Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/4/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200145 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200145.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: pani N. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom, X Y. E. L..XXXXX, C. J., K., zastúpenej pánom JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom so sídlom: Košická 37, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: I. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom: Primaciálne nám. 1, Bratislava, II. Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 2.9.2010 proti rozhodnutiu odporcu Č. j.: 6191/2004, Zn. R1-4262/10/363/07/MBE zo dňa 26.7.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. j.: 6191/2004, Zn.: R1-4262/10/363/07/ MBE zo dňa 26.7.2010 v napadnutom výroku označenom ako časť „A)“, ktorou odporca nenavrátil navrhovateľke vlastnícke právo k pozemkom a nepriznal jej právo na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území F. (U. L. L. Y.): - PK vl. č. XXXX, parc. č. 3673 (3673/2) o výmere 655 m2, záhrada spoluvlastnícky podiel 6/20 - PK vl. č. XXXX, parc. č. 3689 o výmere 209 m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 1/5 p o t v r d z u j e. Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. j.: 6191/2004, Zn. R1-4262/10/363/07/MBE zo dňa 26.7.2010 odporca: Vo výroku označenom ako časť A) nenavrátil navrhovateľke vlastnícke právo k pozemkom a nepriznal jej právo na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území F. (U. L. L. Y.): 1/ PK vl.č. XXXX, parc.č. 3673 (3673/2) o výmere 655 m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 6/20; 2/ PK vl.č. XXXX, parc.č. 3689 o výmere 209 m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 1/5, nakoľko nesplnila podmienky uvedené v ust. § 3 a § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), konkrétne pre nepreukázanie splnenie podmienky trvalého pobytu, ako aj nesplnenia podmienky § 3 zákona. Vo výroku označenom ako časť B) odporca konštatoval splnenie podmienky § 3 ods. 1 písm. o/ zákona a priznal navrhovateľke v súlade s ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona právo na náhradu za nehnuteľnosť v pôvodnom katastrálnom území F. (U. L. L. Y.): PK vl.č. XXXX, parc.č. 3689 o výmere 209 m2, záhrada, spoluvlastnícky podiel 1/10, z dôvodu prekážky vydania podľa a ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona, nakoľko pozemok je vo vlastníctve fyzických osôb. Odporca v odôvodnení predmetného rozhodnutia ďalej uviedol, že týmto rozhodnutím rozhodoval iba o PK parcele č. 3689 vo výmere 209 m2 (celá výmera pôvodnej PK parcely) a o PK parcele č. 3673 vo výmere 655 m2 (časť výmery pôvodnej PK parcely). Taktiež uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti PK parc. č. 3673, vedenej v PK vložke č. XXXX katastrálneho územia F. vo výmere 655 m2 (v tom čase už parc. č. 3673/2, záhrada, vo výmere 655 m2) prešlo z pôvodného vlastníka Q. (R.) Q. U.É. (ďalej len pôvodný vlastník) v podiele 12/20 na štát v zmysle rozhodnutia č. 374/70 prevod z 20.10.1970, právoplatného 13.11.1970, ako majetok opustený podľa § 453 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka platného v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „OZ“). Takýto prechod na štát však nespĺňa žiadny z reštitučných titulov uvedených v ust. § 3 zákona, preto odporca nepriznal navrhovateľke vlastnícke právo, ani právo na náhradu za nehnuteľnosť PK parc. č. 3673. Odporca podotkol, že v čase prechodu vlastníckeho práva na štát pôvodný vlastník žil. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k nehnuteľnosti PK parc. č. 3689 vo výmere 209 m2, toto prešlo na štát rozhodnutím č. Rp. 5112/83 z 16.9.1983, ktorým Československý štát nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe ust. § 453 ods. 2 OZ, ako majetok opustený. V čase prechodu vlastníckeho práva k tejto parcele na štát (dňa 16.9.1983) bol už pôvodný vlastník mŕtvy, čiže vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo na štát jeho dedičom: A. R. U. (manželka, v čase prechodu žila), E. P. (syn) E. N. L. (dcéra) bez právneho dôvodu. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ ide o parc. č. 3689 nachádzajúcu sa v katastrálnom území F., záhrada vo výmere 209 m2 so spoluvlastníckym podielom 1/5, odporca nepriznal navrhovateľke vlastnícke právo na náhradu za predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko navrhovateľka nesplnila podmienku trvalého pobytu podľa ust. § 2 ods. 1 zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 2.9.2010, ktorým sa domáhala jeho zrušenia vo výrokovej časti označenej ako časť A). Uviedla v ňom, že podľa jej názoru v konaní nebolo potrebné preukazovať trvalý pobyt pôvodného vlastníka v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona, nakoľko navrhovateľka je vlastnou dcérou pôvodného vlastníka. Navrhovateľka sa ďalej domnieva, že ako oprávnená osoba podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b)/ zákona, spĺňa podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemku PK vl. č. XXXX, parc. č. 3673, záhrada o výmere 655 m2 so spoluvlastníckym podielom 6/20, konkrétne podmienku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. f/ zákona, t. j. občan zdržujúci sa v cudzine, ktorý zanechal nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, resp. písm. o/ zákona, t. j. prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Naviac, v súvislosti s výkladom pojmov „zanechanie“ a „opustenie“, navrhovateľka vyjadrila svoj názor, že sa jedná o synonymá. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.1.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Pritom sa pridržal odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zúčastnené osoby I/, II/ sa k podanému opravnému prostriedku písomne nevyjadrili. Slovenský pozemkový fond sa ako zúčastnená osoba vyjadrila k návrhu na pojednávaní v tom zmysle, že zákonodarca sa v zákone cielene vysporiadal s ust. § 453a OZ, pričom § 453 ods. 2 OZ vôbec neriešil. Rozhodnutie v prejednávanej veci ponechal na súde. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti zúčastnenej osoby I. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu dňa 12.3.2013 sa na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie dožiadaním na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a na Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava (ďalej len „Správa katastra“) na základe uvedeného dožiadania zaslala súdu kópiu časti originálu listu vlastníctva č. XX (pre parcely č. 3673/1,2), kópie dokladov vedených v zbierke listín pod č. zmeny: 260/70, 444/97 a kópiu výkazu zmien za rok 1970 k položke č. 260 - katastrálne územie L. Y.. V sprievodnom liste zo dňa 20.12.2012 Správa katastra oznámila súdu, že na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava Staré Mesto, finančno-plánovací odbor, č. 374/70 (prevod) bol vykonaný prvý zápis vlastníctva nehnuteľností: parc. č. 3673/1 vo výmere 512 m2, stavba s popisným č. 854 a parc. č. 3673/2 o výmere 655 m2, v evidencii nehnuteľností do listu vlastníctva č. XX v prospech Československého štátu - Obvodného podniku bytového hospodárstva (pod č. zmeny: 260/70). Podľa rozhodnutia ObNV boli pôvodné nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie F.. V období medzi posledným zápisom vedeným v PK vložke č. XXXX katastrálne územie F. a prvým zápisom vlastníctva do evidencie nehnuteľnosti do listu vlastníctva č. XX katastrálne územie L. Y., Správa katastra neeviduje k uvedeným nehnuteľnostiam žiadne iné zápisy vlastníctva v PK vložke alebo v liste vlastníctva. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ďalej len „ministerstvo“) na základe spomínaného dožiadania zaslalo tunajšiemu súdu osvedčenú fotokópiu výmeru č. III/1-2098/2-1947.Dr.H/Po z 13.11.1947 o odvolaní R. U. (C.. O.) z funkcie národného správcu podniku „Andrej Kubinec, veľkoobchod miešaným tovarom“ a uvedenie do vlastníctva tohto podniku. Pokiaľ ide o súdom vyžiadané dokumenty týkajúce sa nehnuteľného majetku pána R. (resp. Q., C.. Q.) U. (C.. O.) v čase vysťahovania v roku 1949, ministerstvo vo svojich archívoch takéto dokumenty nenašlo. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu č.: 6191/2004 z obsahu ktorého oi. i. zistil, že: - Navrhovateľka si podaním zo dňa 20.12.2004 uplatnila u odporcu nárok na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto: - nehnuteľnosti zapísanej v PK vl. č. XXXX, parc. č. 3673, záhrada vo výmere 1167 m2, v spoluvlastníckom podiele 6/20 (zapísanej na LV č. XXXX); - nehnuteľnosti, zapísanej v PK vl. č. XXXX, parc. č. XXXX, záhrada vo výmere 209 m2, v spoluvlastníckom podiele 6/20 (zapísanej na LV č. XXXX), ktoré v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. f/ zákona prešli na štát. - Pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol otec navrhovateľky - pán R. (Q.) U. (T. O.) v podiele 12/20 k celku, ktorý zomrel 18.3.1982 bez zanechania závetu. Jeho manželka - pani A. (R.) U. zomrela 24.9.1996, pričom celý svoj majetok (s výnimkou bytu v C.) odkázala svojim deťom: synovi pánovi E. P. a dcére pani N. L. (navrhovateľke). - Rozhodnutím č.: 374/70 - prevod z 20.10.1970 Obvodný národný výbor Bratislava - Staré mesto, finančno-plánovací odbor rozhodol, že Československý štát nadobudol do štátneho vlastníctva na základe § 453 ods. 2 OZ o. i. nehnuteľnosť parc. č. 3673/2 - záhradu o výmere 655 m2, predtým vlastnícky patriacu o. i. pánovi R. U. v 12/20, t. č. na neznámom mieste s tým, že túto nehnuteľnosť odovzdáva do správy Obvodnému podniku bytového hospodárstva Bratislava - Staré mesto. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že spoluvlastníci nehnuteľností sa zdržujú na neznámom mieste, o nehnuteľnosti sa nestarajú a s poukazom na uvedené je potrebné nehnuteľnosti považovať za opustený majetok Toto rozhodnutie bolo za účelom zápisu doručené Stredisku geodézie pre mesto Bratislavu, kde bolo zaevidované pod položkou výkazu zmien č. 260/70. - Rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava I, finančného odboru č.: 5112/83 zo 16.9.1983 o.i. nehnuteľnosť parc. č. 3689 - záhrada o výmere 209 m2 pôvodne vo vlastníctve o.i. R. U. v 12/20 pripadla do vlastníctva Československého štátu podľa § 453 ods. 2 OZ s odôvodnením, že spoluvlastníci nehnuteľností sa zdržujú na neznámom mieste, o nehnuteľnosti sa nestarajú a s poukazom na uvedené je potrebné nehnuteľnosti považovať za opustený majetok. Toto rozhodnutie bolo za účelom zápisu doručené evidencii nehnuteľností, kde bolo zaevidované pod položkou výkazu zmien č. 377/83. - Z PKV č. XXXX, XXXX časti „C“ vyplýva, že nehnuteľnosti (parc. č. 3689, 3673) boli v rokoch 1949, 1951 a 1953 zaťažené záložnými, resp. exekučnými záložnými právami. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý napadol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedjúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa ust. § 453 ods. 2 OZ veci opustené alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci v časti A) výroku napadnutého rozhodnutia. Úvodom odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom zamietajúcej a odvolaním napadnutej časti rozhodnutia odporcu sú dva samostatné pozemky, z ktorých sa každý (vo vzťahu k navrhovateľkou uplatnenému nároku) riadi iným právnym režimom: Pozemok parc. č. 3673 (3672/2): Pôvodný vlastník (otec navrhovateľky) ho vlastnil v 12/20 a v roku 1949 (ako to uviedol zástupca navrhovateľky na pojednávaní) vycestoval aj s rodinou z Československa. Rozhodnutím č.: 374/70 - prevod z 20.10.1970 Obvodný národný výbor Bratislava - Staré mesto, finančno-plánovací odbor rozhodol, že Československý štát nadobudol do štátneho vlastníctva na základe § 453 ods. 2 OZ, pričom sa tak stalo za života pôvodného vlastníka, ktorý zomrel 18.3.1982 bez zanechania závetu. S poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona ako oprávnené osoby prichádzali do úvahy jeho manželka (ktorá zomrela 24.9.1996), navrhovateľka (dcéra) a syn E. P., ktorý si však nárok neuplatnil. Odporca za danej situácie pristúpil k posúdeniu splnenia niektorej z podmienok, uvedených v ust. § 3 zákona. Je nepochybným fakt, že vlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štát vyššie citovaným rozhodnutím z roku 1970 z dôvodu § 453 ods. 2 OZ ako vec opustená. Tento titul prechodu vlastníctva na štát nie je dôvodom, ktorý by mal na mysli § 3 zákona, pričom vlastníctvo k pozemku prešlo jeho opustením pôvodným vlastníkom, ako to je zrejmé zo znenia § 453 ods. 2 OZ. Vyššie citované rozhodnutie je teda iba deklaratórnym rozhodnutím. Pretože aplikácia § 453 ods. 2 OZ ako dôvod prechodu vlastníctva k pozemku na štát nie je dôvodom, ktorý by zákon v ust. § 3 deklaroval ako dôvod pre ktorý sa vlastníctvo navracia, odporca správne rozhodol, ak navrhovateľke nenavrátil vlastníctvo k tomuto pozemku pre nesplnenie predpokladu § 2 ods. 2 zákona - konkrétne pre nesplnenie podmienky, uvedenej v ust. § 3 zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na nedôvodnú námietku, že „opustenie“ a „zanechanie“ sú slová významovo synonymické a že teda odporca mal v tomto prípade zohľadniť splnenie podmienky § 3 ods. 1 písm. f/ zákona. Je skutočnosťou, že tieto dva výrazy sú v bežnom jazykovom styku synonymami. Avšak existuje zjavný rozdiel v ich právnom význame, ktorý vyplýva vo vzťahu (pôvodného) vlastníka k veci (hnuteľnej či nehnuteľnej). Pri opustení veci ide o jednostranný právny úkon, kedy sa pôvodný vlastník veci vzdáva jej vlastníctva, čo sa prejaví tým, že sa o ňu nestará, neberie z nej úžitky, neplní si iné povinnosti spájané s vlastníctvom veci a pod.. Pri zanechaní veci jej vlastník nemá vôľu vzdať sa jej vlastníctva i keď vec (z rôznych dôvodov) nedrží, resp. neužíva. V danom prípade napr. dá vec do nájmu, resp. poverí inú osobu starostlivosťou o ňu. O skutočnosti, že v právnom zmysle slova ide o dva rôzne výrazy svedčí aj zákonodarná prax - § 453 ods. 2 OZ ktorý používal výraz „veci opustené“, zák. č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie ktorý používal výraz „majetok zanechaný“, konečne aj samotný zákon, ktorý v ust. § 3 precizuje dôvody prechodu vlastníctva pozemkov na štát ako dôvody navrátenia vlastníctva. Podľa názoru súdu, ak by mal zákonodarca na mysli ako jeden z dôvodov prechodu vlastníctva k pozemkom na štát postup podľa § 453 ods. 2 OZ, postupoval by spôsobom obdobným, ako tomu bolo v ustanovení § 3 ods. 1 písm. c/ zákona. Ak teda navrhovateľke v tejto časti nenavrátil vlastníctvo pozemku parc. č. 3673 (3672/2) z dôvodu nesplnenia podmienky § 3 zákona, jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Pozemok parc. č. 3689: Pôvodný vlastník (otec navrhovateľky) ho vlastnil v 12/20 a v roku 1949 (ako to uviedol zástupca navrhovateľky na pojednávaní) vycestoval aj s rodinou z Československa. 18.3.1982 zomrel bez zanechania závetu. Pozemok teda zdedili jeho manželka, jeho dcéra (navrhovateľka) a syn (E. P.), každý v 4/20, ktoré osoby boli v čase vydania rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava I, finančného odboru č.: 5112/83 zo 16.9.1983 jeho spoluvlastníkmi. Následne matka navrhovateľky 24.9.1996 zomrela so zanechaním závetu, podľa ktorého navrhovateľka a jej brat zdedili každý polovicu jej majetku - každý z nich teda po 2/20 pozemku. Ak si teda navrhovateľka uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku, urobila tak zjavne ako vlastníčka (v 4/20 - titulom dedenia po otcovi) a súčasne aj ako dedička zo závetu matky (v 2/20). Ako vlastníčka 4/20 „svojho“ pozemku sa teda stala oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona, teda o. i. podmienkou navrátenia vlastníctva k tejto časti pozemku bola aj podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Túto podmienku však navrhovateľka nespĺňa, pretože od roku 1949 žije v Izraeli. Ak teda odporca navrhovateľke v tejto časti nenavrátil vlastníctvo k 4/20 pozemku parc. č. 3689 z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého pobytu, jeho rozhodnutie je správne a zákonné. K ďalším vzneseným námietkam súd uvádza nasledovné: Námietka nesprávneho označenia pôvodného vlastníka nie je dôvodná, pretože podľa úradného prekladu jeho úmrtného listu predloženého navrhovateľkou sa pôvodný vlastník volal „Q.“. Námietka, podľa ktorej odporca na inom mieste odôvodnenia uvádza ako dôvod navrátenia vlastníctva navrhovateľke ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zákona (a teda obdobný postup mal odporca použiť aj vo vzťahu k druhému pozemku) tak isto nie je dôvodná. Je skutočnosťou, že odporca v časti B) výroku rozhodnutia z tohto dôvodu navrátil navrhovateľke 1/10 pozemku parc. č. 3689. Zjavne sa tak stalo preto, lebo v čase vydania rozhodnutia zo 16.9.1983 v ňom označený vlastník (otec navrhovateľky) už nežil - vlastníkmi bola matka navrhovateľky, navrhovateľka a jej brat, ktorú situáciu odporca vyhodnotil s poukazom na dôvod písm. o/ § 3 ods. 1 zákona. Pretože všetky námietky navrhovateľky, vznesené voči napadnutému rozhodnutiu odporcu nie sú dôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č. 71/1992 Zb.) a preto ju súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).