Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/84/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200873 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011200873.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: MIBA MEDIA, s.r.o., Fedákova 30, 841 02 Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Branislavom Pechom, Štefánikova trieda 104, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/3068-15423/2011/993415- r zo dňa 11.2.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/3068-15423/2011/993415-r zo dňa 11.2.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pechu trovy právneho zastúpenia vo výške 615,03 €, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.5.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/3068-15423/2011/993415-r zo dňa 11.2.2011, ktorým podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) bolo zamietnuté odvolanie proti platobnému výmeru č. 603/230/114334/2010/Kra zo dňa 25.11.2010, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume XX XXX,XX €. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že správca dane mu zaslal oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 603/320/90948/2009/Str zo dňa 18.09.2009, v ktorom mu oznámil, že daňová kontrola začne 28.10.2009 o 10.00 hod. v priestoroch sídla žalobcu a je zameraná na kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťrok 2008. Žalobca oznámil správcovi dane, že konateľ spoločnosti sa v tomto termíne nebude zdržiavať na území Slovenskej republiky a navrhol nový termín daňovej kontroly na 40. deň od doručenia oznámenia, na čo správca dane oznámením č. 603/320/100829/2009/Str zo dňa 27.10.2009 oznámil žalovanému, že daňová kontrola začne 23.11.2009 v priestoroch sídla daňového subjektu na Fedákovej 30 v Bratislave. Žalobca sa opätovne ospravedlnil, že sa nebude môcť zúčastniť daňovej kontroly, kontaktoval správcu dane, no neúspešne a správca dane napriek tomu v neprítomnosti žalobcu začal daňovú kontrolu v sídle žalobcu. Správca dane napriek ospravedlneniu sa žalobcu pokračoval v daňovej kontrole od stola. Správca dane sa nikdy nedostavil do miesta registrovanej prevádzky spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že k predmetnej daňovej kontrole osobne predložil správcovi dane kompletné doklady dňa 5.3.2010 na podateľni Daňového úradu Bratislava IV, správca dane pokračoval vo výkone kontroly bez súčinnosti s daňovým subjektom a následne vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 603/320/103369/2010 zo dňa 15.10.2010 a dodatok k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 603/320/103369/2010 zo dňa 22.11.2010, ku ktorému sa žalobca písomne vyjadril do 8 pracovných dní, pretože 18.11.2010, keď osobne prišiel prerokovať protokol, sa na oddelení nikto nenachádzal. Správca dane v protokole konštatoval vykonštruované a nepodložené tvrdenia bez dôkazov a súčinnosti so žalobcom. Následne správca dane zaslal žalobcovi platobný výmer č. 603/230/114253/2010/Kra zo dňa 25.11.2010, proti ktorému sa odvolal. Žalobca tvrdí, že správca dane neakceptoval žalobcom predložené doklady zo dňa 05.03.2010 a o tejto skutočnosti uviedol klamlivé tvrdenia v prvostupňovom rozhodnutí. Platobný výmer bol vyhotovený na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pričom boli porušené príslušné ustanovenia zákona o správe daní. Má za to, že mu nebolo včas doručené ani oznámenie správcu dane, dokedy sa kontrola dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2008 predĺžila a predpokladá, že kontrola odvolacím orgánom včas predĺžená nebola, pretože sa o termíne predĺženia nedozvedel riadne a včas, ako to správcovi dane ukladá § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. Tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezákonné a v rozpore so skutkovým stavom a bolo v ňom uvedené ustanovenie § 43 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré zákon č. 511/1992 Zb. v znení platnom ku dňu vydaniu rozhodnutia neobsahoval. Podľa žalobcu, nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobca napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.6.2011 uviedol, že žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty zo dňa 18. 9. 2009, ktorým mu oznámil, že dňa 23. 10. 2009 o 10. 00 hod. začne v sídle daňového subjektu na Fedákovej ulici č. 30 v Bratislave daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťrok 2008. Žalobca navrhol, aby daňová kontrola začala dňa 23. 11. 2009 na určenom mieste kontroly. V deň začatia daňovej kontroly sa dostavili zamestnankyne správcu dane k jej výkonu na adresu sídla žalobcu, avšak v určených priestoroch sa nikto nenachádzal. Následne žalobca žiadal o určenie náhradného termínu na predloženie dokladov, pričom správca dane predmetnej žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalobca neuviedol dĺžku doby o akú žiada lehotu predĺžiť. Tvrdenie žalobcu, že správca dane mal vykonať kontrolu v prevádzke na Banšelovej 23 v Bratislave je novým tvrdením, žalobca ho neuviedol ani v odvolaní a navyše žalobca nemá na tomto mieste evidovanú prevádzku, podľa údajov z obchodného registra tu sídli spoločnosť BRABAR s.r.o., konateľ ktorej je aj konateľom žalobcu, čiže sa nejedná o prevádzku žalobcu, ale ide o samostatnú obchodnú spoločnosť. Podľa žalovaného žalobca zasielal správcovi dane rôzne žiadosti, námietky a ospravedlnenia v súvislosti so zmenou termínu začatia daňovej kontroly, s predĺžením zákonných lehôt a lehôt určených na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly. Zo spisového materiálu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nebol nečinný, pretože požadoval od žalobcu súčinnosť a konal tak, aby mohol vykonať daňovú kontrolu, čo mu zo strany žalobcu nebolo umožnené. Prieťahy v priebehu daňovej kontroly a následného procesu určenia dane neboli spôsobené zo strany správcu dane ale zo strany žalobcu. Vzhľadom na okolnosť, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za predmetné obdobie, správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 15. 10. 2010 spolu s výzvou na podanie vyjadrenia k zisteniam a na jeho prerokovanie bol doručený žalobcovi dňa 8. 11. 2010. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa dňa 18. 11. 2010 osobne dostavil do sídla správcu dane kde sa nenachádzali jeho pracovníci, nedoložil žiadnym dôkazom, že by bol so zamestnancami správcu dane dohodnutý na termíne prerokovania zistených skutočností. Písomné vyjadrenie, ktoré žalovaný predložil v podateľni nepreukazuje skutočnosť, že bol žalobca o termíne a čase prerokovania protokolu so zamestnancami správcu dane dohodnutý. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca doručil dňa 18.11.2010 Daňovému úradu Bratislava IV písomné vyjadrenie k protokolu 603/320/103369/Str zo dňa 15.10.2010, prílohou ktorého bola fotokópia podania o predložení dokladov za zdaňovacie obdobie I. až III. štvrťroku 2008, ktorá mala byť doručená daňovému úradu dňa 05.03.2010. Správca dane však zistil, že predmetné podanie doručené nebolo, čo bolo preverené aj v podateľni Daňového úradu Bratislava IV, kde dňa 05.03.2010 nebolo zaevidované žiadne podanie od žalobcu. Žalovaný je teda toho názoru, že podanie zo dňa 05.03.2010, ktoré predložil žalobca, nie je vierohodné, pretože nepreukazuje skutočné predloženie dokladov. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo oznámené, dokedy sa kontrola DPH za kontrolované obdobie predĺžila žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane upovedomil žalobcu o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 22. 11. 2010. Predmetné upovedomenie mu bolo doručené 17. 5. 2010. K námietke ohľadom nesprávnej aplikácie § 43 ods. 3 zákona o správe daní žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenie je nesprávne uvedené, pričom však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa na strane č. 8 nachádza odkaz na ustanovenie § 44 ods. 3 zákona o správe daní. Žalovaný záverom uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a následného určenia dane žalobca nevyužil svoje právo v zmysle § 51 ods. 5 písm. b/, c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zároveň si nesplnil povinnosti podľa § 15 ods. 6 písm. a/ až g/ citovaného zákona, a preto správca dane pri procese určenia daní nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňovníka v zmysle § 44 ods. 3 uvedeného zákona. Po preskúmaní dodržania zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., odvolací orgán dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bol na spôsob určenia dane podľa citovaného ustanovenia oprávnený a konal v súlade s ustanoveniami § 2, § 15, § 17, § 29, § 30 a § 44 zákona č. 511/1992 Zb. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/3068-15423/2011/993415-r zo dňa 11.2.2011, ktorým podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní bolo zamietnuté odvolanie proti platobnému výmeru č. 603/230/114334/2010/Kra zo dňa 25.11.2010, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume XX XXX,XX €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia zo dňa 18. 9. 2009 začal správca dane u žalobcu výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola bola zameraná na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 3. štvrťrok 2008. Žalobca oznámenie prevzal dňa 13. 10. 2009. Spis obsahuje doklady súvisiace s postupom správcu dane ako i úkonov žalobcu v priebehu daňovej kontroly. Dňa 15. 10. 2010 bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok z dôvodu nespolupráce daňového subjektu a nepredloženia požadovaných dokladov potrebných k výkonu kontroly DPH zo strany žalobcu. Následne Daňový úrad Bratislava IV platobným výmerom č. 603/230/114334/2010/ Kra zo dňa 25.11.2010 podľa § 44 ods. 4 zákona určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume XX XXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty, popísal postup v súlade s opisom uvedeným vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie a keďže žalobca ku dňu ukončenia kontroly nesplnil pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností svoje zákonné povinnosti v zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d), e), § 29 ods. 8 zákona o správe daní, porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o správe daní a následne aj ust. § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle ust. § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Na základe žalobcom podaného odvolania, v ktorom namietal okolnosti uvedené aj v žalobe popísanej vyššie, najmä nesprávne určenie dane podľa pomôcok, pretože k predmetnej daňovej kontrole osobne predložil správcovi dane kompletné doklady dňa 5.3.2010 na podateľni Daňového úradu Bratislava IV, správca dane aj napriek tomu pokračoval vo výkone kontroly bez súčinnosti s daňovým úradom, žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/222/3065-15485/2011/993415-r zo dňa 11.2.2011 podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru č. 603/230/114253/2010/Kra zo dňa 25.11.2010 s odôvodnením, že doklady spísané v podaní žalobcu na Daňový úrad nikdy nepredložil a táto skutočnosť bola preverená aj v podateľni Daňového úradu Bratislava IV a bolo zistené, že 5.3.2010 nebolo zaevidované žiadne podanie od žalobcu. Keďže žalobca nepredložil požadované doklady, neumožnil tým vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, a preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 511/1992") v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce na správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu, alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Predmetom sporu zostalo teda posúdenie, či správca dane bol oprávnený vzhľadom na námietku žalobcu určiť daň podľa pomôcok v zmysle ust. § 29 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Pri rozhodovaní o určení daňovej povinnosti prihliada Daňový úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej určenie. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel zhodne s názorom žalobcu k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci žalovaný nepostupoval dôsledne podľa týchto zákonných ustanovení. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že doklady spísané v podaní žalobcu na Daňový úrad žalobca nikdy nepredložil a táto skutočnosť bola preverená aj v podateľni Daňového úradu Bratislava IV a bolo zistené, že 5.3.2010 nebolo zaevidované žiadne podanie od žalobcu. Keďže žalobca nepredložil požadované doklady, neumožnil tým vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, a preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Krajský súd v Bratislave z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobcom predložená kópia podania, ktorá mala byť doručená správcovi dane dňa 5.3.2010 a je opatrená prezentačnou pečiatkou Daňového úradu Bratislava IV sa v predloženom administratívnom spise nenachádza. Podľa predmetného podania, prílohu sprievodného listu mali tvoriť doklady žalobcu: pokladničné výdaje za 1. až 3. štvrťrok 2008, pokladničné príjmy za dané obdobie, skladové príjemky, prijaté faktúry, vydané faktúry, dodacie listy, bankové výpisy a bankové knihy, hlavná kniha účtovnej jednotky za kontrolované obdobie, kniha prijatých a vydaných faktúr, kniha pokladničných dokladov, inventúra skladu, stav skladu k dátumu od 1. 1. do 31. 12. 2008 a zostatok skladu k 31. 12. 2008. Z predloženej dokumentácie nevyplýva, kedy, od koho a akým spôsobom žalovaný preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti o doručení dokladov k daňovej kontrole. Hoci kópia dokumentu datovaného 5.3.2010 je pripojená k odvolaniu daňového subjektu proti platobnému výmeru, žalovaný ako odvolací orgán sa uspokojil s tvrdením správcu dane, že predmetné podanie sa v podaniach daňového subjektu nenachádza, nikdy ho nepredložil a nebolo zaevidované. Žalovaný pritom neuviedol svoje stanovisko k obsahu prezentačnej pečiatky, neoveril výsluchom žalobcu kedy, komu, za akých okolností, v akej forme a v akom množstve v podaní označené doklady žalobca odovzdal. Podľa názoru krajského súdu, ak žalobca v odvolaní proti platobnému výmeru zotrval na tvrdení, že doklady odovzdal a predložil čo i len kópiu dokumentu o podaní adresovanom správcovi dane opatrenú aj prezentačnou pečiatkou správcu dane, nemohol sa žalovaný obmedziť len na tvrdenie, že sa dokumenty, či doklady v podaniach žalobcu nenachádzajú a ich prijatie nie je zaevidované. Keďže daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver žalovaného, že žalobcovi bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. podľa pomôcok, predčasný. Žalovaný sa dopustil pochybenia v tom, že nevykonal všetky dostupné dôkazy na overenie pravdivosti tvrdenia žalobcu o predložení dokladov k daňovej kontrole, ako základnej podmienky pre posúdenie dôvodnosti stanovenia dane podľa pomôcok. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom žalovaný nevyhodnotil námietky žalobcu a nevykonal dostatočné dokazovanie. Z uvedeného dôvodu Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi, priznal súd náhradu trov konania, ktoré pozostávajú: - zo zaplateného súdneho poplatku 66,- eur a - z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (10.5.2011) -123,50 eur 2. písomné podanie na súd, žalobný návrh (10.5.2011) -123,50 eur 3. pojednávanie (22.11.2013) ) -130,16 eur, spolu 377,16 eur - z režijného paušálu 2 x 7,41 eur, 1 x 7,81 eur, spolu = 22,63 eur - z DPH 20% z odmeny a náhrad (79,96 €) - z náhrady cestovného 70,50 eur, za cestu na pojednávanie dňa 22.11.2013 z Nitry do Bratislavy a späť - z náhrady straty času - 65,05 eur súvisiacu s účasťou na pojednávaní mimo sídla advokáta. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu 615,03 €. Súd nepriznal žalobcovi trovy zastúpenia za cestu z Nitry do Bratislavy a späť dňa 12.5.2011. V spise sa nenachádza doklad, resp. záznam o akomkoľvek úkone právneho zástupcu žalobcu v tento deň. Žalobcovi bola doručená prostredníctvom pošty, ktorá zásielku prevzala na doručenie dňa 11.5.2011. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.