Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/70/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200697 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: Ing. Slavomíra Straková - MADAST, Jána Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34 856 790, zastúpená AK ZAHRADNÍK & Spol. s r.o., Pluhová 78, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/222/16345/2011/991759- r zo dňa 18.2.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.2.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ a d/, Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 380,18 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/16345/2011/991759-r zo dňa 18.2.2011, ktorým zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 tak, že zvýšil rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb žalobkyne za zdaňovacie obdobie roka 2003. Uviedla že vo veci dodatočného platobného výmeru zo dňa 4. 6. 2008 rozhodol žalovaný po prvýkrát dňa 25. 9. 2008 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava IV potvrdil. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24. 9. 2010, sp. zn. 4 S 162/2008 napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 9. 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V napadnutom rozhodnutí žalovaného tento výpočtom podľa projektovej dokumentácie určil použitú plochu lešenia pre priestory skladu vo Viničnom, a to plochu 241 metrov štvorcových. Takto zistená plocha lešenia zodpovedá ploche jedného poschodia použitého lešenia, pričom z faktúry predloženej prenajímateľom vyplýva, že tento pri rekonštrukčných prácach použil 3 poschodia lešenia, ktorého cenu žalobkyni účtoval. Z projektovej dokumentácie skladu vo Viničnom ďalej vyplýva, že stredová výška priestorov skladu je násobkom výšky okrajovej a stredom skladových priestorov bola vedená priečka. Výšku skladových priestorov a skutočnosť, že bolo potrebné rekonštruovať (odmastiť, vyčistiť a vymaľovať) aj strop v skladových priestoroch pritom žalovaný ani správny orgán 1. stupňa nevzali pri výpočte použiteľnej plochy lešenia do úvahy. Žalobkyňa použitie len jedného poschodia pri výpočte použitej plochy lešenia žalovaným namietala aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 12. 2010, pričom žalovaný túto námietku nevzal do úvahy. Podľa názoru žalobkyne, zásadu voľného hodnotenia dôkazov má správny orgán aplikovať výlučne na základe objektívnych skutkových zistení tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalovaný ako i prvostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach uvádzajú zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Napríklad správnym orgánom 1. stupňa vyvodený rozpor vo výpovediach svedka D. A. a svedkyne D. Š., výpoveď svedka D. Š. svojim obsahom nevylučuje vykonanie rekonštrukcie v interiéroch skladov vo Viničnom, výpoveď svedkyne D. Š. neuvádza poradie vzniku škodových udalostí, na skladoch, gramatické znenie rozpisu prác a v ňom použitý minulý čas nevykazuje rozpor s faktúrou práce, ku ktorej bol priložený, prípadná absencia oprávnenia tretieho subjektu vykonávať práce, ktoré žalobkyni fakturoval, nepreukazujú skutočné nevykonanie týchto prác. Podľa názoru žalobkyne orgány pri aplikácii svojho oprávnenia v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, nehodnotil dôkazy, ktoré jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty a ústavného práva žalobkyne na riadny proces. Na základe uvedených dôvodov žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie daňového úradu Bratislava IV č. 603/231/50755/2008/Bla zo dňa 04.06.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sporné faktúry boli predmetom šetrenia Daňového úradu Bratislava IV v rámci opakovanej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/36634/2008/Mac zo dňa 23.4.2008 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.5.2008. V nadväznosti na výsledky kontrolných zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 4. 6. 2008, ktorým vyrubil rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 vo výške XXX XXX korún. Proti platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie o ktorom žalovaný rozhodol dňa 25. 9. 2008 tak, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV potvrdil. Na základe podanej žaloby bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 9. 2008 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V predmetnom rozhodnutí sa súd stotožnil s názorom správcu dane vo veci neuznania výdavkov, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené daňovými predpismi, výdavky, ktoré nie sú výdavkami znižujúcimi základ dane. Jednalo sa o daňový doklad, fa. č. FV XX/XXXX od dodávateľky I. B. VERZUS Bernolákovo, fa.č. FV XX/XXXX a fa.č. FV XX/XXXX od dodávateľa VIVOS, s.r.o. Nitra. Súd k výdavkom za prenájom lešenia od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o., Ružomberok v sume XXX XXX korún na základe faktúry číslo XX/XXXX uviedol, že žalovaný uznal opravu celej haly, hoci žalobca mal v prenájme len 360 m2, pričom vnútorné rozmery haly sú 72,6 x 27,8 m2 ale obvod objektu je už 2 x 76, 2 + 2 x 27,8 m2, čo nekorešponduje s vnútornými rozmermi. Súd poukázal na to, že žalobca nedoložil projektovú dokumentáciu haly vo Viničnom, takže v tejto časti sú skutkové okolnosti veci ako aj dôvody hodnotenia správnym orgánom nepreskúmateľné. Čo sa týka výdavkov žalobcov na lešenie v sklade v Devíne, súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, keď tento neuznal výdavky, pretože žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť navýšenia tohto výdavku vo svoj prospech. Súd uviedol, že vzhľadom na tento nedostatok je pre posúdenie uznania nákladov vo výške XX XXX korún ako položky ovplyvňujúce základ dane nevyhnutné doplniť dokazovanie. Vzhľadom na uvedené zistenia a za účelom objektívneho posúdenia predložených dôkazných prostriedkov a svedeckých výpovedí pristúpil správca dane k výpočtu reálne možného použitia lešenia na sklade vo Viničnom na základe predloženej projektovej dokumentácie skladu. Pretože nebolo preukázané, ktorú časť z celkovej plochy skladu žalobca využíval v období od 1. 6. 2003 do 31. 8. 2003 kedy bolo lešenie použité, správca dane vychádzal z údajov uvedených v projektovej dokumentácii skladu a tento výpočet uznal za skutočné výdavky. Vzhľadom na to, že v projektovej dokumentácii sa sčasti nachádzali nečitateľné údaje, správca dane pri prepočte v uvedenom protokole o výsledku zistenia opakovanej kontroly zo dňa 23. 4. 2008 nesprávne uviedol dĺžku skladu 76,2 m namiesto správnej položky v 72,6 m. Na základe priloženého výpočtu dospel žalovaný k názoru, že potrebná plocha lešenia je XXX,X Y. X,X, šírka lešenia sa rovná 241 m2 plochy lešenia. Montáž lešenia teda predstavuje XXX Y. XX Sk/m2, t.j. XX XXX,- Sk, prenájom lešenia na 18 dní: XXX Y. XXX Y. X,X Sk, t.j. XX XXX,- Sk, demontáž lešenia: XXX Y. XX,- SK, t.j. XXXX,- Sk, ochranná fólia: XXX Y. XX,XX Sk, t.j. X.XXX,- Sk, spolu XXX XXX,- Sk s DPH, XX XXX,- Sk bez DPH. Na základe uvedeného boli výdavky za prenájom lešenia znížené zo sumy XXX XXX,- Sk bez DPH na sumu XX XXX,- Sk podľa § 25 ods. 1 zákona číslo 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov aj keď o týchto výdavkoch daňovník účtoval. Správca dane s doplnením dokazovania oboznámil žalobkyňu dňa 17. 12. 2010. K tvrdeniu žalobkyne, že takto zistená plocha lešenia zodpovedá ploche jedného poschodia žalovaný uviedol, že z uznaného množstva lešenia bolo možné zostaviť lešenie v akejkoľvek zostave. Na základe uvedených dôvodov žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer zo dňa 4. 6. 2008 tak, že rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 zvýšil na sumu X XXX,XX €. Žalovaný ako aj správca dane postupovali v súlade so zákonom, vec správne právne posúdili, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a čas vyhlásenia rozsudku bol zverejnený zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Je nepochybné, že predpokladom odpočtu výdavku, resp. nákladu je preukázateľnosť jeho vynaloženia, ktorého základ tvoria predovšetkým účtovné doklady vyhotovované účtovnou jednotkou podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve. Ich predloženie však nezbavuje správcu dane oprávnenia skúmať prvotnosť operácie na zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa § 24 ods. 1 ZDP, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ ZDP, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej manká a škody (podľa zák.č. 563/1991Zb.) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k/ {t.j. daňovníkom nezavinené škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia), spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok}, pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda. Súd v danom prípade skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žaloby, t.j. v rozsahu uplatnenia daňových výdavkov žalobkyne na lešenie v sklade vo Viničnom. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava IV ako správca dane, začal opakovanú daňovú kontrolu u žalobkyni - ako daňového subjektu, o čom ju písomne informoval oznámením zo dňa 23.11.2007. V zmysle zápisnice zo dňa 29.11.2007, č.: 603/321/127301/2007/Mac) jej uložil predložiť doklady: peňažný denník za rok 2003, všetky faktúry od dodávateľa TECHNO HALL, s.r.o. Ružomberok plus zmluvy a spôsob úhrady, dodávateľské faktúry od dodávateľa I. B. - VERZUS, Bernolákovo, plus zmluvy a spôsob úhrady, dodávateľské faktúry od dodávateľa VIVOS, s.r.o. Nitra, plus zmluvy a spôsob úhrady, dodávateľské faktúry od dodávateľa STAVOÚDRŽBA, s.r.o. Nová Dubnica, plus zmluvy a spôsob úhrady s čím žalobkyňa bez námietok súhlasila. Z doložených dokladov vyplývajú nasledovné skutočnosti: A/ daňový doklad - fa.č. FV XX/XXXX, vystavená dňa 21.03.2003 dodávateľkou I. B. VERZUS Bernolákovo fakturovala žalobkyni za upratovacie a čistiace práce a ekonomické poradenstvo cenu bez DPH XX.XXX,- Sk, 20% DPH XX.XXX,- Sk, forma úhrady hotovosť - ihneď; priložený pokladničný blok cena spolu XX.XXX,- Sk; B/ daňový doklad - fa.č. FV XX/XXXX, vystavená dňa 26.05.2003 dodávateľom VIVOS, s.r.o. Nitra, fakturoval žalobkyni za čistenie sudov a upratovanie za mesiac apríl a máj 2003, cenu bez DPH XXX.XXX,- Sk, 20% DPH XX.XXX,- Sk, forma úhrady hotovosť - ihneď; priložený pokladničný blok cena spolu XXX.XXX,- Sk; C/ daňový doklad - fa.č. FV XX/XXXX, vystavená dňa 26.05.2003 dodávateľom VIVOS, s.r.o. Nitra, fakturoval žalobkyni za výskum trhu, ekonomické a právne poradenstvo za mesiac apríl a máj 2003, cenu bez DPH XX.XXX,- Sk, 20% DPH XX.XXX,- Sk, forma úhrady hotovosť - ihneď; priložený pokladničný blok cena spolu XX.XXX,- Sk. Tento dodávateľ zaslal žalobkyni dňa 20.02.2003 špecifikáciu ním vykonávaných prác. V súvislosti s preverením sporných obchodných vzťahov na strane uvedených dodávateľov (A,B,C) súd zaujal právne stanovisko už vo svojom rozsudku sp. zn. 4S162/2008-52 zo dňa 24.9.2010, podľa ktorého konštatoval, že z predložených dokladov overené, že sa jednalo o poskytnutie služieb. Predložené listiny nespĺňali kritériá stanovené daňovými predpismi a súvisiacimi účtovnými pravidlami (podľa § 6 ods. 1 zák.č. 563/1991 Zb. o účtovníctve účtovné jednotky skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, dokladujú účtovnými dokladmi), pretože v daných listinách verne nezobrazovali skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádzala ako reálne poskytnuté služby. Náležitosti účtovných dokladov sú presne uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 zák.č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Účtovný doklad musí okrem iného obsahovať opis účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, popis osoby zodpovednej za účtovný prípad a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na to, že daňové orgány neporušia zákon, ak pre určenie dane nezohľadnia výdavok, ktorý nespĺňa kritériá stanovené daňovými predpismi ako aj výdavok, ktorý nie je výdavkom znižujúcim základ dane. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa (nájomca) uzavrela dňa 01.01.2004 zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľom: D. Š., V. XX, XXX XX Q. U.. Účastníci zmluvy sa dohodli na predmete zmluvy (čl. II) tak, že nájomca preberá do nájmu nebytové priestory, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti (skladové priestory) v areáli PD Viničné č. 805, (...) prenajatá plocha priestorov predstavuje 360 m2 - skladové priestory na čas od 01.01.2004 na dobu neurčitú (čl. III). Nájomca sa okrem iného zaviazal udržiavať predmet nájmu v stave primeranom účelu nájmu (...) a že zodpovedá prenajímateľovi za škodu, ktorú na predmete nájmu zavinil. (čl. VI bod 3. a 4.). Skutočnosť, že žalobkyňa mala mať prenajaté predmetné skladové priestory aj v období od 1.7.2003 vyplynula s tvrdení žalobkyne, že sa tak stalo na základe ústnej dohody s vlastníkom. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Napriek okolnosti, že žalobkyňa nepredložila nájomnú zmluvu uzavretú v písomnej forme obsahujúcu zákonom vyžadované náležitosti, správca dane prenájom priestorov skladu vo Viničnom žalobkyňou, akceptoval a túto prekvalifikoval na zmluvu o výpožične nehnuteľnej veci. Náležitosti zmlúv o výpožičke upravuje ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. I keď správca dane posudzoval nájom nebytových priestorov - skladu vo Viničnom ako zmluvu o výpožičke (i keď podľa názoru súdu nehnuteľnosť nemožno zamieňať s vecou, na ktorú možno aplikovať zmluvu o výpožičke) neskúmal, či žalobkyňa sklad užívala bezplatne. Nezaoberal sa skúmaním, z akého dôvodu, ak mal prenajímateľ odovzdať vypožičanú vec v stave spôsobilom na riadne užívanie od 1.6.2003, bola žalobkyňa nútená dňa 20.5.2003 (t.j. pred začatím užívania) uzatvárať zmluvu o prenájme lešenia za účelom uvedenia priestorov do vyhovujúceho stavu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa (objednávateľ) uzavrela dňa 20.05.20003 zmluvu o prenájme lešenia so spoločnosťou TECHNO HALL s.r.o., Hurbanova 4 034 01 Ružomberok, IČO: 36396362 (zhotoviteľ, konateľ D. A.). Účastníci zmluvy sa dohodli na predmete zmluvy (čl. 2) tak, že zhotoviteľ sa zaväzuje pre objednávateľa vykonávať: montáž, prenájom a demontáž lešenia, Sklad - Madast, Viničné od 01.06. do 31.08.2003, miesto plnenia PD Viničné. Cena bola dohodnutá bez DPH na základe preberacieho protokolu, podľa skutočnej výmery a rozsahu prác. Dňa 30.11.2003 bol účastníkmi zmluvy podpísaný Preberací protokol s výkazom výmer - oprava fasád a stropu, na objekte PD Viničné. Podľa tam uvedeného popisu bola realizovaná montáž lešenia o výmere 50x40 m2, (spolu 2000 m2) lešenie šírky 1,2m s odstupom od budovy po stranách. Lešenie bolo prenajaté na 180 dní + demontáž + fólia za cenu prenájmu X,XX Sk/m2, celkom vyčíslená suma bez DPH XXX.XXX,- Sk. Dňa 05.12.2003 zhotoviteľ vystavil za prenájom lešenia daňový doklad fa.č. XX/XXXX na sumu XXX.XXX,- Sk + 20% DPH spolu XXX.XXX,- Sk. Na tejto faktúre bola uvedená poznámka, že slúži ako dodací list s pečiatkou a podpisom za zhotoviteľa - dodávateľa. Z Protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“) vyhotoveného správcom dane dňa 23.04.2008 pod číslom: 603/321/36634/2008/Mac vyplýva, že správca dane pri kontrole výdavku súvisiaceho s prenájmom vyššie uvádzaného prenájmu lešenia vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, o čom spísal aj zápisnice z ústneho pojednávania: ZUP č. 603/321/6809/208/ Mac zo dňa 23.01.2008 so svedkom D. Š., ZUP č. 603/321/19111/2008/Mac zo dňa 03.03.2008 so svedkom D. A. a ZUP č. 603/321/20498/2008/Mac zo dňa 06.03.2008 so svedkyňou D. Š.. Z výpovede daňového subjektu okrem iného vyplynulo, že vyčíslená rozloha lešenia vyplývala z výmeru pôdorysu opravovanej prenajatej plochy budovy (2000 m2) vo Viničnom, ktorý bol znečistený zlou manipuláciou s tovarom - olejmi a následne toto lešenie bolo použité aj pri očiste skladu v Devíne, ktorý sa vznietil na základe elektrického skratu. Svedok Š. - prenajímateľ budovy podľa výpovedi nemal vedomosť o vykonaní vonkajších prác, opráv či maľovania prenajatých priestorov a nezaregistroval ani predmetné lešenie. Žalobkyňa sa ústneho pojednávania zúčastnila, nemala voči výpovedi žiadne návrhy ani námietky a nenamietala ani požiadavku správcu dane, aby svedok predložil projekt skladu za účelom zistenia jeho presného rozmeru. Svedkyňa Š. vypovedala ohľadom škôd vzniknutých na jednotlivých prevádzkach - skladoch (Viničné a Devín), ktoré mala mať prenajaté žalobkyňa, nakoľko bola v čase škôd zamestnankyňou daňového subjektu a je uvedená ako svedok vzniku škody v Protokoloch o škode. Z jej výpovede vyplýva, že škody boli vykonané odstránením pôvodného náteru a vymaľovaním stien, stropov a vo Viničnom sa do pôvodného stavu dávala aj dlážka. Z doložených Protokolov o škode na jednotlivých skladoch vyplýva, že sklad v Devíne sa má dať do pôvodného stavu a sklad vo Viničnom bolo treba tiež dať do pôvodného stavu, odmastiť ho, vyčistiť a zamaľovať steny, očistiť strop a podlahu. Oba protokoly boli podpísané žalobkyňou ako vedúcou pracoviska, kde škoda vznikla. Žalobkyňa sa ústneho pojednávania zúčastnila, nemala voči výpovedi žiadne návrhy ani námietky. Svedok A. vypovedal na požiadanie daňového subjektu vo veci montáže, prenájmu lešenia a demontáže. Potvrdil, že práce vykonal na dvoch objektoch vo Viničnom a v Devíne a v Preberacom protokole ich nerozpísal, keďže ich vykonal pre jeden subjekt. Žalobkyňa sa ústneho pojednávania zúčastnila, nemala voči výpovedi žiadne návrhy ani námietky. Na požiadanie správcu dane žalobkyňa predložila Zmluvu o nájme nebytových priestorov, kde prenajímateľom je Družstvo podielnikov Devín so sídlom v Bratislave a nájomcom je D.. F. Q. s bydliskom v Bratislave. Predmetom uvedeného nájmu sú nebytové priestory v budove na hospodárskom dvore Devín. Je to sociálna budova so skladmi o výmere 75 m2 (čl. 2). Podľa čl. 5 bodu 5.3. zmluvy nájomca nie je oprávnený prenechať predmet nájmu, ako i jeho časť do nájmu inej osobe. Predmetná zmluva bola podpísaná jej účastníkmi dňa 01.09.2002. Na základe uvedených výpovedí a doložených listinných dôkazov správca dane neuznal použitie lešenia na sklade v Devíne a mal za to, že lešenie nebolo použité v rámci opravy interiéru, ale len na vonkajšiu opravu fasády inej budovy. Z predloženého Protokolu vyplýva, že správca dane previedol vlastný výpočet výdavkov za prenájom lešenia a to v zmysle projektovej dokumentácie predloženej svedkom Š.. Podľa použitého výpočtu malo ísť o vnútornú plochu objektu: 72,6 (alebo 76,2m2 ?) x 27,8 = 2018m2, obvod objektu pre lešenie na opravy fasády: /2x 76,2/ + /2x27,8/ = 152,4 + 55,6 sa rovná 208 bm, čiže potrebná plocha lešenia: 208 x 1,2 = 249,6 m2 a nie 540,0 m2 podľa výpočtu žalobkyne. Preto pri komplexnom výpočte správca dane znížil výdavok za úhradu fa. č. XX/XXXX od dodávateľa TECHNO HALL s.r.o. Ružomberok zo sumy XXX.XXX,- Sk bez DPH na sumu XX.XXX,- Sk bez DPH, čo predstavuje rozdiel v sume XXX.XXX,- Sk. V predmetnom protokole ani v následných rozhodnutiach však nie sú objasnené rozpory týkajúce sa prenajatej rozlohy skladu vo Viničnom (v období prenájmu od PD Viničné na základe zmluvy zo dňa 1.2.2003 to bolo 180 m2), obdobie prenájmu lešenia (podľa tvrdenia žalobkyne mala sklad prenajatý v období od 1.7.2003 a prenájom lešenia je účtovaný od 1.6.2003). Doba prenájmu lešenia bola určená na 3 mesiace, prenájom je účtovaný na obdobie 6 mesiacov. Nebolo objasnené v akom časovom rozsahu a aká plocha konštrukcie bola použitá v sklade v Devíne a v sklade vo Viničnom. Nebolo skúmané ako boli vysporiadané nájomné vzťahy s predchádzajúcim vlastníkom PD Viničné, prechod vlastníckych práv na D. Š. a z toho vyplývajúcich povinností upraviť priestory skladu. Napriek tvrdeniu správcu dane, že lešenie nebolo použité v rámci opravy interiéru ale len na vonkajšiu opravu fasády inej budovy, ktorú nešpecifikoval, uznal žalobkyni daňový výdavok súvisiaci s prenájmom lešenia vo výške XX.XXX,- Sk bez DPH (namiesto uplatneného výdavku XXX.XXX,- Sk). V druhostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.9.2008, ktorým žalovaný po podanom odvolaní žalobkyne potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 4.6.2008, uviedol, pri vyčíslení množstva lešenia vychádzal zo skutočnej výmery prenajatého skladu 360 m2. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.9.2010, sp. zn. 4 S 162/2008, bolo rozhodnutie žalovaného vo veci zo dňa 25.9.2008 zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie. Bolo konštatované, že nie je možné posúdiť výpočet žalovaného ohľadom množstva použitého lešenia z dôvodu, že žalovaný neuviedol riadne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o výpočte výloh súvisiacich s použitým lešením a vnútorné rozmery haly nekorešpondujú s rozmermi objektu, pričom žalovaný neuviedol, prečo uznal opravu celej haly, keď mal v prenájme len jej časť 360 m2. V administratívnom spise sa nenachádzala projektová dokumentácia. Na základe týchto okolností súd považoval napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné. Dňa 17.12.2010 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalovaný oboznámil žalobkyňu s doplnením konania. Na otázku daňového orgánu, akú plochu skladu vo Viničnom užívala žalobkyňa v čase od 1. 6. 2003 do 31. 8. 2003, a či okrem nej využíval priestor aj niekto iný, žalobkyňa uviedla, že v prenajatom sklade v období od 1. 6. 2003 do 31. 8. 2003 bola sama, prenajatá plocha skladu bola podľa poslednej zmluvy o prenájme, pričom sa však nepamätala, ktorú plochu z celkového skladu využívala a trvala na svojich výpovediach uvedených pri opakovanej daňovej kontrole. Z dôvodu, že zo strany daňového subjektu nebolo možné preukázať, akú plochu skladu využívala v období od 1. 6. 2003 do 31. 8. 2003, použil správca dane pre výpočet plochy lešenia údaje uvedené v projektovej dokumentácii a dospel k záveru, že odvod objektu pre lešenie na opravu fasády mal byť 200, 82 bm, a šírka lešenia 1,2 m, čo sa rovná 241 m2 plochy lešenia. Správny orgán vychádzal z výpočtu pri 180 dňoch prenájmu lešenia. Podľa rozpísaného výpočtu mala cena prenájmu predstavovať sumu XX XXX,- Sk, preto suma uznaného výdavku za použité lešenie má správne byť XX XXX,-Sk, čo predstavuje rozdiel oproti pôvodnému prepočtu vo výške XXXX ,-Sk. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný zmenil dodatočný platový výmer zo dňa 4.6.2008 tak, že rozdiel na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2003 zvyšuje zo sumy XXXX, XX € na sumu XXXX,XX €. Vo vzťahu k výdavku žalobkyne vyplývajúceho z prenájmu lešenia, žalovaný poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol už v predchádzajúcom rozhodnutí ako i na zmenu vo výpočte ceny nájmu lešenia vzhľadom na nesprávne uvedenú dĺžku skladu, ktorá správne mala byť 72,6 m a nie 76,2 m. Podľa názoru súdu, žalovaný rozhodnutie týkajúce sa namietaného výdavku súvisiaceho s prenájmom lešenia na opravu skladu vo Viničnom, opätovne nedostatočne odôvodnil. Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zák.č. 511/1992 Zb., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neustanovuje a ani nemôže stanoviť pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti. Iba daňové orgány posudzujú vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodnú o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti či vierohodnosti svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej posudzovanej veci, napr. rozpor vo výpovedi svedka, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom daňové orgány dochádzajú k záveru, ktoré skutočnosti je možné považovať za pravdivé (dokázané). V rozpore s uvedeným, sa žalovaný týmito zásadami riadil iba čiastočne, pretože zo spisu, ani v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedol riadne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o výpočte výloh súvisiacich s použitým lešením ani neuviedol, na základe akých právnych dôvodov dospel k záveru, že sa jedná o daňový výdavok (a aký) v zmysle § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov. Správca dane ani žalovaný nerozviedol svoju úvahu, akým spôsobom dospel k záveru, že sa jedná o výdavok súvisiaci s dosiahnutím príjmu žalobkyne, ktorý bola povinná uhradiť na základe zmluvného vzťahu s vlastníkom prenajatého objektu. Z predložených dôkazných prostriedkov nie je zrejmé, na základe akej úvahy žalovaný dospel k záveru, že výdavok súvisel s prenájmom skladu vo Viničnom, pričom nájomná zmluva, ktorá v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mala byť vyhotovená v písomnej forme, nebola predložená a že ho teda žalobkyňa bola povinná platiť. Nerozviedol, na základe čoho dospel k určeniu obdobia prenájmu a rozsahu prenajatej plochy skladu vo Viničnom. Samotná žalobkyňa túto plochu nevedela na ostanom ústnom pojednávaní špecifikovať, uviedla, že mala v prenájme plochu v rozsahu ako predtým, (do mája 2003 to však bola plocha 180m2), pričom žalovaný bral do úvahy prenájom plochy o výmere 360 m2, čo nevyplývalo zo žiadneho dokladu týkajúceho sa sporného obdobia. Napriek okolnosti, že žalovaný na predmetnom pojednávaní uvádzal obdobie prenájmu od 1.6.2003 do 31.8.2003, čo je cca 92 dní, uznal prenájom lešenia za 180 dní. Žalovaný sa vo svojom napadnutom rozhodnutí nevyrovnal s námietkou žalobkyne ohľadom nutnosti použiť dve poschodia lešenia. Jeho prezentovaný výpočet sa vzťahuje na lešenie s ohľadom na obvod priestoru a nie na potrebu ďalšieho nadstavenia výšky. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s tvrdeniami vyplývajúcimi z výpovedí, že bolo potrebné upraviť interiér, t.j. steny, strop skladu, pričom pri výpočte používal pojem fasáda, čo zodpovedá skôr exteriéru objektu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že neboli v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené rozpory v zisteniach, nebolo preto možné zo strany súdu preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, akým spôsobom ich žalovaný vyhodnotil, pretože správna úvaha nebola dostatočne rozvedená. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu. Jej trovy pozostávajú z nákladov na právne zastúpenie podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. v sume 380,18 € spočívajúce vo dvoch úkonoch právnej pomoci v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 vyhl., 2 x po 123,50 €, (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), paušálna náhrada 2 x 7,41 € podľa § 16 ods. 3 vyhl., 20% DPH (52,36 €)ako i náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.