týchto rokovaní tiež nie sú. Zo záznamu ďalej vyplýva, že Západoslovenské žriedla a.s., v čase ponuky
mali viacerých záujemcov, ale najkomplexnejšiu ponuku dala spoločnosť Aqua Mineral s.r.o., Trenčín.
Z ústneho prejednania a vypočutia v súvislosti s výkonom daňovej kontroly Aqua Mineral s.r.o., Trenčín



a predložením daňových a účtovných dokladov za rok 2009 správca dane zistil, že žalobca od polovice
roka 2008 do augusta 2009 spolupracoval s daňovým subjektom Jtrade s.r.o., pričom ich spolupráca sa
týkala sprostredkovania kúpy ochrannej známky od firmy Západoslovenské žriedla a.s. pre Aqua Mineral
s.r.o.. K ochrannej známke bol ponúkaný aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom za spoločnosť Jtrade
s.r.o. konal sám N. aj keď ho nikto nepoveril, robil to z vlastnej iniciatívy a uviedol, že oboznámil s tým
aj konateľa spoločnosti avšak písomné poverenie od konateľa nemal. Ďalej bolo zistené, že uvedená
osoba bola spoločníkom Jtrade s.r.o. v čase uzatvárania obchodných vzťahov so spoločnosťou Aqua
Mineral, a neskôr aj konateľom. Konkrétne záznamy z rokovaní, kde by mal preukázať s kým uskutočnil
jednania uviedol, že záznamy nemá, on konkrétne nerokoval, zabezpečil rokovanie o kúpe a predaji s
pani B. za Aqua Mineral a s pani M. za Západoslovenské žriedla a.s.. Požadované doklady o dohodnutej
odmene za sprostredkovateľskú zmluvu vo výške XXX - XXX XXX,- € neboli predložené pánom N. ten
až dňa 23.2.2010 doručil dokumenty o predaji obchodného podielu do ČR. Správca dane následne po
tejto obchodnej transakcii pristúpil k požiadavke preskúmania pravosti podpisu konateľa spoločnosti
V. R. na dokladoch, ktorý bol v čase uzatvárania konateľom spoločnosti Jtrade s.r.o.. Zo znaleckého
posudku znalca v odbore písmo-znalectva (H.. I. T.) o určení pravosti podpisu V. R. (zápisnica o ústnom
prejdnaní č. 645/320/18225/2010/Masa zo dňa 11.3.2010 s daňovým subjektom Aqua Mieral s.r.o. za
účasti bývalého konateľa spoločnosti Jtrade), vyplýva že sporné podpisy na sprostredkovateľskej zmluve
a jej dodatku a už vyššie menovanej faktúre vo vzťahu k porovnávaciemu materiálu na doručenke
z 19.10.2009 sú s vysokou pravdepodobnosťou nepravé a pisateľom sporných podpisov s vysokou
pravdepodobnosťou nie je V. R.. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane počas celého
konania žiadal od daňového subjektu Jtrade s.r.o. kompletné účtovníctvo spoločnosti, ktoré požadoval
z dôvodu preverenia skutočnosti v súvislosti s kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu u daňového subjektu Aqua Mineral. Kompletné účtovníctvo doložené nebolo ani na
Daňový úrad Bratislava II ani na Daňový úrad Trenčín. Zo spisu vyplýva, že svedok V. R. svoje výpovede
k veci účelovo menil, keď prvýkrát uviedol, že o predaji obchodného podielu nevie, žiadne doklady o
predaji spoločnosti nepodpísal, nevie nič o sprostredkovaní nejakého predaja a nevie nič ani o konaní
osoby vystupujúcej za spoločnosť Jtrade s.r.o. ani nikoho nesplnomocnil, pričom v druhej výpovedi už
zmenil svoje tvrdenie a to v tom zmysle, že dokumenty podpisoval a odovzdal N.. Avšak tvrdenie svedka
V. R., že sporné dokumenty podpísal bolo súdnym znalcom nakoniec vylúčené.

Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že do 7.8.2008 bol V. R. konateľom spoločnosti Jtrade s.r.o.
a N. N. sa stal konateľom spoločnosti až od 10.6.2009 a bol ním do 11.2.2010. Ani v čase uzatvorenia
zmluvy a ani v čase vystavenia spornej faktúry nemal žiadne splnomocnenie na zastupovanie
spoločnosti Jtrade s.r.o., preto ak by aj došlo k reálnemu stretnutiu N. N. a M. M. zo Západoslovenského
žriedla a.s. nemohol pán N. legitímne vystupovať za spoločnosť Jtrade s.r.o.. Z vyjadrenia pána N.
do zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že sprostredkovanie prebehlo tak, že on sa na internete
dozvedel o ponuke predaja „Santovky nakontaktoval sa na M. M. a telefonicky zariadil stretnutie medzi
Aqua Mineral s.r.o. (p. B.) a Západoslovenské žriedla a.s. (p. M.)“. Aj spoločnosť Aqua Mineral s.r.o.
oslovil on. Vyjadril sa tiež, že konkrétne nerokoval s nikým, záznamy z rokovania nemá žiadne on len
zabezpečil rokovanie o kúpe a predaji medzi p. B. a p. M.. Zástupcovia spoločnosti Západoslovenské
žriedla a.s. sa vyjadrili, že ponuka predaja závodu Santovka bola zviditeľnená na ich internetovej stránke,
v čase zverejnenia ponuky ich kontaktoval pán N., že má klienta, ktorý má záujem o kúpu areálu a
skontaktoval ich s majiteľmi spoločnosti Aqua Mineral s.r.o..

Predmetom zmluvy o sprostredkovanie zo dňa 7.8.2008 bol záväzok sprostredkovateľa zabezpečiť pre
záujemcu uzavretie kúpnej zmluvy s treťou osobou, ktorej predmetom bude súbor majetku súvisiaceho
s kúpou podniku Santovka. Spornou v tomto prípade (okrem toho, že zmluva nebola podpísaná osobou,
ktorá jediná bola v čase jej vystavenia oprávnená za spoločnosť konať) bolo, či došlo v zmysle tejto
zmluvy k dodaniu služby sprostredkovania, konkrétne, či k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťami
Západoslovenské žriedla a.s. a Aqua Mineral s.r.o. došlo v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou
Jtrade s.r.o.. Zmluva o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam medzi
predávajúcim Západoslovenské žriedla a.s. a kupujúcim Aqua Mineral s.r.o., ktorej predmetom boli
hnuteľné a nehnuteľné veci tvoriace areál závodu Santovka, bola podpísaná dňa 1.8.2008 resp.
2.8.2008, teda skôr ako bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva dňa 7.8.2008 z čoho vyplýva, že
k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť dôsledku sprostredkovania spoločnosťou Jtrade s.r.o..



Žalovaný nepoprel, že by mu žalobca predložil výpisy z bankových účtov o úhrade spornej faktúry ako
aj sprostredkovateľskej zmluvy a dodatok číslo jedna k sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 29.4.2009
avšak žalovaný to nepovažoval za skutočnosť podľa ktorej by malo dôjsť k reálnemu plneniu. Aj podľa
názoru súdu žalovaný správne trval na tom, že žalobca vzhľadom na svoj nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Jtrade s.r.o. musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod
skutočne v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre bol.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v
daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a chráni tak záujmy štátu a dbá
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a súčasne dbá aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie
je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

V rámci dokazovania, ktoré v zmysle § 29 ods. 1 vedie správca dane zároveň posudzuje závažnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť ich vierohodnosť a rozhodnúť
o ich dôkaznej preukázanosti.

V zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave z úkonov správnych orgánov nevyplynulo, že by nepostupovali
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, resp. že by sa nevysporiadali so všetkými námietkami
žalobcu už v priebehu správneho konania.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov postupovali aj pri podrobnom
odôvodnení svojich rozhodnutí, uviedli aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov na základe, ktorých bolo rozhodnuté. Ako prvostupňový tak aj odvolací orgán uviedol
všetky zistenia a úvahy, ktoré ho viedli k pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu
sprostredkovania zároveň aj deklarovaného v citovaných faktúrach od dodávateľa Jtrade s.r.o. v zmysle
sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 7.8.2008.

Z administratívneho spisu bolo preukázané, že výška provízie za sprostredkovanie (hoci bola
minimálne nelogicky vyššia ako kúpna cena závodu Santovka, ktorého kúpu mala spoločnosť Jtrade
sprostredkovať) nebola dôvodom pre postup žalovaného. Zdaniteľný obchod bol spochybnený dôkazmi
predkladanými samotným žalobcom (sprostredkovateľská zmluva zo 7.8.2008, dodatok číslo jednak
sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 29.4.2009 ako aj faktúra číslo XXXXXXX/X). Tieto totiž bolo možné
vyhodnotiť iba ako nedôveryhodné už aj z dôvodu zavádzajúcej výpovedi svedka V. R. a jednoznačnej
výpovedi znalca, že ním podpísané doklady sú sfalšované. Listinné dôkazy nie sú v daňovom konaní
bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom že zdaniteľné obchody boli v deklarovanom rozsahu aj
uskutočnené resp. že boli uskutočnené platiteľom uvedeným na faktúre. Dôkazné bremeno ťaží daňový
subjekt.

Ako už bolo preukázané z jednotlivých listín (zápisnice z ústnych pojednávaní, zo znaleckých posudkov
ako aj z vyjadrení svedkov a ich konfrontácie) súd mal preukázané, že v danom prípade nedošlo
k preukázaniu tvrdeného plnenia zo strany žalobcu skôr bola preukázaná dôkazná núdza zo strany
žalobcu o preukázaní skutočného plnenia. Na základe týchto skutočností potom súdu neostalo iné než
tvrdenie žalobcu ničím nepodložené zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný sa neriadil dôsledne rozhodnutiami ESD resp. NS SR,
potom treba uviesť, že ani súdu nie je jasné, v čom konkrétnom toto pochybenie žalovaného mal žalobca
na mysli. Úvaha žalobcu týmto smerom v žalobe absentuje a súd nemôže preskúmavať veci nad rámec
žaloby (§ 250h a nasl.O.s.p.).



O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. pričom súd prihliadol k tomu, že
žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný na nich nemá právo zo zákona.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.