Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201245 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána E.. J. H., bytom P. XX, T., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislava so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu Č. k.: 0167/2004, Zn.: 1539/07/6226/2010/D zo dňa 9.6.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k.: 0167/2004, Zn.: 1539/07/6226/2010/ D zo dňa 9.6.2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. k.: 0167/2004, Zn.: 1539/07/6226/2010/D zo dňa 9.6.2011 odporca podľa zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že: I. navrhovateľ je v podiele 1 k celku oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ zákona a spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. l/, o/ zákona; II. s poukazom na ust. § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona mu priznal právo na náhradu za nehnuteľnosť v pôvodnom katastrálnom území T. - S., PK vložky č. XXXX, PK parc. č. XXXXX o výmere 584 m2, druh pozemku: roľa; III. za použitia § 3 ods. 1 písm. l/, m/ zákona navrhovateľovi nepriznal vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu za nehnuteľnosť v pôvodnom katastrálnom území T. - S., PK vložky č. XXXX, PK parc. č. XXXXX o výmere 2645 m2, druh pozemku: roľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.6.211. Uviedol v ňom, že je pravdou, že u odporcu si uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX (ďalej len !pozemok“) sám a vo svojom mene. Ďalej dôvodil, že: a/ Podľa rozhodnutie Štátneho notárstva v Bratislave zn.: D 845/92 z 5.11.1992 zdedil (po svojom otcovi) pozemok v celosti. b/ Podľa LV č. XXXX Správy katastra nehnuteľností v Bratislave je vlastníkom predmetného pozemku. c/ Pokiaľ ide o plné moci udelené mu jeho bratmi uviedol, že tieto doložil do spisu odporcu na základe jeho výzvy odporcu. d/ Neverí, že až 28.11.2008 odporcovi uviedol, že iba časť pozemku bola použitá na vyvlastnenie a že nežiada pôvodný pozemok, ani nežiada zbúrať na ňom postavené nehnuteľnosti a nežiada ani peniaze, ale žiada rozhodnúť o vrátení vlastníctva alebo práva na náhradný pozemok. e/ Namietal čudné zdôvodnenie priznaného práva za pozemok v podiele 1 k celku. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 11.7.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. K námietkam ad. a/, b/ uviedol, že s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c/ zákona ak pôvodný vlastník zomrie, oprávnenými osobami sú jeho deti a manžel, všetci rovnakými dielom a preto ak si nárok uplatnil iba navrhovateľ, jeho nárok predstavuje iba 1 z podielu pôvodného vlastníka. Tiež uviedol, že pri rozhodovaní bol viazaný vyššie uvedeným ustanovením zákona a preto tvrdenie navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní že iba on je na základe dedičského rozhodnutia vlastníkom pozemku, nemohol akceptovať. K námietke ad. c/ uviedol, že konaní o uplatnenom nároku navrhovateľa vyzval navrhovateľa iba dva razy na doplnenie podkladov, avšak ani raz na doplnenie plnomocenstiev svojich bratov. K námietkam ad. d/, e/ uviedol, že navrhovateľ na ústnom pojednávaní pred odporcom (13.12.2007) uviedol, že jednotlivé časti pozemku boli použité na účel vyvlastnenia, ako to tvrdili aj ostatní účastníci konania. Poukázal tiež na skutočnosť, že pri následnom ústnom pojednávaní, ktoré bolo spojené s obhliadkou pozemku sa konštatuje, ktoré časti pozemku boli a ktoré neboli použité na účel vyvlastnenia. Tiež uviedol, že v aktualizovanom LV č. XXXX zo 4.7.2011 sa parcela E KN č. XXXXX nenachádza. V ďalšom dôvodil, že pokiaľ mu to zákon dovoľoval, rozhodol o náhrade za určenú časť pozemku. Zúčastnené osoby sa na súdnom pojednávaní k návrhu vyjadrili zhodne tak, že sa stotožňujú z vyjadrením odporcu k veci a preto žiadajú napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ z vlastného popudu zabezpečil na pojednávaní prítomnosť svojich bratov p. Dominika Polakoviča a p. Ing. Vojtecha Polakoviča. Súd však nepokladal za potrebné vypočuť ich ako svedkov, nakoľko predmetom konania bolo riešenie právnych a nie skutkových otázok v zmysle podaného opravného prostriedku Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého zistil nasledovné: 1. Navrhovateľ sám a vo vlastnom mene dňa 6.2.2004 požiadal v zmysle zákona o navrátenie pozemku v kat. území S., LV č. XXXX, parc. č. XXXXX , orná pôda, z ktorého bolo v prospech Ministerstva národnej bezpečnosti v Bratislave vyvlastnených 2071 m2 a v prospech Dopravného podniku Bratislava 1138 m2, pričom prehlásil, že jeho otec (p. R. H.) náhradu za tieto pozemky neprebral. Z celkovej výmery 3229m2 parcely č. 1XXXX si teda uplatnil navrátenie vlastníctva vo výmere spolu 3209m2. 2. Podľa PK vložky č. XXXX (T.) vlastníkom parcely č. XXXXX o výmere 3229 bol od 22.4.1950 p. R. H., ktorý zomrel 23.5.1987 a mal 4 deti - navrhovateľa, Dominika H., Máriu H. a Vojtecha H. (rozh. ŠN Bratislava III. č. D 845/92). Závet nezanechal. 3. Rozhodnutím ÚNV v Bratislave zn.: XI/1-198-1951/1 z 29.10.1951 v spojení s rozhodnutím totožného orgánu zn.: XI/1-198-1951/2 z 30.11.1951 bola pre Ministerstvo národnej bezpečnosti v Bratislave (vyvlastniteľ) o. i. vyvlastnená časť z pozemku vlastnícky patriaceho p. R. H., zapísaného v PK vložke č. XXXX, parc. č. XXXXX a to z celkovej výmery 3229 m2 výmera 2071 m2. Rozhodnutím totožného orgánu zn.. XI/1-198-1951/3 z 3.7.1952 bola určená náhrada za vyvlastnenú časť pozemku vo výške 14 497,- Kčs (v starej mene). Vyvlastniteľ bol povinný v tejto súvislosti zložiť zábezpeku v sume 508 980,- Kčs, ktorá zábezpeka bola vložená ako súdny depozit (oznámenie Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave z 26.8.1952). Podľa oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave z 23.6.1954 boli z depozitného účtu v zmysle rozvrhového uznesenia Ľudového súdu Bratislava z 23.3.1953 vyplatené výplaty podľa pripojeného odpočtu (v prípade p. R.a 2391,- Kčs - po prepočte v zmysle peňažnej reformy zák. č. 41/1953 a nar. MF č. 196/1953 a po započítaní úrokov, trov). 4. Rozhodnutím Odboru výstavby Obvodného národného výboru Bratislava - Nové mesto zn.: Výst.-330-2570/1961-St/19 z 22.12.1961 bola v prospech Dopravného podniku mesta Bratislavy vyvlastnená o. i. časť z pozemku vlastnícky patriaceho p. R. H., zapísaného v PK vložke č. XXXX, parc. č. XXXXX a to vo výmere 43 m2 za náhradu 17,20 Kčs. Rozhodnutím totožného orgánu zn.. Výst-330-251/ a-66-St/14 zo 14.3.1966 došlo v prospech Dopravného podniku mesta Bratislavy k vyvlastneniu časti pozemku vlastnícky patriaceho p. R. H., zapísaného v PK vložke č. XXXX, parc. č. XXXXX a to vo výmere spolu 1138 m2 za náhradu - za iný pozemok v zmysle § 16 vyhl. č. 73/1964 Zb. 5. Navrhovateľ vo svojom odvolaní z 26.11.2008 voči pôvodne vydanému rozhodnutiu odporcu vo veci č.j.: (167/2004), zn.. 1538/07/4823/2008/D z 30.10.2008 uviedol, že žiadosť o navrátenie vlastníctva podal sám vo svojom mene s vedomím svojich žijúcich súrodencov. 6. Odporca vyzval navrhovateľa na doplnenie svojej žiadosti listami z 1.3.2004 a z 31.3.2006. Ako to vyplýva z ich obsahu v žiadnej nebol navrhovateľ vyzvaný na založenie akýchkoľvek plnomocenstiev. 11.12.2006 navrhovateľ doručil odporcovi plnomecentvo datované 11.1.2004, podľa ktorého mu bratia Ing. Vojtech H. a Dominik H. udelili plnú moc na ich zastupovanie v reštitučnom konaní podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Podľa overovacej pečiatky plnomocenstvá boli podpísané 13.12.2006. 7. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného u odporcu dňa 13.12.2007 o. i. vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že pozemky boli otcovi vyvlastnené bez náhrady, že nevie či otec žiadal náhradný pozemok, ale že žiadny pozemok nedostal. Ak by otec niečo prevzal znamenalo by to, že by s vyvlastnením súhlasil. Tiež uviedol, že jednotlivé časti pozemku boli použité na účel vyvlastnenia. 8. Zo zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s obhliadkou, konaného 15.4.2010 o. i. vyplynulo, že na účely vyvlastnenia neboli použité časti pozemku, konkretizované v zápisnici. Podľa spätnej identifikácie zo dňa 16.6.2010 ide o časti pozemku v spoločnej výmere 584 m2. Podľa ust. §2 ods. 2 písm. c/ zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti., Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. l/, m/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 73/1964 Zb. Ministerstva financií o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností orgán rozhodujúci o vyvlastnení vo svojom rozhodnutí o poskytnutí náhradného pozemku len vysloví, že vyvlastnenému prislúcha náhrada v pozemku. Náhradný pozemok poskytne okresný národný výbor, v obvode ktorého je vyvlastňovaný pozemok a na žiadosť vyvlastňovaného prevedie náhradný pozemok do jeho vlastníctva. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke týkajúcej sa priznanému právu na náhradu za časť pozemku o výmere 584 m2 vo výške podielu 1 (námietka ad. e/) a k námietke že mu mala byť priznaná náhrada v podiele 1/1 (námietka ad. a/, b/): Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Niet pochýb o tom, že pôvodným vlastníkom pozemku bol otec navrhovateľa p. R. H. v celosti, ktorý zomrel 23.5.1987 a mal 4 deti - navrhovateľa, Dominika H., Máriu H. a Vojtecha H.. V čase smrti ženatý nebol, závet nezanechal. (rozh. ŠN Bratislava III. č. D 845/92). Pretože pôvodný vlastník zomrel pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva podľa zákona (31.12.2004), nastúpili na jeho miesto ako oprávnené osoby jeho deti, každé rovným dielom (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona). Z uvedeného je zrejmé, že každé dieťa pôvodného vlastníka je oprávnenou osobou v zmysle zákona v podiele 1. Ak by si teda všetky deti pôvodného vlastníka uplatnili nárok v zmysle zákona, každému by v prípade splnenia ďalších zákonných podmienok prináležalo vlastníctvo v podiele 1. Nakoľko si však nárok na navrátenie vlastníctva uplatnil iba navrhovateľ, jemu prináleží prípadne prinavrátené vlastníctvo iba v podiele 1. Výpočet podielu, ktorý odporca uviedol v časti I. a II. Napadnutého rozhodnutia je teda správny a je v súlade so zákonom. Navrhovateľ tiež dôvodil, že z rozhodnutia ŠN Bratislava III. č. D 845/92 z 5.11.1992 vyplýva, že po poručiteľovi (otcovi - pôvodnom vlastníkovi) zdedil o. i. celý pozemok parc. č. XXXXX a že teda je vlastníkom pozemku, čo preukazoval výpisom z LV č. XXXX z 10.4.2000, podľa ktorého vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXXX o výmere 1138 m2 , orná pôda je on na základe vyššie uvedeného rozhodnutia štátneho notárstva. Tomuto súdu neprináleží komentovať toto rozhodnutie štátneho notárstva, faktom však ostáva, že: 1/ Ak by navrhovateľ bol skutočne vlastníkom tejto časti pozemku, nemal by dôvod uplatniť si nárok na navrátenie vlastníctva k nemu podľa zákona. 2/ Je zrejmé, že navrhovateľ mohol zdediť po otcovi - pôvodnom vlastníkovi (poručiteľovi) iba to, čo poručiteľ vlastnil v čase smrti. Ako to vyplýva z vyššie konkretizovaných vyvlastňovacích rozhodnutí, ako aj zo samotného uplatnenia práva na prinavrátenie vlastníctva podľa zákona navrhovateľom, vlastníctvo k pozemku prešlo na štát, resp. na dopravný podnik a to v čase, ktorý predchádzal smrti poručiteľa. Tieto subjekty pozemok aj užívali. 3/ Ak by aj navrhovateľ (napriek vyššie uvedenému) zdedil pozemok po otcovi, pre prinavrátenie vlastníctva k nemu výlučne v prospech navrhovateľa (v zmysle zákona) by k takémuto prededeniu muselo dôjsť za predpokladu existencie závetu (§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona), ktorá skutočnosť však v tomto prípade nenastala. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu, ktorý určil osobu navrhovateľa ako oprávnenú v zmysle zákona a to v podiele 1 je správné a v súlade so zákonom. K námietke, týkajúcej sa plnomocenstiev udelených bratmi navrhovateľa (námietka ad. c/): Táto námietka zjavne nesúvisí s prejednávanou vecou, nakoľko sám navrhovateľ v nej uviedol, že plnomocenstvá svojich bratov založil odporcovi v domnienke, že ich zakladá v súvislosti s navrátením vlastníctva k urbariátnemu majetku - teda k inému konaniu pred odporcom. Súd poznamenáva, že navrhovateľ nikdy netvrdil, že nárok v prejednávanej veci uplatnil za svojich bratov - naopak opakovanie v priebehu konania dôvodil, že nárok si uplatnil sám a vo svojom mene. Táto skutočnosť vyplýva o. i. aj z obsahu odvolania zo dňa 26.11.2008, podaného voči rozhodnutiu odporcu v tejto veci zo dňa 30.10.2008 (následne zrušené rozsudkom tunajšieho súdu). Je však potrebné poznamenať, že odporca nikdy navrhovateľa nevyzval v tomto konaní na založenie akýchkoľvek plnomocenstiev. K obsahu plnomocenstiev a včasnosti ich udelenia sa súd nevyjadruje, nakoľko to vo vzťahu k prejednávanej veci a k vyššie uvedenej argumentácii nie je potrebné. K námietke ad. d/, ktorou navrhovateľ žiadal prinavrátiť mu vlastníctvo k pozemku a to formou náhrady (zjavne smerujúca voči negatívnej časti rozhodnutia - výroku označeného ako „III.“): Ani táto námietka nie je dôvodná. Úvodom tejto časti odôvodnenia súd poznamenáva, že výmera pozemku pôvodného vlastníka bola 3229 m2. K jeho vyvlastneniu došlo viacerými vyvlastňovacími rozhodnutiami, konkretizovanými vyššie, podobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ si uplatnil právo na prinavrátenie vlastníctva iba v rozsahu 3209 m2. (v skladbe 2071 m2 + 1138 m2). Odporca v časti II. výroku rozhodnutia uznal, že z vyvlastnenej výmery pozemku pozemok vo výmere 584 m2 neslúžil účelu vyvlastnenia a preto v tejto časti navrhovateľovi v podiele 1 priznal právo na náhradu. V zostatku výmery pozemku - 2645 m2 právo nepriznal z dôvodu nesplnenia podmienky § 3 ods. 1 písm. l/, m/ zákona. Súd sa stotožnil s názorom odporcu. Pokiaľ ide o vyvlastnenie v prospech bývalého Ministerstva národnej bezpečnosti v Bratislave (2071 m2), podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia bola za toto vyvlastnenie určená náhrada v peniazoch vo výške 14 497,- Kčs (v starej mene). Ako to vyplýva z dokladov založených v spise (oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave vyššie konkretizované, relácie Ľudového súdu Bratislava), vyvlastniteľ v zmysle vydaného vyvlastňovacieho rozhodnutia poukázal na pokrytie náhrad za vyvlastnenie zábezpeku vo výške 508 980,- Kčs, ktorá bola vložená ako súdny depozit (oznámenie Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave z 26.8.1952). Podľa oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave z 23.6.1954 boli z depozitného účtu v zmysle rozvrhového uznesenia Ľudového súdu Bratislava z 23.3.1953 vyplatené výplaty podľa pripojeného odpočtu (v prípade p. R. H. 2391,- Kčs - po prepočte v zmysle peňažnej reformy zák. č. 41/1953 a nar. MF č. 196/1953 a po započítaní úrokov, trov). Z uvedených dokladov je zrejmé, že náhrada za vyvlastnený pozemok musela byť pôvodnému vlastníkovi pozemku vyplatená. Ak by tomu tak nebolo, Ľudový súd Bratislava by postupoval obdobným spôsobom ako v prípade mal. R.. Ž. (písomný záznam na oznámení Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave z 23.6.1954), resp. by nedošlo k zrušeniu bežného podúčtu na ktorom bola zábezpeka uložená (totožné oznámenie z 23.6.1954). Možno teda spoľahlivo konštatovať, že vyvlastnenie časti pozemku vo výmere 2071 m2 sa uskutočnilo za náhradu a pozemok slúžil a slúži účelu vyvlastnenia, teda nebola naplnená podmienka navrátenia vlastníctva (§ 3 ods. 1 písm. l/, m/ zákona). Pokiaľ ide o vyvlastnenie v prospech Dopravného podniku mesta Bratislavy (1138 m2), podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia sa toto vyvlastnenie uskutočnila v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy (zmysle § 16 vyhl. č. 73/1964 Zb.) za náhradu vo forme náhradného pozemku. Ods. 3 citovaného ust. § 16 vyhl. č. 73/1964 Zb. však požadoval súčinnosť osoby, ktorej bol pozemok vyvlastnený (v danom prípade pôvodného vlastníka pozemku) v to, že mal požiadať o prevedenie náhradného pozemku do jeho vlastníctva. Podľa navrhovateľa náhradný pozemok do vlastníctva pôvodného vlastníka (otca navrhovateľa) prevedený nebol, pričom ani z dokladov založených v spise odporcu táto skutočnosť nevyplýva. Podľa navrhovateľa jeho otec tak neurobil z dôvodu, že by tým v podstate súhlasil s vyvlastnením. I keď o takomto postoji pôvodného vlastníka možno polemizovať, faktom ostáva, že pôvodný vlastník nepostupoval v zmysle vyššie citovaného ust. vyhl. č. 73/1964 Zb. Takéto správanie sa pôvodného vlastníka, dôsledkom ktorého bolo neprevedenie náhradného pozemku do jeho vlastníctva za vyvlastnenú časť pozemku, však nie je možné pričítať na vrub orgánu, ktorý mal v tom čase vykonať pridelenie náhradného pozemku (Finančný odbor Mestského národného výboru v Bratislave). Iná situácia by nastala v prípade, ak by pôvodný vlastník v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy o pridelenie - prevedenie náhradného pozemku požiadal a i napriek tomu by náhradný pozemok nebol do jeho vlastníctva prevedený, čo však nie je prípad pôvodného vlastníka v prejednávanej veci. Ak teda pôvodný vlastník pozemku neposkytol potrebnú a uvedeným právnym predpisom predpokladanú súčinnosť pri tejto naturálnej reštitúcii, nie je možné takýto skutkový stav vyhodnotiť ako vyvlastnenie bez náhrady. Možno teda spoľahlivo konštatovať, že vyvlastnenie časti pozemku vo výmere 1138 m2 sa uskutočnilo za náhradu a pozemok slúžil a slúži účelu vyvlastnenia, teda nebola naplnená podmienka navrátenia vlastníctva (§ 3 ods. 1 písm. l/, m/ zákona). Pretože určenie osoby navrhovateľa ako oprávnenej v podiele 1 je v súlade so zákonom, pretože vyvlastnenie pozemku v rozsahu uplatneného nároku sa vykonalo za náhradu, pričom ani ostatné navrhovateľove námietky neboli dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. z/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).