Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200569 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo nám. č. 18, 814 37 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MF/012199/2011-243/826 zo dňa 17.03.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/012199/2011-243/826 zo dňa 17.03.2011, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie vydané Správou finančnej kontroly Bratislava (ďalej len SFK BA), č. I/103/1194/2011 zo dňa 27.01.2011. Uvedeným rozhodnutím uložila žalobcovi podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z.z.) povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len ŠR SR) verejné prostriedky použité v rozpore s určeným účelom vo výške X XXX,XX € na určený účet v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s povinnosťou zaplatiť aj penále v celkovej výške X XXX,XX €. Žalobca v prvom rade poukázal na uplynutie 5 rokov od začatia správneho konania v predmetnej veci a preto žalovaný už nemohol uplatniť postup podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. Nesúhlasil s kontrolnými zisteniami a k sumám neoprávnene použitým uviedol, že dotačné zmluvy, ktoré sa kontrolovaného obdobia týkali nedefinovali presne čo bolo možné hradiť z poskytnutých verejných prostriedkov. K jednotlivým vytknutým sumám uviedol nasledovné: Žalobca zamestnáva svojich zamestnancov za účelom zabezpečenia hlavnej činnosti svojej školy podľa § 74 zákona a uhrádzal ich mzdy a ďalšie zákonom predpísané odvody z dotačných prostriedkov na základe zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva školstva SR na rok 2003. V roku 2002 evidoval 177 zamestnancov - fyzických osôb. Podľa vtedy platného zákona č. 387/1996 Z.z. bol povinný v roku 2002 zamestnať spolu 5 zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. V predmetnom roku sa mu podarilo zamestnať len 2 takýchto pracovníkov, a preto bol povinný odviesť odvod za nezamestnanie 3 pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou vo výške X XXX,XX € (X P. XX.XXX,- Sk). Podľa názoru žalobcu uhradenie odvodu súviselo s plnením jeho hlavnej činnosti, a preto bola táto suma uhradená z finančných prostriedkov z dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2003. Za oprávnene použitú považuje aj sumu vo výške X XXX,XX € ( XXX.XXX,- Sk) na účel vybudovania sadrokartónovej priečky bez zmeny účelu stavby, zásahu do statiky alebo konštrukcie. V danom prípade sa nejednalo o zásah na ktorý by bolo potrebné stavebné povolenie, šlo o realizáciu bežných prevádzkových potrieb. Výdavky na realizáciu úpravy realizoval žalobca z bežných výdavkov. Názor, že sa tak mal učiniť z kapitálových - investičných zdrojov, preto nie je podľa neho správny. Za účelom vyriešenia otázky charakteru uvedenej stavebnej zmeny žiadal žalobca vykonať dokazovanie prostredníctvom vypracovania znaleckého posudku. Podľa názoru žalobcu, dotačná zmluva ani zákon o vysokých školách presne nedefinuje, čo je možné chápať ako hlavnú činnosť verejnej vysokej školy a čo všetko je možné uhradiť z prostriedkov poskytnutých na základe dotačnej zmluvy. Žalobca bol preto oprávnený vlastnou úvahou dospieť k rozhodnutiu z akých prostriedkov je potrebné vykonávať jednotlivé úhrady. Tak postupoval aj v prípade úhrady pokuty XXX,XX € (XX.XXX,- Sk) na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, poistného v sume XX,XX € (X.XXX,- Sk) na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava 1, penále za oneskorenú úhradu faktúr OLO vo výške XX,XX € (X.XXX,- Sk). Kontrolou nebolo zistené manko v hospodárení s finančnými prostriedkami na základe dotačnej zmluvy. Rozhodnutia žalovaného teda vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a neodborného zistenia skutkového stavu. Žalobca žiadal súd napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov zrušiť a nariadiť znalecké dokazovanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol predchádzajúcu časovú súslednosť postupov. Uviedol, že dňa 25.05.2005 vydala SFK BA rozhodnutie č. I/112/1194/04/2005 na základe výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a s majetkom štátu v období od 01.04.2002 do 31.12.2003, podľa poverenia č. 1194 zo dňa 18.10.2004. Žalobcovi bola uložená povinnosť odviesť do ŠR SR neoprávnene použité finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,- Sk a zaplatiť penále z neoprávnene použitej a zadržanej sumy vo výške XXX.XXX,- Sk. Na odvolanie žalobcu druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. MF/0201031/2005-961/463 zo dňa 12.08.2005, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutím 2 S 440/06-115 zo dňa 15.05.2009 Krajský súd v Bratislave (ďalej len KS BA) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na nové konanie z titulu, že žalovaný vo veci nepostupoval v súlade s účinným a platným právnym predpisom. Následne žalovaný vo veci vydal nové rozhodnutie č. I/106/1194/2009 zo dňa 20.08.2009, tiež uložil povinnosť zaplatiť odvody vo výške X XXX,XX € a penále vo výške X XXX,XX €. Rozsudkom KS BA č. 3 S 246/2009 - 125 zo dňa 16.11.2010 bolo rozhodnutie č. MF/025598/2009-243/733 zo dňa 18.11.2009 ako aj citované prvostupňové rozhodnutie opäť zrušené z titulu, že správne orgány nedostatočne špecifikovali skutkovú podstatu vo výroku svojho rozhodnutia, pretože neuviedli časový úsek, za ktorý vyrubili sankciu. Žalovaný následne riadiac sa týmito rozhodnutiami vydal napadnuté rozhodnutie v súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím. K pochybnostiam žalobcu vo veci kontrolných zistení žalovaný poukázal na účel dotácie jednoznačne zakotvený v zmluvách. K porušeniu ustanovení § 31 ods. 14 a 12 zákona č. 523/2004 Z.z. vykonal špecifikáciu lehôt od začatia správneho konania v danej veci, podľa ktorej mal za to, že do lehôt je potrebné započítať aj lehoty, ktoré v zmysle § 246d Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) neplynú. K jednotlivým položkám uviedol skutkové zistenia tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správnosť jeho právnych záverov vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcu podľa zákona č. 523/2004 Z.z. Podľa § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov, úplné znenie č. 138/2004 Z.z., (ďalej len správny poriadok). Podľa odseku 14) zákona č. 523/2004 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. V predmetnej veci sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či správny orgán pri ukladaní povinnosti postupoval v zmysle ust. § 31 ods. 14 citovaného zákona. Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia päťročnej lehoty na uloženie odvodov či sankcií je preukázané zistenie porušenia finančnej disciplíny. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave uvedená lehota začala plynúť po doručení (oboznámení) Protokolu žalovanému dňom 15.12.2004, ktorý bol vypracovaný ku dňu 13.12.2004, podľa čoho 5 rokov skončilo dňom 15.12.2009. Od 23.09.2005 do 15.05.2009 lehota spočívala 1332 dní (t.j. od podania 1. žaloby na KS Bratislava dňa 23.09.2005 do 15.05.2009, do vydania rozsudku KS BA č. 2 S 440/06-115), od 09.12.2009 do 16.11.2010 lehota spočívala 343 dní (t.j. od podania 2. žaloby na KS BA do vydania rozsudku č. 3 S 246/2009-125). K lehote 15.12.2004 je v zmysle § 246d OSP potrebné pripočítať spočívajúce dni v počte celkom 1668, potom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia uplynulo 4 roky a 208 dní, teda rozhodnutie žalovaný vydal včas a námietka žalobcu preto nie je opodstatnená. Podľa § 246d OSP (prerušenie plynutia lehôt) „Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.“ Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Najvyšší kontrolný úrad SR vykonal v dňoch 25.10.2004 až 17.12.2004 u žalobcu okrem iného aj kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a nakladania s majetkom vo verejnej vysokej škole a to za obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2003. Dňa 13.12.2004 vypracoval Protokol, zo zisteniami oboznámil žalobcu dňa 15.12.2004 a dňa 22.12.2004 bol prerokovaný Protokol o výsledkoch kontroly a námietky žalobcu vo veci prezentovaných zistení boli vyhodnotené ako nedôvodné. Dňa 28.4.2005 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania v súvislosti s kontrolou zisteným porušením rozpočtových pravidiel. Žalobca bol vyzvaný na podanie vyjadrenia v súlade s ust. § 33 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žiadne námietky v predmetnom vyjadrení nevzniesol. Následne boli vydané rozhodnutia tak, ako to uviedol žalovaný vo svojom písomnom stanovisku. Podmienky poskytnutia dotácie boli upravené v zmluvách. Na základe Zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva školstva SR na druhý štvrťrok roku 2002 ako preddavok dotácie na rok 2002 č. 131/2002 bez dátumu a Zmluvy o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva školstva SR na obdobie apríl - december roku 2002 č. 363/2002 zo dňa 29.07.2002 (čl. II ods. 1) bola dotácie určená na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov z finančných prostriedkov podprogramu 0221, na dotáciu na výskumnú a vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov. Z administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave ďalej preukázané, že žalobca - sumu X XXX,XX € použil na úhradu povinného odvodu za neplnenie povinnosti zamestnávať povinný podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (dňa 25.04.2003 z dotačných prostriedkov BV č. XX z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX). Zo Zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtu Ministerstva školstva SR na rok 2003 zo dňa 03.04.2003 a jej Dodatku zo dňa 10.07.2003 vyplýva, že dotácia bola určená na uskutočňovanie študijných programov, na výskumnú a vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov (akreditovaných študijných programov z finančných prostriedkov podprogramu 02201). Uvedené prostriedky nemohol žalobca použiť na hradenie odvodov alebo pokút za neplnenie zákonom stanovených povinností. Preto rozhodnutie žalovaného, že táto časť dotácie bola použitá ako neoprávnený odvod, ktorý má navyše v tomto prípade charakter pokuty, žalobca nemohol použiť na zabezpečenie prevádzky školy a preto je povinný ju vrátiť do štátneho rozpočtu, súd považoval za opodstatnené; Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. Porušením finančnej disciplíny je a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. - sumu X XXX,XX € použil na úhradu za prestavbu spojovacieho traktu na ateliér z bežného dotačného účtu (BV č. XXX zo dňa 8.7.2003 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume XX.XXX,- Sk za preddavkovú faktúru č. XXXX a faktúru č. XXXXXXXX z 2.9.2003 vo výške XXX XXX,- Sk uhradil z totožného dotačného účtu dňa 5.9.2003, BV č. XXX). Zo Zmluvy o dielo č. 1/2003 z 09.07.2003 a prehľadu rozpočtových nákladov na uvedenú stavebnú úpravu, ktoré sú prílohou Protokolu, vyplýva, že do demontovateľnej sadrokartónovej priečky boli použité oceľové zárubne, montáž dverí, zvuková a tepelná izolácia. Túto stavebnú akciu žalobca realizoval za účelom získania nových priestorov na ateliér a hodnotil a účtoval ako bežnú úpravu a uhradil ju z bežných výdavkov. Súd sa v danom prípade stotožnil s názorom žalovaného, že uvedené stavebné práce, ktoré prevýšili hodnotu XX.XXX,- Sk, ktorá hodnota medzi účastníkmi nie je sporná, je možné hodnotiť v súlade s ustanoveniami § 29 ods. 1 a 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako technické zhodnotenie majetku, ktoré má za následok zmenu jeho účelu použitia. Žalovaný preto túto akciu vyhodnotil ako rekonštrukciu, čo podľa názoru súdu nevybočuje z prostého logického úsudku veci a preto ani súd nepovažuje za opodstatnené a hospodárne (v súlade s názorom žalovaného) vo veci vykonať ďalšie dokazovanie prostredníctvom Ústavu súdneho znalectva pri Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Bratislave, tak ako to navrhoval žalobca. Podľa § 29 zákona č. 595/2003 Z.z. (Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku) (1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, 107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku X XXX eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. (4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností. Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Ďalej sem patria rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (D., slovník pojmov). Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. (D., slovník pojmov). Rozhodnutie žalovaného, že vzhľadom na charakter a výšku hodnoty stavebných prác mal žalobca financovať z kapitálových výdavkov a nie z bežného dotačného účtu a pokiaľ tak neurobil potom neoprávnene použil finančné prostriedky štátneho rozpočtu SR na zabezpečenie prevádzky školy a preto je povinný ich vrátiť do štátneho rozpočtu, súd považoval za opodstatnené; - sumu XXX,XX € použil na úhradu pokuty za nevykonanie pravidelných kontrol proti požiarno- technických zariadení, dňa 18.06.2002; - sumu XX,XX € použil na úhradu škody spôsobenej neuhradením poistenia dopravných prostriedkov dňa 25.11.2002; - sumu XX,XX € použil na úhradu úrokov z omeškania za oneskorené uhradenie faktúr OLO dňa 15.11.2002; Z obsahu predložených dotačných zmlúv nevyplýva (a ani nemôže), že by žalobca mohol uhrádzať pokuty alebo iné sankcie za neplnenie zákonom stanovených povinností, čomu tak vo všetkých troch posledne vymenovaných prípadoch bolo z poskytnutej dotácie. Pokiaľ žalovaný určil, že týmito úkonmi žalobca porušil finančnú disciplínu lebo nepoužil dotáciu na určený účel a preto je povinný vyčíslené sumy vrátiť do štátneho rozpočtu, potom tak konal legitímne a súd námietku žalobcu týmto smerom považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že dotačné zmluvy , ktoré sa kontrolovaného obdobia týkali nedefinovali presne, čo bolo možné hradiť z poskytnutých verejných prostriedkov, súd toto tvrdenie žalobcu nepovažuje za podstatné. Podľa názoru súdu totiž nič nebránilo žalobcovi, aby sporné alebo nejasné časti dohody si pred vykonaním finančnej operácie vyjasnil vyžiadaním stanoviska alebo konzultáciami so zmluvným partnerom, čo považuje za možné hradiť z poskytnutých verejných prostriedkov a tým by vec korektne doriešil. Z obsahu spisu však takýto alebo obdobný postup súd nezistil. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.