Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200087 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200087.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E. E., M. 4, XXX XX V., zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Falis, Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 811 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-192/DI-BCP-2010 zo dňa 17.12.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou súdu v zákonom určenej lehote dňa 24.01.2011 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-192/DI-BCP-2010 zo dňa 17.12.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III č. p. ORP-P-465/III-DI-BCP-V-2010 zo dňa 01.10.2010. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch). Za predmetný skutok mu správny orgán prvého stupňa uložil podľa § 22 ods. 2 písm. a), c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €. Žalobca v žalobe uviedol, že zo záznamu o podaní vysvetlenia účastníkov dopravnej nehody, resp. svedkov je zrejme rozporuplný pohľad na vec posádky vozidla V. a posádky vozidla Y. O.. Najmä z vyjadrení členov posádky vozidla V. je zrejmé, že títo údajnú dopravnú nehodu neregistrovali a aj po zastavení vozidla neskonštatovali žiadne také poškodenie vozidla, ktoré by malo vzniknúť podľa tvrdenia vodiča E.. Podľa žalobcu je zrejmé, že v prípade, že sa niekto má dopustiť priestupku tým, že odíde z miesta nehody, je nepochybne potrebné, aby o tejto nehode mal aspoň potencionálnu vedomosť. Z vnímaného dejového priebehu údajnej dopravnej nehody posádkou vozidla V. je zrejmé, že o takomto niečom vedomosť absolútne nemali a obvinený z priestupku sa o údajnej dopravnej nehode mal dozvedieť až nasledujúci deň večer po príchode policajta, ktorý preveroval oznámenie vodiča E.. Žalobca poukázal na to, že je minimálne čudné, že údajný poškodený vodič E. mal údajnú dopravnú nehodu nahlásiť až nasledujúci deň po dopravnej nehode s tým, že aj nasledujúca fotodokumentácia mala byť zabezpečovaná až 48 hodín po údajnej dopravnej nehode. Žalobca ďalej namietal, že pri riešení tejto údajnej dopravnej nehody v poisťovni Allianz, poisťovňa Allianz nezistila žiadne poškodenie vozidla V., čo je v príkrom rozpore s technickým následkom stretu dvoch vozidiel. Skutočnosť, že vozidlo V. nenesie žiadne známky poškodenia, ktoré by mohli vzniknúť následkom dopravnej nehody tak, ako to uvádza vodič E. je možné preveriť prípadným znaleckým posudkom, ktorý by vedel tieto závery potvrdiť, resp. vyvrátiť. Žalobca na záver žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2011 uviedol, že skutočnosť, že ku kontaktu vozidiel v súvislosti s cestnou premávkou došlo a to skutočnosť, že žalobca sa o tom, či vznikla škoda, nepresvedčil, je potvrdené aj samotným vysvetlením obvineného zo dňa 28.08.2010 v čase o 20:46 v Bratislave na E. ulici. Vzhľadom na uvedené, žalovaný uviedol, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel (žalobca zacítil, že sa jeho vozidlo zachvelo), že svojím konaním môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší, alebo neohrozí, t.j. vedomá nedbanlivosť (pokračoval ďalej v jazde bez toho, aby sa presvedčil, či došlo ku kontaktu medzi vozidlami). Žalovaný považuje za nelogické, aby vodič, ktorý si je istý, že nepoškodil iné vozidlo, sa pýtal spolujazdca, či ich vodič bieleho auta neoškrel a taktiež by nezisťoval, či došlo k poškodeniu jeho vozidla, t.j. bol si vedomý možného poškodenia jeho vozidla. Žalovaný poukázal aj na to, že z obsahu fotodokumentácie má preukázané poškodenie na vozidle Y. O. a fotografiami č. 4 a 5 poškodenie vozidla V. XXX. Na fotografiách č. 2 a 3 je zadokumentovaný škrabanec pravého nárazníka a blatníka vozidla zn. Y. O. ev.č. P.-XXXR. a stopy farby, ktorá je totožná s farbou vozidla V. ev.č. V.-XXXO.. Fotografiami č. 4 a 5 je zadokumentované poškodenie ľavej časti vozidla a to zadných dverí. Podľa žalovaného domnienka žalobcu spočívajúca v tom, že na vozidle škoda nevznikla, je irelevantná z dôvodu, že pre zistenie, či ku škode došlo, alebo nedošlo, nevykonal žiadny úkon. V prvom rade mal žalobca zastaviť vozidlo a o tejto skutočnosti sa mal riadne presvedčiť. Pokiaľ tak neurobil, nemal dôvod sa domnievať, že ku škode nedošlo, resp. ako uvádza v zápisnici z ústneho prejednania priestupku, predpokladal, že mohol prejsť i cez nejakú nerovnosť na vozovke a z toho dôvodu sa jeho vozidlo mierne zachvelo. Následne mal a mohol vec poškodenia a jeho náhrady prerokovať na mieste s majiteľom vozidla zn. Y. O. ev.č. P.-XXXR., čo však žalobca neurobil. Námietku žalobcu o preverení poškodenia vozidla V. prípadným znaleckým posudkom, žalovaný neakceptuje. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Pri vyslovení viny správny orgán I. stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a napadnuté rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti. Žalobca pri predchádzaní z pravého jazdného pruhu a späť do ľavého jazdného pruhu, zachytil vozidlo Y. O. ev.č. P.-XXXR.. Jeho povinnosťou ako účastníka škodovej udalosti bolo bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti a poskytnúť údaje o poistení vozidla druhému účastníkovi. Keďže žalobca si nesplnil jednu z povinností účastníka škodovej udalosti vyplývajúcu mu z § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon o cestnej premávke), udalosť ex offo bola považovaná za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona a účastník škodovej udalosti sa ex offo stal účastníkom dopravnej nehody, ktorý bol povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z § 66 ods. 2 cit. zákona. V danom prípade a za daných okolností bol žalobca povinný ohlásiť nehodu policajtovi (písm. a), zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta (písm. d) a to bez ohľadu na to, či daná udalosť od samého začiatku je dopravnou nehodou podľa § 64 ods. 1 cit. zákona, alebo daná udalosť sa za dopravnú nehodu len považuje v zmysle § 64 ods. 2 cit. zákona. K námietke žalobcu, že vodič E. mal nahlásiť dopravnú nehodu až nasledujúci deň a taktiež vyhotovenej fotodokumentácii až o 48 hodín, žalovaný zastáva nasledovné stanovisko. Dopravná nehoda bola oznámená dňa 27.08.2010 prostredníctvom operačného strediska PZ. Následne boli na mieste dopravnej nehody vykonané prvotné a neopakovateľné úkony, t.j. obhliadka miesta dopravnej nehody vykonaná dňa 27.08.2010 v čase o 11:32 hod. do 27.08.2010 12:00 hod. Na mieste dopravnej nehody bolo zadokumentované poškodenie motorového vozidla zn. Y. O. ev.č. P.-XXXR. v čase o 27.08.2010 o 11:34 hod. Taktiež na mieste dopravnej nehody bol vyhotovený náčrtok miesta dopravnej nehody a spísaný záznam dopravnej nehody. Orgán objasňujúci a dokumentujúci dopravnú nehodu vykonal opatrenia na mieste dopravnej nehody prostredníctvom Operačného strediska KDI, čím dal do pozornosti pátranie po motorovom vozidle ev.č. V.-XXXO.. Následne po vypátraní osobného motorového vozidla bol dňa 28.08.2010 v čase o 20:46 hod. vypočutý k predmetnej dopravnej nehode žalobca a taktiež dňa 28.08.2010 o 20:41 hod. vyhotovená fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla zn. V. ev.č. V.-XXXO.. Žalovaný poukázal na to, že v prípade prejednávaného priestupku dikcia zákona (§ 12 ods. 2) správnemu orgánu neumožňuje uložiť sankciu pod spodnou hranicou. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný námietky týkajúce sa potreby vodičského preukazu nemôže akceptovať. Žalovaný je toho názoru, že uložené sankcie boli zákonné a dôvodné. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov žalovaný má za objektívne preukázané, že žalobca porušil povinnosti uložené vodičovi v § 10 ods. 6, § 66 ods. 2 písm. a), d) zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 27.08.2010 o 11:32 hod. jazdil s motorovým vozidlom zn. V. XXX ev.č. V.-XXXNN po ul. E. v ľavom jazdnom pruhu smerom do centra mesta v Bratislave, kde predchádzal z ľavého jazdného pruhu do pravého a následne späť do ľavého, pričom zachytil vozidlo Y. O. ev.č. P..-084E., ktoré viedol vodič E. U., bytom X., G. XX, v ľavom jazdnom pruhu smerom do centra mesta, následkom čoho došlo k zrážke. Žalobca si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, bezodkladne neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody. Týmto konaním porušil § 10 ods. 6 a § 66 ods. 2 písm. a), d) zákona o cestnej premávke a dopustil sa tak priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch. Rozhodnutím č.p. ORP-P-465/III-DI-BCP-V-2010 zo dňa 01.10.2010 prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch a uložil mu za to pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca tvrdil, že pre naplnenie všetkých znakov priestupku, je potrebné, aby boli naplnené aj znaky podľa § 3 zákona o priestupkoch. Najmä z vyjadrení členov posádky vozidla BMW je zrejmé, že títo údajnú dopravnú nehodu neregistrovali a aj po zastavení vozidla neskonštatovali žiadne také poškodenie vozidla, ktoré by malo vzniknúť podľa tvrdenia vodiča E.. Je zrejmé, že v prípade, že sa niekto má dopustiť priestupku tým, že odíde z miesta nehody je nepochybne potrebné, aby o tejto nehode mal aspoň potencionálnu vedomosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, konštatoval, že obsah vysvetlenia obvineného zo dňa 28.08.2010 a zo dňa 01.10.2010 preukazuje, že tvrdenia obvineného v rámci odvolacieho konania sú v rozpore. Obranu obvineného, že posádka V. dopravnú nehodu neregistrovala a aj skutočnosť, že po zastavení vozidla neskonštatovala žiadne poškodenie vozidla, odvolací orgán neberie v úvahu. Obvinený ako aj spolujazdec uviedli, že na ul. X. v V., kde zastavili, zistili poškodenie ľavých zadných dverí. Taktiež tvrdenie spolujazdca obvineného podporuje priebeh dopravnej nehody, keď uviedol, že obvinený sa ho opýtal, či ich vodič bieleho auta neoškrel. IV. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší, alebo neohrozí. Podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 10 ods. 6 zákona o cestnej premávke, vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/ zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný : a)ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Podľa § 64 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. (Podľa odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú). Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. l správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podľa súdu vykonaným dokazovaním v správnom konaní mali správne orgány spoľahlivo zistené, že žalobca dňa 27.08.2010 v čase okolo 11.32 hod. v Bratislave po E. ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom do mesta šoféroval osobné motorové vozidlo tov. zn. V. XXX ev.č. V.-XXXO., pričom spôsobil dopravnú nehodu. Dopravnú nehodu obvinený spôsobil tým, že pri predchádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu a následne späť do ľavého jazdného pruhu, zachytil osobné motorové vozidlo zn. Y. O. ev.č. P.J vodiča E., ktorý jazdil po E. ulici v ľavom jazdnom pruhu smerom do mesta. Žalobca ako účastník dopravnej nehody neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, čím si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to (správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.09.2010, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 27.08.2010, záznamom dopravnej nehody zo dňa 27.08.2010 a zo dňa 08.09.2010, náčrtom a fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 28.08.2010, záznamom o podaní vysvetlenia U. E. zo dňa 28.08.2010, záznamom o podaní vysvetlenia P. E. zo dňa 28.08.2010, záznamom o podaní vysvetlenia P. D. zo dňa 02.09.2010, evidenčnou kartou žalobcu, zápisnicou z ústneho pojednávania priestupku zo dňa 01.10.2010). Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal, pričom súd zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu. Krajský súd v Bratislave sa stotožňuje so skutkovými závermi žalovaného, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu podľa súdu vyplynulo, že predmetný skutok bol dostatočným spôsobom zistený a náležite zdokumentovaný. K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o údajnej dopravnej nehode (nakoľko žalobca tvrdil, že o údajnej dopravnej nehode sa dozvedel až nasledujúci deň večer po príchode policajta, ktorý preveroval oznámenie vodiča E.), žalovaný uviedol, že skutočnosť, že ku kontaktu vozidiel v súvislosti s cestnou premávkou došlo a to skutočnosť, že žalobca sa o tom, či vznikla škoda nepresvedčil, je potvrdené aj samotným vysvetlením obvineného zo dňa 28.08.2010 v čase o 20:46 v Bratislave na E. ulici. Vo vyjadrení ku skutku žalobca uviedol, že pri predchádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu zacítil, že sa jeho vozidlo zachvelo. Zo spisového materiálu je pritom nepochybné, že žalobca mal vedomosť o tom, že došlo ku kolízii s vozidlom zn. Y. O. (záznam o podaní vysvetlenia svedkov ako aj samotného žalobcu), keďže žalobca uviedol, že pri prejdení do ľavého jazdného pruhu z pravého jazdného pruhu pred biele vozidlo zacítil mierne zachvenie vozidla. Rovnako z obsahu vysvetlenia spolujazdca žalobcu vyplýva, že samotný žalobca sa ho pýtal, či ich vodič bieleho auta neoškrel. Vedomosť žalobcu o kolízii potvrdzuje aj to, že s motorovým vozidlom zastavil na ul. Vysoká, kde sa spolu so spolujazdcom pozreli, či vozidlo nie je poškodené, pričom zistili, že sa tam nachádza nejaký škrabanec. To, že k predmetnej kolízii došlo, preukazuje aj fotodokumentácia nachádzajúca sa v administratívnom spise, kde na fotografiách je evidentné poškodenie vozidiel zn. Y. O. ev.č. P.-XXXR. a zn. V. XXX ev.č. V.-XXXO.. Na fotografiách č. 4 a 5 je zrejmé poškodenie žalobcovho vozidla (poškodenie ľavej časti vozidla - zadných dverí) a stopy farby, ktorá je totožná s farbou vozidla Y. O. ev.č. P.-XXXR.. Z konania žalobcu bolo aj podľa súdu zrejmé, že sa jednalo o spáchanie priestupku z nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch (žalobca vedel, že môže svojím konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší, alebo neohrozí). Námietka žalobcu týkajúca sa toho, že správne orgány nevykonali dokazovanie znaleckým posudkom podľa súdu neobstojí, nakoľko z rozhodnutia správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že skutkový stav, z ktorého správne orgány vychádzali, bol náležite zistený a objasnený na základe vyššie uvedených dôkazných prostriedkov, pričom tieto boli postačujúce pre prijatie záverov o spôsobe vzniku dopravnej nehody a zavinení žalobcu, ktoré bolo vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené. Žalobcova námietka, že vozidlo V. nenesie žiadne známky poškodenia, ktoré by mohli vzniknúť následkom dopravnej nehody, je v príkrom rozpore s tým, čo uviedol žalobca vo vysvetlení podanom 28.08.2010 o 20:46 hod., keď z predmetného vysvetlenia vyplýva, že následne po strete žalobcovho vozidla s vozidlom zn. Y. O. EČ P.-XXXR. žalobca zastavil vozidlo na ul. X., kde sa spolu so spolujazdcom pozreli, či vozidlo nie je poškodené, pričom žalobca konštatoval, že má poškodené ľavé zadné dvere. Súd ďalej pokladá za nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že vodič E. mal nahlásiť dopravnú nehodu až nasledujúci deň a fotodokumentácia mala byť vyhotovená až o 48 hodín. Zo spisu mal súd preukázané, že dopravná nehoda bola oznámená v deň predmetnej nehody, t.j. 27.08.2010, pričom o obhliadke miesta dopravnej nehody bola v predmetný deň vyhotovená aj zápisnica, kde sa okrem iného uvádza, že nehoda bola oznámená dňa 27.08.2010. Na mieste obhliadky bola aj vyhotovená fotodokumentácia vozidla Y. O., náčrtok miesta dopravnej nehody a bol spísaný aj záznam dopravnej nehody. Fotodokumentácia vozidla zn. V. XXX ev.č. V.-XXXO. bola vyhotovená nasledujúci deň (28.08.2012) po vypátraní daného osobného motorového vozidla. Žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, keď ako účastník škodovej udalosti mal bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti a poskytnúť údaje o poistení vozidla. Vzhľadom na to, že uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil, predmetná škodová udalosť sa v zmysle § 64 ods. 2 cit. zákona automaticky považuje za dopravnú nehodu a žalobca bol v danom prípade a za daných okolností povinný ohlásiť nehodu policajtovi a zotrvať na mieste nehody až do príchodu policajta (§ 66 ods. 2 písm. a/, d/ cit. zákona). Nakoľko žalobca si uvedené zákonné povinnosti nesplnil, dopustil sa priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím k ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania nemá nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.