Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/106/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201083 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Watersystems, s.r.o., Majerská č. 46, 821 07 Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, AK Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/222/1105-6084/2011/994275-r zo dňa 29.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/1105-6084/2011/994275-r zo dňa 29.3.2011, ktorým zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava VI č. 801/230/90279/10/MaDi zo dňa 9.11.2010, ktorým prvostupňový orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume XX XXX, XX € tak, že vyrubený rozdiel dane zmenil z uvedenej sumy na sumu XX XXX, XX €, t. j. znížil o sumu XXX, XX €. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane na základe výsledku daňovej kontroly, ktorej predmetom bola kontrola dane z príjmov právnických osôb za rok 2009, vyhotovil dňa 5. 10. 2010 protokol číslo 801/320/ 82185/2010/ Pekj. Žalobca dňa 27. 10. 2010 doručil správcovi dane vyjadrenie k predmetnému protokolu v ktorom uviedol, že neboli dodržané základné zásady daňového konania, pretože správca dane sa nevysporiadal so všetkými podanými vysvetleniami k zisteniam a predmetný protokol obsahuje tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Správca dane v priebehu kontroly nežiadal od žalobcu žiadne ďalšie dôkazy. Protokol bol prerokovaný dňa 18. 10. 2010 aj s jeho dodatkom, pričom správca dane trval na svojich zisteniach. Na základe predmetných zistení vydal dňa 9. 11. 2010 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2009 v sume XX XXX, XX € a uložil mu povinnosť zaplatiť uvedený rozdiel dane do 15 dní od jeho doručenia. Medzitým správca dane vyrubil žalobcovi ako účtovnej jednotke rozhodnutím zo dňa 10. 11. 2010 pokutu vo výške XXX € za porušenie ustanovení § 8 ods. 1 zákona číslo 431/2001 Z.z. o účtovníctve. Na odvolanie žalobcu bolo predmetné rozhodnutie žalovaným zrušené. Na základe podaného odvolania žalobcu, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil vyrubený rozdiel dane a znížil vyrubenú sumu o XXX, XX €. Žalovaný vyhovel žalobcovi len v sporných nákladoch vynaložených na stravné lístky vo výške XXX,XX €, v zmysle bodu a), rozhodnutia. Žalovaný nevyhovel žalobcovi v sporných nákladoch v celkovej výške XXX XXX, XX €, uvedených v bode b) až f). Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vec právne posúdil. 1/ Podľa žalovaného žalobca nepreukázal realizáciu nákladov na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške XX XXX €, pretože nepreukázal, že k realizácii technickej podpory predaja došlo. Suma XX XXX € bola zaúčtovaná do nákladov na základe dodávateľskej faktúry číslo XXXXX, vystavenej spoločnosťou KAREX, s.r.o., zo dňa 15. 12. 2009 za technickú podporu predaja za rok 2009. Žalobca poukázal na okolnosť, že je s predmetnou spoločnosťou v obchodno - záväzkovom vzťahu na základe ústnej dohody, pričom ako technická podpora predaja bolo dohodnuté, že sa jedná o činnosti: vypracovanie výročnej správy vrátane činnosti ako - zbieranie dokladov, vyhotovenie podkladov, zosumarizovanie podkladov, spracovanie podkladov, vypracovanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel, vykonávanie mesačných kontrol agendy týkajúcej sa všetkých motorových vozidiel prostredníctvom GPS systému, vypracovanie týždenných a mesačných finančných plánov, vypracovanie analýzy predaja rúr na Slovensku za obdobie 2002 až 2009. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 266 ods. 3, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka (nesprávne uvedené občiansky zákonník ). Uviedol, že žalobca je v obdobnom vzťahu aj s inými obchodnými partnermi, pričom žalobca od nich dostáva technickú podporu predaja v rôznych formách napomáhajúcich obchodnej stratégii. Žalovaný bez náležitého zistenia skutočností uviedol, že činnosti, ktoré spoločnosť KAREX, s.r.o. dodáva žalobcovi, vykonáva riaditeľka žalobcu, O.. L. P.. Predmetná zamestnankyňa má kratší pracovný čas, počas, ktorého vykonáva prácu manažérky kvality a nie riaditeľky spoločnosti ako to žalovaný mylne uvádza. V tejto súvislosti poukázal na obsah jej pracovnej náplne. Predmetná zamestnankyňa neposkytovala technickú podporu predaja žalobcovi. Podľa názoru žalobcu, žalovaný svojim postupom porušil § 2 ods. 3, § 29 ods. 1, 2, 4 zákona o správe daní ako i § 2 písm. i) zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov alebo ZDP). Žalobca z uvedených dôvodov nesúhlasil s dodatočným vyrubením dane z príjmov zo zvýšenia základu dane o sumu XX XXX €. 2/ Žalovaný neuznal žalobcovi ani náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške XX XXX, XX € z dôvodu, že žalobca nepreukázal použitie uvedenej sumy na reklamné účely a že sa teda jedná o výdavok podľa § 19 ods. 2 písmeno k) zákona o dani z príjmov. Žalobca zaúčtoval uvedenú sumu do nákladov na účet 512 - cestovné a prepravné služby a na účet 518 - 07 - ostatné nakupované služby faktúry, súvisiace so službami spojenými s marketingovými cestami pre vybraných a potenciálnych odberateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 2 ods. 1 písmeno a) a b) zákona číslo 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov žalobca zabezpečil a zorganizoval v období od 31. 1. 2009 do 8. 2. 2009 za účelom prezentácie produktov marketingovú cestu do Salt Lake City, na ktorej sa okrem konateľa a prokuristu žalobcu zúčastnili zástupcovia ďalších troch slovenských obchodných spoločností. Prínosom predmetnej cesty bolo pokračovanie obchodnej spolupráce na projekte " zásobovanie vodou v oblasti Veľký Krtíš ", začatie obchodnej spolupráce s ďalším zúčastneným subjektom, získanie dôvery a posilnenie spolupráce. V období od 24. 2. 2009 do 1. 3. 2009 za účelom prezentácie spoločnosti a získania nových odberateľov zorganizoval žalobca marketingovú cestu do Dubaja, v ktorej sa okrem zástupcu žalobcu zúčastnili zástupcovia dvoch slovenských spoločností. Prínosom predmetnej cesty bolo nadviazanie obchodnej spolupráce so zúčastnenými spoločnosťami so sídlom v Bratislave. V období od 15. 11. 2009 do 23. 11. 9 za účelom prezentácie produktov s cieľom uplatniť ich na slovenskom trhu zorganizoval žalobca ďalšiu marketingovú cestu do Mexika, ktorej sa okrem zástupcu žalobcu zúčastnili aj predstavitelia spoločností, ktorí sa zúčastnili aj na predchádzajúcich cestách. Žalobca ako prínos z predmetnej cesty uviedol výsledky uvádzané aj pri predchádzajúcich cestách. Podľa jeho názoru žalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 2 písm. k), § 2 písm. k) zákona o Dani z príjmov, § 15 ods. 46 písm. e), § 29 ods. 1, 2, 4, § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Žalobca nesúhlasil s dodatočným vyrubením dane z príjmov zo zvýšenia základu dane o sumu XX XXX, XX € . 3/ V prípade sporných nákladov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vo výške XXXX € žalovaný uviedol, že uvedené výdavky, ktoré mylne považuje za výdavky na sponzorovanie, nie je možné považovať za daňovo uznateľné náklady. Predmetné náklady predstavujú výdavok súvisiaci s faktúrou od spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, akciová spoločnosť, za zverejnenie reklamy na spoločenskej akcii " VIII. vodárenská zábava - karnevalové Rio na slovenskú nôtu " dňa 27. 2.2009. Žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o reklame, § 2 ods. 1, § 266 ods. 3, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca sa so spoločnosťou Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. dohodol, že na uvedenej spoločenskej akcii zverejní reklamu žalobcu pozostávajúcu z loga, obchodného mena a produktov žalobcu, a to na viditeľnom mieste v objekte Strednej školy stavebnej v Žiline, kde sa spoločenská akcia uskutočnila dňa 27. 2. 2009. Uzatvorenie zmluvného vzťahu žalobca preukázal objednávkou žalobcu a faktúrou predmetnej spoločnosti. Podľa názoru žalobcu, žalovaný porušil § 6 ods. 1 zákona číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalovaný vyhodnotil úhradu predmetnej sumy nie na základe účtovných dokladov, ale na základe ďakovného listu od spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., ktorým vyslovila poďakovanie za sponzorský príspevok, pričom list je adresovaný súkromnej osobe, O.. R. P.. Žalobca opäť poukázal za porušenie vyššie uvedených ustanovení príslušných zákonov a vyjadril nesúhlas s dodatočným vyrubením dane z príjmov zo zvýšenia základu dane o sumu XXXX €. 4/ V prípade sporných nákladov žalobcu vo výške XX.XXX,XX € za technickú pomoc od spoločnosti EKM, s.r.o. na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 5. 5. 2008 žalovaný uviedol, že nie je preukázané plnenie zo strany poskytovateľa služieb a technickú podporu predaja predmetných prípadoch nevykonávala spoločnosť EKM, s.r.o.. Žalobca zaúčtoval predmetnú sumu za technickú pomoc na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 5. 5. 2008. V jej zmysle sa sprostredkovateľ zaviazal vykonávať na základe požiadavky technickú pomoc pri predaji, preprave, skladovaní a preberaní materiálov dodávaných záujemcom, a to aj pri zákazkách, ktoré nesprostredkoval. Zmluvné strany si dohodli zmluvnú odmenu. Žalobca v žalobe poukázal na znenie zmluvy o sprostredkovaní. V danom prípade nebolo uvedené miesto, kde bude dodávateľ poskytovať technickú pomoc, avšak zo zmluvy vyplýva, že túto pomoc bude poskytovať na základe požiadavky žalobcu, obchodných zvyklostí predovšetkým v priestoroch žalobcu prostredníctvom konzultácií, poradenstva, odborného vyjadrenia, doporučení, a kontroly príslušnej dokumentácie. Žalobca poukázal na ustanovenia § 264 ods. 1, 2, § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka a vyjadril názor, že žalovaný porušil § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní a neumožnil žalobcovi klásť svedkom otázky. Informácie získané žalovaným pri miestnom zisťovaní sú nevyhovujúce na posúdenie skutkového stavu, žalovaný kládol nesprávne otázky nesprávnym osobám, čím porušil § 29 ods. 2 zákona o správe daní. Podľa názoru žalobcu, nemal povinnosť informovať svojich odberateľov od obsahu zmluvy o sprostredkovaní, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou EKM s.r.o. Na základe uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nedošlo k dodaniu technickej podpory predaja v zmysle zákona. Aj v tomto prípade žalovaný porušil citované ustanovenia a vyjadril nesúhlas s dodatočným vyrubením dane z príjmov zo zvýšenia základu dane o sumu XX XXX, XX €. 5/ V prípade sporných nákladov vo výške XX XXX,XX € za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou EKM, s.r.o. na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 5. 5. 2008 a podnikateľským subjektom O.. D. D. - Agentúra IQ+ na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 2. 6. 2008 žalovaný uviedol, že na základe miestnych zisťovaní u odberateľov skúmal plnenie predmetu fakturácie a zistil, že do obchodného vzťahu nevstupovali medzi nich žiadne tretie osoby. Z dôvodu, že žalobca je výhradným dovozcom určitého materiálu na slovenský trh, odberatelia sami oslovovali žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nezistil náležite skutkový stav z dôvodu, že žalobca udržiava s mnohými odberateľmi dlhodobý obchodný vzťah, čo mohlo prispieť k domu, že niektorí odberatelia oslovili priamo žalobcu so záujmom o kúpu ďalšieho vodárenského tovaru bez sprostredkovania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 642 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu sa žalovaný mýli, keď uviedol, že suma XX XXX, XX € je len za sprostredkovanie predmetnej zmluvy, pretože fakturácia na základe faktúr číslo XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX je za technickú podporu pri predaji. Žalovaný uviedol, že sprostredkovateľské služby sú vykonávané na základe zmluvy o sprostredkovaní v zmysle v článku II., v ktorom sa uvádza, že sprostredkovateľ vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi záujemcom ako predávajúcim a treťou osobou ako kupujúcim, ak predmetom je predaj továrenských tovarov, zabezpečuje spojenie záujmov oboch budúcich partnerov. Žalovaný sa mýlil, pretože sa nejedná o továrensky, ale o vodárenský tovar. Omyl nastal aj pri výklade § 642 a 647 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v rozhodnutí uviedol ,že by bol výdavok uznateľný vtedy, ak je nepochybné, že údaje uvedené v daňovom doklade potvrdzujú skutočnosť. Ani v prípade, že účtovný doklad obsahuje všetky náležitosti a je zaúčtovaný, neznamená, že výdavky boli zaúčtované oprávnene. Účtovný doklad je dôkazom vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia podľa podmienky určenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil. Sprostredkovateľ v danom prípade prichádzal do kontaktu s tretími osobami, ktoré si na to pri miestnom zisťovaní nespomenuli. Žalobca poukázal na čestné prehlásenia konateľa spoločnosti EKM, s.r.o. a subjektu O.. D. D. ako i na obchodné zvyklosti. Podľa žalobcu nemal dôvod uhrádzať príslušné faktúry, ktoré by mu znížili daňový základ ale zároveň by zvýšili daňový základ inému bez reálneho plnenia. Žalobca uzavrel so sprostredkovateľom zmluvu podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru, informácie získané žalovaným pri miestnom zisťovaní sú neadekvátne na posúdenie skutkového stavu, žalovaný kládol nesprávne otázky nesprávnym osobám a porušil vyššie citované ustanovenia zákona. Žalobca nesúhlasil s dodatočným vyrubením dane z príjmov zo zvýšenia základu dane o sumu XX XXX, XX eura z dôvodu porušenia príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonov. Podľa názoru žalobcu je skutkový stav, na ktorý poukazuje žalovaný v rozpore s obsahom spisov, pretože tieto nepreukazujú oprávnenie žalovaného aby žalobcovi zvýšil základ dane. Žalovaný neprihliadal na námietky žalobcu a rozhodnutie s výnimkou jedného výdavku potvrdil, čím sa žalobca cíti ukrátený na svojich právach. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal aj o priznanie náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ako odvolací orgán popísal obsah obchodno- záväzkového vzťahu súvisiaceho s činnosťou technickej podpory predaja obchodnými partnermi žalobcu, ktorý doplnil o pracovnú náplň O.. P.- manažérky kvality. Podľa tvrdenia žalobcu, uvedená osoba neposkytovala technickú podporu predaja pozostávajúcu z činností, ktoré pre žalobcu vykonávala spoločnosť Karex s.r.o.. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30. 6. 2010, konateľka dodávateľskej spoločnosti, ktorá je zároveň zamestnankyňou žalobcu uviedla, že do činnosti fakturovaných v predmetnej faktúre číslo XXXXX od spoločnosti Karex s.r.o. zo dňa 15. 12. 2009 v celkovej sume XX XXX € za technickú podporu predaja za rok 2009 ( XXXX € mesačne )patrí: ročná správa za rok 2008, zbieranie dokladov, vyhotovenie a zosumarizovanie podkladov k výročnej správe, vypracovanie daňového priznania z motorových vozidiel za rok 2008, mesačná agenda kontroly všetkých motorových vozidiel za pomoci interného GPS systému, týždenné, mesačné finančné plány firmy, analýza predaja rúr na Slovensku za roky 2002 - 2009. Vykonanie prác potvrdených dodávateľom je diametrálne odlišné od očakávania žalobcu, ktorý zaplatil za technickú podporu predaja. S námietkou žalobcu, že technickú podporu v spornom rozsahu nemá reálne v náplni žiaden jeho zamestnanec žalovaný súhlasí, avšak vyhotovenie výročnej správy za rok 2008, vypracovanie daňového priznania z motorových vozidiel, finančné plány a analýzu predaja rúr nemožno považovať za realizáciu technickej pomoci predaja podľa požiadaviek žalobcu. Vzhľadom na rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a spoločnosťou Karex s.r.o., vyplýva, že žalobca si nie je vedomý toho, na čo sumu XX XXX € vynaložil, respektíve zaplatil za požadované práce. Predmetná zamestnankyňa sa vyjadrila, že technická podpora bola vykonávaná ňou na K.. H. U. XX, T. a v prílohe uviedla vykonané práce, citované v stanovisku. Správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 3, § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní. Poukázal na ustanovenie § 2 písmeno i) zákona o dani z príjmov a uviedol, že daňový doklad je z hľadiska nároku na uplatnenie daňového výdavku použiteľný len vtedy, ak v ňom uvedené údaje korešpondujú so skutočnosťou. Skutočnosti o realizácii technickej podpory podľa predmetnej faktúry daňový subjekt nepreukázal, a preto správca dane tento náklad neuznal. V súvislosti s nákladmi na marketingové cesty uvedené v žalobe v sume XX XXX, XX € žalovaný uviedol, že žalobca nespresnil, aké prehliadky dopravných, požiarnych, vodovodných a kanalizačných systémov účastníci absolvovali, okrem programu - prehliadka architektúry a prezentácie žalobcu, pričom podľa názoru žalovaného, aktivity sa sústredili najmä na zabezpečenie hrania golfu, ktoré boli hlavným cieľom predmetnej cesty. Tento názor potvrdzujú aj doklady o preprave golfových súprav. Podľa názoru žalovaného, žalobca dostatočne nepreukázal, že uvedené náklady boli použité na reklamné účely, a že sa jedná o výdavok podľa § 19 ods. 2 písmeno k) zákona o dani z príjmov. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Žalovaný neuznal výdavok žalobcu popísaný vyššie v sume XXXX € za zverejnenie reklamy na spoločenskej akcii dňa 27. 2. 2009 z dôvodu, že žalobca bol oslovený na poskytnutie finančného alebo vecného daru a prijatie uvedenej sumy potvrdila spoločnosť ďakovným listom za sponzorský príspevok. Predložené fotografie, ktorými žalobca preukazuje vynaloženie reklamných nákladov na predmetnej akcii nie je preukázané, nie je zrejmé že sú z tejto konkrétnej akcie. Výdavky za sponzorovanie nie je možné považovať za daňovo uznateľné náklady. Žalovaný neuznal náklady žalobcu v sume XX XXX, XX € za technickú pomoc od spoločnosti EKM, s.r.o. z dôvodu, že plnenie technickej podpory zisťoval miestnymi šetreniami, pričom podľa vyjadrení splnomocnených a štatutárnych zástupcov bolo preukázané, že uvedené činnosti okrem dopravy materiálu si zabezpečoval konečný odberateľ vo vlastnej réžii, do obchodného vzťahu nevstupovali žiadne tretie osoby. Dopravu materiálu vykonávala externá prepravná spoločnosť alebo ho žalobca priamo dodal konečnému odberateľovi. V rámci daňového konania správca dane nepredvolával svedkov ale vykonával miestne zisťovania a dožiadania v sídle alebo prevádzke spoločnosti. Týmto spôsobom získaval potrebné informácie priamo od splnomocnených zástupcov daňových subjektov, ktorí sú kompetentní jednať v mene svojich spoločnosti a mali potrebné informácie o konkrétnych stavbách. Na námietku žalobcu, že kládol nesprávne otázky nesprávnym osobám žalovaný uviedol, že žalobca predmetné námietky bližšie nekonkretizoval a nespresnil. Podľa názoru žalovaného, nebolo preukázané plnenie zo strany poskytovateľa služieb technickej podpory. Žalovaný neuznal náklady žalobcu v sume XX XXX, XX € z dôvodu, že na základe miestnych zisťovaní u odberateľov žalobcu zistil, že do obchodného vzťahu medzi žalobcom a odberateľmi nevstupovali žiadne tretie osoby. Žalobca je výhradným dovozcom určitého materiálu na slovenský trh a odberatelia ho oslovovali priamo. Z miestnych zisťovaní boli vyhotovené zápisnice z ktorých je zrejmé, že odberatelia uzatvárali obchodné vzťahy so žalobcom bez súčinnosti iných osôb. Podľa žalovaného, tvrdenie žalobcu, že tretia osoba často nemôže vedieť o činnosti sprostredkovateľa, bez kontaktu s treťou osobou je nelogické a nepreveriteľné, ak nemožno zistiť, akú činnosť sprostredkovateľ vykonával a či vôbec došlo k nejakej realizácií. Podľa žalobcu sprostredkovateľ nemusel s treťou osobou ako kupujúcim rokovať, na druhej strane tvrdí, že sprostredkovateľ prichádzal do kontaktu s tretími osobami, iba si na to nespomenuli. Predmetný názor nie je preukázaný, pričom zástupcovia odberateľov potvrdili, že kontrakty so žalovaným uzatvorili bez sprostredkovateľa. Predložené čestné prehlásenia nie sú podložené žiadnym iným dôkazom. Správca dane informoval daňový subjekt o možnosti nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania a informovať sa o zisteniach. Na základe uvedených dôkazných prostriedkov dospel správca dane k názoru, že predmet plnenia zmluvy si vykonával konečný odberateľ sám vo vlastnej réžii bez vstupu tretej osoby, a to spoločnosti EKM, s.r.o. a bez podnikateľa O.. D. D. - Agentúra IQ+. Podľa názoru žalovaného, skutkový stav bol zistený dostatočne, vec bola správne právne posúdená a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Je nepochybné, že predpokladom odpočtu výdavku, resp. nákladu je preukázateľnosť jeho vynaloženia, ktorého základ tvoria predovšetkým účtovné doklady vyhotovované účtovnou jednotkou podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve. Ich predloženie však nezbavuje správcu dane oprávnenia skúmať prvotnosť operácie na zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa § 24 ods. 1 ZDP, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Podľa § 25 ods. 1 písm. n/ ZDP, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej manká a škody (podľa zák.č. 563/1991 Zb.) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k) {t.j. daňovníkom nezavinené škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia), spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok}, pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda. Súd v danom prípade skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žaloby, t.j. v rozsahu uplatnenia daňových výdavkov žalobcu uplatnených za rok 2009, ktoré neboli zo strany daňových orgánov uznané. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverení na vykonanie daňovej kontroly pracovníkmi správcu dane, zameranej na daň z príjmu právnickej osoby za rok 2009 u daňového subjektu - žalobcu, bolo zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 26. 4. 2010. Dňa 24. 5. 2010, 27.5.2010, 2.6.2010 boli vyhotovené zápisnice o ústnom pojednávaní týkajúce sa predmetnej veci, na základe ktorých bol žalobca vyzvaný k predloženiu potrebných dokladov a potvrdzujúcich predloženie niektorých dokladov. Na základe výsledkov miestnych zisťovaní, predložených účtovných dokladov, stanovísk a vyjadrení, bol správcom dane vypracovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 5. 10. 2010 zameranej na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2009. Dňa 8.11.2010 bol spracovaný dodatok k protokolu, v rámci ktorého sa správca dane vysporiadal s námietkami žalobcu prezentovanými vo vyjadrení k protokolu. Protokol v znení jeho dodatku bol prerokovaný so žalobcom dňa 8.11.2010. Podľa ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmu, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na 1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, 4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu 15a) na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, 86aa) na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov 86ab) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov, 86ab) 5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, d) výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja s výnimkou 1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10% od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri ostatných cenných papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa osobitného predpisu 1) zahrnovaný do základu dane, 2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu, 3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad, g) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny 1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo, 2. zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo, h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 21, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, 2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania, 3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka, 4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo, 5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, 6. ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku vo výške 100% ( § 20 ods. 17 a 19), i) výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b), 2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 eura, 3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura, j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku, k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky 1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu, alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov, n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi, o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem 1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad, 2. zabezpečovacích derivátov, 1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad, p) stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e), r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií. Vo vzťahu k neuznaniu výdavku v sume XX XXX € (XX XXX € s DPH) správcom dane súd zistil, že žalobca uhradil dodávateľskú faktúru číslo XXXXX vystavenú spoločnosťou KAREX s.r.o., za poskytovanie technickej podpory predaja za rok 2009. Vyúčtované služby zahŕňajú zosumarizovanie podkladov k výročnej správe, vypracovanie daňového priznania z motorových vozidiel za rok 2008, mesačnú agendu kontroly motorových vozidiel, finančné plány spoločnosti žalobcu, analýzou predaja. Fakturované služby mala vykonať konateľka spoločnosti ktorá je zároveň zamestnankyňou žalobcu vo funkcii manažér kvality. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou bol podľa žalobcu uzavretý formou ústnej dohody, pričom spôsob, forma dodania, termín a cena prác nebola zistiteľná. V spise sa nachádza špecifikácia a výklad pojmu technická podpora predaja zo dňa 17. 6. 2010 ktorá bola predložená správcovi dane. Podľa predmetného výkladu, technická podpora predaja pozostáva z vyhľadávania a navrhovania riešení konkrétnych technických problémov, napríklad neobvyklých projektových riešení, problémovo technickej realizácie, prepravy a pokládky. Najčastejšie sa jedná o nepredvídateľné komplikácie na stavbe: prírodné najmä geologické prekážky, náhradné technické riešenia (chýbajúca príprava, prípadne nepresnosti nadväzujúcich častí ). Pri technickej podpore je potrebné poznať a aplikovať celý sortiment dodávateľa, ako i neštandardné možnosti použitia jednotlivých dielov. Často je potrebný dohľad nad nakladaním, vykladaním, respektíve prepravou a uskladnenie ma dodávaných výrobkov, nahrádzaní chýbajúcich častí a podobne. Technická podpora predaja zahrňuje tiež komunikáciu s projektantom, investorom, stavebným dozorom a stavby vedúcim technických detailoch, upozornenia na technické špecifiká (tipy spájania, útes neochránia, kotvenia, dilatácie a, priestorové smerovanie k, montážne postupy a pod.). Technická podpora doplňuje bežné postupy realizácie s cieľom zlepšiť užívateľský komfort a posilniť postavenie dodávateľa na trhu. Z popisu predmetu plnenia, ktorým bola žalobcovi vyúčtovaná technická podpora predaja v sume XX.XXX € vyplýva, že toto nespĺňa charakteristiku technickej podpory predaja v zmysle vysvetlenia tohto pojmu predloženého zástupcom žalobcu pri miestnom zisťovaní, správcovi dane dňa 17.6.2010. Vyúčtované plnenie bolo realizované konateľkou spoločnosti KAREX s.r.o, ktorá je zároveň zamestnankyňou žalobcu. Z popisu jej pracovnej pozície vyplýva, že O.. P. v spoločnosti žalobcu vykonávala funkciu - manažér kvality a bola zástupkyňou riaditeľa spoločnosti. Zodpovedala okrem iného aj za analýzu podnikového systému a jeho výkonnosti, stanovenie termínovaných úloh jednotlivým pracovníkom zodpovedným za spracovanie postupov, získanie potrebných informácií, prípravu podkladov pre preskúmanie, návrh nápravných a preventívnych opatrení, hodnotenie výkonnosti procesov a podobne. Z popisu predmetu činnosti spoločnosti Karex s.r.o. vyplýva, že táto sa zaoberá obchodnou činnosťou, nákupom a predajom - maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľskou činnosťou v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, nákladnou cestnou dopravou. Z popisu predmetnej činnosti nevyplýva že by spoločnosť mohla vykonávať účtovnícke a administratívne práce, tak ako boli špecifikované vo vysvetlení žalobcu k fakturovanej sume. Súd v zhode s názorom žalovaného dospel k záveru, že predmetné náklady neboli preukázateľne vynaložené žalobcom v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu. Keďže uvedené práce (podklady k výročnej správe, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, finančné plány spoločnosti a pod.) neboli predmetom činnosti spoločnosti Karex s.r.o, je preto dôvodné predpokladať, že boli zabezpečované O.. P. z titulu jej funkcie v spoločnosti žalobcu. Vyúčtované práce nezodpovedajú špecifikácii technickej podpory predaja na dodávku, ktorej žalobca uzavrel ústnu zmluvu. Súd sa stotožnil s právnym názorom a zisteniami žalovaného, na základe ktorých tento výdavok žalobcu neuznal. Vo vzťahu k neuznanému výdavku žalobcu v sume XX XXX, XX € súd zistil, že tieto sa týkali cestovných náhrad na marketingové cesty do Salt Lake City, Dubaja, Mexika a s tým súvisiace náhrady, pričom žalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, že predmetné výdavky súviseli s dosiahnutím, udržaním a zvýšením ziskov. Súd sa oboznámil s profilom spoločnosti žalobcu z roku 2008, z ktorého vyplýva, že spoločnosť žalobcu je zameraná na predaj vodárenského materiálu, nájme predajného sortimentu a materiálu vyrábaného európskymi výrobcami, napríklad rúry z tvárnej liatiny, nové armatúry, tvarovky a príslušenstvo pre rúry, sklo, laminátové rúry, kanalizačné poklopy, čerpadlá na pitnú vodu, odvod vzduchu. Z predmetného dokladu vyplýva, že žalobca dodával a predával materiálu pre oblasť Bratislavy, Žiliny, Martina a Oravy. V čase spracovania predmetnej správy bol žalobca obchodným partnerom odberateľov v danej lokalite. Z popisu náplne uvedených marketingových pobytov v zahraničí (uvedené vyššie v popise žaloby) nevyplýva, že by tieto boli zamerané na prezentáciu žalobcom dodávaných komponentov. Žalobca nepredložil doklady, že by v rámci predmetných ciest resp. následne vykonával obchodné rokovania, ktoré by z tohto titulu mali súvis a dopad na udržanie zisku, jeho vytváranie, či dosiahnutie. Súd sa stotožnil s právnym názorom a zisteniami žalovaného, na základe ktorých tento výdavok žalobcu neuznal. Vo vzťahu k neuznanému výdavku žalobcu v sume XXXX € súd zistil že tento sa týkal nákladov za zverejnenie reklamy na spoločenskej akcii vyúčtovanej spoločnosťou Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s., Žilina, faktúrou číslo XXXXXXXXXX vystavenou dňa 11.2.2009 za zverejnenie reklamy na spoločenskej akcii dňa 27. 2. 2009. Prílohu k predmetnej faktúre predstavovala žiadosť spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, akciová spoločnosť, o poskytnutie finančného daru formou zmluvy o reklame, respektíve formou objednávky alebo vecného daru na spoločenskú akciu " VIII. Vodárenská zábava“ konanú dňa 27. 2. 2009. V spise sa nachádza podanie predmetnej spoločnosti zo dňa 16. 3. 2009, ktorou žalobcovi vyslovila poďakovanie za sponzorský príspevok venovaný na predmetnú zábavu, na ktorej sa zúčastnili najmä zamestnanci predmetnej spoločnosti a hostia. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by logo spoločnosti žalobcu súviselo s reklamou a nie s informáciou o sponzoroch podujatia. Z popisu povolenej činnosti spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, akciová spoločnosť, nevyplýva, že by bola subjektom oprávneným na reklamnú činnosť. Súd sa stotožnil s právnym názorom a zisteniami žalovaného, na základe ktorých tento výdavok žalobcu neuznal. Vo vzťahu k neuznanému výdavku žalobcu v sume XX XXX, XX € za technickú podporu na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou EKM s.r.o., špecifikovaných v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly, súd zistil, že tieto boli vystavené na základe zmluvy o sprostredkovaní na predmet dodávky, sprostredkovateľská činnosť smerujúca k uzavretiu kúpnej zmluvy ak technická pomoc pri predaji, preprave, skladovaní a preberaní materiálov dodávaných žalobcom. Žalobca okrem jednotlivých faktúr od dodávateľskej spoločnosti EKM s.r.o., ktorým si sprostredkovateľ vyúčtoval dohodnutú odmenu za technickú podporu, nepredložil žiaden iný doklad o prevzatí predmetných prác či už žalobcom alebo tretím subjektom. Za účelom preukázania skutočnej realizácie sprostredkovateľskej činnosti, vykonal správca dane miestne zisťovania u tretích subjektov. Miestnymi zisťovaniami bolo preukázané, že fakturované činnosti, okrem dopravy materiálu, zabezpečoval investor stavby, do obchodného vzťahu so žalobcom nevstupovali tretie osoby, doprava materiálu bola zabezpečená externou prepravnou spoločnosťou prípadne dodaná priamo žalobcom. Dohľad pri vykladaní, nakladaní a skladovaní materiálu vykonávali interní zamestnanci žalobcu, ktorí majú predmetnú činnosť v popise práce. Súd sa oboznámil so zmluvami o sprostredkovaní uzavretými žalobcom so spoločnosťami EKM s.r.o., GFCH, s.r.o. a O.. D. D. - Agentúra IQ+. Predmetom predmetných zmlúv bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a treťou osobou, vykonať na základe požiadavky technickú pomoc pri predaji, preprave, skladovaní a preberanie materiálov dodávaných záujemcom a to aj pri zákazkách, ktoré nesprostredkoval. V súvislosti s vyúčtovaním činnosti, žalobca v konaní nepredložil doklady potvrdzujúce prevzatie predmetných prác, či už žalobcom alebo treťou osobou. Z popisu predmetných dodávok nevyplýva, že by sa tieto týkali riešenia technických problémov v zmysle konkretizácie pojmu technická podpora predaja uvedenej vyššie, ktorá by si vyžadovala účasť sprostredkovateľskej firmy pri dodávkach realizovaných žalobcom. Podľa ust. § 642 a 643 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ podľa základného ustanovenia zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu (sprostredkúvanú zmluvu) s treťou osobou, pričom záujemca sa za toto sprostredkovanie zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Pri uzavieraní zmluvy o sprostredkovaní je rozhodujúce presné vymedzenie predmetu sprostredkovania. Z dikcie základného ustanovenia vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu "príležitosti" na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. V prípade, ak sprostredkovateľ takúto činnosť vyvíja, skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, neznamená porušenie zmluvy o sprostredkovaní. Podstatnými časťami zmluvy o sprostredkovaní (§ 269 ods. 1) je - určenie (identifikácia) zmluvných strán (záujemca a sprostredkovateľ), určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť (označenie sprostredkúvanej zmluvy) a odplatnosť záväzkového vzťahu (dispozitívnu úpravu pre prípad, že výška provízie nebola dohodnutá, obsahuje ustanovenie § 647). V danom prípade žalobca nepreukázal reálne plnenie sprostredkovateľa, ktorého výsledkom by bolo uzavretie konkrétnej zmluvy medzi žalobcom a tretím subjektom v zmysle zákonnej definície. Realizácia sprostredkovateľskej činnosti ani výkonu technickej podpory predaja spoločnosťou EKM s. r.o. sa nepodarilo zistiť ani správcovi dane formou miestnych zisťovaní. Súd sa stotožnil s právnym názorom a zisteniami žalovaného, na základe ktorých tento výdavok žalobcu neuznal. Vo vzťahu k neuznanému výdavku žalobcu v sume XX XXX, XX € za technickú podporu a sprostredkovateľskú činnosť na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou EKM s.r.o., a O.. D. D. - Agentúra IQ+ súd zistil že výdavok sa týkal faktúr špecifikovaných v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktoré boli vystavené na základe zmluvy o sprostredkovaní na predmet dodávky - sprostredkovateľská činnosť smerujúca k uzavretiu kúpnej zmluvy a technická pomoc pri predaji, preprave, skladovaní a preberaní materiálov dodávaných žalobcom. Žalobca okrem jednotlivých faktúr od dodávateľských spoločností, ktorými si sprostredkovatelia vyúčtovali dohodnutú odmenu za technickú podporu, nepredložil žiaden iný doklad o prevzatí predmetných prác, či už žalobcom alebo tretím subjektom. Za účelom preukázania skutočnej realizácie sprostredkovateľskej činnosti, vykonal správca dane miestne zisťovania u tretích subjektov. Miestnymi zisťovaniami bolo preukázané, že fakturované činnosti, okrem dopravy materiálu, zabezpečoval investor stavby, do obchodného vzťahu so žalobcom nevstupovali tretie osoby, doprava materiálu bola zabezpečená externou prepravnou spoločnosťou prípadne dodaná priamo žalobcom. Dohľad pri vykladaní, nakladaní a skladovaní materiálu vykonávali interní zamestnanci žalobcu, ktorí majú predmetnú činnosť v popise práce. Žalobca v konaní nepredložil doklady potvrdzujúce prevzatie predmetných prác či už žalobcom alebo treťou osobou. Z popisu predmetných dodávok nevyplýva, že by sa tieto týkali riešenia technických problémov v zmysle konkretizácie pojmu technická podpora predaja uvedenej vyššie, ktorá by si vyžadovala účasť sprostredkovateľskej firmy pri dodávkach realizovaných žalobcom. V danom prípade žalobca nepreukázal reálne plnenie sprostredkovateľa, ktorého výsledkom by bolo uzavretie konkrétnej zmluvy medzi žalobcom a tretím subjektom v zmysle zákonnej definície. Realizácia sprostredkovateľskej činnosti ani výkonu technickej podpory predaja spoločnosťou EKM s. r.o. a O.. D. D. - Agentúra IQ+ sa nepodarilo zistiť ani správcovi dane formou miestnych zisťovaní. Súd sa stotožnil s právnym názorom a zisteniami žalovaného, na základe ktorých tento výdavok žalobcu neuznal. Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmu, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo, ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. Správca dane na základe vykonaných zistení zvýšil napadnutým prvostupňovým rozhodnutím základ dane žalobcovi o sumu, ktorú žalobcovi neuznal ako daňový výdavok vo výške XXX XXX, XX €, ktorú na základe odvolania žalobcu žalovaný znížil o výdavok súvisiaci s výdavkami na stravovanie v čiastke XXX,XX €. Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zák. č. 511/1992 Zb., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neustanovuje a ani nemôže stanoviť pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti. Iba daňové orgány posudzujú vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodnú o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti či vierohodnosti dôkazného prostriedku je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej posudzovanej veci, napr. rozpor vo výpovedi svedka, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom daňové orgány dochádzajú k záveru, ktoré skutočnosti je možné považovať za pravdivé (dokázané). Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vychádzal zo skutkových zistení, ktoré boli dostatočné na posúdenie veci. Súd v konaní nezistil takú vadu v postupe a rozhodnutí žalovaného, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.