Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/79/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200837 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: U.. A. S., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX A., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-7/2011 zo dňa 22.2.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrhu žalobkyne na prerušenie konania nevyhovuje. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.p. SLV-PS-PK-7/2011 zo dňa 22.2.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2, písm. b), c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 261,82 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. W..S.. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.5.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p. SLV-PS-PK-7/2011 zo dňa 22.2.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz žalovaného č. 523 zo dňa 7.12.2010, ktorým bola žalobkyňa prevedená podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon) zo stálej štátnej služby vo funkcii riaditeľky ekonomického odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 35 ods. 2 zákona ako uviedla, že v odôvodnení personálneho rozkazu je uvedené, že prevedenie na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby. Dôvod v zmysle citovaného ustanovenia sa v tomto prípade neuvádza. Podľa žalobkyne sú napadnuté rozhodnutia v celom svojom rozsahu nepreskúmateľné, pretože ani jedno z rozhodnutí neobsahuje odôvodnenie. Žalovaný v časti postupoval v súlade so zákonom ale nesprávne právne vyložil § 35 ods. 2 zákona, čím ukrátil žalobkyňu na jej právach. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný pristúpil k nesprávnemu výkladu zákona, keď citované ustanovenie tak, že slovné spojenie „bez uvedenia dôvodu " aplikuje aj k „dôležitému záujmu služby", ktorý je predpokladom pre prevedenie nadriadeného policajta. Podľa vzoru má právo dostať informáciu o dôležitom záujme služby, ktoré je podkladom na preloženie, pretože neexistuje zákonná opora pre postup, ktorý bez akéhokoľvek vyjadrenia preraďuje nadriadeného na inú funkciu a bez uvedenia dôvodu, či nejaká sa v zmysle zákona vzťahuje na skutočnosť, že aj keď žalobkyni žalovaný nič nevytýka, môže ju preradiť a nemusí uviesť konkrétny dôvod, stačí, ak zdôvodní v čom vidí dôležitý záujem služby na takomto preradení. V takomto prípade následne môže súd posúdiť, či zákonodarcom predpokladaný dôležitý záujem služby je správne aplikovaný. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Žalobkyňa zároveň žiadala súd o prerušenie konania za účelom predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska k súladu ustanovenia § 35 ods. 2 zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s jej čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2. V závere žaloby žiadala, aby po prijatí stanoviska Ústavným súdom Slovenskej republiky, súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojitosti s Personálnym rozkazom žalovaného č. 523 zo dňa 7. 12. 2010 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ust. § 109 ods. 2 O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. V zmysle uvedeného ustanovenia, základným predpokladom na prerušenie konania z dôvodu predloženia veci na Ústavný súd Slovenskej republiky za účelom zaujatia stanoviska vo veci posúdenia, či určitý predpis je v súlade s ústavou je okolnosť, že samotný konajúci súd dospeje k záveru, že je potrebné vykonať takýto výklad. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je dôvod na prerušenie konania za uvedeným účelom, pretože v obdobných prípadoch už boli judikované názory súdov, s ktorými sa konajúci súd stotožňuje. Prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) na základe návrhu účastníkov konania, preto nie je v súlade s uvedeným ustanovením. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu žalobkyne na prerušenie konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že Personálny rozkaz vydaný v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 zákona, ktorým bola žalobkyňa prevedená dňom 15. 12. 2010 z funkcie riaditeľky ekonomického odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na inú funkciu v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, jej bol vyhlásený v súlade s § 266 ods. 1 zákona, dňa 9. 12. 2010. Žalobkyňa voči nemu podala v zákonom určenej lehote rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo žalobkyni doručené 5. 3. 2011. Žalovaný citoval ustanovenie § 35 ods. 2 zákona a v jeho kontexte uviedol, že žalobkyňa bola ustanovená vo funkcii riaditeľky ekonomického odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Konštatoval, že vzhľadom na jej zaradenie ju bolo potrebné považovať za nadriadenú. Návrh na prevedenie žalobkyne z predmetnej funkcie bol predložený Ministrovi vnútra Slovenskej republiky dňa 6. 12. 2010 a zároveň bol prerokovaný s odborovým orgánom. Minister po splnení zákonom stanovených podmienok previedol žalobkyňu na inú funkciu v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave vzťahujúci sa k ustanoveniu § 35 ods. 2 zákona, vyslovený v rozsudku sp. zn. 2 S 196/05, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo/113/2007, zo dňa 11. marca 2008. Je na posúdení a rozhodnutí ministra, stanoviť dôležitý záujem, pre ktorý je potrebné previesť nadriadeného na inú funkciu aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodnutím minister realizoval svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle zákona, čím autoritatívne aplikačne rozhodol o subjektívnych právach žalobkyne. Zákonodarca Ministrovi vnútra Slovenskej republiky taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby a tento neupravuje ani žiaden interný predpis. Tento záujem je ponechaný na absolútnu úvahu ministra. V predmetnej veci sa jedná o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva príslušnému nadriadenému, v danom prípade iba Ministrovi vnútra Slovenskej republiky, možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody jeho využitia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že neuvedenie dôvodu rozhodnutia, respektíve dôležitého záujmu služby, porušuje základné princípy zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Podľa jeho názoru, Ústavný súd Slovenskej republiky nie je oprávnený skúmať a posudzovať právne názory všeobecného súdu pri výklade a uplatňovaní zákonov. Jeho úlohou je obmedzenie sa na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s Ústavou SR, prípadne medzinárodnými zmluvami. Podľa jeho názoru, predovšetkým všeobecným súdom prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov v záujme jednotného výkladu aj jednotného používania zákonov. Napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 241 ako aj § 233 ods. 1 zákona. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli uverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Úlohou krajského súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené predpoklady na prevedenie podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave zistil, že dňa 25.11.2010 bol vypracovaný návrh na prevedenie žalobkyne z funkcie dňom 15. decembra 2010, v stálej štátnej službe vo funkcií riaditeľky ekonomického odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. V odôvodnení bolo uvedené, že žalobkyňa sa prevádza na inú funkciu podľa § 35 ods. 2 zákona bez uvedenia dôvodu, v dôležitom záujme služby. Návrh bol prerokovaný s odborovou organizáciou dňa 29. 11. 2010. Návrh bol predložený ministrovi dňa 6. decembra 2010. Dňa 7. decembra 2010 bol vydaný Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 523, v zmysle ktorého previedol podľa § 35 ods. 2 zákona, dňom 15. decembra 2010 žalobkyňou z dovtedajšej funkcie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline. Súčasne ju odvolal z doterajšej funkcie dňom 14. decembra 2010 s tým, že ustanovená do funkcie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Žiline bude dňa 15. decembra 2010. Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia, prevedenie žalobkyne na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby, pričom dôvod podľa § 35 ods. 2 zákona sa v tomto prípade neuvádza. Voči predmetnému personálnemu rozkazu podala žalobkyňa v zákonom určenej lehote rozklad, v ktorom namietala jeho nedostatočné odôvodnenie. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré odôvodnil zhodne s obsahom vyjadrenia k žalobe, citovaného vyššie. Podľa § 35 ods. 2 a 9 zákona, (v znení účinnom v čase začatia konania) minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. Podľa § 33 ods. 4 zákona policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ustanovenie § 35 ods. 2 zákona je vo vzťahu k ods. 1 špeciálnym ustanovením. Odsek 1 cit. zákona taxatívne vymedzuje dôvody, ktoré sú preskúmateľné, za ktorých sa policajt v služobnom pomere prevedie alebo preloží na inú funkciu. Odsek 2 cit. zákona definuje špeciálne kompetencie ministra, ktorý môže (teda aj nemusí) práve z dôležitého záujmu (čo je na posúdení a rozhodnutí ministra, inak by toto ustanovenie v tejto časti stratilo opodstatnenie) aj nadriadeného preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Zákonodarca ministrovi taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby a nakoľko ho neupravuje ani žiaden vykonávací predpis, okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané na absolútnu úvahu ministra. Vzhľadom na zaradenie žalobkyne vo funkcii - riaditeľka ekonomického odboru KR PZ v Žiline, ktorú treba považovať za nadriadeného, bolo možné podľa odseku 2 uvedeného zákona z dôvodu dôležitého záujmu služby žalobkyňu preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu služby alebo iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993Z.z. o Policajnom zbore, policajný zbor je podriadený ministrovi. Rozhodovanie ministra vnútra ktorým realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle zákona č.73/1998 Zb. má povahu správneho úkonu, minister vnútra pritom vystupuje ako správny orgán sui generis. V danej veci vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. Správne orgány, ale i súdy v rámci prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí musia dôsledne aplikovať jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať „iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V zákone č. 73/1998 Zb. nie je vymedzený obsah a teda ani hranice pojmu „dôležitý záujem služby“, neupravuje to ani žiaden vykonávací predpis, je teda vecou voľnej úvahy ministra vnútra, ktoré skutočnosti bude považovať za dôležité záujmy služby. V danom prípade však v spise absentujú dôkazy preukazujúce existenciu akýchkoľvek podkladov preukazujúcich nejakú okolnosť, ktorá by mohla byť považovaná (na základe úsudku ministra) za dôležitý záujem služby. Podľa názoru súdu, je v kompetencii ministra posúdiť, či určitá skutočnosť zodpovedá charakteristike dôležitého záujmu štátnej služby pre ktorý je potrebné nadriadeného previesť a nie je úlohou súdu túto jeho úvahu - záver skúmať, príp. spochybňovať, avšak spisový materiál musí obsahovať dôvod, t.j. označenie príčiny, pre ktorú je daný postup prípustný. Rozhodnutia správnych orgánov nesmú vychádzať zo svojvôle orgánov, ktoré ich vydali ale musia byť založené na zákonom definovaných skutkových okolnostiach. Prevedenie nadriadeného bez uvedenia dôvodov je podmienené dôležitým záujmom služby. Súd konštatuje, že v danom prípade nebolo možné z obsahu spisu zistiť, či takáto podmienka skutočne existovala a či nešlo o svojvoľné uplatnenie právomoci žalovaného. Pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom bolo podstatné, či minister vnútra rozhodol v medziach žalobných dôvodov v súlade s platným právom, teda či dodržal hmotnoprávne ustanovenie (§ 35 ods. 2 zákona) a či boli dodržané súvisiace procesné ustanovenia (§ 35 ods. 9 zákona). Podľa ust. § 241 ods. 1 až 3 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Preskúmaním splnenia náležitostí uvedených v uvedených ustanoveniach súd dospel k záveru, že nebolo možné preskúmať dodržanie hmotnoprávnych ustanovení zákona z dôvodu, že nebolo možné zistiť akúkoľvek okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za dôležitý záujem služby. Vzhľadom na okolnosť, že prvostupňovému ani druhostupňovému rozhodnutiu nepredchádzalo zistenie dôležitého záujmu služby, resp. takáto skutočnosť z obsahu spisu nevyplývala, súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. b), c) a d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu. Trovy pozostávajú z odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2011 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 123,50 € v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky a paušálnej náhrady náležiacej úkonom, 2 x 7,41 €. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 261,82 €. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti časti výroku rozhodnutia súdu, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne na prerušenie konania, odvolanie nie je prípustné (§246c ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu vo zvyšnej časti možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.