Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/112/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201103 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: U. R., bytom E. I. XX, R. E., právne zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Mičunek, Holubyho 37, Pezinok proti žalovanému: Obvodný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/1253/JAN zo dňa 11.4.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : V žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.6.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/1253/JAN zo dňa 11.4.2011, ktorým žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu mesta Svätý Jur č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010, ktorým: 1/ vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na strane prvej zrušil text: „...na základe výsledkov tohto konania podľa § 88 ods. 1 písm. a) a b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ....“ a nahradil textom: „...na základe výsledkov tohto konania podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a ods. 6 písm. a) a § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ....“. 2/ zmenil znenie podmienky č. 1 výrokovej časti rozhodnutia, ktorej nové znenie je nasledovné: Stavba bude odstránená v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 3/ zmenil poslednú vetu v časti poučenie, ktorej opravné znenie je nasledovné: Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v roku 2009 umiestnila na pozemku parcela č. XXX zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. R. E. montovanú a demontovateľnú záhradnú chatu. Oznámením č. Výst./1449/537/2010- Po zo dňa 19.3.2010 bolo žalobkyni oznámené začatie konania o dodatočnom povolení stavby s výzvou na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby. Stavebný úrad požadoval splnenie 9 podmienok na preukázanie súladu stavby vrátane záväzného stanoviska mesta Svätý Jur. Žalobkyňa stanovisko nežiadala, nakoľko dopredu vedela, že toto bude záporné. Z uvedených dôvodov nežiadala ani o vydanie dodatočného stavebného povolenia, nakoľko stavba bola realizovaná s presvedčením, že vylepšenie pôvodného stavu nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Oznámením č. Výst./10969/1941/2010 zo dňa 2.11.2010 bolo žalobkyni oznámené začatie konania o odstránení stavby a upustenie od ústneho konania. Následne rozhodnutím č. Výst./1499/573/2010- Po zo dňa 21.12.2010 bolo žalobkyni nariadené odstránenie prízemnej montovanej drevenej stavby chaty vrátane betónovej základnej dosky a oporného múrika a následné uvedenie do pôvodného stavu s realizovaním spätného zásypu a opravy terénu s termínom odstránenia 30.6.2011. Toto rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním. Rozhodnutím č. A/2011/1253/JAN zo dňa 11.4.2011 bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené. Toto rozhodnutie je súčasťou rozhodnutia mesta Svätý Jur č. Výst./1499/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010, ktoré odvolací orgán v ostatných častiach ponechal v platnosti. Podľa žalobkyne predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Chata na odstránenie nie je stavbou v zmysle § 43 stavebného zákona, nakoľko nie je spojená pevne so zemou. Taktiež existuje rozpor v označení parciel, na ktorých sa stavby nachádzajú, keď v Oznámeniach č. Výst./1449/537/2010- Po zo dňa 19.3.2010 a č. Výst./10969/1941/2010 zo dňa 2.11.2010 sú uvedené parcely č. XXX a XXX a v rozhodnutí mesta Svätý Jur č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010 sa uvádza parcela č. XXX. K zriadeniu stavby nebol žalobkyni potrebný súhlas inej vlastníčky H.. E. M., nakoľko žalobkyňa je väčšinový vlastník a to jej dáva v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na zriadenie stavby. Nakoľko spoluvlastník so stavbou nesúhlasil, mal stavebný úrad konanie prerušiť. Stavebný úrad porušil kompetencie vyplývajúce mu z ust. § 90 ods. 4 stavebného zákona a to tým, že nariadil uviesť miesto do pôvodného stavu, čo je podľa žalobkyni v tomto čase nevykonateľné. Odvolací orgán pochybil okrem iného aj procesno-právne, keď vo výroku v ostatných častiach ponechal prvostupňové rozhodnutie v platnosti. Túto možnosť správny poriadok nepozná a podľa žalobkyne mal žalovaný v zmysle § 59 ods. 2 odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. A/2011/1253/JAN zo dňa 11.4.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 15.8.2011 uviedol, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, jeho správneho právneho posúdenia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníka konania. Žalovaný poukázal na ust. § 140, § 54, § 55 ods. 1, § 58a ods. 1 písm. a) a b), § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa stavebné práce realizovala bez právoplatného stavebného povolenia, čím sa dopustila porušenia vyššie vymenovaných ustanovení zákona. Stavebný úrad miestnym zisťovaním dňa 31.8.2009 zistil, že na pozemku parcela č. XXX a XXX v k.ú. R. E. boli realizované terénne úpravy, preto stavebný úrad vyzval vlastníkov pozemkov, žalobkyňu a H.. J. M., aby bezodkladne zastavili všetky práce na terénnych úpravách. Stavebný úrad vykonal dňa 8.10.2009 štátny stavebný dohľad na predmetných pozemkoch, ktorým zistil, že v stavebných prácach sa pokračovalo a bola realizovaná základová doska o rozmeroch 6 x 4 1 metra a oporný kamenný múrik bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobkyňa na ústnom pojednávaní vyhlásila, že stavebné práce realizovala bez vedomia druhého spoluvlastníka. Dňa 15.10.2010 vykonal stavebný úrad opätovne štátny stavebný dohľad, počas ktorého zistil, že žalobkyňa v stavebných prácach pokračovala a postavila na betónovej ploche drevenú chatu. Stavebný úrad zistil, že stavba chatky bola realizovaná bez právoplatného stavebného povolenia, a preto vyzval žalobkyňu na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom a chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Žalobkyňa však nepredložila žiadosť o dodatočné povolenie stavby a ani doklady, ktoré od nej stavebný úrad požadoval. Žalobkyňa taktiež nepreukázala snahu navodiť zákonný stav a zostala vo veci nečinná. Žalobkyňa nepovažuje chatu za stavbu podľa § 43 stavebného zákona, nakoľko nie je pevne spojená so zemou. Žalovaný k tomu uviedol, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 15.10.2010 zistil, že sa jedná o stavbu podľa § 43 stavebného zákona, nakoľko, aby sa objekt považoval za stavbu, je potreba úpravy podkladu, čo v danom prípade splnené bolo, nakoľko žalobkyňa vybudovala betónovú základovú dosku. V rozpore medzi jednotlivými parcelami žalovaný uviedol, že vo vydanom rozhodnutí, ktorým nariaďuje odstránenie stavby, je správne uvedená parcela č. XXX v k.ú. R. E.. Tvrdenia žalobkyne o tom, že v rozhodnutí nie je špecifikované miesto a chýba výmera a druh pozemku, je zo strany žalobkyne účelové, nakoľko stavebný úrad uviedol, že chata a oporný múrik sa nachádzajú na pozemku č. XXX. Stavebný úrad nemal dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona a konanie prerušiť, nakoľko žalobkyňa nepodala žiadosť o dodatočné povolenie stavby a ani nepredložila doklady, ktorými by preukázala súlad stavby s verejnými záujmami. Nečinnosťou žalobkyne bol založený dôvod na odstránenie stavby, ktorý má prednosť pred skúmaním vlastníckych práv a iných občiansko-právnych vzťahov. Žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko na zmenu boli dané dôvody. Na odstránenie stavby určil úrad pevnú lehotu, a preto bolo potrebné viazať uplynutie lehoty na okamih právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zmenil poučenie v časti týkajúcej sa možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. Žalovaný preto rozhodnutie zmenil a nedopustil sa žiadnych procesno-právnych chýb, keď v ostatných častiach ponechal rozhodnutie v platnosti. Formulácia o tom, že v ostatných častiach sa napadnuté rozhodnutie ponecháva nezmenené a v platnosti, má skôr vysvetľujúci charakter a nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. Výst./8549/343/11/2009 zo dňa 3.12.2009 mesto Svätý Jur, ako príslušný stavebný úrad uložilo žalobkyni, ako stavebníčke pokutu vo výške 200,- € podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nakoľko vlastník nehnuteľnosti - stavebník uskutočňoval terénne úpravy bez povolenia. Oznámením č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 19.3.2010 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a výzvou na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby bola stavebníčka vyzvaná na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.8.2009 a 24.9.2009 na predloženie potrebných dokladov na posúdenie, či zrealizovaná stavba na pozemku č. XXX a XXX nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Ďalej bola stavebníčka vyzvaná na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie obsahujúce údaje podľa § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v lehote 60 dní od doručenia oznámenia a výzvy. Stavebníčka bola zároveň poučená o tom, že ak doklady nebudú predložené v stanovenej lehote, bude nariadené odstránenie dotknutej stavby. Oznámením č. Výst./10969/1941/2010-Po zo dňa 2.11.2010 stavebný úrad oznámil začatie konania o odstránení stavby a upustenie od ústneho pojednávania, nakoľko stavebníčka v dodatočnom povolení stavby v určenej lehote nepreukázala súlad zrealizovanej stavby s verejným záujmom a ani nepožiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia stavby na pozemku č. XXX. Stavebný úrad upustil od ústneho konania, nakoľko pomery na stavbe sú mu známe a predložené doklady postačujú pre posúdenie predmetnej veci. Žalobkyňa reagovala na toto rozhodnutie listom, v ktorom je uvedené, že konala s najlepším úmyslom pri realizácii stavby chatky. Rozhodnutím č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010 mesto Svätý Jur, ako stavebný úrad príslušný na konanie v predmetnej veci na základe výsledkov konania podľa § 88 ods. 1 písm. a) a b), § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. nariadil stavebníčke odstránenie montovanej drevenej stavby chatky o rozmeroch 6 x 4,5 m vrátane betónovej základovej dosky a oporného kamenného múrika v dĺžke 5 m z pozemku č. XXX v lokalite X. P. v k.ú. R. E. a dala terén do pôvodného stavu. Zároveň bolo stavebníčke určených 7 podmienok: 1/ stavba bude odstránená do 30.6.2011 2/ odstránenie stavby a betónovej dosky na pozemku č. XXX 3/ dodržanie vyhlášky č. 532/2002 Z.z. 4/ búracie práce budú vopred ohlásené stavebnému úradu 5/ suť a materiál z búracích prác sa vyvezie na skládku, ktorá má povolenie na skládkovanie odpadu, o čom predloží stavebníčka doklad na MSÚ 6/ pri búracích prácach musí byť zabezpečená ochrana vlastníckych práv susedných nehnuteľností, ktoré, ak budú poškodené, náklady na odstránenie škody znáša stavebníčka 7/ stavebný dozor nad odstraňovaním stavby zabezpečí odborne spôsobilá osoba Prvostupňový správny orgán riadne zhodnotil skutkový stav a uviedol v rozhodnutí právne predpisy, z ktorých vychádzal. Na základe vykonaného šetrenia a najmä z dôvodu nepredloženia stavebným úradom požadovaných dokladov od stavebníčky, rozhodol úrad o odstránení stavby, nakoľko stavba je v rozpore s územno-plánovacou dokumentáciou mesta Svätý Jur. Žalobkyňa dňa 30.5.2011 žiadala o územno-plánovaciu informáciu od mesta Svätý Jur týkajúcu sa pozemku č. XXX a č. XXX. Z odpovede mestského úradu Svätý Jur zo dňa 30.6.2011 je zrejmé, že tieto pozemky nie sú určené na zastavanie. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že v čase kúpy na pozemku už stála chatka, ktorá bola nevyužiteľná a neestetická. Nakoľko na pozemok vstupujú cudzí ľudia a žalobkyňa si chcela svoje vlastníctvo chrániť, čo sa dalo iba postavením chaty a združovaním sa na mieste. Spoluvlastníčka pozemku H.. J. M. vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedla, že stavebníčka uskutočnila stavbu bez toho, aby bolo majetkovo právne vysporiadané vlastníctvo k nehnuteľnostiam a považuje rozhodnutie o odstránení za relevantné. Rozhodnutím č. A/2011/1253/JAN zo dňa 11.4.2011, ktorým žalovaný zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu mesta Svätý Jur č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010, ktorým: 1/ vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na prvej strane zrušil text: „... na základe výsledkov tohto konania podľa § 88 ods. 1 písm. a) a d) a § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ....“ a nahradil textom „... na základe výsledkov tohto konania podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a ods. 6 písm. a) a § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ...“ 2/ zmenil znenie podmienky č. 1 výrokovej časti rozhodnutia, ktorej nové znenie je nasledovné: Stavba bude odstránená v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 3/ zmenil poslednú vetu v časti poučenie, ktorej opravné znenie je nasledovné: Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. V tomto rozhodnutí žalovaný uviedol doterajší skutkový stav, uviedol právne predpisy, z ktorých vychádzal, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a uviedol, na základe akých podkladov vychádzal pri rozhodovaní. Zároveň stavebníka aj riadne poučil. K zákonnosti postupu správnych orgánov krajský súd považuje za potrebné dodať, že podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 6 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Podľa § 90 ods. 1 stavebného zákona, konanie o odstránenie stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Podľa § 90 ods. 2 stavebného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje, alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Podľa § 90 ods. 3 stavebného zákona, podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä: a.) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b.) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c.) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d.) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolanej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočívaná vo vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územno-plánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a podobne. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby, nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. V predmetnej veci krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že stavebníčka na parcele č. XXX v k.ú. R. E. vykonala stavebné úpravy v rozsahu spevnenia plochy betónovou doskou a na nej postavenej záhradnej chatky bez stavebného povolenia od príslušného stavebného úradu. Stavebný úrad vykonal šetrenie na mieste a to dňa 31.8.2009, 8.10.2009 a 15.10.2010 s tým, že po treťom štátnom stavebnom dohľade úrad zistil, že stavebníčka nerešpektovala nariadenie úradu z roku 2009 a svojvoľne pokračovala v realizácii stavby. Stavebný úrad následne začal skúmať, či túto stavbu nie je možné dodatočne povoliť v zmysle § 88a stavebného zákona. Úrad oznámením č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 19.3.2010 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a výzvou na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie obsahujúce údaje podľa § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v lehote 60 dní od doručenia oznámenia a výzvy. Stavebníčka bola zároveň poučená o tom, že ak doklady nebudú predložené v stanovenej lehote, bude nariadené odstránenie dotknutej stavby. Dôkazné bremeno preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočívala na žalobkyni, nakoľko je subjektom porušujúcim stavebný zákon. Žalobkyňa na výzvu nereagovala. Požadované doklady stavebnému úradu nepredložila. Súd má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Akákoľvek argumentácia žalobkyne, že záväzné stanovisko mesta Svätý Jur k predmetnej stavbe bude záporné, je irelevantné. Žalobkyňa sa v celej veci nesnažila navodiť zákonný stav a zostala vo veci nečinná. Dotknutý pozemok č. XXX sa nachádza v extraviláne, resp. v nezastavanej časti mesta Svätý Jur a je súčasťou lokality určenej schváleným územným plánom mesta Svätý Jur. Navyše podľa územno- plánovacej informácie zo dňa 1.6.2011 od stavebného úradu je zrejmé, že dotknuté pozemky nie sú určené na zastavanie. Nakoľko stavebníčka, resp. žalobkyňa bola v danej veci nečinná a nepreukázala súlad stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nemal inú možnosť, ako začať konanie o odstránení stavby. Správny orgán postupoval v súlade s § 88a ods. 2, 5 a 6 stavebného zákona, kde je taxatívne vymedzené, v akých prípadoch stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Súd opätovne poukazuje na to, že stavebníčka nepredložila stavebným úradom požadované dokumenty, neboli doložené stanoviská dotknutých orgánov, chrániace verejné záujmy, nebola predložená žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a navyše správny orgán vlastným zistením preveril ciele územného plánovania vyjadrené v územno-plánovacej dokumentácii mesta Svätý Jur. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď vydal rozhodnutie č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010, mesto Svätý Jur, ako stavebný úrad príslušný na konanie v predmetnej veci na základe výsledkov konania podľa § 88 ods. 1 písm. a) a b), § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. nariadil stavebníčke odstránenie montovanej drevenej stavby chaty o rozmeroch 6 x 4 1 metra vrátane betónovej základovej dosky a oporného kamenného múrika v dĺžke 5 m z pozemku č. XXX v lokalite X. P. v k.ú. R. E. a s príkazom dať terén do pôvodného stavu. Zároveň úrad určil stavebníčke 7 podmienok, podľa ktorých má stavebníčka pri odstraňovaní postupovať. Najmä stavba podľa tohto rozhodnutia mala byť odstránená do 30.6.2011. K námietke žalobkyne, že v rozhodnutiach sa nachádzajú rozdielne parcely, z ktorých má byť stavba odstránená, súd uvádza, že v rozhodnutí č. Výst./1449/573/2010-Po zo dňa 21.12.2010 sa nachádza vo výroku rozhodnutia parcela č. XXX a túto parcelu s odôvodnením svojho rozhodnutia uvádza aj žalovaný. Námietku žalobkyne v tom, že odvolací orgán pochybil okrem tohto aj procesno-právne, keď vo výroku v ostatných častiach ponechal prvostupňové rozhodnutie v platnosti, súd poukazuje na ust. § 59 ods. 2 a uvádza, že žalovaný opravil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď chýbali v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ustanovenia stavebného zákona, začiatok plynutia lehoty na odstránenie stavby a doplnil správne poučenie pre účastníka konania. V ostatnej časti mal žalovaný za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto ho v ostatných častiach potvrdil. Druhostupňovým rozhodnutím došlo k čiastočnej zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a súd má za to, že forma výroku o tom, že v ostatných častiach sa napadnuté rozhodnutie ponechalo v platnosti a nezmenené, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak by správny orgán neuviedol vo výroku, že v ostatných častiach ponecháva rozhodnutie v platnosti, subjekty, ktorým je toto rozhodnutie adresované, by mohli nadobudnúť pochybnosti o tom, ktoré časti odvolaním napadnutého rozhodnutia zostávajú v platnosti a ktoré nie. K námietke žalobkyne týkajúcej sa toho, že žalobkyňa je väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa krajský súd nevyjadroval, nakoľko táto námietka nebola predmetom odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K námietke žalobkyne, že miesto musí byť uvedené do pôvodného stavu, čo je v danom čase nevykonateľné súd uvádza, že stavebný zákon možnosť navrátenia miesta do pôvodného stavu pripúšťa a v nasledujúcom výkone rozhodnutia, bude len na žalobkyni, ktorá neuniesla dôkazné bremeno o súlade posudzovanej stavby s verejnými záujmami, aby miesto podľa § 90 stavebného zákona uviedla do pôvodného stavu v rozhodnutím stanovenej lehote. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť v zmysle § 250j ods. 1 OSP, nakoľko v žalobou napadnutom rozhodnutí, žalovaný uviedol skutkový stav, právne predpisy, z ktorých vychádzal, dôkazy, jednotlivo vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti a uviedol, na základe akých podkladov vychádzal pri svojom rozhodovaní. Súd má za to, že rozhodnutie žalovaného je po formálnej ako aj právnej stránke v súlade s platnými právnymi predpismi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.