Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200580 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200580.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej, JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: 1/ H.. Y. K., 2/ H.. J. K., obaja bytom V. XXX, XXX XX O., obaja zastúpení: JUDr. Martin Čižmárik, advokát, AK BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: S. F., H. O. XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/2930/V-261/Hia zo dňa 28.2.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote dňa 4.4.2011 sa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2010/2930/V-261/Hia zo dňa 28.2.2011, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A-2010/1828-DLD zo dňa 13.7.2010, ktorým v mimoodvolacom konaní zrušil právoplatné rozhodnutie Stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2010-09/1542/A/5/Ry zo dňa 10.2.2010 o povolení novostavby rodinného domu na pozemku parcely č. XXXX/X a XXXX/X v kat. území G. O. pre stavebníčku S. F. so sídlom v O.. Žalobcovia poukazujú na tú skutočnosť, že stavba o ktorú sa v územnom rozhodnutí jedná sa svojimi základmi umiestňuje na pozemku vo vlastníctve stavebníčky, pričom presahujú jej prečnievajúce časti nad cudzie pozemky, čo predstavuje jednoznačne zásah do vlastníckych práv iných osôb. Sú toho názoru, že z uvedeného dôvodu musí dôjsť na účely vydania stavebného povolenia majetko-právne vysporiadanie napr. zmluvou o zriadení vecného bremena (v intenciách ustanovenia § 58 ods. 2 v spojení s ust. § 139 ods. 1 Stavebného zákona) s vlastníkom dotknutého pozemku, ktorý sa týka pani Š.. Písomnú formu súhlasu pani Š. v zhode s názorom Krajského stavebného úradu pre účely vydania stavebného povolenia považujú za nepostačujúcu nakoľko presah strechy nad cudzí pozemok predstavuje dlhotrvajúci zásah do vlastníckych práv a forma oprávnenia musí mať podľa nich taký charakter aby bol takto založený stav záväzný pre každého ďalšieho nadobúdateľa dotknutého pozemku. S uvedenými občiansko-právnymi resp. územno-technickými námietkami sa Stavebný úrad musí jednoznačne vysporiadať, čo však v danom prípade žalovaný ignoroval. Ďalej sú toho názoru, že podľa výkresu rez A-A (výkres číslo 6, časť architektúra) je výška prízemného podlažia 2 650 mm. Nesúhlasia s názorom žalovaného, ktorý uviedol, že výška nadzemného podlažia (konštrukčná výška podlažia) rodinného domu je 2 940 mm, výška zvislých obvodných stien posledného druhého nadzemného podlažia nadväzujúcich na šikmú stropnú konštrukciu je 1 340 mm čo je menej ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia stavby, z čoho vyvodil záver, že druhé nadzemné podlažie spĺňa definíciu podkrovia. Podľa žalobcov Krajský stavebný úrad túto problematiku posúdil správne, keď druhé nadzemné podlažie nepovažoval za podkrovie. Podľa nich samotná stavba tým pádom nespĺňa definíciu jednoduchej stavby a teda neboli splnené podmienky na povolenie zlúčeného konania teda územného a stavebného. Ukrátenie na svojich právach žalobcovia vidia v nezákonných postupoch žalovaného, pretože majú záujem na dôslednom uplatňovaní zákonnosti vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva, pretože toto prevažuje nad záujmom na zachovávaní nezákonného rozhodnutia. Rovnako žiadali o vydanie odkladu výkonu rozhodnutia, pretože boli toho názoru, že týmto rozhodnutím by mohli byť závažným spôsobom ohrozené subjektívne vlastnícke práva žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností v susedstve s nehnuteľnosťou stavebníčky (pani F.) na ktorej sa nachádza sporná stavba. Žalobcovia dňa 27.4.2011 doplnili žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia o ďalší názor lebo majú zato, že výkonom ďalších stavebných prác na stavbe žalobcovia by utrpeli škodu tým, že by došlo k znehodnoteniu a zníženiu trhovej ceny susediacich pozemkov predovšetkým pozemkov vo vlastníctve žalobcov a to vzhľadom na rozsiahlosť stavby a jej presah prečnievajúcich častí stavby na cudzí pozemok. Už len samotné povolenie žalovaného práva stavebníčke stavať vytvára reálnu hrozbu podľa žalobcov závažnej ujmy pre nich a majú zato, že táto reálna hrozba postačuje bez toho aby ju aj zároveň preukazovali ďalšími dôkazmi. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadajú napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadajú priznať aj náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom stanovisku zotrval na svojom rozhodnutí v celom rozsahu. Poukazujú na to, že žalobcovia argumentujú zásahom do vlastníckych práv iných osôb (str. 3, článok IV. žaloby) a to pani Š., ktorá však porušenie svojich práv nenamietala v konaní, práve naopak, vyjadrila svoj súhlas s opísaným postupom žalovaného. Žalovaný trval na svojom názore, že Krajský stavebný úrad v mimoodvolacom konaní postupoval v rozpore so zákonom a to najmä s § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a 2 a § 46 správneho poriadku v spojení s § 65 správneho poriadku, keď v konaní mimo odvolania pred vydaním rozhodnutia, ktorým zrušil právoplatné stavebné povolenie nezistil presne a úplne skutočný stav veci a nevychádzal z právneho stavu a skutkových okolností relevantných v čase vydania zrušujúceho rozhodnutia a to najmä vo vzťahu k § 137 ods. 1 Stavebného zákona. Formu súhlasu vlastníčky susedného pozemku X. Š. s previsom strechy nad jej pozemok považuje za akceptovateľnú na účely vydania stavebného povolenia a to s dôrazom na § 137 ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že v danom prípade nejde o realizáciu stavby na cudzom pozemku (v prieniku s terénom), ale o previs strechy vo vzduchu. Zdôraznil, že práva žalobcov neboli nijako dotknuté a podanie žaloby je preto bezdôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietajú (str. 4, článok IV. žaloby) posúdenie podkrovia podľa W. XX XXXX Budovy na bývanie, potom práve Krajský stavebný úrad nesprávne vyhodnotil uvedenú situáciu v zrušenom rozhodnutí, keď tvrdil, že predmetnú stavu rodinného domu nemožno kvalifikovať ako stavbu jednoduchú podľa § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Poukazujúc na článok 2.17 normy W. XX XXXX Budovy na bývanie ako aj článok 2.19 normy W. XX XXXX Budovy na bývanie uviedol, že je zrejmé, že výška bežného nadzemného podlažia (konštrukčná výška podlažia) rodinného domu je 2 940 mm, výška zvislých obvodných stien posledného nadzemného podlažia nadväzujúcich na šikmú stropnú konštrukciu je 1 340 mm, čo je menej ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu, z čoho vyvodil záver, že druhé nadzemné podlažie spĺňa definíciu podkrovia (v danom prípade obytného podkrovia) tak ako to správne definoval H.. U. O., autorizovaný stavebný inžinier v odbore konštrukcie pozemných stavieb, v technickej správe k projektovej dokumentácii, vypracovanej v 03/2003 overenej Stavebným úradom v stavebnom konaní. Z uvedeného má zato, že predmetná stavba rodinného domu spĺňa definíciu jednoduchej stavby podľa § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona a preto Stavebný úrad ju mohol povoliť v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcov považuje za irelevantné a to z toho dôvodu žiada žalobu zamietnuť. Účastníčka konania pani F. sa k veci vyjadrila písomným stanoviskom zaslaným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2011. Uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného. Práve žalobcovia dlhodobo a sústavne ju obťažujú nerešpektovaním jej vlastníckeho práva vyplývajúceho zo základnej zákonnej dikcie vlastníctva. Poukázala na to, že žalobcovia nie sú ani bezprostrednými susedmi s jej nehnuteľnosťou a nie sú ani priamo dotknutí realizovanou stavbou. Má zato, že splnila všetky zákonné povinnosti a žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasledovne Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím číslo 2010-09/1542/A/5/Ry zo dňa 10.2.2010 právoplatným dňom 16.3.2010, Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica (Stavebný úrad) v spojenom územnom a stavebnom konaní povolila novostavbu rodinného domu na V. T., na pozemkoch parcely číslo XXXX/X, XXXX/X, kat. územie G. O. pre stavebníka S. F., bytom v O.. Na podnet žalobcov doručeným dňa 20.5.2010 Krajskému stavebnému úradu v Bratislave vydal tento rozhodnutie dňa 13.7.2010 pod číslom A-2010/1828-DLD, ktorým zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica o povolení predmetnej stavby z dôvodu, ktorý je v zhode so žalobnými dôvodmi. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 28.2.2011 pod číslom 2010/2930/V-261/Hia, ktorým z dôvodu porušenia § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku v spojení s § 65 Správneho poriadku vo väzbe na § 58 ods. 2 a § 137 ods. 1 Stavebného zákona zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu. V zásade považoval za nutné, aby v mimoriadnom konaní ako bolo aj konanie Krajského stavebného úradu, boli objasnené všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci tzn. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia, stanoviská účastníkom k týmto zisteniam a tiež aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Bol toho názoru, že nemožno proces zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona bez skúmania či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka. Zo zrušeného rozhodnutia Krajského stavebného úradu nevyplýva, že pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážil, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Z obsahu doložených listín ďalej vyplýva, že stavba rodinného domu bola povolená 0,0 m od hranice pozemku parcely č. XXXX/X v kat. území G. O. vo vlastníctve X. Š. (príbuznej stavebníčky) s tým, že tento pozemok má šírku 3,0 metra a slúži ako príjazd na zadnú časť pozemku. Vlastníčka tohto pozemku súhlasila s umiestnením stavby na hranici aj s previsom strechy nad časťou jej pozemku, ktorý slúži ako vjazd a výjazd z miestnej komunikácie na pozemok v celej dĺžke, pričom určila podmienku, že previs strechy navrhovaného rodinného domu nad časť jej pozemku nesmie brániť príjazdu vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany a bude vo výške nie nižšej ako nutnej na prejazd týchto vozidiel. Stavebný úrad sa vždy v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody (§ 137 a nasl. stavebného zákona) medzi dotknutými účastníkmi. Pokiaľ k dohode nedôjde, odkáže účastníkov konania na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Zásah do vlastníckych práv môže namietať iba vlastník pozemku (p. Š.) nad ktorým je v danom prípade presah strechy rodinného domu stavebníčky s ktorým však ako je vyššie uvedené táto písomne súhlasila, keď uzatvorila so stavebníčkou dohodu, ktorú Stavebný úrad akceptoval a táto dohoda bola podkladom pre stavebné povolenie, ktoré je v súčasnosti právoplatné vykonateľné a plynú z neho právne účinky. Žalobcovia sú vlastníci pozemku parcely č. XXXX/X v kat. území G. O. a z administratívneho spisu vyplýva, že nesusedia bezprostredne so stavebným pozemkom, resp. že by povolenou stavbou boli (alebo mohli byť) dotknuté ich subjektívne práva. V § 34 stavebného zákona okruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv. Pritom však musia byť súčasne splnené podmienky a to 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 stavebného zákona) 2. toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté účastníkov územného konania V preskúmavanej veci súd nezistil rozpor medzi stanoviskom dotknutých orgánov ako aj žalovaného a názorom stavebného úradu. Pripomienky zo strany žalobcov nevymedzujú zároveň v čom sa vytýkané nedostatky bezprostredne dotýkajú ich subjektívnych práv, tak ako to majú na mysli ust. § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z administratívneho spisu nejakým spôsobom nevyplynulo tvrdenie žalobcov, že by rozmery stavby alebo samotné formálne vyjadrenie susedy by bolo bývalo bezprostredne porušovalo ich subjektívne práva. Taktiež súdu nie je jasné akým spôsobom sa predmetná stavba mohla pričiniť k znehodnoteniu a zníženiu trhovej ceny susediacich pozemkov predovšetkým pozemkov vo vlastníctve žalobcov, pretože túto okolnosť žalobcovia nepovažovali za potrebné ozrejmiť vo svojom návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie, kde riadne preukázal, že rozhodnutie nebolo v súlade so zákonnými ustanoveniami či technickými normami, práve naopak, aj podľa názoru súdu správna úvaha Krajského stavebného úradu spočívala iba v prevzatých tvrdeniach žalobcov bez ďalšej reflexie na vyjadrenia príslušných dotknutých správnych orgánov či autorizovaných odborníkov. Otázka kvalifikácie stavby z hľadiska ochrany verejných záujmov neprislúcha žalobcom, ale dotknutým orgánom. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Vychádzajúc z uvedených zákonných podmienok a zistených skutočností súd konštatuje a to v zhode s názorom žalovaného, že žalobcovia v žalobe poukazovali skôr na rozpor navrhovanej stavby s verejným záujmom, pričom tento prináleží hodnotiť dotknutým orgánom ako ochrancom verejných práv a nie fyzickým osobám žalobcom, ktorým takáto právomoc z príslušného zákona nevyplýva. Zo spisu vyplýva, že dotknuté orgány ako ochrancovia verejných práv uvedenú stavbu odsúhlasili ako súladnú s citovanými zákonmi. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nakoľko je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom a námietky žalobcov neodôvodňujú jeho zrušenie, bolo potrebné postupovať podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovia vo veci úspech nemali, žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.