Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/134/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201286 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Q.. T. Y., bytom M. XX, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Peter Vačok, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-80/2011 zo dňa 2.6.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-80/2011 zo dňa 2.6.2011, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 59 zo dňa 16.2.2011 o prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru a rozklad žalobcu zamietol. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že dňa 21.12.2010 vykonával žalobca službu ako člen hliadky spoločne s veliteľom hliadky M.. L.. D. F.. Podľa inštruktáže pred nástupom do služby mal žalobca s veliteľom v čase od 7.30 hod. do 15.30 hod. vykonávať administratívne práce na útvare a odpočinok mali naplánovaný od 12.30 hod. do 13.00 hod.. Napriek tejto inštruktáži žalobca s veliteľom odišli o 11.30 hod. z OO PZ Bratislava bez súhlasu nadriadeného, pričom stálej službe oznámili, že idú na obed. O 12.00 hod. na diaľničnom hraničnom priechode Čunovo - Rajka žalobca zastavil motorové vozidlo, ktoré viedol vodič P. X. z Q.. Podľa vyjadrenia vodiča policajt, ktorý ho zastavil, vyžiadal doklady. Predložený občiansky preukaz policajt označil za falošný a požadoval iný doklad totožnosti. Vodič mu predložil cestovný pas Slovenskej republiky a zdravotný preukaz na svoje meno a žalobca ich odovzdal veliteľovi hliadky. Žalobca požiadal vodiča o otvorenie batožinového priestoru a zadných dvier za vodičom a tieto priestory prehľadal. Pri prehliadke zadných bočných dvier našiel žalobca v čiernom vrecku zabalené balíčky s obsahom cudzej meny - maďarské forinty - vo väčšom množstve. Žalobca upozornil vodiča, že pri hraniciach môže mať 10.000,- €. Vodič vysvetlil, že podniká v Poľsku, kde má päť obchodov a teraz sa mu darí. Žalobca ukázal veliteľovi hliadky nájdené peniaze. Veliteľ hliadky sa vodiča spýtal, či im nedá niečo na kávu. Vodič im ukázal, že pri sebe má 480,- € a 800,- poľských zlotých. Nato veliteľ hliadky povedal, že to je málo, že keď nezaplatí daň, tie peniaze sú čierne, nečisté. Vodič oponoval a žalobca s veliteľom vodiča vyzvali, aby ich nasledoval na útvar. Cestou na útvare žalobca s veliteľom zastavili, vystúpili z auta a žiadali od vodiča 2.000.000,- HUF s tým, že uvedenú sumu napísali prstom do snehu. Vodič nesúhlasil, žalobca mu povedal, že si ich oni traja rozdelia rovnakým dielom. Vodič opäť nesúhlasil. Žalobca na kapotu vozidla prstom napísal sumu 1.000.000,- HUF a túto sumu postupne znižovali. Nakoniec žalobca povedal, že si berie z balíčka tie najväčšie bankovky a z nájdeného množstva si zobral 4 kusy bankoviek v nominálnej hodnote 5.000, - HUF a v 26 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10.000,- HUF, čo v súhrne bolo 280.000,- HUF. Žalobca išiel za veliteľom hliadky sediacim v aute a ukázal mu odobraté peniaze. Veliteľ hliadky mu cez okno auta podal osobné doklady a doklady k vedeniu vozidla vodiča. Hliadka odišla z miesta bez toho, aby vodičovi vydala potvrdenie o prevzatí peňazí. Vodič pokračoval v jazde smerom do Maďarskej republiky a konanie policajtov hneď telefonicky oznámil svojmu kamarátovi L. T. z Q. a z dôvodu, že neovláda dobre slovenský jazyk ho požiadal o oznámenie udalosti na políciu, čo tento hneď vykonal. Žalobca v žalobe opísal skutkový stav svojho obvinenia s tým, že žalobca svoju vinu popiera a poukazuje na to, že skutok sa nezakladá na pravde. Je toho názoru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca poukázal v rozklade na to, že vec bola posúdená tendenčne. Priebeh udalosti popísal v rozklade. V rozklade uviedol, že asi o 8.00 hod. sa na služobnom motorovom vozidle presunul s veliteľom na hraničný priechod Bratislava Čunovo na základe pokynu príslušníka stálej služby OO PZ. Výjazd bol uskutočnený z titulu doprevádzania občanov Slovinskej republiky. Počas cesty späť na útvar žalobca a veliteľ videli vozidlo ich kolegov, ktorí strážili odstavené kamióny slovinských majiteľov. Nakoľko kolegovia z miesta odchádzali, tak sa žalobca ako aj veliteľ na tomto mieste zastavili s tým, že sa chceli porozprávať s majiteľmi kamiónov, od ktorých chceli získať informácie o krádeži kamiónov. Asi o 12.10 hod. cez hraničný prechod prechádzal vodič na osobnom motorovom vozidle Toyota. Vodič nemal zapnutý bezpečnostný pás a teda v zmysle zákona žalobca vodiča zastavil a vyzval na predloženie dokladov. Z obsahu dokladov zistil, že ide o občana Slovenskej republiky. Žalobca mu oznámil, že sa dopustil priestupku a súčasne ho vyzval na otvorenie batožinového priestoru. Kontrola bola vykonaná s cieľom, či osoba nepreváža veci pochádzajúce z trestnej činnosti, prípadne či neprenáša hľadané osoby. Predložené doklady prevzal veliteľ, ktorý vodiča riešil za spáchaný priestupok. Žalobca vodičovi oznámil, že za priestupok mu bude uložená pokuta vo výške 60,- €. Žalobca videl, že vodič je pomerne nervózny a sám sa vyjadril, že sa veľmi ponáhľa. Žalobca sa od veliteľa neskôr dozvedel, že vodič odmietol podpísať pokutové bloky a že pokutu uhradil v určenej výške, avšak vo forintoch. Počas kontroly bol žalobca s veliteľom vyzvaný službukonajúcim príslušníkom operačného strediska, aby išli preveriť hlásené problémy na L. ulici č. XX v Q.. Po chvíli čakania pred vchodom im otvorila jedna pani. Po vstupe do vchodu zistili, že ďalšie poschodia sú blokované elektrickým zámkom. Pracovníčka jednej firmy ich výťahom vyviezla na 12. poschodie. Nakoľko z bytu nevychádzali žiadne zvuky a nikto neotváral, žalobca sa spojil s operačným dôstojníkom, ktorého o situácii informoval. Ten odpovedal, aby počkali na mieste, že zistí u oznamovateľky, čo sa deje. Po chvíli volal späť, že môžu odísť, lebo oznamovateľka sa už v byte nenachádza. Počas cesty späť na útvar sa žalobca s veliteľom zastavili na najbližšej zmenárni, ktorá bola na HP Jarovce - diaľnica. Žalobca už v podanom rozklade poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov správny orgán nemal rozhodnúť len na základe výpovede jedného svedka ignorujúc ostatné dôkazy. V predmetnej veci je zrejmé, že prvostupňový správny orgán pri hodnotení skutkových okolností vychádzal len z výpovede vodiča, pričom bez ďalšieho spochybnil výpovede príslušníkov policajného zboru. Žalovaný uvádzal aj ďalšie dôkazy. Tie však dokumentujú len tú skutočnosť, že žalobca spolu s veliteľom vykonal služobný zákrok. Z týchto dôkazov nie je možné vyvodiť správanie sa príslušníkov policajného zboru počas zákroku. Úlohy policajného zboru a jeho príslušníkov sú veľmi špecifické. Často sa dostávajú policajti do situácie, že pri služobnom zákroku sú priamymi svedkami len oni a adresáti zásahu. Predmetným konaním vytvára prvostupňový správny orgán a žalovaný nebezpečný precedens. Počas služobného zákroku totiž bude stačiť, aby adresát tohto zákroku vypovedal v neprospech policajta. Napriek policajtovej aj inej svedeckej výpovedi bude mať výpoveď adresáta zákroku silnejšiu váhu a bude znamenať pre policajta disciplinárne konanie, poprípade prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný nepreukázal, že boli splnené podmienky uvedené v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Tvrdenia žalovaného, že služobný pomer je potrebné posudzovať prísnejšie, bez ďalšieho nemôže obstáť. Podľa žalobcu sa mal žalovaný vysporiadať s otázkou, či v danej veci išlo o porušenie zvlášť hrubým spôsobom a či ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tieto skutočnosti neboli žalovaným dostatočne preukázané. V prípade porušenia treba diferencovať aj intenzitu porušenia. Intenzita porušenia pre naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru musí byť čo najvyššia. Zákon pritom pripúšťa aj nižšiu intenzitu porušenia. Takéto porušenie však nemôže mať za následok prepustenie zo služobného pomeru. Je nesporné, že nároky na policajtov s ohľadom na výkon ich činnosti sú čo najvyššie. Podľa žalobcu, pri posudzovaní intenzity porušenia príslušníkmi slovenskej informačnej služby nie je možné odvolávať na porovnávanie s ostatnými zamestnancami štátnej služby podľa všeobecnej úpravy a zamestnancami vykonávajúcimi prácu podľa zákonníka práce. Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ osobitne pre vybrané subjekty ustanovuje zvláštnu úpravu, ktorá rozoznáva porušenie, porušenie hrubým spôsobom a porušenie zvlášť hrubým spôsobom. Žalovaný sa tak pri aplikácii § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. mal vysporiadať s tým, či sa príslušník dopustil porušenia, porušenia hrubým spôsobom alebo porušenia zvlášť hrubým spôsobom. Musí pritom vychádzať len z možných porušení príslušníkov policajného zboru, nakoľko všeobecné porušenie zamestnancov štátnej služby a zamestnancov v súkromnom sektore je upravené v iných zákonoch. Žalovaný taktiež neuvádza, prečo predmetné porušenia kvalifikuje ako porušenia žalobcov uskutočnené zvlášť hrubým spôsobom, nevysporiadal sa s tým, či ním považované porušenie malo znaky porušenia zvlášť hrubým spôsobom podľa zákona o štátnej službe príslušníkov a či ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca poukazuje na to, že odborový zväz vydal nesúhlasné stanovisko k jeho prepusteniu. Poukazoval pritom na prezumpciu neviny. Prepustenie je podľa žalobcu obrovským zásahom do základného ľudského práva na prácu a žalovaný bol preto povinný postupovať tak, aby vyvrátil všetky pochybnosti týkajúce sa nezákonnosti prepustenia žalobcu. Žalovaný v napádanom rozhodnutí nepreukázal, prečo znevýhodnil výpoveď policajtov voči výpovedi vodiča z priestupku. So zreteľom na uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na posúdenie veci. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-80/2011 zo dňa 2.6.2011 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.9.2011 uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 21.12.2010 vykonával službu od 7.30 hodine ako člen hliadky V. XXX. V rozpore s inštruktážou vykonanou pred nástupom do služby, podľa ktorej mali v čase od 7.30 hod. do 15.30 hod. vykonávať administratívne práce na útvare a odpočinok mali plánovaný od 12.30 hod. do 13.00 hod., žalobca spolu s veliteľom odišli po 11.30 hod. z OO PZ Bratislava Rusovce bez súhlasu nadriadeného, pričom stálej službe oznámili, že idú na obed. Asi o 12.00 hod. na diaľničnom hraničnom priechode Čunovo - Rajka žalobca zastavil vodiča P. X. z Q.. Podľa vodiča si policajti vyžiadali doklady s tým, že predložený občiansky preukaz označil policajt za falošný a od vodiča požadoval iný doklad totožnosti. Žalobca požiadal vodiča o otvorenie batožinového priestoru zadných dverí a tieto priestory prehliadal. Pri prehliadke zadných bočných dverí našiel policajt balíčky s obsahom cudzej meny - maďarských forintov - vo väčšom množstve. Žalobca sa následne poradil s veliteľom hliadky a vyzvali vodiča, aby ich nasledoval na útvar. Po prejdení okolo bývalého cestného hraničného priechodu Čunovo - Rajka pri veľkom strome odbočili doprava a zastavili. Žalobca vystúpil z auta, vyzliekol si reflexnú vestu, pristúpil k motorovému vozidlu vodiča a vypýtal si od neho sumu 2.000.000,- HUF a následne túto sumu znižoval až na 500.000,- HUF. Žalobca preskúmal balíčky, v ktorých bolo veľké množstvo bankoviek a potom prišiel za veliteľom hliadky sediacim v aute a ukázal mu odobraté peniaze. Veliteľ hliadky mu cez okno auta podal osobné doklady a doklady k vedeniu vozidla vodiča a žalobca ich vzápätí vodičovi odovzdal. V súhrne mu žalobca s veliteľom odobrali sumu 280.000,- HUF. Hliadka z miesta odišla bez toho, aby vodičovi vydala potvrdenie o prevzatí peňazí. Vodič pokračoval v jazde smerom do Maďarskej republiky a konanie policajtov oznámil svojmu priateľovi L. T. s tým, že ho požiadal o oznámenie udalosti na políciu, nakoľko vodič neovládal dobre slovenský jazyk. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a uviedol, že v rámci vykonaného vlastného šetrenia na zistenie skutočného stavu veci zabezpečil žalovaný vyjadrenia žalobcu k predmetnej veci, vyjadrenia veliteľa hliadky v predmetnej veci, zápisnicu o výsluchu vodiča zo dňa 29.12.2010, zápisnicu o výsluchu L. T. zo dňa 28.12.2010, zápisnice o výsluchu stálej služby M.. U. U. zo dňa 23.12.2010 a 10.1.2011, zápisnicu o výsluchu riaditeľa OO PZ Bratislava Rusovce B.. L.. I. B. zo dňa 28.12.2010, zápisnicu o výsluchu staršieho referenta pre riadenie referentov M.r. T. U. zo dňa 29.12.2010, zápisnicu o výsluchu U. zo dňa 23.12.2010, zápisnicu o výsluchu U. zo dňa 23.12.2010, zápisnicu o výsluchu I. zo dňa 12.1.2011, zápisnicu o výsluchu U. zo dňa 14.1.2011, výpisy záznamov zo systému REDAT, oznámenie o pohybe hliadky oddelenia mýtnej polície, fotokópiou knihy inštruktáži na deň 21.12.2010 s inštruktážou hliadky V. XXX, fotokópiu knihy fonogramov a hlásení, fotokópie pokutových blokov séria A č. 839516 - 518, fotokópiu hliadkovej knihy evidovanej na žalobcu, fotokópiu záznamu zo služby hliadky V. zo dňa 21.12.2010, služobný záznam riaditeľa OO PZ Bratislava Rusovce B. zo dňa 22.12.2010, stanovisko príslušného odborového orgánu, záznamy o preškolení žalobcu z interných predpisov, služobnú charakteristiku na žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu. Tieto dôkazy, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca, podľa názoru žalovaného dostatočne usvedčujú žalobcu zo spáchaného protiprávneho konania. Konania uvedeného v napadnutom rozhodnutí sa žalobca dopustil dňa 21.12.2010. Riaditeľ OO PZ Bratislava Rusovce sa o tomto konaní dozvedel v ten istý deň z oznámenia L. T.. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spolu s podkladovým materiálom bol doručený dňa 11.2.2011 ministrovi vnútra Slovenskej republiky, ktorý ako jediný je oprávnený zistiť uvedený dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení. Podľa žalovaného služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona dňom doručenia personálneho rozkazu. K námietke žalobcu, že protiprávne konanie mu nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané a že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, žalovaný uviedol, že s uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný zároveň poukazuje aj na to, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k trestnému a úplnému objasneniu veci a to aj bez návrhu účastníka konania. Žalovaný má za to, že postupoval podľa § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základe vlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka policajného zboru a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy. Žalobca mal možnosť brániť sa a u žalovaného využiť všetky subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona a to nielen v rámci konania na prvostupňovom, ale aj na odvolacom orgáne u žalovaného. Je potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná. Zákonnou povinnosťou žalovaného bolo žalobcu oboznámiť v rámci samostatného personálneho konania s dôkazmi, ktorými mu bolo preukázané porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení zo služobného pomeru sa nerozhoduje o vine príslušníka policajného zboru z hľadiska jeho prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa Trestného zákona, alebo jeho prípadnej priestupkovej zodpovednosti podľa zákona číslo 372/1990 Zb., ale týmto rozhodnutím sa rozhoduje o zotrvaní, respektíve nezotrvaní v služobnom pomere, pretože svojim protiprávnym konaním sa policajt spreneveril služobnej prísahe alebo služobným povinnostiam. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami, ktoré žalobca napáda v podanej žalobe nerozhodoval o vine ani nevine žalobcu, ale iba o ďalšom trvaní služobného pomeru v zmysle ustanovení zákona. Vykonaným šetrením žalovaného a dôsledným vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, bol spoľahlivo zistený a ustálený skutočný stav veci a žalobcovi bolo protiprávne konanie dostatočne preukázané. Žalobca bol dôkazmi usvedčený zo spáchania protiprávneho konania a tým bola vytvorená prekážka pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere. Na druhej strane žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v celom konaní o jeho prepustení a taktiež ani v podanom rozklade nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav vecí a vyvrátil skutočnosti, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný dôvod prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru boli teda zabezpečené dôkazy, ktorými bolo preukázané, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Personálne konanie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. príslušný nadriadený začal písomnosťou č. ORP-BA5-PP10-003/2011 zo dňa 22.11.2010. Zároveň žalovaný požiadal žalobcu o vyjadrenie do 12.00 hod. dňa 24.1.2011. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 31.12.2010 uviedol, že sa k začatiu konania o jeho prepustení vyjadrí až po dohode s advokátom. Žalobca následne k veci podal 2 písomné vyjadrenia a dňa 4.1.2011 bol nadriadeným vypočutý do zápisnice o výsluchu účastníka konania. Žalobca priznal prerušenie administratívnych prác a odchod z útvaru. Kontrolu motorového vozidla pri hraničnom priechode Čunovo a uloženie blokovej pokuty vodičovi vykonal z toho titulu, že vodič nemal zapnutý bezpečnostný pás počas jazdy. Ďalej uviedol, že priestupok riešil veliteľ hliadky, od ktorého sa neskôr dozvedel, že priestupca - vodič nakoniec odmietol podpísať pokutové bloky a že pokutu uhradil v určenej výške, ale vo forintoch. Uviedol, že vedeli o možnosti vymeniť forinty za eurá, čo pred ukončením služby aj urobili. Žalobca nie je si vedomý porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Ďalej žalobca v zápisnici o výsluchu zo dňa 4.1.2011 priznal, že riadne nevypísal hliadkovú knihu. Ďalej vo vyjadrení zo dňa 3.1.2011 spochybňuje výpoveď vodiča z dôvodu možnej predpojatosti pochádzajúcej z riešenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky voči nemu. Veliteľ hliadky to vo svojom vyjadrení priznal, že hoci mali plánované administratívne práce na oddelení policajného zboru Bratislava - Rusovce, odišli asi o 11.30 hod. zo služobného obvodu a na hraničnom priechode Čunovo, kde vykonávali kontrolu luxusných motorových vozidiel. Podľa vyjadrenia veliteľa vodič im oznámil, že má iba forinty a súhlasil, aby pokuta bola zaplatená v tejto mene. Vodič odovzdal sumu 18.000,- HUF (čo je asi 60,- €). Vodič odmietol podpísanie dielov A pokutových blokov a zavrel okno svojho vozidla a odišiel. Nakoľko aj hliadka bola vyslaná na preverenie iného oznámenia, už vodiča ďalej nezdržiavali a presunuli sa na ulicu Medveďovú. Po skončení preverovania sa cestou späť do práce zastavili v zmenárni na hraničnom priechode Jarovce, kde veliteľ zamenil forinty za eurá a priložil ich k pokutovým blokom. Na tejto obrane zotrval veliteľ hliadky policajného zboru aj pri výsluchu pred nadriadeným ako účastník konania dňa 4.1.2011. Konanie hliadky policajného zboru bolo v rozpore s inštruktážou hliadky na deň 21.12.2010, podľa ktorej mali v čase od 7.30 hod. do 15.30 hod. vykonávať administratívne práce na útvare. Ani jeden z členov hliadky policajného zboru po zastavení vozidla neoznámili rádiostanicou operačnému stredisku zastavenie a po ukončení kontroly vozidla miesto zastavenia, typ a evidenčné číslo vozidla, ako aj dôvod zastavenia vozidla a po skončení kontroly výsledok a spôsob jej ukončenia. Ďalej nevykonali lustráciu osoby vodiča a kontrolovaného vozidla, konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 zákona číslo 659/2007 Z.z., keď prevzali v cudzej mene forinty namiesto eura. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.1.2011 priznal, že túto skutočnosť sa dozvedel od kolegu F. bezprostredne po uložení pokuty, ale túto informáciu si nechal pre seba a neoznámil nadriadenému. Ďalej uviedol, že vedeli, že forinty je možné vymeniť za eurá, čo následne aj urobili pred ukončením služby. Podľa žalovaného z vyjadrenia žalobcu a veliteľa hliadky dochádza k vzájomným rozporom v ich vyjadreniach pokiaľ ide o skutočnosti výmeny finančných prostriedkov v zmenárni. S poukazom na uvedené skutočnosti je možné výpoveď poškodeného - vodiča dôvodne pokladať za hodnovernú a najviac približujúcu sa skutočnému priebehu udalostí. Naopak výpovede žalobcu sa v porovnaní s ostatnými zadováženými dôkazmi javia ako účelové v snahe vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie. Takisto neobstojí námietka žalobcu, že predmetným konaním vytvára prvostupňový správny orgán a žalovaný nebezpečný precedens, kedy bude stačiť, aby adresát služobného zákroku vypovedal v neprospech policajta a pre policajta to bude znamenať prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný poukázal aj na rozdielne výpovede žalobcu a veliteľa hliadky, podľa ktorých žalobca uviedol, že forinty boli zamenené pred ukončením služby a veliteľ uviedol, že forinty sa zmenili počas cesty späť na oddelenie. K žalobcovej námietke, že žalovaný nemôže rozhodnúť iba na základe jednej výpovede svedka ignorujúc ostatné dôkazy, žalovaný uvádza, že s uvedenou námietkou nie možné súhlasiť. Zníženie hodnovernosti ich výpovede vyplýva aj z faktu, že hliadka nesmie ukladať blokovú pokutu v cudzej mene, ale prípadného priestupcu mali riešiť vydaním bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pretože sa jednalo o občana Slovenskej republiky cestujúceho do Maďarskej republiky. Veliteľ hliadky ani žalobca neboli oprávnení vykonávať zmenu zahraničnej meny na eurá. Navyše kurz uvedený veliteľom hliadky bol nadhodnotený, čím by vznikol neoprávnený prospech. Hodnovernosť vyjadrenia žalobcu aj veliteľa podstatne znižuje aj skutočnosť, že predmetný prípad nebol zaznamenaný na hliadkových knižkách a aj pokutové bloky boli vypísané neúplne. Naproti tomu vodič poprel, že by vedome spáchal akýkoľvek priestupok, teda mal zapnuté bezpečnostné pásy a po kontrole ihneď prípad oznámil svojmu známemu, vrátane evidenčného čísla hliadky. Prečo tak urobil cestou svojho známeho, vodič riadne zdôvodnil vo svojej výpovedi, ktorá korešponduje s výpoveďou L. T., ktorý vec neodkladne oznámil policajným orgánom do Bratislavy, na základe čoho boli členovia hliadky odhalení. Nakoľko výpovede žalobcu a veliteľa boli rozporuplné, žalovaný sa priklonil k výpovedi vodiča. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na nesúhlasné stanovisko odborového zväzu k jeho prepusteniu, k čomu žalovaný uvádza, že žalovaný nie je viazaný stanoviskom odborového orgánu. K námietke žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutia neobsahujú zdôvodnenie porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a prečo by jeho ponechanie bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, žalovaný uviedol, že v personálnom rozkaze, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí je dostatočne odôvodnené splnenie zákonom stanovených podmienok, a preto je neúčelné opakovať skutočnosti uvedené aj v úvode podaného vyjadrenia k žalobe podanej žalobcom. Na záver žalovaný uviedol, že príslušník policajného zboru by mal mať požadované vlastnosti, ktoré sú základnými predpokladmi k výkonu služby v policajnom dvore. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol, že protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný sa domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS- PK-80/2011 zo dňa 2.6.2011, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 59 zo dňa 16.2.2011 o prepustení žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru a rozklad žalobcu zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán pri vyšetrovaní vychádzal z dôkazov ako: vyjadrenie žalobcu k predmetnej veci, vyjadrenie veliteľa hliadky v predmetnej veci, zápisnica o výsluchu vodiča zo dňa 29.12.2010, zápisnica o výsluchu L. T. zo dňa 28.12.2010, zápisnica o výsluchu stálej služby M. zo dňa 23.12.2010 a 10.1.2011, zápisnica o výsluchu riaditeľa OO PZ Bratislava Rusovce B. zo dňa 28.12.2010, zápisnica o výsluchu staršieho referenta pre riadenie referentov M. zo dňa 29.12.2010, zápisnica o výsluchu U. zo dňa 23.12.2010, zápisnicu o výsluchu U. zo dňa 23.12.2010, zápisnica o výsluchu I. zo dňa v 12.1.2011, zápisnica o výsluchu U. zo dňa 14.1.2011, výpisy záznamov zo systému REDAT, z oznámenia o pohybe hliadky oddeleniami mýtnej polície, fotokópia knihy inštruktáži na deň 21.12.2010, fotokópia knihy fonogramov a hlásení, fotokópie pokutových blokov séria A č. 839516 - 518, fotokópiu hliadkovej knihy evidovanej na žalobcu, fotokópiu záznamu zo služby hliadky V. zo dňa 21.12.2010, služobný záznam riaditeľa OO PZ Bratislava Rusovce B. zo dňa 22.12.2010, stanovisko príslušného odborového orgánu, záznamy o preškolení žalobcu z interných predpisov, služobnú charakteristiku na žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu. Z vyššie uvedených dôkazov správny orgán zistil, že dňa 21.12.2010 vykonával žalobca službu ako člen hliadky V. spoločne s jej veliteľom D.. Žalobca spolu s veliteľom v rozpore s inštruktážou vykonanou pred nástupom do služby, podľa ktorej mali vykonávať administratívne práce na útvare oznámili, že idú na obed. Žalobca spolu s veliteľom asi o 12.00 hod. zastavili na hraničnom priechode Čunovo motorové vozidlo, ktoré viedol vodič P. X. z Q.. Podľa vodiča si policajt, ktorý ho zastavil, vyžiadal doklady. Vodič mu predložil cestovný pas Slovenskej republiky a zdravotný preukaz na svoje meno a menovaný ich odovzdal veliteľovi hliadky. Žalobca požiadal vodiča o otvorenie batožinového priestoru, ktorý prehliadol. Žalobca pri prehliadke zistil, že vodič má pri sebe značný obnos finančných prostriedkov. Vodič bol upozornený, že pri hraniciach môže mať len 10.000,- €. Ďalej vodič začul ich vyjadrenie, že ak by ho zobrali na políciu, dostali by 2000,- € ako odmenu. Keď menovaný ukázal veliteľovi hliadky nájdené peniaze, veliteľ hliadky sa vodiča spýtal, či im nedá niečo na kávu. Vodič im ukázal, že pri sebe má približne 480,- € a 800,- zlotých. Veliteľ povedal, že to je málo. Žalobca vystúpil zo služobného cestného vozidla, vyzliekol si reflexnú vestu, pristúpil k motorovému vozidlu vodiča a vypýtal si od neho 2.000.000,- maďarských forintov. Žalobca sumu prstom napísal do snehu. Vodič nesúhlasil a následne žalobca znížil na sumu 500.000,- forintov. Žalobca nakoniec zobral 4 kusy bankoviek v nominálnej hodnote 5.000,- forintov a 26 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 10.000,- forintov, čo v súhrne bolo 280 000,- forintov. Veliteľ hliadky cez okno služobného cestného vozidla podal žalobcovi osobné doklady a doklady k vedeniu vozidla vodiča a žalobca ich vzápätí vodičovi odovzdal. Vodič následne celú situáciu opísal svojmu priateľovi L. T., ktorého požiadal o oznámenie na príslušnú políciu v jeho mene, nakoľko sám neovládal dobre slovenský jazyk. Nadriadený oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru listom zo dňa 31.12.2010 s jeho dodatkom dňa 21.1.2011. Nadriadený požiadal žalobcu o vyjadrenie do 12.00 hodine dňa 24.1.2011. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 31.12.2010 uviedol, že sa k začatiu konania o jeho prepustení vyjadrí až po dohode s advokátom. Na tom trval aj v zápisnici o výsluchu z toho istého dňa. Následne žalobca podal dve písomné vyjadrenia. Dňa 4.1.2011 bol nadriadeným vypočutý do zápisnice o výsluchu účastníka konania. Žalobca priznal prerušenie administratívnych prác a odchod útvaru. Žalobca uviedol, že vodiča zastavili z toho titulu, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Vodičovi oznámili, že za priestupok mu bude uložená pokuta vo výške 60,- €, s čím vodič súhlasil. Podľa žalobcu priestupok riešil veliteľ hliadky, od ktorého sa neskôr dozvedel, že priestupca - vodič nakoniec odmietol podpísať pokutové bloky, ale pokutu uhradil v určenej výške, avšak vo forintoch. Žalobca si nie je vedomý porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2011 spochybňuje výpoveď vodiča z dôvodu možnej predpojatosti pochádzajúcej z riešenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky voči nemu. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 59 zo dňa 16.2.2011 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Žalovaný uviedol, že žalobca porušil § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a dopustil sa konania v rozpore s nariadením a rozkazom body 1, 7, 13 - 16 Rozkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru. Žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta, uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona číslo 73/ 1998 Z.z. Veliteľ hliadky vo svojom vyjadrení uviedol, že pokutu vo výške 60,- €, ktorú uložili vodičovi, zaplatil vodič vo forintoch. Veliteľ mu mal odovzdať diely B pokutových blokov v uvedenej výške a požiadať ho o podpísanie dielov A, čo však vodič odmietol so slovami, že sa ponáhľa. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 17.2.2011 a proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom advokáta rozklad, ktorý osobne doručil na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zákonnej 15 dňovej lehote. Rozhodnutím č. SLV-PS-PK-80/2011 zo dňa 2.6.2011 žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že odvolateľ sa dopustil konania, zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vykonal vo veci šetrenie, v ktorom presne a úplne zistil skutočný stav veci, preskúmal dôkazy zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom a stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že uvedené konanie žalobcu bolo vyhodnotené ako porušenie služobnej prísahy a spôsobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Zhodnotením všetkých dôkazov v ich súhrne vyplynulo aj to, že z vyjadrení žalobcu a veliteľa hliadky vyplýva podstatné zníženie hodnovernosti ich vyjadrení, nakoľko ich vyjadrenia sú rozporuplné. Hodnovernosť ich vyjadrení znižuje aj skutočnosť, že predmetný prípad nebol zaznamenaný v hliadkových knižkách a pokutové bloky boli vypísané neúplne. K stanovisku odborového orgánu k návrhu na prepustenie žalovaný uviedol, že nezakladá neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Stanovisko odborového orgánu má iba odporúčajúci charakter a oprávnený orgán ním nie je viazaný. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 189 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, služobný pomer sa končí prepustením. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prepustenie príslušníka PZ je upravené v §§ 192 až 195 zákona č. 73/1998 Z.z.. Ustanovenie § 192 v prvom odseku [písm. a) až g)] vymedzuje zákonné kogentné dôvody, pre ktoré môže byť policajt prepustený zo služobného pomeru. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 2 ods. 1 zákona „policajtom“ (na účely tohto zákona) sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak: a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo, zo zdravotných dôvodov, spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho preradiť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Odsek 2 uvedeného ustanovenia upravuje zákonné prekážky prepustenia z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) a písm. b) a odsekom 3 sú upravené zákonné lehoty. Podľa neho o prepustení z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f) a g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), do lehoty dvoch mesiacov sa nezapočíta doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Ustanovenie § 193 obsahuje podrobnosti postupu pri prepustení policajta, § 194 upravuje zákonné náležitosti rozhodnutia o prepustení a tiež, kedy služobný pomer končí a v § 195 sú uvedené dôvody zákazu prepustenia. Z obsahu služobnej prísahy zakotvenej v ustanovení § 17 zákona vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily a schopnosti má vynakladať na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života, má sa riadiť Ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona). Policajt je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy, uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru (v zmysle § 1 ods. 4 písm. a) sa tým myslia aj ostatné orgány, na ktorých príslušníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje), alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu a plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných predpisov (§ 48 zákona). Pred vydaním rozhodnutia o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona je oprávnený orgán (ďalej len „príslušný nadriadený policajta“) povinný postupovať tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (dôkazy). Pri posudzovaní veci je povinný objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech policajta, ktorý je podozrivý, že svojím protiprávnym konaním porušil zvlášť hrubým spôsobom služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pričom tieto dôkazy musia byť získané v súlade s právnymi predpismi. Za dôkaz možno považovať najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby [§ 192 ods. 1 písm. e) zákona]. Z citovanej právnej úpravy vyplývajú dve základné zákonné podmienky skončenia služobného pomeru. Po prvé je to zistenie skutkového stavu, ktorý potvrdzuje porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Druhou zákonnou podmienkou je, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V súvislosti s týmto konkrétnym druhom skončenia služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona je potrebné zdôrazniť, že túto sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou policajta. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom. Nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania [na tento dôvod prepustenia pamätal zákon vo svojom ustanovení § 192 ods. 1 písm. f) pri splnení v ňom uvedených zákonných podmienok]. Porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti totiž nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Dôvody prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona musia byť dané v okamihu prepustenia, bez ohľadu na (možný, budúci) výsledok trestného konania. Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda nemusí - ale môže - byť trestným činom. Preto aj konanie vo veci prepustenia policajta podľa uvedeného ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona musí prebiehať nezávisle od trestného konania. Orgány polície si musia zadovážiť podklady - zistiť skutkový stav - nezávisle od orgánov činných v trestnom konaní a to aj s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt, upravené ustanovením § 192 ods. 3 zákona. Tieto zákonné dôvody bránia súdu prihliadať na časté námietky žalobcov, že rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nerešpektuje princíp prezumpcie neviny a že bolo potrebné vyčkať do právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vine. Súd uvádza, že zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto treba považovať za prirodzené a treba si na to čo najskôr zvyknúť, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že správne orgány v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru vykonali dostatočné šetrenia a zabezpečili dostatok dôkazov na posúdenie veci. Správne orgány vychádzali z § 238 zákona č. 73/1998 Z.z, zabezpečili si dostatok dôkazov na posúdenie veci, na základe ktorých rozhodli. Skutočnosťou, ktorá založila dôvod na prepustenie žalobcu bolo to, že dňa 21.12.2010 žalobca vykonával službu od 7.30 hod. ako člen hliadky V. ako vodič služobného cestného vozidla spoločne s veliteľom hliadky M.. Z dokazovania pred správnym orgánom je zrejmé, že v rozpore s inštruktážou vykonanou pred nástupom do služby, podľa ktorej mali v čase od 7.30 hod. do 15.30 hod. vykonávať administratívne práce na útvare a odpočinok plánovaný od 12.30 hod do 13.00 hod, odišli o 11:30 z útvaru bez súhlasu nadriadeného, pričom stálej službe oznámili, že idú na obed. Asi o 12:00 na diaľničnom priechode Čunovo-Rajka žalobca spolu s veliteľom zastavil motorové vozidlo vodiča P.. Podľa vyjadrenia vodiča policajti požadovali jeho osobné doklady. Vodič im predložil cestovný pas SR a zdravotný preukaz. Žalobca následne prehľadal motorové vozidlo vodiča a pri prehliadke bočných dverí našiel balíčky s obsahom cudzej meny - maďarských forintov vo väčšom množstve. Žalobca následne začal vyjednávať s vodičom o finančnom obnose, ktorý znižoval zo sumy 2.000.000,- HUF na 500.000,- HUF. Vodič s týmto nesúhlasil a teda žalobca odobral z balíčkov peňazí sumu 280.000,- HUF. Tento obnos si následne žalobca po prechádzajúcej konzultácii s veliteľom hliadky aj odniesol. Žalobca navyše smerom k vodičovi uviedol, že Číňania sú špekulanti a aby nešiel na políciu, lebo bude mať problémy. Vodič pokračoval v ceste a udalosť oznámil priateľovi L., ktorého požiadal o oznámenie na polícii, nakoľko on sám neovláda dobre slovenský jazyk. Krajský súd je toho názoru, že žalobca konal v rozpore s požadovanými vlastnosťami príslušníka Policajného zboru, ako je čestnosť, statočnosť a disciplína, konal v hrubom rozpore s týmito vlastnosťami, čo je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a tento rozpor nezodpovedá služobným povinnostiam policajta. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca počas svojej služby nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, neriadil sa platnými právnymi predpismi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a zneužil svoje postavenie tým, že od vodiča osobného motorového vozidla sa domáhal finančného obnosu, a keď tento s finančným obnosom pre policajta nesúhlasil, žalobca vodičovi odobral sám finančný obnos v celkovej hodnote 280.000,- HUF. Súd poukazuje aj na to, že v čase kontroly vodiča, mal žalobca naplánované administratívne práce na útvare, ktoré teda nevykonával a navyše uviedol nadriadeného do omylu tým, že mu oznámil, že ide na obed. Z dokazovania pred správnym orgánom je zrejmé, že sa obeda nezúčastnil, ale kontroloval na hraničnom priechode Čunovo - Jarovce motorové vozidla bez príkazu a vedomia nadriadeného. Hliadka napriek tomu, že kontrolovala motorové vozidlá neoznámila operačnému stredisku VO OR PZ Bratislava V začiatok a ukončenie obchôdzkovej služby, na operačné stredisko nenahlásili rádiostanicou každé zastavenie motorového vozidla, ukončenie kontroly, miesto zastavenia a EČ vozidla, čo sa vždy pri kontrole motorových vozidiel uskutočňuje. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva taktiež v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu a konal v rozpore s § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. zákona č. 171/1993 Z.z., s nariadením MV SR š. 3/2002 a rozkazom MV SR 4. 6/1997 Z.z. žalobca svojím konaním porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), a h) zákona č. 73/1998. Žalobca ani veliteľ neboli oprávnení vykonávať zmenu zahraničnej meny na euro, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že kurz uvedený veliteľom nezodpovedal platnému kurzovému lístku Centrálnej banky na deň 21.12.2010, nakoľko po premene 18.000,- HUF činilo 65,31 €, ; t.j. kurz bol nadhodnotený, čím vznikol žalobcovi a veliteľovi neoprávnený prospech. K námietke žalobcu, že jeho protiprávne konanie nebolo dostatočne preukázané súd uvádza, že správne orgány si splnili svoju povinnosť a zabezpečili dôkazy, ktoré vyhodnotili jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a žalovaným bolo nepochybne dokázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti za súčasného splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. K námietke žalobcu, že žalovaný nemôže rozhodnúť iba na základe jednej výpovede svedka ignorujúc ostatné dôkazy súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko správne orgány zabezpečili dostatok dôkazov (výpovede, zápisnice, výsluchy, záznamy hliadky, atď) na posúdenie veci. Súd zároveň dodáva, že príslušníci Policajného zboru vôbec nesmú ukladať pokutu v cudzej mene, ale prípadnú pokutu mali riešiť vydaním bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pretože sa jednalo o občana SR cestujúceho do Maďarskej republiky. Prevzatie hotovosti v cudzej mene je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike. Je absolútne nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý nekonal čestne a nechránil záujmy občanov SR, ale zneužil svoju funkciu na to, aby od občana SR odňal finančný obnos bez toho za účelom osobného prospechu, aby mu bolo o tom vydané akékoľvek potvrdenie. K námietke žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy nesúhlasné stanovisko odborového zväzu k jeho prepusteniu, súd uvádza, že stanoviskom odborného orgánu nie je viazaný a zamietavé stanovisko odborového zväzu nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Žalobcovou námietku, že rozhodnutie žalovaného obsahuje nedostatočné odôvodnenie, súd uvádza, že práve naopak, správne orgány zabezpečili dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci a rozhodli vecne správne o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, nakoľko protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru riadne a v súlade so zákonom dostatočne preukázané dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca. Krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu. Správne orgány oboch stupňov si pre záver, že žalobca svojím konaním porušil základné povinnosti príslušníka PZ, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zadovážili dostatok skutkových podkladov a dôkazov v súlade s ustanovením § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).