Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/89/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201126 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201126.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EKOCENTER spol. s r.o., IČO: 17 310 709, Prístavná 100, Bratislava, zastúpeného: AK Gavorová, Heinrich & Partneri, spol. s r.o., IČO: 36 656 003, Lombardiniho 22/B, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 016 11/3974-11981/Hel zo dňa 19.04.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 43 960 016 11/3974-11981/Hel zo dňa 19.04.2011 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra, Odboru inšpekcie odpadového hospodárstva č. : 43 962 056 10/9323-37960/Pil zo dňa 21.12.2010 mení v časti týkajúcej sa celkovej výšky uloženej pokuty tak, že žalobca je povinný zaplatiť pokutu vo výške 8.250 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 22.06.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra, odboru inšpekcie odpadového hospodárstva č. 43 962 056 10/9323-37960/ Pil zo dňa 21.12.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta (celkovo 16.500 eur) za kontrolou zistené nedodržanie zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o odpadoch“ alebo ako „zákon“) a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva za kontrolované obdobie od 01.01.2009 do 15.11.2010 nasledovne: Žalobcovi podľa § 78 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch bola uložená pokuta vo výške 300 eur za to, že neohlasoval ustanovené údaje z evidencie, t.j. nepodával hlásenie o vzniku odpadov a nakladaní s ním príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, čím porušil § 19 ods. 1 písm. h/ zákona o odpadoch v nadväznosti na § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z.z.. Žalobcovi bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo výške 16.200 eur podľa § 78 ods. 2 písm. c/, d/ a g/ zákona o odpadoch za to, že - používal na sanáciu nelegálnej skládky odpadov nachádzajúcej sa na parc. č. 3085/9, v k.ú. Jelka, okrem povolených druhov interných odpadov aj zmes komunálnych odpadov, kartónové obaly, staré noviny, plastové fľaše, drevo, podlahové krytiny, plastové debničky a vedrá, starý čalúnený nábytok, gumené hadice, kryt z televízora, staré odevy a handry a biologicky rozložiteľné odpady, ďalej odpadové pneumatiky a plastové vrece s neznámym obsahom, t.j. ukladal tieto odpady na inom, ako na to určenom mieste, čím porušil § 18 ods. 3 písm. a/ zákona o odpadoch, - nemal odpady, ktoré využíval na rekultiváciu skládky, zaradené podľa Katalógu odpadov, čím porušil § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o odpadoch, - neviedol a neuchovával evidenciu odpadov, ktoré využíval na rekultiváciu skládky na evidenčných listoch odpadu, čím porušil § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch v nadväznosti na § 8 ods. 2 a § 9 ods. 3, 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z.z.. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty v danej výške nemal správny orgán dostatok dôvodov. Podľa žalobcu nemal povinnosť ani právny dôvod na požiadanie o zaradenie odpadov, ktoré využíval na rekultiváciu do Katalógu odpadov, lebo iné odpady ako povolené odpady na rekultiváciu nepoužíval a ani používať nemohol. Skládka pozostávala z interných povolených druhov odpadov na sanáciu a rekultiváciu skládky. Iné odpady, ktoré boli na skládke uložené, neuložil žalobca, ale tieto boli uložené tretími osobami, najmä rómskymi občanmi obce Jelka, o čom žalobca opakovane informoval starostu obce. Tretie osoby žalobcovi opakovane rozrezali pletivo a mimo pracovnú dobu vnikli na skládku, pričom táto skutočnosť kontrolou nebola vzatá vôbec do úvahy. Skutočnosť, že správny orgán zistil pri kontrole prítomnosť iných druhov odpadov, ktoré boli uložené na inom mieste ako na to určenom, ešte neznamená, že tieto iné druhy odpadov sa na sanáciu a rekultiváciu žalobcom aj skutočne využívali. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi odvolania, nebral do úvahy, podľa akého právneho predpisu žalobca vykonával svoju činnosť, keďže v danom prípade ide o dočasnú skládku odpadov. Žalobca tvrdil, že pri uložení výšky pokuty nemohla byť vzatá do úvahy skutočnosť, že žalobca ako účastník konania nemal zabezpečené váženie odpadov, preto nemohol zistiť množstvo odpadu, ktoré na skládku skutočne odkladal, keďže nebolo citované ustanovenie zákona, ktoré takúto povinnosť žalovanému ukladá. Taktiež pri uložení pokuty bola vzatá do úvahy skutočnosť, že konaním žalobcu ako účastníka konania došlo k ohrozeniu životného prostredia, keďže predmetná skládka odpadov sa nachádza v druhom stupni hygienického ochranného pásma pitnej vody, pričom podľa žalobcu relevantným dôkazom takéto konanie žalobcu nebolo žalovaným preukázané. Pokiaľ ide o žalovaným konštatovaný nedostatok v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o odpadoch, že zaraďovanie odpadov podľa Katalógu odpadov je jedna zo základných povinností každého držiteľa odpadu, žalobca uviedol, že túto skutočnosť správny orgán nevyhodnotil v súlade s právnymi predpismi. Žalobca mohol využívať pri činnosti odpady jednoznačne zaevidované v rozhodnutiach Obvodného úradu Galanta a obce Jelka s uvedením katalógových čísiel odpadov a keďže iné odpady ako v uvedených rozhodnutiach nemal právo žalobca využívať pri svojej činnosti, nebol ani právny dôvod, aby požiadal o zaradenie odpadov podľa vyhlášky č. 284/2001 Z.z., ktorá ustanovuje Katalóg odpadov. Ak by žalobca hodlal iné druhy odpadov ako v uvedených rozhodnutiach povolené využívať, musel by požiadať o zmenu rozhodnutí - rozšírenie druhov odpadov a až následne by mohol požiadať o ich zaradenie do Katalógu odpadov. Pokiaľ kontrolný správny orgán zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ dočasnej stavby používal iné ako povolené druhy odpadov, mal podľa názoru žalobcu taxatívne uviesť, ktoré iné druhy odpadov využíval a mal k nim priradiť príslušné katalógové číslo podľa Katalógu odpadov a mal mu uložiť aj príslušné opatrenie. Žalobca poznamenal, že činnosť prevádzkovateľa dočasnej skládky vykonával podľa § 8 ods. 2 písm. c/ bod 6 stavebného zákona a v jeho činnosti ide o činnosť smerujúcu k sanácii a rekultivácii skládky odpadov s cieľom jej uzavretia ako skládky, ktorá pôvodne vznikla ako nelegálna skládka. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného túto skutočnosť nerešpektovalo. Žalobca trvalo skládku neprevádzkuje, odpad nezhodnocuje, ani nezneškodňuje a ani nevykonáva zber odpadu. Sanuje a rekultivuje skládku odpadov podľa druhov odpadu, ktoré sú mu povolené príslušnými rozhodnutiami a v súlade s realizačným projektom. Podľa žalobcu sa žalovaný nedostatočne právne vysporiadal so skutočnosťou, že v danom prípade sa jedná iba o prevádzku dočasnej skládky a dočasnej stavby, ktorej účelom je postupovať podľa realizačného projektu a po ukončení skládky, skládku rekultivovať a monitorovať. Nejedná sa teda o bežnú prevádzku skládky odpadov v rozsahu zákona o odpadoch, ale podľa zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca tiež namietal, že žalovaný sa komplexne vo všetkých súvislostiach nevysporiadal s obsahom čiastkovej správy z monitoringu vôd z novembra 2010 vypracovanej obchodnou spoločnosťou Vodné zdroje Slovakia, s.r.o., ale z tejto správy vyňal v kontexte iba tú časť, ktorú podľa žalobcu použil na potvrdenie, že došlo k ohrozeniu životného prostredia v druhom stupni hygienického ochranného pásma pitnej vody. Podľa žalobcu z čiastkovej správy z monitoringu vôd je zrejmé, že výsledky monitorovania mali ovplyvniť aj iné skutočnosti, ako činnosť žalobcu (prevádzkovateľa dočasnej skládky odpadov) a pokiaľ správny orgán poukázal v súvislosti so zhoršením kvality životného prostredia na čiastkovú správu monitoringu vôd z novembra 2010, sú jeho tvrdenia sú nepresné. Žalobcovi bolo v rozhodnutí správneho orgánu vytknuté aj porušenie § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch, podľa ktorého je držiteľ odpadov povinný uviesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá a o ich zhodnotení a zneškodňovaní. Žalobca nemal v realizačnom projekte plánovanú stavbu váhy, stavebné a kolaudačné povolenie mu takúto podmienku nestanovilo, pričom množstvo odpadu určoval odhadom. Poukázal pritom na § 4 ods. 1 zákona č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov, podľa ktorého množstvo odpadu na určenie poplatku za uloženie odpadu na skládku zisťuje jej prevádzkovateľ vážením, ak nemá túto možnosť, zisťuje množstvo odpadu odborným odhadom, prípadne výpočtom. Žalobca nemá právnu povinnosť mať váhu na prevádzke skládky odpadov - sanácia a rekultivácia odpadu. Na základe hore uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.07.2011, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že z rozhodnutia prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu jednoznačne nevyplýva, či boli splnené kritéria správneho uváženia pri vydaní rozhodnutia, či vychádzali z pravidiel logického uvažovania a princípu spravodlivosti a či bral do úvahy dopad rozhodnutia na právne a iné vzťahy účastníkov konania žalovaný uviedol, že kontrolou bolo zistené, že žalobca pri sanácii a rekultivácii predmetnej skládky nedodržiaval podmienky vydaného rozhodnutia a využívania územia, takisto ani podmienky uvedené v projektovej dokumentácii a v zmluve uzatvorenej s obcou Jelka. Žalobca pri sanácii skládky nevyužíval výlučne povolené druhy odpadov, pričom mu bol vydaný súhlas len na odpady kategórie O (betón, tehly, zemina a kamenivo, výkopová zemina, zmiešané odpady zo stavieb a demolácií). Toto rozhodnutie sa nevzťahovalo na ďalšie odpady, ktorých prítomnosť na skládke zistil orgán kontroly, kedy v čase kontroly sa na skládke okrem uvedených stavebných odpadov nachádzali aj odpadové pneumatiky, plastové vrecia s neznámym obsahom, kartónové obaly, papier, plastové fľaše, drevo, podlahové krytiny, plastové debničky a vedrá, starý čalúnený nábytok, gumené hadice, kryt z televízora, staré odevy a handry a biologicky rozložiteľné odpady, ktoré boli zachytené vo fotodokumentácii pri obhliadke skládky dňa 14.10.2010. Pri kontrole bolo ďalej zistené, že pri prevádzkovaní skládky odpadov žalobca nevykonával jeden krát ročne monitoring vôd v súlade s vydaním rozhodnutím č. A 2001/16303-OŽP zo dňa 24.06.2002 o využívaní územia zlúčeného s rozhodnutím o umiestnení stavby Jelka skládka odpadov - sanácia a rekultivácia skládky. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pre uloženie pokuty v danej výške nemal dostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že vychádzajúc z obsahu spisu, predovšetkým fotodokumentácie, žalobca pri sanácii nelegálnej skládky odpadov okrem povolených druhov interných odpadov preberal obsluhou na skládke aj iné komunálne odpady a tieto ukladal na skládku. Kontrolou bolo zistené, že sa jednalo o zmes vyššie uvedených odpadov. To znamená, že tým, že preberal na predmetnú skládku nepovolené odpady a tieto odpady na skládku následne ukladal, dopustil sa porušenia § 18 ods. 3 písm. a/ zákona o odpadoch. Správny orgán vymenoval v protokole z kontroly a následne vo svojom rozhodnutí všetky odpady, ktoré boli zistené kontrolou, čo bolo potvrdené aj fotodokumentáciou vyhotovenou pri kontrole a ktorá je súčasťou spisového materiálu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nepovolené odpady boli na skládke umiestnené tretími osobami, žalovaný uviedol, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že odpady boli na skládke preberané obsluhou skládky bez akejkoľvek kontroly ich množstva a druhov. Nepovolené odpady sa nachádzali nielen pri plote ale na celom telese skládky. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že nepovolené druhy odpadov, vrátane nebezpečných odpadov, sú vo veľkom rozsahu zabudované v celom profile telesa skládky a podľa ich vzhľadu a stavu sa na skládke nachádzajú dlhšie časové obdobie. Názor žalobcu, že pri vykonávaní sanácie a rekultivácie skládky sa na jeho konanie zákon o odpadoch nevzťahuje, je podľa žalovaného v priamom rozpore s § 1 ods. 3 zákona o odpadoch, v ktorom je taxatívne vymedzené, pri vykonávaní ktorých činností sa zákon neaplikuje. Podľa § 2 ods. 5 zákona o odpadoch nakladanie s odpadmi je zber odpadov, preprava odpadov, znehodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania. Žalovaný poukazujúc na znenie § 2 ods. 7, 11, 18, § 69 a § 73 ods. 1 zákona o odpadoch s námietkou žalobcu nesúhlasil, považoval ju za účelovú. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemal právny dôvod na požiadanie o zaradenie odpadov podľa Katalógu odpadov, lebo iné odpady ako povolené na rekultiváciu nepoužíval ani používať nemohol, žalovaný uviedol, že zaraďovanie odpadov podľa Katalógu odpadov je jedno zo základných povinností každého držiteľa odpadu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o odpadoch. Žalobca ako držiteľ odpadov bol povinný ich zaradiť podľa Katalógu odpadov, viesť a uchovávať o nich evidenciu a ohlasovať údaje z evidencie príslušnému obvodnému úradu životného prostredia (§ 19 ods. 1 písm. h/ zákona o odpadoch). Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou ohľadom výšky uloženej pokuty, ktorú považoval žalobca za neprimerane prísnu. Pri stanovení výšky pokuty už prvostupňový orgán vzal do úvahy závažnosť porušení zákona o odpadoch zistených kontrolou v tom, že činnosťou žalobcu prišlo k ohrozeniu životného prostredia, nakoľko predmetná skládka odpadov sa nachádza v druhom stupni hygienického ochranného pásma regionálneho zdroja pitnej vody, na štrkopiesčitom podloží, kde sa hladina podzemnej vody pohybuje v hĺbke 2,2-4 m pod povrchom terénu a priamo na telese skládky sa podľa predloženej dokumentácie nachádza vodná plocha. Žalobca ukladal na skládku nepovolené druhy odpadov a tieto preberal bez akejkoľvek kontroly a neviedol o nich evidenciu. Výška pokuty bola stanovená komplexne za všetky zistené porušenia, ich závažnosť a za vzniknuté alebo reálne poškodenia a potenciálny vplyv na zložky životného prostredia. Pokiaľ žalobca namietal, že pri určovaní výšky pokuty nemohla byť vzatá do úvahy skutočnosť, že nemal zabezpečené váženie odpadov, keďže nebolo citované ustanovenie zákona, ktoré takúto povinnosť ukladá, žalovaný uviedol, že podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch je držiteľ odpadov povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá. Vyhláška č. 283/2001 Z.z. v § 8 ods. 2 a § 9 ods. 3 a4 v spojitosti s prílohou č. 3 vyhlášky upravuje vedenie evidencie o odpadoch s tým, že okrem iných skutočností musí obsahovať aj údaj o množstve odpadov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie o využívaní územia, podľa ktorého cieľom sanácie a rekultivácie predmetnej skládky odpadov je vylúčiť ďalšie nekontrolované ukladanie odpadov, obmedziť a následne odstrániť ďalšiu kontamináciu podzemných vôd. V tomto rozhodnutí (str. 4 bod 5) je stanovené, že prevádzkovateľ zabezpečí kontrolu dodávky odpadu, overenie deklarovaných údajov o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu. Taktiež v kolaudačnom rozhodnutí (str. 2) v podmienkach užívania stavby sú definované podmienky súvisiace s ochranou životného prostredia, kedy sa stanovuje žalobcovi rešpektovať ukladanie povolených druhov stavebných odpadov a vedenie evidencie o množstve a druhoch dovezených odpadov na skládku. Z uvedeného jednoznačne a nepochybne vyplýva povinnosť žalobcu zisťovať a evidovať množstvá a druhy odpadov využívaných pri sanácii a rekultivácii skládky. Tvrdenie žalobcu o odbornom odhade množstva dovezeného a využitého odpadu pri zavážaní skládky je použité až pri konaní k žalobe, čo svedčí o jeho špekulatívnom využití žalobcom, zrejme na základe hľadania dodatočných argumentov. Výška pokuty bola stanovená komplexne za všetky zistené porušenia, ich závažnosť a vzniknuté alebo reálne poškodenie a potenciálny vplyv na zložky životného prostredia. Žalovaný zároveň upozornil na to, že žalobca sa pri argumentácii vzťahujúcej sa k stanoveniu množstva odpadu odborným odhadom odvoláva už na neplatný zákon č. 327/1996 Z.z., ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov s účinnosťou od 01.02.2004. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že relevantným spôsobom nebolo preukázané ohrozenie životného prostredia skládkou v druhom stupni hygienického ochranného pásma zdroja pitnej vody. V danom prípade sa jedná o vodný zdroj nadregionálneho významu. Nelegálne skládky a ukladanie odpadu do vyťažených štrkových jám sa považuje na najzávažnejší potenciálny zdroj miestneho znečistenia vôd. V ochrannom pásme druhého stupňa sa nepripúšťa žiadna činnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť znečistenie vodárenského zdroja, prísun zložiek, ktoré môžu v organizme ľudí alebo zvierat pôsobiť nepriaznivo, alebo ktoré môžu negatívne ovplyvniť senzorické vlastnosti vody. Takýmito zdrojmi znečistenia alebo ohrozenia vodárenských zdrojov sú, alebo môžu byť jestvujúce stavby alebo pripravované stavby, výrobné závody, technologické procesy a rôzne činnosti. Z čiastkovej správy, na základe správnej úvahy v medziach platného práva a s ohľadom na protiprávny skutkový stav, bol žalovaný povinný zaoberať sa len tou časťou, ktorá sa konania bezprostredne týkala a ktorá kooperuje s celkovými závermi výsledkov šetrenia činnosti žalobcu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je v časti namietanej výšky uloženej pokuty dôvodná a preto v súlade s § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán na základe podnetu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vykonal v dňoch 14.10. a 15.11.2010 kontrolu v prevádzke žalobcu Jelka skládka odpadov - sanácia a rekultivácia skládky. Kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.01.2009 do ukončenia kontroly dňa 15.11.2010. V predmetnej lokalite na parc. č. 3085/9 v k.ú. Jelka sa nachádza skládka odpadov, ktorá vznikla ako nelegálna a neorganizovaná skládka stavebných odpadov, stavebnej sutiny a výkopových zemín v lokalite po nelegálnej ťažbe štrkov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. obec Jelka predložila žalobcovi dňa 26.06.2000 záväznú objednávku na likvidáciu uvedenej divokej skládky, predmetom ktorej bolo odstránenie nelegálnych skládok, na ktoré bola obec Jelka upozornená Obvodným úradom v Galante, odborom životného prostredia. Podľa objednávky žalobca ako realizátor rekultivácie bol povinný vypracovať projekt na odstraňovanie nelegálnych skládok, ku ktorému Obvodný úrad v Galante rozhodnutím č. A 2001/16303- OŽP zo dňa 24.06.2002 vydal rozhodnutie o využívaní územia zlúčené s rozhodnutím o umiestnení stavby Jelka - skládka odpadov, sanácia a rekultivácia skládky. Uvedené rozhodnutie stanovilo pre vykonanie rekultivácie upraviť územie zavozením približne 200 000 m3 výkopových zemín a interných odpadov tak, že ročne sa plánuje doviesť 10-15 000 m3 materiálu počas nasledujúcich 10-15 rokov. Obec Jelka, úsek územného rozhodovania a stavebného poriadku, vydala kolaudačné rozhodnutie na stavbu Zariadenie staveniska pre obsluhu skládky - prevádzkovanie skládky - dočasná stavba, ktorým povolil užívanie dočasnej stavby pod č. TT/617/2004 zo dňa 06.07.2004 (ďalej aj ako „kolaudačné rozhodnutie“), za účelom vylúčenia ďalšieho nekontrolovaného ukladania odpadov, s cieľom obmedziť a následne odstrániť ďalšiu kontamináciu podzemných vôd, znečistenie ovzdušia úletom ľahkých častí odpadu, vyplavovanie odpadu alebo výluhov do povrchových vôd. Sanácia a rekultivácia v zmysle objednávky mala byť východiskom pre revitalizáciu nepriaznivej situácie v stave flóry a fauny alúvia (naplaveniny), resp. sprievodnej aluviálnej flóry a fauny Malého Dunaja. V protokole č. 138 vypracovaného po vykonaní kontroly dňa 15.11.2010 sa žalobca vyjadril, že berie na vedomie zistené závady a sľubuje okamžitú nápravu. V priebehu správneho konania sa žalobca k zisteným nedostatkom vyjadril písomne listom zo dňa 24.11.2010 a ku konaniu o uložení pokuty uviedol, že všetky body uvedené v zisteniach o nedostatkoch rieši. Prvostupňový správny orgán, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva, rozhodnutím č. 43 962 056 10/9323-37960/Pil zo dňa 21.12.2010 žalobcovi uložil pokutu (celkovo 16.500 eur) za kontrolou zistené nedodržanie zákona o odpadoch (výrok je opísaný v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozsudkom, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe. Ako východiskovú otázku spochybňovanú žalobcom v rámci jeho žalobných námietok posudzoval súd to, či sa na žalobcu vzťahuje zákon o odpadoch. Podľa § 2 ods. 5 zákona o odpadoch nakladanie s odpadmi je zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania. Podľa § 2 ods. 7 zákona o odpadoch zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3. Podľa § 2 ods. 11 zákona o odpadoch skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov. Podľa § 2 ods. 18 zákona o odpadoch skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj miesto, na ktorom pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby (interná skládka), ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje zariadenie, kde sa ukladajú odpady na účel ich prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde sa budú upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať, ak čas ich uloženia pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje spravidla tri roky, alebo pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok. Žalobca na prevádzke Jelka - skládka odpadov, sanácia a rekultivácia skládky realizoval rekultiváciu pôvodne nelegálnej skládky na základe zmluvy s obcou Jelka, rozhodnutia o využívaní územia zlúčeného s rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 24.06.2002 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 06.07.2004. Proces rekultivácie mal trvať 10-15 rokov a spočíval v zavození skládky približne 200 000 m3 výkopových zemín a interných odpadov. Účelom vyššie uvedeného bolo vylúčenie ďalšieho nekontrolovaného ukladania odpadov, odstránenie ďalšej kontaminácie podzemných vôd, znečistenia ovzdušia, vyplavovania odpadu alebo výluhov do povrchových vôd. Opísaná činnosť žalobcu, ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona, bola činnosťou spravovanou zákonom o odpadoch a preto podliehajúca ním ustanoveným povinnostiam, kontrole a v prípade jeho porušenia i určeným sankciám. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. K jednotlivým zisteniam porušenia zákona o odpadoch žalobcom pri prevádzkovaní predmetnej skládky, ktoré boli zistené správnym orgánom, súd nemá výhrady, pretože tieto z vykonaného dokazovania bez pochýb vyplynuli, boli správnym orgánom zdokumentované a žalobcom priamo v konaní neboli takéto závery spochybnené. Podľa § 19 ods. 1 písm. h/ zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný ohlasovať ustanovené údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva; v prípade komunálnych odpadov len vtedy, ak nebolo súčasťou štatistického hlásenia povolenie na jeho sprístupnenie. Žalobca nepodával hlásenie o vzniku odpadov a nakladaní s ním príslušnému obvodnému úradu životného prostredia ako mu to ukladá § 19 ods. 1 písm. h/ zákona o odpadoch v nadväznosti na § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z.z.. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný zaraďovať odpady podľa Katalógu odpadov [§ 68 ods. 3 písm. e)]. Podľa § 68 ods. 3 písm. e) zákona o odpadoch zoznam odpadov všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivín podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov. Žalobca nemal odpady, ktoré využíval na rekultiváciu skládky, zaradené podľa Katalógu odpadov, čím porušil § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o odpadoch. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ zákona o odpadoch zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom. Žalobca používal na sanáciu nelegálnej skládky odpadov nachádzajúcej sa na parc. č. 3085/9, v k.ú. Jelka, okrem povolených druhov interných odpadov aj zmes komunálnych odpadov, kartónové obaly, staré noviny, plastové fľaše, drevo, podlahové krytiny, plastové debničky a vedrá, starý čalúnený nábytok, gumené hadice, kryt z televízora, staré odevy a handry a biologicky rozložiteľné odpady, ďalej odpadové pneumatiky a plastové vrece s neznámym obsahom, t.j. ukladal tieto odpady na inom mieste, ako na to určenom, napriek tomu, že to zakazuje § 18 ods. 3 písm. a/ zákona o odpadoch. Podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch v nadväznosti na § 8 ods. 2 a § 9 ods. 3, 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z.z. držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá, a o ich zhodnotení a zneškodnení Žalobca neviedol a neuchovával evidenciu odpadov, ktoré využíval na rekultiváciu skládky na evidenčných listoch odpadu, hoci je podľa § 19 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch povinný. Žalobca tvrdil, že sa na neho uvedená povinnosť nevzťahovala poukazujúc pritom na § 4 ods. 1 zákona č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov, podľa ktorého množstvo odpadu na určenie poplatku za uloženie odpadu na skládku zisťuje jej prevádzkovateľ vážením. Súd dáva do pozornosti, že zákon č. 327/1996 Z.z., ktorý žalobcom uvádzaný postup umožňoval, bol zrušený zákonom č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov účinným od 01.01.2005. V kontrolovanom období (od 01.01.2009 do 15.11.2010) podľa aktuálnej zákonnej úpravy bol žalobca povinný množstvo odpadu zisťovať vážením na skládke. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nepovolené odpady boli na skládke umiestnené tretími osobami, túto skutočnosť súd úplne nevylučuje, avšak z priloženej fotodokumentácie mal za preukázané, že nepovolené druhy odpadov sú vo veľkom rozsahu zabudované v celom profile telesa skládky a podľa ich vzhľadu a stavu sa na skládke nachádzajú dlhšie časové obdobie. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný. Z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že niet pochýb, že žalobca tým, že prevádzkoval skládku odpadu vyššie opísaným spôsobom, dopustil sa iných správnych deliktov podľa zákona o odpadoch. Kontrolou bolo zistené, že žalobca pri sanácii a rekultivácii predmetnej skládky nedodržiaval podmienky vydaného rozhodnutia o využívaní územia, ani podmienky uvedené v projektovej dokumentácii a v zmluve uzatvorenej s obcou Jelka, nakoľko používal na sanáciu nelegálnej skládky odpadov okrem povolených druhov interných odpadov aj zmes komunálnych odpadov a iné druhy odpadov. Konanie žalobcu ohrozilo životné prostredie. I keď s týmto tvrdením žalobca nesúhlasil, tým, že žalobca preberal na skládku odpady bez kontroly, v dôsledku čoho došlo k ukladaniu nepovolených a neznámych odpadov, k ohrozeniu životného prostredia nepochybne došlo. Navyše predmetná skládka odpadov sa nachádza v druhom stupni hygienického ochranného pásma zdroja pitnej vody. Tento záver správne vyslovil správny orgán na základe podkladov zadovážených v správnom konaní, predovšetkým to vyplýva z podnetu na začatie konania, fotodokumentácie, čiastkovej správy z monitoringu vôd zo dňa 18.11.2010, protokolu z vykonanej kontroly a vyjadrenia žalobcu ku konaniu ale i zo spojeného rozhodnutia o využívaní územia a umiestnení stavby zo dňa 24.06.2002 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 06.07.2004, ktoré boli už opísané vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný (prvostupňový správny orgán) dostatočne zrozumiteľne a podrobne špecifikoval porušenia zákona žalobcom zistené pri kontrole, presne špecifikoval delikty, ktorých sa žalobca dopustil a v neposlednom rade vysvetlil, prečo aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov. Preto súd nemal dôvod posúdiť konanie žalobcu inak, ako ho hodnotil správny orgán. Žalobca vo svojej žalobe namietal výšku uloženej sankcie ako aj kritéria, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty riadil. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Podľa § 78 ods. 1 písm. g/ zákona o odpadoch pokutu do 6 638, 78 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nesplní ohlasovaciu povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. h), § 20 ods. 2 písm. b), § 21 ods. 1 písm. g) a n), "§ 48f ods. 5 písm. b), § 48f ods. 6 písm. b), § 42 ods. 5 písm. b), § 42 ods. 12 písm. b), § 43 ods. 5 písm. b), § 43 ods. 7 písm. b), § 44 ods. 6 písm. b), § 44 ods. 7 písm. b), § 44a ods. 5 písm. b), § 44a ods. 6 písm. b), § 46 ods. 6 písm. b), § 46 ods. 7 písm. b), § 48 ods. 8 písm. b), § 48 ods. 9 písm. b), § 54 ods. 5 písm. b), § 54 ods. 6 písm. b) a § 54i ods. 5 písm. b) alebo v hláseniach uvedie nepravdivé údaje. Podľa § 78 ods. 2 písm. c/ zákona o odpadoch pokutu do 16 596, 95 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá uloží alebo zneškodní odpad v rozpore s § 18 ods. 3 písm. a) až c). Podľa § 78 ods. 2 písm. d/ zákona o odpadoch pokutu do 16 596, 95 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezaraďuje odpad podľa Katalógu odpadov v súlade s § 19 ods. 1 písm. a). Podľa § 78 ods. 2 písm. g/ zákona o odpadoch pokutu do 16 596, 95 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nevedie alebo neuchováva evidenciu podľa § 19 ods. 1 písm. g), § 20 ods. 2 písm. a), § 21 ods. 1 písm. f), § 42 ods. 5 písm. a), § 42 ods. 12 písm. a), § 43 ods. 5 písm. a), § 43 ods. 7 písm. a), § 44 ods. 6 písm. a), § 44 ods. 7 písm. a), § 44a ods. 5 písm. a), § 44a ods. 6 písm. a), § 46 ods. 6 písm. a), § 46 ods. 7 písm. a), § 48 ods. 8 písm. a), § 48 ods. 9 písm. a), § 48f ods. 5 písm. a), § 48f ods. 6 písm. a), § 54 ods. 5 písm. a), § 54 ods. 6 písm. a) a § 54i ods. 5 písm. a) alebo nevedie prevádzkovú dokumentáciu podľa § 21 ods. 1 písm. e) alebo v nich uvádza nepravdivé údaje. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca sa dopustil viacerých porušení zákona napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty viacerých správnych deliktov. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa názoru súdu sa žalovaný (prvostupňový správny orgán) dopustil pochybenia tým, že v danom prípade nepoužil tzv. absorpčnú zásadu, ale výšku pokuty vyjadril zvlášť v dvoch častiach výroku pri dvoch skupinách deliktov. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 28/2007, v ktorom sa konštatuje, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analógiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym deliktom určená). Nie je bez právneho významu, že použitie absorpčnej zásady pri trestaní za viacčinný súbeh, pri spáchaní viacerých správnych deliktov tým istým subjektom, je na jeho prospech. V danom prípade došlo ku spáchaniu viacerých správnych deliktov vo viacčinnom súbehu. Takisto je pravdou, že správny poriadok ani zákon o odpadoch neupravuje špeciálne postup správneho orgánu pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov. Je preto potrebné použiť analógiu s trestným zákonom a v danom prípade potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu. Správny orgán teda uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V prípade preskúmavanom súdom sa žalobca dopustil iných správnych deliktov, za ktoré zákon o odpadoch ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny orgán mohol uložiť sankciu za ktorýkoľvek zo štyroch porušení zákona predstavujúci iný správny delikt a to podľa §§ 78 ods. 2 písm. c/ alebo 78 ods. 2 písm. g/ alebo 78 ods. 2 písm. h/ zákona o odpadoch. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O. s. p.), ale aj jej správnosť, keď môže dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. Jej výška závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Správne uváženie o otázkach, v ktorých zákon dáva priestor správnemu orgánu na voľnú úvahu, je preskúmateľné súdom iba v tom rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Ak však správny súd zistí, že použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napr. zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom stanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie a. i.), takéto rozhodnutie je nezákonné a ako také ho súd zruší (§ 250j ods. 2 O. s. p.). V prípade, že správna úvaha bola použitá zákonným spôsobom, avšak správny súd dospel k záveru, že o peňažnej sankcii malo byť rozhodnuté inak, využije v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. tzv. moderačné oprávnenie a správnu úvahu nahradí vlastným uvážením. Moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že rozhodujúce správne orgány neaplikovali pri určení výšky pokuty absorpčnú zásadu. Ďalej za podstatné súd považuje to, že kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Čo však možno správnym orgánom vytknúť je, že nevzali pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že ide o prvé konanie tohto druhu voči žalobcovi, kedy predtým neboli u neho zaznamenané porušenia zákona o odpadoch, že po zistení porušení zákona začal ihneď s odstraňovaním protiprávneho stavu, čo konštatovali aj pracovníci správneho orgánu vykonávajúci kontrolu a potvrdil to aj žalovaný na pojednávaní pred súdom. Ide o také okolnosti, na ktoré má správny orgán prihliadať pri určení výšky pokuty, čo však žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) neurobil. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty na hornej hranici zákonnej sadzby za príliš prísne. Súd využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a v zmysle § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vyhovel len jednej z viacerých námietok uvedených v žalobe, pričom je potrebné poukázať aj na to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, ale súd dospel k záveru, že na takýto postup nebol dôvod a napadnuté rozhodnutie zmenil len do tej miery, že zmiernil sankciu, ktorú správny orgán uložil žalobcovi. Žalovanému podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.