Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/135/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201292 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201292.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: M. T., bytom I. XXXX/ XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820 12 Bratislava, za účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 75 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-4553/2011/Ja zo dňa 01.07.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2011 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.07.2011 č. PO-4553/2011/Ja, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre č. O. X/XXXX-X/Fi zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodol o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. Pd XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe manželskej dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 05.10.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že žalovaný pochybil pri aplikácii ust. § 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR 1Sž-KS 139/2004, podľa ktorého za dohodu o prevode nehnuteľnosti možno považovať aj dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na druhej strane bez bližšieho odôvodnenia neaplikoval daný režim na dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanú formou notárskej zápisnice. Neguje tak znenie § 149a Občianskeho zákonníka, ktorý pri dohodách manželov týkajúcich sa nehnuteľností podľa ust. § 143 a 149 vyžaduje písomnú formu a účinnosť vkladom do katastra. Preto je zrejme nesprávne tvrdenie žalovaného, že dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je dohodou o prevode nehnuteľností. Žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje za dohodu o prevode nehnuteľností a dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nie, keď výsledkom oboch dohôd je zmena vo vlastníckych vzťahoch inak, ako na základe právnej udalosti. Žalobca uvádza, že na rozdiel od Správy katastra v Šali, tak Katastrálny úrad v Nitre ako aj žalovaný išli nad rámec svojich zákonom vymedzených právomocí, čím porušili princípy právneho štátu vymedzené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď správny orgán si atrahoval oprávnenia dané iným subjektom (notárom a advokátom). Žalovaný, podľa názoru žalobcu, pochybil pri výklade ust. § 149a Občianskeho zákonníka, pretože svojim rozhodnutím neakceptoval zmluvu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanú formou notárskej zápisnice, ktorá sa týka už nadobudnutého majetku a nielen majetku, ktorý sa ešte len má nadobudnúť. Podľa názoru žalobcu spísaná dohoda pritom nebola v rozpore so znením § 149a Občianskeho zákonníka, pretože dohodu uzavreli manželia a dohoda bola uzavretá počas manželstva. Bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti majú právo realizovať svoje dispozičné oprávnenie tým, že nehnuteľnosť prevedú na tretiu osobu alebo aj tým, že vyporiadajú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po jeho zániku, resp. zúžia rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Postup správneho orgánu je protizákonný aj protiústavný, nerešpektuje ochranu poskytnutú ustanovením čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, kde vlastníctvo každého má rovnaký zákonný obsah a súčasne sa deklaruje právo vlastniť majetok. Postupom správneho orgánu došlo k nezákonnému obmedzeniu vlastníctva bez splnenia zákonných predpokladov čl. 20 Ústavy SR. Dôvod, na ktorý poukazuje žalovaný, pre ktorý nemožno pripustiť dohody na majetok už nadobudnutý počas manželstva neobstojí, žalovaný ako dôvod uvádza retroaktivitu a ukracovanie veriteľov. Z uvedeného je zrejmé, že nielen neexistuje zákonný dôvod, no ani iný rozumný dôvod na obmedzenie dohôd o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov len na majetok, ktorý sa má nadobudnúť v budúcnosti. V prípade slobodnej a vážnej vôle a určitého a zrozumiteľného prejavu manželov by sa mal ich prejav vôle rešpektovať ako výsostné právo vlastníka, ktorý sa rozhodol o spôsobe nakladania s časťou majetku predtým patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podobne ako to rešpektuje pri prevode, darovaní a zámene majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Postupom a rozhodnutím žalovaného sa narušuje stav právnej istoty, kde je ohrozené výlučné vlastníctvo žalobcu, nakoľko jeho vtedajšia manželka teraz spochybňuje dohodu, ktorú v čase manželstva uzavrela slobodne a vážne a snaží sa o zrušenie dohody o zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím sa narušuje stav právnej istoty ako aj záujem na rešpektovaní prejavu vôle účastníkov vyjadrený formou dohody. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalovaný je naďalej toho názoru, že dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno uzavrieť len medzi manželmi, počas trvania manželstva a iba do budúcnosti, teda nemôže sa vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred uzavretím takejto dohody. Opätovne žalovaný zdôrazňuje, že dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobudnutia veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu v osobe vlastníka. Žalovaný uviedol, že riadne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí, prečo dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje za dohodu o prevode nehnuteľnosti a dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nie. Žalovaný uvádza, že kým dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladá existenciu manželstva, zatiaľ vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podmienené jeho zánikom. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné rozumieť rozdelenie veci tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj vyporiadanie dlhov a pohľadávok vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že je nutné dôsledne rozlišovať medzi dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá je zmluvou o prevode nehnuteľností a dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá nie je zmluvou o prevode nehnuteľností. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž-o-Ks 93/2006, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod poradovým (publikačným) číslom 30/2008. Dňa 26.09.2011 prokurátor oznámil súdu, že vstupuje do konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S 135/2011. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom podania protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Šaľa zo dňa 29.01.2010 bolo porušenie § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995, pretože vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený len na základe notárskej zápisnice o zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to ešte ohľadom pozemkov, ktoré sa už nachádzali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okresná prokuratúra v Nových Zámkov sa v rámci právneho posúdenia veci v plnom rozsahu prihlásila k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-KS 93/2006 zo dňa 31.07.2007. Podľa daného rozsudku dohoda o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá podľa § 143a Občianskeho zákonníka nepredstavuje sama osebe titul pre zmenu vlastníckych vzťahov, resp. inak povedané nemôže nahradiť samotnú prevodnú zmluvu, ku ktorej predstavuje len stanovenie režimu nadobudnutia vlastníctva, pričom rozšíriť alebo zúžiť možno bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len do budúcna, t.j. len vo vzťahu k majetku, ktorý doposiaľ nebol manželmi nadobudnutý do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Prokurátor poukazuje vo vyjadrení na znenie ustanovení § 143, § 143a ods. 1, 2, 3, § 149 ods. 2 a § 149a Občianskeho zákonníka. Znenie § 149a stanovuje, že dohody uzavreté podľa § 143 a 149 musia mať písomnú formu a podliehajú vkladu do katastra nehnuteľností. I keď ust. § 143 Občianskeho zákonníka explicitne neustanovuje pomenovanie žiadnej konkrétnej dohody, môže zo znenia jeho prvej časti stanovujúcej pozitívne, čo je predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, dôjsť k záveru, že pod predmetnou dohodou tu možno mať na mysli každú dohodu (zmluvu), ktorá je spôsobilá byť titulom nadobudnutia tohto typu vlastníctva k nehnuteľnosti samozrejme s výnimkou darovacej zmluvy a reštitučnej vydávacej zmluvy, ktoré sú z daného režimu vylúčené v zmysle druhej časti daného ustanovenia. Možno teda konštatovať, že znenie § 149a hovorí o dohodách, na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti vkladom do katastra, pričom za tieto dohody treba pokladať prevodné zmluvy (s výnimkou darovacej a reštitučnej vydávacej zmluvy) a dohodu o zrušení a vysporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžo-KS 139/2004). A contrario teda platí, že na základe dohôd upravených v § 143a sa práva k nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. nezapisujú. Z uvedeného je zrejmé, že na základe vzájomnej nadväznosti ustanovení § 143, § 143a, § 149 a § 149a Občianskeho zákonníka je možné dôjsť k ich výkladu, ktorý je aplikovateľný tak zo strany účastníkov právnych vzťahov ako i orgánov verejnej moci, pričom takýto výklad si osvojila judikatúra ako i rozhodovacia prax orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností. Prokurátor uvádza, keďže vo vkladovom konaní č. V 1955/2009 nebola Správe katastra Šaľa predložená žiadna zmluva o prevode nehnuteľností ale len notárska zápisnica o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mala správa katastra postupovať v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. oprávňujúceho ju skúmať platnosť zmluvy doloženej k návrhu na vklad. Na záver možno preto uviesť, že rozhodnutie žalovaného o vyhovení protestu prokurátora je nutné vyhodnotiť ako zákonné, pretože zrušeným rozhodnutím Správy katastra Šaľa o povolení vkladu č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol do katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva na základe právneho úkonu - dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá nemá povahu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. I keď pri predmetnej notárskej zápisnici o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jej platnému uzavretiu, pretože sa táto týkala už nadobudnutého majetku, je potrebné si uvedomiť, že iba v prípade platného uzavretia by len na základe takejto listiny nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to či už vkladom alebo záznamom. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom (§ 250j ods. 1 O.s.p.) a preto žalobu žalobcu zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so Správnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmáva aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 29.04.2011, či uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade s ust. § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. ako aj v súlade s Občianskym zákonníkom, a to najmä s ust. §§ 143, 143a, 149 a 149a. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 05.10.2009 bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX notárom N.. Y. Y. medzi účastníkmi M. T. a manželkou M. T., ktorí uzavreli manželskú dohodu týkajúcu sa nehnuteľností v kat. ú. Šaľa vedené na LV č. XXXX. V notárskej zápisnici je uvedené, že manželia M. T. a M. T. vyhlasujú, že v súlade s ust. § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka zužujú si svoj zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti v kat. úz. D. vedené na LV č. XXXX uvedené v bode 1/ notárskej zápisnice bližšie popísané a identifikované, podiel pod B.2, v polovici vo výlučnom vlastníctve M. T., pod B.3, v polovici sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. T. a M. T.. I. M. T. a M. T. vyhlasujú, že v súlade s ust. § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka zužujú si svoj zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti v kat. ú. D. v bode 1. tejto notárskej zápisnice bližšie popísané a identifikované, podiel pod B. 3, v polovici bude výlučným vlastníkom M. T.. Návrh na vklad do katastra, ktorého súčasťou je notárska zápisnica zo dňa 05.10.2009, ktorú uzavreli manželia M. T. a M. T., bol podaný dňa XX.XX.XXXX na G. katastra D.. Dňa 29.01.2010 vydala Správa katastra Šaľa rozhodnutie č. V XXXX/XX, ktorým podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech M. T. na základe uzavretej manželskej dohody zo dňa 05.10.2009. Dňa 11.03.2011 obdržala Správa katastra Šaľa protest prokurátora voči rozhodnutiu č. V XXXX/ XXXX, ktorým navrhol prokurátor, aby napadnuté rozhodnutie bolo v lehote 30 dní od podania protestu prokurátora zrušené. Dňa 15.04.2011 obdržala Okresná prokuratúra Nové Zámky oznámenie Správy katastra Šaľa, že podaný protest prokurátora č. PD XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, doručený správe katastra dňa XX.XX.XXXX, bol dňa XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 26 ods. 3 zák. č. 153/2011 Z.z. predložený spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Nitre. Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. O. X/XXXX-X/Fi zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel protestu Okresného prokurátora v Nových Zámkoch pod sp. zn. Pd XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXXa rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe manželskej dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 05.10.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správe katastra Šaľa. Proti rozhodnutiu katastrálneho úradu zo dňa XX.XX.XXXX č. O. X/XXXX-X/Fi podal žalobca odvolanie. Žalovaný vydal dňa 01.07.2011 rozhodnutie č. Po-XXXX/XXXX-Ja, ktorým rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.04.2011 tak, že znie: „Katastrálny úrad v Nitre podľa § 27 ods. 1 v spojitosti s § 26 ods. 6 zák. č. 153/2001 Z.z. a § 69 Správneho poriadku protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. Pd XX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX vyhovuje, rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe manželskej dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 05.10.2009 ruší a vec vracia na ďalšie konanie.“ Žalobca dňa 01.08.2011 doručil Krajskému súdu v Bratislave žalobu voči rozhodnutiu žalovaného a v žalobe uvádza, že zo strany žalovaného došlo k pochybeniu pri aplikácii ust. § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ako aj pochybeniu pri výklade ust. § 149a Občianskeho zákonníka. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 32 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 143a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra. Ustanovenie § 143a Občianskeho zákonníka zavedené s účinnosťou od 01.01.1992 novelou Občianskeho zákonníka (zák. č. 509/1991 Zb.), odstránilo rigoróznosť dovtedajšej úpravy a umožnilo, aby si manželia svoje vzájomné majetkové vzťahy upravili zmluvne odlišne od zákonnej úpravy. Takejto dohode však nemožno priznať „retroaktívne“ právne účinky s ohľadom na princíp právnej stability a istoty v právnom štáte, ako aj s ohľadom na požiadavku istoty tretích osôb (napr. veriteľov), pretože vyňatím z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa majetok stáva predmetom voľnej dispozície jedného z manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov totiž nemožno považovať za vnútornú záležitosť manželov, ale za právny inštitút, ktorý sa dotýka aj iných (fyzických a právnických osôb) a má svoje právne dôsledky v rôznych sférach života spoločnosti a na právne vzťahy, ktoré v nich vznikajú. Súd uvádza, že podmienky, ktoré musia byť splnené pri uzavretí takýchto dohôd sú, že takáto dohoda môže byť uzavretá len medzi manželmi počas trvania manželstva a do budúcnosti, teda nemôže sa vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred uzavretím tejto dohody, lebo tieto požiadavky sú plne v súlade so znením ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu nemožno dohodou uzavretou podľa § 143a Občianskeho zákonníka meniť už existujúce vlastnícke vzťahy, lebo takýto výklad uvedeného zákonného ustanovenia by bol v priamom rozpore s jeho znením. Dohoda manželov o rozšírení alebo zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže nahradiť zmluvu o zmene vlastníctva (kúpno-predajnú, darovaciu, výmennú). Súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s názorom žalobcu, a to najmä s výkladom ust. § 143a Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je upravené v druhej hlave druhej časti Občianskeho zákonníka ustanoveniami §§ 143 až 151. Má iný obsah, než majetkové spoločenstvo, ktoré upravuje právny poriadok v Českej republike. Od 01.08.1998 platí v Českej republike novelizované znenie ust. § 143 Občianskeho zákonníka a je odlišné od znenia platného v Slovenskej republike. Takisto nebolo možné sa stotožniť s tvrdením, že ust. § 149a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ust. § 143 a 149 týkajú nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra“ by bolo možné vzťahovať okrem § 143 a 149 aj na § 143a Občianskeho zákonníka. Takýto extenzívny výklad by priamo odporoval zneniu ust. § 149a Občianskeho zákonníka, a preto je podľa názoru súdu, neprípustný. Súd konštatuje, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a z neho vyvodili správny právny názor. Súd považuje právny názor žalovaného, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno dohodou upravovať len do budúcnosti, za správny a plne korešpondujúci zneniu ust. § 143a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Z citovaného znenia zákona vyplýva, že dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu v osobe vlastníka. Z toho potom tiež vyplýva, že takáto dohoda nepodlieha v zmysle ust. § 4 zák. č. 162/1995 Z.z. vkladu do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž-o-KS 93/2006). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 249 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.