Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201277 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, zastúpený Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/010612/ TKP zo dňa 17.05.2011, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/010612/TKP zo dňa 17.05.2011 a rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. ObÚ/BA/0VVS3-2011/05466 zo dňa 10.02.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 25.07.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného SVS-OP-2011/010612/TKP zo dňa 17.05.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava č. ObÚ/BA/OVVS3-2011/05466 zo dňa 10.02.2011, ktorým zastavil konanie o priestupku podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. s odôvodnením, že žalobca ako navrhovateľ prejednania priestupku neodstránil vady návrhu, keďže na výzvu ObÚ BA neuviedol, ktorú fyzickú osobu označil za páchateľa priestupku. Žalobca podal Obvodnému úradu v Bratislave návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa ust. § 21a ods. 1 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého sa mal dopustiť žalobcovi neznámy pracovník Ministerstva spravodlivosti SR porušením povinnosti vyplývajúcej z ust. § 19 ods. 3 ZSI rozhodnúť o rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 30.08.2010. Žalovaný rozhodnutie o zastavení konania založil na právnom názore, že v prípade navrhovaného priestupku musí navrhovateľ uviesť identifikačné údaje konkrétnej osoby, ktorú považuje za páchateľa, pričom doručením návrhu na prejednanie priestupku začne správne konanie, ktoré sa vedie voči navrhovateľom označenej osoby, ako obvinenému. Žalobca si myslí, že takýto výklad nemá oporu v zákone a je ústavne nekonformný. Neuvedenie presných identifikátorov páchateľa pritom nie je prekážkou toho, aby správny orgán vo veci konal. Pokiaľ by dal žalobca za pravdu správnemu orgánu, že doručením návrhu na prejednanie priestupku začne priestupkové konanie, v ktorom už nie je možné vykonať objasňovanie, nič správnemu orgánu nebráni využiť inštitút do šetrenia priestupkov podľa ust. 69 zák. č. 372/1990 Zb. a ako orgánu oprávnenému priestupky objasňovať vykonať úkony, ktoré identifikuje páchateľa a voči tomuto bude následne konať. Návrh na prejednanie návrhového priestupku je iba podmienkou začatia konania o priestupku, nezačínaním však konanie. Ust. § 67 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. nehovorí o tom, ako sa začína konanie o priestupku, určuje iba, že priestupky sa prejednávajú buď ex offo, alebo na návrh, t.j. pri niektorých priestupkoch má správny orgán povinnosť konať iba vtedy, ak mu to navrhne postihnutá osoba. Ust. § 68 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ktoré má všeobecnú povahu sa vzťahuje tak na návrhové ako aj na nenávrhové priestupky, určuje podklady na začatie konania medzi nimi aj správu o objasňovaní priestupku, a nasledujúce ust. § 68 ods. 3 všeobecne určuje, že správny orgán môže buď vec odložiť alebo v určenej lehote začať konanie o priestupku. So znením ust. § 67 ods. 3, pritom korešponduje aj ust. § 66 ods. 2 písm. f/, podľa ktorého sa oneskorený návrh na prejednanie priestupku odloží bez vydania rozhodnutia. Pokiaľ by konanie o návrhovom priestupku začalo už doručením návrhu, neprichádzalo by do úvahy odloženie veci ale muselo by sa zastaviť konanie. Výklad, podľa ktorého postupoval žalovaný pritom znemožňuje podanie návrhu na prejednanie priestupku v prípade priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám, ak sú spáchane nečinnosťou pri vybavovaní žiadosti o informácie či porušením povinnosti podľa ZSI netýkajúcich sa vybavenia žiadostí o informácie. V prípade nečinnosti povinnej osoby dotknutá osoba pochopiteľne nemôže vedieť, ktorý zamestnanec povinnej osoby mal povinnosť konať, pričom je vysoko pravdepodobné, že osoba bude ignorovať aj ďalšie úkony dotknutej osoby, ktorými sa bude snažiť zistiť, kto porušenie jej práv zavinil. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa písomne vyjadril dňa 16.09.2011 a vo vyjadrením uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal kompletný spisový materiál a zastáva názor, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového a právneho stavu platného v čase spáchania skutku. Žalobca podal návrh na prejednanie priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa § 21a ods. 4 zákona o slobode informácií v návrhu musí byť uvedené kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označil za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. Podľa § 6 zák. č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz ten kto dal na konanie príkaz. Žalobca označil v návrhu za páchateľa Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak podľa vyššie uvedených ustanovení právnická osoba nemôže byť páchateľom priestupku, pretože v rámci posudzovania zodpovednosti za priestupok sa zohľadňuje princíp individuálnej zodpovednosti. Preto je nevyhnutné označenie fyzickej osoby ako páchateľa priestupku. Keďže v danom prípade ide o návrhový priestupok je správny orgán povinný prejednať len skutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu. Žalobca bol listom zo dňa 24.11.2010 vyzvaný na doplnenie návrhu a poučený o právnych následkoch v prípade, že návrh nedoplní o náležitosti, o ktoré žiadal správny orgán. Žalobca v odpovedi na túto výzvu uviedol, že mu identita osoby, ktorá sa dopustila priestupku nie je známa, keďže k jeho spáchaniu došlo nečinnosťou a ostatné náležitosti o doplnenie, ktorých žiadal správny orgán sú uvedené v podanom návrhu na prejednanie priestupku. Žalovaný mal po preštudovaní spisového materiálu za to, že žalobca nevyčerpal všetky možnosti na určenie páchateľa priestupku a neprimerane vyžadoval od správneho orgánu zistenie skutočnosti, ktoré mali byť zrejmé jemu už pri podaní návrhu na priestupok. Napriek tomu si správny orgán vyžiadal listom zo dňa 14.12.2010 stanovisko a písomnosti od ministersky spravodlivosti SR a je teda zrejmé, že mal snahu zistiť konkrétneho páchateľa priestupku. Ministerka spravodlivosti v odpovedi na tento list uviedla, že vzhľadom k reorganizácie rozkladovej komisie práve v čase, kedy bol navrhovateľom podaný rozklad a súvisiacich technických a organizačných problémov, z ktorých bolo potrebné sa vysporiadať a na ktorých riešení participovalo viacero zamestnancov ministerstva spravodlivosti ako aj externých členov rozkladovej komisie, nie je možné takúto osobu označiť. Žalovaný zastáva názor, že postupom prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu nedošlo k nezákonnému zásahu, neutrpel ujmu na svojich právach rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a preto navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2013 o 9,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 19.11.2010 podal návrh na prejednanie priestupku Obvodnému úradu v Bratislave na úseku práva na prístup k informáciám podľa ust. § 21a ods. 1 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z.. Obvodný úrad v Bratislave výzvou zo dňa 24.11.2010, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.12.2010 na doplnenie návrhu. Rozhodnutím OÚ Bratislava zo dňa 25.11.2010 bolo konanie prerušené po dobu doplnenia návrhu na prejednanie priestupku. Dňa 08.12.2010 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená odpoveď žalobcu na výzvu na doplnenie návrhu na prejednanie priestupku. Listom zo dňa 14.12.2010 OÚ Bratislava si vyžiadal písomné stanovisko od Ministerstva spravodlivosti SR. Dňa 18.01.2011 bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa písomné stanovisko ministerky spravodlivosti. Dňa 10.02.2011 OÚ Bratislava rozhodnutím č. ObÚ-BA-OVVS3-2011/05466 zastavil konanie. Dňa 18.02.2011 žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP-2011/010612/TKP dňa 17.05.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 2 ods. 1 ZSI, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ods. 2 uvedeného zákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa ods. 3 povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a 2. Podľa ods. 4 osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Podľa § 21a ods. 1 priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto: a/ vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b/ vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c/ poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Podľa ods. 3 priestupok podľa ods. 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku. Podľa ods. 4 k návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. Podľa § 4 zák. č. 372/1990 o priestupkoch, za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal, alebo mal konať, ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SVS- OP-2011/010612/TKP zo dňa 17.05.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. ObÚ-BA-OVVS3-2011/05466 zo dňa 10.02.2011, ktorým bolo konanie o priestupku zastavené, pretože žalobca neuviedol, ktorú fyzickú osobu označuje za páchateľa priestupku. Správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím zastavil konanie vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám z dôvodu, že žalobca v lehote určenej správnym orgánom neodstránil nedostatky podania. Žalobca podal návrh na prejednanie priestupku. Podľa ust. § 21a ods. 4 zákona o slobode informácií, v návrhu musí byť uvedené kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal. Za páchateľa priestupku označil zástupca navrhovateľa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, skutok mal byť spáchaný porušením povinnosti rozhodnúť o rozklade žalobcu do 15 dní od jeho doručenia, čím mala byť naplnená skutková podstata priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií tým, že zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula podľa žalobcu dňa 29.09.2010. Žalovaný má za to, že žalobca nevyčerpal všetky možnosti na určenie páchateľa priestupku a neprimerane vyžadoval od správneho orgánu zistenie skutočnosti, ktoré mali byť zrejmé jemu už pri podávaní návrhu na priestupok. Podanie návrhu na prejednanie priestupku je súčasťou výkonu práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ zákon postihuje nečinnosť povinnej osoby ako priestupok, je neprípustný taký výklad formálnych požiadaviek návrhu na prejednanie priestupku, ktorého dôsledkom bude faktické znemožnenie iniciovať priestupkové konanie samotnou povinnou osobou v prípade priestupkov spáchaných nečinnosťou. Takýto postup bude v rozpore s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a bezdôvodne a nezmyselne bude popreté právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy. Podľa názoru súdu je potrebné prihliadnuť aj na okolnosť, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ods. 2 ako povinné osoby určuje aj právnické osoby, v dôsledku čoho je dostatočné na začatie konania o priestupku označenie právnickej osoby, ktorá nesprístupnenie informácií spôsobila. Úlohou správneho orgánu prejednávajúceho priestupok bude objasniť na základe organizačného poriadku alebo iných organizačných aktov označenie právnickej osoby, ktorá konkrétna fyzická osoba príkaz obmedzujúci informácie vydala alebo, ktorá za tento príkaz zodpovedá a zvlášť konanie takejto osoby naplnilo znaky priestupku na prejednanie, ktorého dal podnet žalobca. V zmysle § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v súvislosti s § 6 priestupkového zákona, ani nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať oznámenie tohto údaju, pretože jeho zistenie bolo v danom prípade možné len v spolupráci s povinnou osobou, ktorá ma na výsledku veci protichodný záujem. Žiadne ustanovenie priestupkového zákona nebránilo správnemu orgánu, aby si uvedený údaj zistil v konaní o návrhu žalobcu. Konajúci súd je toho názoru, že návrhové priestupky sú priestupky, pri ktorých individuálny záujem dotknutej osoby na stíhaní páchateľov prevažuje nad všeobecnými záujmami. Z toho vyplýva, že takéto priestupky sa stíhajú iba vtedy, ak má na ich stíhaní záujem dotknutá osoba. Požiadavka na formálne náležitosti návrhového priestupku má iba poriadkový charakter a jej účelom je, aby návrh bol natoľko zrozumiteľný, že správnemu orgánu bude dostatočne zrejmé, čo je jeho predmetom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom vo výške 314,18 eur pozostávajúce z tarifnej odmeny za 2 úkony po 123,50 eur; paušálnej náhrady výdavkov 2 x 7,41 eur a 20% DPH zo základu vo výške 52,36 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.