Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/80/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200838 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200838.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: H. T., nar. X.X.XXXX, Š. X, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, 814 31 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitalská 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/03599-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. AA/2011/03599-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.3.2011 ako i prvostupňové rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. 3174/2005/ KP/5 zo dňa 22.11.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 398,95 € spočívajúce v odmene právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/03599-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.3.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. 3174/2005/KP/5 zo dňa 22.11.2010, ktorým odňal žalobcovi s účinnosťou od 1.11.2010 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytovaný na základe rozhodnutia č. 3174/2005/KP/4 zo dňa 30.7.2010 v sume 30,96 €. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutím zo dňa 11. 8. 2005 mu bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, v ktorom mu zároveň bola konštatovaná miera funkčnej poruchy v rozsahu 70 %, a preto žalovaný dňa 21.7.2005 vydal posudok č. 578/05/ŤZP, na základe ktorého bol žalobca považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Následnými rozhodnutiami žalovaný zvyšoval predmetný príspevok. Tento mu bol prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2010 odňatý s poukazom na komplexný posudok číslo 8358/2010/POČ/2 zo dňa 27. 10. 2010 v zmysle ktorého sa žalobca považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Tento posudok žalobcovi doposiaľ nebol doručený. V napadnutom rozhodnutí vydanom v dôsledku odvolania žalobcu, žalovaný poukázal na nový komplexný posudok zo dňa 18. 3. 2011, ktorý bol z nepochopiteľných dôvodov vyhotovený bez vedomia žalobcu, ako aj bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania jeho zdravotného stavu. V zmysle posudku zo dňa 18. 3. 2011 sa žalobca považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy bola určená v rozsahu 50 %. V predmetnom posudku bolo konštatované, že rozhodnutia, ktorými bolo vyhovené jeho žiadosti a bol vyplácaný príspevok, vychádzali z nesprávneho postupu. Poukazuje sa dňom na skutočnosť, že už v predchádzajúcich zápisoch je uvedené konštatovanie, podľa ktorého by navrhovateľ mohol používať mestskú hromadnú dopravu so sprievodom a miera funkčnej poruchy bola určená nesprávne. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie § 65 ods. 4 zákona číslo 447/2008 Z.z. Podľa predmetného ustanovenia však miera funkčnej poruchy občana s ťažkým zdravotným postihnutím, určená podľa zákona účinného do 31. 12. 2008, sa z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neprehodnocuje, ak nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú vplyv na určenie miery funkčnej poruchy. Žalovaný sám konštatoval, že s dlhším časovým odstupom možno dospieť k záveru o stabilizácii až čiastočného zlepšenia zdravotného stavu žalobcu, nejedná sa o takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by mohla mať vplyv na určenie miery funkčnej poruchy, a preto žalovaný nemôže za žiadnych okolností zmeniť mieru funkčnej poruchy, aj keby bola stanovená nesprávne, pretože nedošlo k zásadným zmenám v zdravotnom stave žalobcu. Z uvedeného dôvodu je postup žalovaného nesprávny a nesprávne je i napadnuté rozhodnutie, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcovi mieru funkčnej poruchy bezdôvodne a v priamom rozpore so zákonom, ktorý pripúšťa možnosť zmeny len pri zásadnej zmene zdravotného stavu. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Zároveň žiadal o náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval na vydané rozhodnutia vo veci. Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, poskytoval žalobcovi od 1. 7. 2010 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 30,96 € mesačne. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 13. 9. 2010 o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, oddelenie posudkových činností vypracovalo dňa 27. 10. 2010 komplexný posudok číslo 8358/2010/POČ/2. Na základe tohto posudku sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, a pretože je schopný sa prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb ani nemá narušenú schopnosť komunikácie, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto poskytovaná forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku ďalej navrhnutá. Na základe uvedených dôvodov bol rozhodnutím zo dňa 22. 11. 2010 žalobcovi odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a jeho výplatu dňom 1. 11. 2010 zastavil. V odvolacom konaní žalovaný vyhotovil komplexný posudok zo dňa 18.3.2011, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50 % a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Z posudku vyplynulo, že u žalobcu nie je dokumentovaný taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňovalo neschopnosť žalobcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb. Aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je schopný nastupovať, vystupovať a zvládnuť situáciu prostriedkoch MHD. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol naďalej v komplexnom posudku odvolacieho orgánu navrhnutý. Po preskúmaní spisovej dokumentácie žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len správny poriadok), v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch). Podľa názoru žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je jasne a zrozumiteľne uvedené, že prvostupňový správny orgán vypracoval na základe žiadosti menovaného zo dňa 13. 9. 2010 o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla komplexný posudok. V tomto posudku je uvedené, že posudok zo dňa 21. 7. 2005 stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Súčasťou podania žalobcu boli aktuálne lekárske nálezy neurológa, internistu, klinického psychológa. Posudkoví lekári po zhodnotení a posúdení aktuálneho zdravotného stavu na základe jeho zmien, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie, určili mieru funkčnej poruchy v súlade s platným zákonom a prílohy č. 3 k zákonu o peňažných príspevkoch. Určená miera funkčnej poruchy bola stanovená na základe aktuálneho zdravotného stavu, ktorý bol od posledného posúdenia v roku 2005 následnou rehabilitáciou zmenený. Podľa § 11 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, lekársky nález je na účely zákona aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov. Na základe pôsobnosti žalovaného podľa § 51 písmeno a), b), c), zákona, ústredie vykonáva v 2. stupni štátnu správu vo veciach kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu, v ktorých v 1. stupni koná a rozhoduje úrad. Vypracoval posudok podľa § 15 pri rozhodovaní v 2. stupni. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 9, § 65 ods. 4 citovaného zákona. Miera funkčnej poruchy nebola prehodnotená z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona, dôvodom jej prehodnotenia bolo konanie vo veci novej žiadosti o peňažný príspevok, pri ktorom bolo potrebné rozhodnúť v súlade s platným zákonom. Konanie o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pričom náležitosti žiadosti sú upravené v § 55 ods. 3 zákona. V danej súvislosti bolo potrebné preskúmať, či u žalobcu nedošlo k takým zmenám zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, v rodinnom prostredí, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. Okolnosť, či došlo alebo nedošlo k takejto zmene, je možné posúdiť iba na základe aktuálneho lekárskeho nálezu. Vzhľadom na okolnosť, že posledný posudok bol vydaný v roku 2005, nemohol byť podkladom pre rozhodnutie, a preto bol vypracovaný nový komplexný posudok zo dňa 27. 10. 2010, v ktorom boli posúdené sociálne dôsledky v oblastiach kompenzácií, ktoré má žalobca vzhľadom na aktuálny stav dokumentovaný lekárskymi nálezmi. Dňa 18. 10. 2010 bol na úrade vykonaný so žalobcami sociálny prieskum, o čom bol vyhotovený záznam. Prvostupňový orgán postupoval v konaní v súlade s platným zákonom. Pre určenie miery funkčnej poruchy je podstatná miera funkčnej poruchy pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že hlavnou diagnózou žalobcu podľa prílohy č. 3 k zákonu, je nervový systém, centrálne neurogénne poruchy, hemiparéza, k čomu zodpovedá miera funkčnej poruchy 50 %. Ohľadom námietky žalobcu vo vzťahu k vypracovaniu druhostupňového posudku žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za nedôvodnú, pretože žalovaný doplnil dôkazné prostriedky - podklad rozhodnutia, a tento bol samostatným novým podkladom jeho rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Podľa druhostupňového komplexného posudku nebol u žalobcu v čase posudzovania mobility a orientácie podľa § 14 ods. 6 zákona zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval jeho neschopnosť prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa rozhodujúcu zákonnú podmienku pre ďalšie poskytovanie daného peňažného príspevku. Dôvodom odkázanosti na individuálnu prepravu v roku 2005 bola neschopnosť žalobcu zvládnuť situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy pre duševné ochorenie. Aktuálne lekárske nálezy z roku 2010 nedokumentujú taký stupeň ochorenia, podľa ktorého by žalobca mal byť odkázaný na individuálnu prepravu. V závere žalovaný poukázal na okolnosť, že žaloba obsahuje námietky nad rámec odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní nemohol vysporiadať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2013 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu, odvolací súd svojím uznesením sp. zn. 4Sžso/27/2013 zo dňa 15. mája 2013 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol že konštatovanie Krajského súdu o tom, že prvostupňový správny orgán pochybil, avšak toto pochybenie bolo napravené žalovaným tak, že vyhotovil nový komplexný posudok nepovažoval odvolací súd za dostatočné odôvodnenie pre záver o zamietnutí žaloby. Uviedol, že podkladom pre rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na prevádzku motorového vozidla bol komplexný posudok ktorým bol vyhotovený pre účely iného konania, ak do konania o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by vo veci začalo konanie o odňatie príspevku na prevádzku motorového vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu vydanie rozhodnutia o odňatí príspevku založenom na komplexnom posudku ktorým nebol vyhotovený predanej konanie, je závažnou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Keďže žalobca nebol oboznámený s komplexným posudkom, nemohol plné ohodnotenie uplatniť odvolacie dôvody proti rozhodnutiu o odňatí príspevku na prevádzku motorového vozidla. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ako i správnosť rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/03599-NSVOPPK/Pu zo dňa 25.3.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. 3174/2005/KP/5 zo dňa 22.11.2010, ktorým odňal žalobcovi s účinnosťou od 1.11.2010 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla poskytovaný na základe rozhodnutia č. 3174/2005/KP/4 zo dňa 30.7.2010 v sume 30,96 €. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 13.9.2010 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia za účelom kúpy osobného motorového vozidla. Z obsahu spisu zistil, že žalobca bol od mája 2005 poberateľom peňažného príspevku súvisiacom so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Do spisu bolo založené potvrdenie zamestnávateľa žalobcu, pracovný list zamestnanca, aktuálne lekárske správy internistu, psychológa a neurológa. Dňa 6.10.2010 bol na účely konania o poskytnutie finančného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla vypracovaný lekársky posudok, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu v rozsahu 50 %, v prevažnom zdravotnom postihnutí, podľa prílohy č. 3 k zákonu, bod V. 1.f). Bolo konštatované, že žalovaný nie je odkázaný na doprovod, individuálnu prepravu, nie je odkázaný na používanie pomôcok, na celodennú starostlivosť inou osobou ani na dohľad. V posudku bolo uvedené, že pred ôsmimi rokmi prekonal operáciu aneuryzmy, následkom ktorej došlo k vývoju ľavostrannej hemiparézy. Následnou rehabilitáciou došlo ku úprave zdravotného stavu a toho času pretrváva podľa aktuálneho neurologického nálezu zo dňa 8. 7. 2010 iba celostná hemiparéza. Žalobca je schopný samostatnej chôdze, nepoužíva barlu ani inú technicky náročnú pomôcku a nie je odkázaný na doprovod. Podľa doloženého psychologického nálezu zo dňa 2. 8. 2010 je stav žalobcu zlepšený a ani ďalšími objektívnymi nálezmi popisujúcimi zdravotné postihnutie nie je odôvodnená neschopnosť žalobcu premiestňovať sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť alebo zvládnuť inú situáciu v prostriedkoch hromadnej dopravy. Podľa objektívnych nálezov žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu, nemá dokumentovanú úplnú alebo praktickú slepotu oboch očí a neprináleží mu teda ani parkovací preukaz. V spise sa nachádza záznam zo sociálneho šetrenia, v zmysle ktorého podľa vyjadrenia žalobcu je dostupnosť verejnej dopravy k bydlisku dobrá, pri chôdzi používa vychádzkovú paličku. Podľa vyjadrenia žalobcu, nepotrebuje pomoc druhej osoby, sám zvláda samo obslužné úkony, práce v domácnosti a iné, vykonáva aktivity, ktoré špecifikoval dochádzkou do zamestnania 3 krát týždenne, a to do Bratislavy, Trnavy a Piešťan, pričom dochádzku vykonáva autom. Zúčastňuje sa súkromného kurzu anglického jazyka v Senci, vykonáva návštevy rodiny do Banskej Bystrice a Ružomberku (autom), navštevuje turistický spolok a klub dôchodcov. Podľa vyjadrenia žalobcu, dokáže sa premiestniť na zastávku MHD, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, avšak nezvláda celkovú situáciu, pretože máva zlý pocit. V oblasti komunikácie bolo zistené, že nemá narušenú schopnosť komunikácie, je vlastníkom osobného motorového vozidla spolu s manželkou. V závere predmetného záznamu sa konštatuje, že všetky úkony súvisiace so svojimi aktivitami zvláda žalobca sám a kompenzácia sa nenavrhuje. Dňa 27. 10. 2010 bol pre účely konania o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla na základe žiadosti žalobcu podanej dňa 13.9.2010 vypracovaný komplexný posudok, v ktorom boli konštatované vyššie uvedené skutočnosti. V komplexnom posudku bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu 50 %. Bolo konštatované, že žalobca nie je odkázaný na pomoc inej osoby a nie je odkázaný na prepravu individuálnym osobným dopravným prostriedkom. V závere komplexného posudku sa nachádza konštatovanie, že žalobcovi napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu nevznikajú sociálne dôsledky kompenzácie v zmysle citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Posudok zo dňa 21. 7. 2005 stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu. Dňa 22. 11. 2010 bolo na základe uvedených podkladov vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, odňatý dňom 1. 11. 2010 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia sú popísané podklady z ktorých orgán vychádzal. Dňa 20. 12. 2010 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu, v ktorom namietal zákonnosti vydaného rozhodnutia z dôvodov, ktoré sú popísané v žalobnom návrhu. Následne bol dňa 18. 3. 2011 vypracovaný odborom posudkových činností žalovaného, komplexný posudok, v ktorom boli konštatované zistenia ohľadom odkázanosti žalobcu v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov, sebaobsluhy. Bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu v rozsahu 50 %, pričom sa žalobcovi nenavrhujú kompenzácie z dôvodu, že v danom prípade mu nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. V odôvodnení predmetného komplexného posudku boli popísané jednotlivé podklady z ktorých žalovaný vychádzal, boli citované ustanovenia príslušných zákonov podľa ktorých postupoval. Následne žalovaný vydal dňa 25. 3. 2011 napadnuté rozhodnutie. V jeho odôvodnení sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaný vychádzal pri jeho vydaní, a ktoré sú v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe, popísaného vyššie. Napadnuté rozhodnutie spolu s druhostupňovým komplexným posudkom bolo žalobcovi doručené dňa 11.4.2011. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch (§ 65 a nasl.) je potrebné vec posudzovať podľa znenia zákona účinného v čase začatia konania, t.j. do 29.12.2010. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz") a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz"). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 5 zákona o peňažných príspevkoch, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy. Podľa ust. § 8 ods. 1 a 2 cit. zákona, v oblasti zvýšených výdavkov sa kompenzujú zvýšené výdavky a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Podľa ust. § 11 ods. 1 až 6 zákona, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. V danom prípade boli spracované komplexné posudky ako podklad rozhodnutia na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla na základe zdravotnej dokumentácie odborných lekárov žalobcu. Podľa ust. § 45 ods. 1 až 3 zákona, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu a peňažný príspevok na opatrovanie sa odníme a jeho výplata sa zastaví aj vtedy, ak príslušný orgán zistí nedostatky závažného charakteru týkajúce sa kvality a rozsahu pomoci vykonávanej pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa ust. § 55 ods. 1, 6,11 a 13 zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Konanie o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo posudok na účely parkovacieho preukazu, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Ak je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 alebo ak je podklad na rozhodnutie o parkovacom preukaze posudok podľa § 15 ods. 3, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku. Ak nemôže príslušný orgán vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v lehote podľa prvej vety, môže ústredie predĺžiť lehotu na rozhodnutie najviac o 30 dní. Podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi. Za takýto úkon sa považuje okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom (§ 24 až 26) doručená prvá písomnosť (napr. predvolanie) alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania. Ak je účastníkov konania viac, za začatie konania sa považuje okamih, keď bol predpísaným spôsobom upovedomený prvý z účastníkov. Podľa ust. § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu možno dedukovať, že konanie o odňatí príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla začalo na podnet správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán nezasielal žalobcovi upovedomenie o začatí predmetného konania. Prvým úkonom smerujúcim voči žalobcovi vo veci odňatia kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, bolo doručenie rozhodnutie a zo dňa 22. 11. 2010. Súčasťou predmetného rozhodnutia nebol komplexný posudok zo dňa 27. 10. 2010, ktorý bol podkladom pre dané rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s povinnosťou uloženou zákonom, keď spolu s rozhodnutím nedoručil žalobcovi komplexný posudok zo dňa 27.10.2010 (jeho doručenie nevyplýva z obsahu spisu). V konaní o odňatí príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na prevádzku osobného motorového vozidla správny orgán využil podklady slúžiace mu v súvislosti s vybavovaním žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Je zrejmé, že správne orgány neoznámili žalobcovi začatie konania vo veci odňatia kompenzačného príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla, čím mu odňali možnosť predložiť ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, a teda navrhovať dôkazy a ich doplnenie v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 4 zákona ako i § 33 ods. 1 správneho poriadku. Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 3 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z dôvodu, že prvostupňový správny orgán spolu s rozhodnutím nedoručil žalobcovi podklad rozhodnutia, a to komplexný posudok číslo 8358/2010/ OPČ/2 zo dňa 27. 10. 2010, odňal mu právo účinne sa brániť v správnom konaní, navrhovať alebo doplniť dôkazné prostriedky. Z príslušných ustanovení zákona, citovaných vyššie, vyplýva, že podkladom pre každé rozhodnutie vo veciach kompenzácie je komplexný posudok týkajúci sa daného konania. V danom prípade nebol podkladom pre napadnuté rozhodnutie prvého stupňa komplexný posudok vo veci konania o odňatie kompenzačného príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla ale komplexný posudok vypracovaný pre účely iného konania. Žalovaný až v rámci odvolacieho konania dal vypracovať príslušným odborom komplexný posudok pre účely konania o odňatí kompenzačného príspevku so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, voči ktorému už žalobca nemal možnosť uplatniť odvolacie námietky a brániť svoje záujmy v rámci správneho konania. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí, došlo k porušeniu povinnosti uloženej správnemu orgánu osobitným zákonom (doručenie komplexného posudku súčasne s prvostupňovým rozhodnutím), čím došlo zároveň k porušeniu procesných práv účastníka konania, možnosti účinne brániť svoje záujmy v správnom konaní. Na základe uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. 3174/2005/KP/5 zo dňa 22.11.2010 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní pozostávajúci v odmene za právne zastúpenie podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) podľa § 11 ods. 4, druhá veta vo výške jednej trinástiny výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu. Súd priznal žalobcovi náhradu odmeny advokáta za 2 úkony vykonané v roku 2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky - prevzatie veci, podanie žaloby: 2 x 57 €, dva úkony vykonané v roku 2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a e) vyhlášky - účasť na pojednávaní a podanie odvolania vo výške 2 x 60,07 €, úkon vykonaný v roku 2013 -účasť na pojednávaní dňa 22.11.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu náležia sú úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2 x 7, 41 €, 3 x 7,81 € a 20% DPH z odmeny a náhrad (66,49 €). Spolu predstavujú priznané trovy žalobcu čiastku 398,95 €. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu úkonu - prípis súdu zo dňa 31. 5. 2011, pretože sa nejednalo o podanie vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.