Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/139/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201325 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201325.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: T.. B. M., nar. X.X.XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., zastúpený advokátom, JUDr. Milošom Kaščákom, M.R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV - PS-PK-81/2011 zo dňa 2.6.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV - PS-PK-81/2011 zo dňa 2.6.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad, proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 67 zo dňa 23.2.2011, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru mala byť skutočnosť, že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v ust. § 48 ods. 3, písm. a), b), f), g) a h) zákona, a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade nebola dodržaná lehota na doručenie rozhodnutia, neexistovali dôvody na prepustenie a rozhodnutie trpí formálnymi vadami. Žalobca poukázal na ust. § 192 ods. 1, písm. e), ods. 5, § 262 ods. 1, 2 a 3 zákona, pričom uviedol, že nadriadený dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru zistil najskôr dňa 5. 1. 2011. Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky mu bol doručený dňa 8. 3. 2011, teda po uplynutí zákonom určenej lehoty. Žalovaný dodržanie lehoty zdôvodňuje doručením rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25. 2. 2011, pričom žalobca takýto výklad považuje za nesprávny. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 263 ods. 1 a 5 zákona upravujúci zastupovanie účastníka konania. Žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu na preberanie zásielok ale nie zásielok určených do vlastných rúk. Podľa § 266 ods. 3 zákona, predmetné rozhodnutie malo byť doručené do vlastných rúk policajta. Z dôvodu, že svojho právneho zástupcu nesplnomocnil na preberanie zásielok do vlastných rúk, personálny rozkaz mu bol doručený poštou po zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka neexistencie dôvodov na prepustenie, podľa žalobcu nebola preukázaná ani jedna z podmienok na prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca popieral konanie, ktorým by porušil zákon. Konanie bolo vykonštruované za účelom diskreditácie jeho osoby. Podľa žalobcu, aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí trpelo vadami, ktoré mali za následok ich nesprávnosť. Žalobca poukázal na ustanovenie § 233 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1 až 3 zákona. Podľa žalobcu bol správny orgán povinný vykonať všetky dôkazy, ktorých vykonania sa domáhal. Nadriadený orgán bol povinný z vlastnej iniciatívy vykonať také dôkazy, ktoré mohli prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci aj bez návrhu účastníkov konania. Rozhodnutie o prepustení je založené len na výpovedí K.. E. E., ktorá je nepravdivá a účelová. Žalobca v ďalšom texte žaloby poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, v zmysle ktorých konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom predmetné konanie nemožno viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. Poukázal aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je potrebné samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru. Žalobca poprel, že by porušil služobnú prísahu a povinnosti policajta. Podľa žalobcu je neprijateľné aby K.. E. riadil úkony v konaní a diktoval si podmienky, za ktorých sa týchto úkonov chce, prípadne nechce zúčastniť. Takisto vyšetrovateľ nie je oprávnený nadriadenému orgánu ukladať, ktoré dôkazy má alebo nemá vykonať. Takýmto zásahom je porušená zásada nestranného a spravodlivého procesu. Žalobca navrhol zopakovať výsluch K.. E. za prítomnosti právneho zástupcu a prípadné rozpory odstrániť vzájomnou konfrontáciou, navrhol vypočuť vyšetrovateľov z odboru kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou a prokurátorov Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou na preukázanie, že v súvislosti s vyšetrovaním K.. E. nikoho neovplyvňoval. Žalobca trval aj na výsluchu svedkov, ktorých ako vyšetrovateľ vypočúval vo veci K.. E., a to p. K., A. a W.. Ani jednému návrhu žalobcu nebolo vyhovené. Podľa žalobcu, doručený personálny rozkaz vykazuje formálne vady, pretože nespĺňa náležitosti rozhodnutia uvedené v § 241 ods. 1 zákona, nebol podpísaný a opatrený odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, pričom poukazoval na príslušné rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že súd nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe a vyhľadávať za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na príslušné ustanovenie O.s.p. , v zmysle ktorého nemožno prihliadať na námietky žalobcu uplatnené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu pojmu " porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom ". Skutočnosťou, ktorá zakladala dôvod na prepustenie žalobcu bolo to, že žalobca dňa 5.1. 2011, počas výkonu štátnej služby v priestoroch kancelárie číslo 107, v budove odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, v čase asi o 08. 45 hod., osobne prevzal od K.. E. E. z Vranova nad Topľou sumu vo výške 8000 € ako úplatok za to, že ako vyšetrovateľ, ktorému bola pridelená trestná vec vedená OKP OR PZ vo Vranove nad Topľou pod č. ČVS:ORP-304/ JP- VT- 2010, bude vykonávať úkony prípravného konania tak, aby nebola voči tejto osobe vyvodená príslušná trestnoprávna zodpovednosť. Následne po trestnom oznámení K.. E. E. o žiadanie úplatku zo strany žalobcu a po odovzdaní tejto sumy, bol žalobca v rámci šetrenia veci zadržaný príslušníkmi sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uvedenú sumu žalobca bez akéhokoľvek právneho nároku prijal po tom, ako v predchádzajúcom období od K.. E. E., úplatok v uvedenej výške žiadal. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 238 ods. 2 a § 233 zákona, v zmysle ktorých bolo protiprávne konanie žalobcu preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so zákonom. Ako dôkazy žalovaný využil zápisnicou o trestnom oznámení spísanou s K.. E. zo dňa 2. 1. 2011, odpis zápisnice o vykonaní prehliadky kancelárie číslo 107, pri ktorej bolo v zásuvke žalobcovho písacieho stolíka nájdených 16 kusov bankoviek v nominálnej hodnote po 500 €, pričom ich čísla boli zhodné s číslami bankoviek, ktoré žalobcovi odovzdal K.. E. E.. Ďalej bola zabezpečená zápisnica o výsluchu K.. E. E. zo dňa 19 1. 1. 2011, zápisnica o výsluchu žalobcu zo dňa 15. 2. 2011, v zmysle ktorej žalobca poprel spáchanie skutku ako i v tom, že by v rámci prípravného konania vykonával úkony tak, aby bolo trestné stíhanie vo veci zastavené. Ako dôkazný materiál boli zadovážené aj doklady o hodnotení služobnej činnosti žalobcu, záznam o jeho odmenách a trestoch, fotokópia knihy dochádzok, záznam o preškolení žalobcu z rozkazu žalovaného číslo 6/1997 - úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, nariadenie žalovaného číslo 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru ako aj ďalší s vecou súvisiaci dôkazný materiál. Personálny rozkaz žalovaného číslo 67 zo dňa 23. 2. 2011 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25. 2. 2011, ktorého v zmysle plnomocenstva zo dňa 12. 3. 2011 žalobca v splnomocnil na preberanie doručovaných písomností. Podľa žalovaného boli splnené zákonné podmienky vyžadované § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušný nadriadený vopred prerokoval s odborovým orgánom, pričom pre žalovaného nie je stanovisko odborového orgánu záväzné. Riaditeľovi OR PZ vo Vranove nad Topľou bola dňa 7. 1. 2011 doručená informácia o vznesení obvinenia voči žalobcovi za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Návrh na prepustenie spolu s podkladovým materiálom bol Ministrovi vnútra Slovenskej republiky doručený dňa 21. 2. 2011. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 23. 2. 2011 a doručený bol právnemu zástupcovi žalobcu 25. 2. 2011 a je nepochybné, že zákonné lehoty boli dodržané. Voči personálnemu rozkazu žalobca podal riadny opravný prostriedok. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu ohľadom preklúzie práva na vydanie rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 5 zákona. V danom prípade subjektívna dvojmesačná lehota začala plynúť oprávnenému orgánu na vydanie rozhodnutia, a to Ministrovi vnútra Slovenskej republiky dňom doručenia návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spolu s podkladmi pre rozhodnutie. Minister vnútra Slovenskej republiky svoju personálnu právomoc nedelegoval na žiadneho z iných nadriadených žalobcu a sám rozhodol vo veci. Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť, nie je viazaný spracovaným návrhom na prepustenie, ktorý mu bol predložený služobným postupom. Takýto výklad vyplýva priamo z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V záujme dodržania procesného postupu upraveného zákonom, je účastník konania oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, pričom spracovávateľ návrhu na prepustenie nemá zákonnú povinnosť zistiť dôvod prepustenia. Takúto zákonnú povinnosť nemajú ani ostatní nadriadení príslušníka policajného zboru, ktorý nezaujímajú stanovisko k návrhu na prepustenie a tento predkladajú Ministrovi vnútra Slovenskej republiky, ktorý je oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 4 , 3 zákona ako aj nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s účinnosťou od 1. 1. 2011. V zmysle článku 2 , písm. o) bod 2 tohto nariadenia, len Minister vnútra Slovenskej republiky prepúšťa zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písmeno e) a ods. 3 zákona všetkých policajtov. Na podporu svojho názoru poukázal žalovaný na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovaný v rozhodnutiach napr. 5 Sžo z toho 44/2010, 6 Sž/127 /03, 6 Sž/13/01. Z predmetných rozhodnutí vyplýva, že až po doručení návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu, začína ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o prepustení. Za okamih zistenia porušenia služobnej prísahy vyžadovaných v zákone nemožno považovať okamih, kedy sa nadriadený o takomto porušení dozvedel ale len súhrn poznatkov o skutočnostiach, ktoré sú vytýkané orgánom určeným rozhodnúť vo vnútornej štruktúre o prešetrení sťažnosti na príslušníkov policajného zboru. Hlásenie, či telefonické alebo osobné, že došlo k neprimeranému zásahu zo strany žalobcu či nezákonnému postupu policajta nie je informáciou, ktorá umožňuje čo i len predbežné zhodnotenie konania policajta. Vzhľadom k tomu, že riaditeľ OR PZ vo Vranove nad Topľou ako nadriadený žalobcu nemal ministrom udelenú personálnu pôsobnosť, nebol oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o jeho prepustení, predložil návrh ministrovi dňa 21. 2. 2011. Rozhodnutie bolo vydané v zákonom určenej lehote. Aj napriek doručeniu personálneho rozkazu právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25. 2. 2011, žalobca aj osobne personálny rozkaz prevzal dňa 8. 3. 2011. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná subjektívna aj objektívna lehota daná zákonom. Žalovaný v ďalšom texte svojho vyjadrenia nesúhlasil s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nesplnomocnil svojho právneho zástupcu na preberanie zásielok do vlastných rúk. Poukázal na ustanovenie § v 163 ods. 1 a 5, § 266 ods. 3 zákona. Žalovaný poukázal na okolnosť, že žalobca na základe udeleného plnomocenstva splnomocnil svojho právneho zástupcu aj na prijímanie doručovaných písomností. Na základe plnomocenstva boli písomnosti vzťahujúce sa k veci doručované právnemu zástupcovi žalobcu v súlade so zákonom. Keďže žalobca nevymedzil rozsah doručovaných písomností v udelenom splnomocnení, je zrejme, že splnomocnenie sa týkalo všetkých doručovaných písomností. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca po tom ako bol upovedomený o začatí konania, konal v rozpore s § 237 k zákona, pretože svojim konaním evidentne sťažoval a zdržiaval priebeh konania s cieľom dosiahnuť prekročenie subjektívnej lehoty, čo sa mu však nepodarilo. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkami žalobcu ohľadom okolnosti, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho prepustenie. V konaní boli zabezpečené dôkazy, ktorými bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa svojim protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť. Bolo preukázané, že po prevzatí finančnej sumy si žalobca túto uložil do jednej zo zásuviek pracovného stola za ktorým sedel, kde boli následne zaistené pracovníkmi inšpekčnej služby. O pravdivosti a objektivite výpovede K.. E. E. nie je dôvod pochybovať, pretože je potvrdená ďalšími zadováženými dôkazmi, ktoré vyplynuli z vykonanej prehliadky žalobcovej kancelárie ihneď po prevzatí úplatku. Žalobca aj jeho právny zástupca mal možnosť sa so všetkými dôkazmi oboznámiť. Dôkazy boli zabezpečené v súlade so zákonom a v súlade s ustálenou judikatúrou, v zmysle ktorej možno v správnom konaní použiť aj dôkazy, ktoré boli vykonané v trestnom konaní. Žalovaný poukázal na článok 47 ods. 1, 48 ods. 2, Ústavy SR, čl. 37 ods. 1, 38 ods. 2 Listiny, z ktorých nemožno vyvodiť právo účastníka konania a zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci, vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Orgán verejnej moci musí vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností a relevantných pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa jedná o konfrontáciu, v danom prípade nebol žiaden relevantný dôvod k jej vykonaniu, pričom zákon neumožňuje žalovanému vykonať akýkoľvek úkon bez súhlasu zainteresovanej osoby a účasť takejto osoby v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru je založená na báze dobrovoľnosti. Odmietnutie účasti na úkone nie je žiadnym spôsobom vynútiteľné. V súvislosti s námietkou ohľadom formálnych vád personálneho rozkazu, žalovaný poukázal na ustanovenie § 266 ods. 3, § 245, § 246 zákona, v zmysle ktorých sa predmetné rozhodnutie oznamuje doručením odpisu. Pokiaľ sa jedná o výtlačok personálneho rozkazu prípadne rozhodnutia o rozklade, tieto sa vyhotovujú ako odpisy kde sa za slovným spojením " za správnosť " podpisuje príslušný pracovník žalovaného, ktorý odpis vyhotovil. Spisový materiál predložený súdu obsahuje originál predmetného odpisu doručovaného žalobcovi. Žalovaný na základe uvedených dôvodov a s poukazom na zložený sľub žalobcu podľa § 17 ods. 1 zákona dospel k záveru, že boli splnené podmienky na jeho prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), rozhodol vo veci v rozsahu žaloby na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vo veci pojednával za prítomnosti advokátskeho koncipienta zastupujúceho žalobcu na základe substitučnej plnej moci. Súd jeho prítomnosť akceptoval. Ohľadom prípustnosti zastúpenia žalobcu advokátskym koncipientom v konaniach podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. nie je doposiaľ jednotný právny názor jednotlivých senátov. V čase pojednávania však žalobca bol riadne zastúpený advokátom, ktorý poveril svojho koncipienta len na účasť na pojednávaní v súlade s ust. § 16 ods. 2 zák. č, 586/2003 Z.z. o advokácií, pričom aj v prípade, ak by (podľa názoru odvolacieho súdu) bolo nutné zastupovanie žalobcu výlučne advokátom (§250a O.s.p.) a nie jeho koncipientom, možno pojednávať aj v jeho neprítomnosti podľa § 250g ods. 2 O.s.p. V danom prípade súd vo veci nevykonával dokazovanie, a preto neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu nebola potrebná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, doručilo dňa 7.1.2011 priamemu nadriadenému žalobcu uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi, ktorý bol predmetným rozhodnutím obvinený z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin prijímania úplatku. Podaním zo dňa 7.1.2011, nadriadený žalobcu oznámil žalobcovi začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Predmetné oznámenie žalobca prevzal dňa 11.1.2011. Žalobca bol zároveň vyzvaný, aby sa v určenej lehote vyjadril k predmetu veci. Dňa 13.1.2011, spolu s vyjadrením, bola žalovanému doručená plná moc udelená žalobcom právnemu zástupcovi, v zmysle ktorej je poverený advokát oprávnený v mene žalobcu vykonávať všetky úkony, vrátane prijímania doručovaných písomností aj v rozsahu, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. V spise sa nachádza zápisnica o výsluchu K.. E. E. zo dňa 19. 1. 2011, podľa ktorej bol tento predvolaný v júli 2010 k výsluchu žalobcom, v rámci ktorého sa mal vyjadriť k zatepľovaniu obytného domu spoločenstva vlastníkov bytov, z dôvodu, že spoločenstvo podalo trestné oznámenie vo veci podozrenia zo zločinu sprenevery zverených finančných prostriedkov firme Tatra-Construkt s.r.o. v roku 2006. Žalobca mu oznámil, že situáciou nevidí priaznivo, a že K.. C. E. hrozí väzenie. Žalobca sa vyjadril, že výsledok závisí aj od jeho osoby, spomenul že bude treba niečo dať, čo svedok pochopil ako poskytnutie úplatku. Po mesiaci uvedený svedok prišiel k žalobcovi, ktorý mu povedal, že jeho prípad sa vyvíja zle a ukázal mu číslo 8 a potvrdil že uvedeným úkonom mal na mysli sumu 8000 €. Na vyjadrenie svedka, že rátal so sumou 1000 maximálne 2000 € začal žalobca spomínať paragrafy, výšku trestu, a či si viac váži peniaze alebo slobodu. Rozišli sa s tým, že do konca roka 2010 mal žalobcovi priniesť sumu 8000 € inak voči nemu vznesie obvinenie. Dňa 27. 12. 2010 si svedok prevzal na pošte uznesenie o vznesení obvinenia za zločin sprenevery. Na deň 5. 1. 2010 bol predvolaný k výsluchu. Deň pred pojednávaním zatelefonoval žalobcovi a na základe predchádzajúceho dohovoru mu povedal, že má pre neho dôkazy - požadovanú sumu. Sumu mal priniesť k výsluchu, pričom svedok ešte pred tým celú vec oznámil na Inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde bol dňa 2. 1. 2011 vypovedať. Dňa 5. 1. 2011 sa pred výsluchom stretol s príslušníkmi inšpekcie, ktorí mu umiestnili na odev odpočúvacie zariadenie. Následne sa dostavil k žalobcovi do kancelárie, kde tento pred výsluchom žiadal svedka, aby vybral zo svojho mobilného telefónu batériu a dal ju na stôl k telefónu. Potom sa začali baviť o veci, pričom žalobca spomínal, že časť peňazí musí dať dvom nadriadeným a prokurátorovi. Na to svedok odovzdal žalobcovi sumu 8000 € v 500 eurových bankovkách v počte 16 kusov, ktoré boli prehnuté na polovicu a tieto odovzdal žalobcovi do ruky, on ich zobral a položil do zásuvky na ľavej strane pracovného stola. Potom začali spisovať zápisnicu o výsluchu, na čo v krátkom čase do miestnosti vošli pracovníci inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a žalobcu zadržali. Potom začali vykonávať úkony pričom bol svedok vyzvaný, aby vyšiel z miestnosti. V spise sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 2. 1. 2011 potvrdzujúca uvedenú výpoveď svedka. V spise sa nachádza aj zápisnica o výsluchu žalobcu zo dňa 5. 1. 2011, spísaná bezprostredne po zadržaní, v zmysle ktorej sa žalobca k oznámeniu o podozrení z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu prijímania úplatku nevyjadril, avšak uviedol, že užíva lieky a v prípade ich vynechania môže byť ohrozený jeho život. Obsahom spisov je aj zápisnica o výsluchu svedka, N. C., ktorá sa zúčastnila procesných úkonov uvedených vyšetrovateľmi inšpekcie ako nezúčastnená osoba. Potvrdila, že na stole v kancelárii žalobcu sa nachádzal rozobratý mobilný telefón, osobitne batéria a kryt. Predmetný mobilný telefón patril K.. E., ktorý si ho za jej prítomnosti vzal spolu s odloženým kabátom. Do kancelárie žalobcu počas jej prítomnosti nikto nič nedoložil. K písaciemu stolu žalobcu nikto neprišiel a nikto sa ho nedotkol. Spáchanie skutku žalobcom bolo potvrdené výpoveďou O.. C., ktorý sa zúčastnil procesných úkonov pracovníkov inšpekcie a uviedol, že nikto do kancelárie žalobcu žiadne veci nepodstrčil. V zmysle zápisnice o vykonaní prehliadky sa v písacom stolíku žalobcu v zásuvke na ľavej strane nachádzalo 16 kusov 500 eurových bankoviek, pričom v zápisnici sú uvedené ich sériové čísla. V spise sa nachádza aj záznam o výbere finančných prostriedkov z účtu zo dňa 4. januára 2011, podľa ktorého bankovky v uvedenej hodnote 8000 € s totožnými sériovými číslami boli vybrané pracovníkmi inšpekcie z operatívneho účtu žalovaného, z ktorých bol vyhotovený farebný obrazový záznam, ktorý sa takisto nachádza v spise. V spise sa nachádza aj záznam zo dňa 5. 1. 2011 spísaný o 7. 00 hod., podľa ktorého bankovky v uvedenej hodnote s uvedenými sériovými číslami boli odovzdané K.. E.U. E.. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 1. 2011 poprel spáchanie skutku, oznámil že podal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia a vec je voči nemu vykonštruovaná. V spise sa nachádzajú doklady preukazujúce účasť žalobcu na preškoleniach týkajúcich sa zvýšenia disciplíny, etiky a morálky príslušníkov Policajného zboru pri vykonávaní služobných povinností, prehľad o odmenách a trestoch, služobné hodnotenie. Zo spisu vyplýva, že dňa 3.2.2011 bol žalobca hospitalizovaný, pričom uviedol, že po prepustení z nemocnice sa oboznámi so spisom a vo veci bude vypovedať. Dňa 3.2.2011 bol vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Dňa 4.2.2011 bol žalobca prepustený do ambulantnej starostlivosti, pričom ošetrujúci lekár potvrdil, že žalobca je schopný vykonávať úkony, aj vypočutie. Žalobca bol dňa 7.2.2011 oboznámený s návrhom na prepustenie a podkladmi. Listom zo dňa 10. 2. 2011 žiadal žalobca o vylúčenie príslušníkov Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou z prejednania veci a pridelení veci do iného okresu. Dňa 11. 2. 2011 bolo vypracované stanovisko k predmetnému návrhu, ktorým návrh na vylúčenie uvedených príslušníkov PZ z konania bol zamietnutý. V zmysle výsluchu žalobcu zo dňa 15. 2. 2011, tento poprel spáchanie úkonov z ktorých bol obvinený a ktoré sú dôvodom na jeho prepustenie. K spôsobu pridelenia trestnej veci sprenevery z ktorej bol svedok obvinený, žiadal žalobca vypočuť B.. R., všetkých vyšetrovateľov odboru kriminálnej polície. Poprel okolnosť, že by od svedka žiadal finančné prostriedky, resp., že by ich od neho prijal. Žalobca žiadal o vzájomnú konfrontáciu s K.. E. ako i vypočutie svedkov, ktorých žalobca ako vyšetrovateľ vypočúval vo veci K.. E.. Dňa 21.2.2011 bol návrh na prepustenie žalobcu doručený ministrovi. Dňa 23.2.2011 bol vydaný Personálny rozkaz č. 67, ktorý bol splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 25.2.2011. V odôvodnení rozhodnutia sú popísané dôvody uvedené vyššie, ktoré vyplynuli zo zadovážených dôkazných prostriedkov, a to najmä zápisnice o výsluchoch, záznamy, fotodokumentácia ktoré preukazujú, že počas výkonu štátnej služby, dňa 5.1.2011 o cca 8, 45 hod. vo svojej kancelárii prijal od osoby, K.. E. E. finančnú hotovosť 8000 €, a to bankovky vybraté z operačného účtu inšpekcie MV SR s presne špecifikovanými sériovými číslami za účelom ovplyvnenia trestného konania v ktorom vystupoval ako vyšetrovateľ. Spôsob prevzatia uvedenej čiastky bol preukázaný výpoveďami, výsledkom prehliadky kancelárie žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia je popísaný postup v danom konaní s konštatovaním, že žalobca zvlášť hrubo porušil služobnú povinnosť tým, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené zákonom ako aj internými predpismi a rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, čl. 1, 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra číslo 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru a tiež nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), a h) zákona. Uvedeného konania sa dopustil i napriek tomu, že bol oboznámený o nariadení ministra vnútra číslo 18/2008 o niektorých konaniach ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru. Odpis Personálneho rozkazu ktorý sa nachádza v administratívnom spise je vlastnoručne podpísaný Ministrom vnútra Slovenskej republiky a opatrený príslušnou pečiatkou. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu v zákonom určenej lehote rozklad z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v žalobnom návrhu. Dňa 2.6.2011 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým Minister vnútra Slovenskej republiky podaný rozklad zamietol a Personálny rozkaz č. 67 potvrdil. Predmetné rozhodnutie, ktorého prvopis sa nachádza v administratívnom spise je podpísané Ministrom vnútra Slovenskej republiky a opatrené príslušnou pečiatkou. Rozhodnutie bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 8.6.2011. V napadnutom rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu žalovaný doplnil odôvodnenie rozhodnutia, podrobnejšie popísal svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla k presvedčeniu o protiprávnom konaní žalobcu a o ktoré dôkazné prostriedky oprel svoje potvrdzujúce rozhodnutie. Tieto okolnosti uviedol aj vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré je popísané vyššie. Podľa ust. § 192 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa § 17 zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, konal v hrubom rozpore so služobnou prísahou. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 ods. 1 až 4, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že o dôvode prepustenia sa oprávnený nadriadený žalobcu dozvedel najskôr dňa 21.2.2011 kedy bol Ministrovi vnútra SR predložený návrh na prepustenie žalobcu spolu s podkladmi pre rozhodnutie. K úkonom kladeným žalobcovi za vinu došlo 5.1.2011. Personálny rozkaz bol vydaný dňa 23.2.2011 a doručený žalobcovi dňa 25.2.2011, t.j. v lehote stanovenej zákonom. Podľa ust. § 263 ods. 1 až 5 zákona, zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná. Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné. Námietka žalobcu, že predmetné rozhodnutie malo byť doručované do jeho vlastných rúk, a nemalo byť doručované jeho právnemu zástupcovi, je podľa názoru súdu na základe uvedeného ustanovenia nedôvodná. Žalovaný v konaní postupoval v zmysle uvedených ustanovení, žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, pričom tento nepredložil žiadny dôkazný prostriedok vyvracajúci zistenia zakladajúce začatie konania o jeho prepustení zo služobného pomeru. Trval len na prezumpcii neviny, popieral spáchanie skutkov. V súlade s názorom žalovaného, vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v priebehu konania, by nebolo spôsobilé zvrátiť zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to bezdôvodné prijatie sumy 8000€. Predložené zápisnice a úradné záznamy, vrátane výpovedí osôb ktoré boli vypočuté tak v správnom ako i trestnom konaní preukazujú konanie, ktoré mu bolo kladené za vinu. Toto konanie žalobcu bolo podľa žalovaného svojim charakterom spôsobilé narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Preto boli splnené podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1991 Z.z. Žalovaný správny orgán považoval konanie žalobcu za porušenie služobnej prísahy a povinnosti policajta zvlášť hrubým spôsobom, keď ponechanie žalobcu v služobnom pomere by vzhľadom na charakter jeho skutku bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu bezúhonnosti, čestnosti, dodržiavaní zákonov predovšetkým zo strany policajtov. Správne konanie nie je závislé od výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom žalobcu, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení ktoré boli aj dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru, pretože dôvody na prepustenie nemusia spĺňať kvalifikáciu trestného činu. Žalovaný sa správne a dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutí ako i vo vyjadrení k žalobe a svoju správnu úvahu dostatočným spôsobom rozvinul. Súd mal z obsahu spisu preukázané naplnenie dôvodov na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Podľa ust. § 241 ods. 1 až 3 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. Výroky obsahovali údaj s ustanovením právneho predpisu podľa ktorého rozhodli a v odôvodnení bol popis skutočností na základe ktorých správny orgán rozhodol. Podľa ust. § 266 ods. 3 zákona, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Podľa ust. § 3 zákona, v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený"), ak tento zákon neustanovuje inak. Právomoc rozhodovať vo veciach služobného pomeru nebola ministrom delegovaná na iného nadriadeného žalobcu. Tak ako súd uviedol vyššie, z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie vydal oprávnený orgán, a to Minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý ich vlastnoručne podpísal, pričom žalobcovi boli doručené ich odpisy v súlade so zákonom. Rozhodnutie bolo vydané a doručené žalobcovi v zákonom určenej lehote, ktorá začala oprávnenému subjektu plynúť dňom 21.2.2011, tak ako už bolo uvedené vyššie. Podľa ust. § 243 ods. 3 zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Na základe odvolania žalobcu sa žalovaný vysporiadal nielen s námietkami žalobcu ale doplnil aj odôvodnenie rozhodnutia o prepustení pričom dospel k záveru, že nebol dôvod na zrušenie alebo zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd sa s jeho právnymi závermi stotožnil. Na základe uvedeného dôvodu súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovaný nemá na náhradu zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.