Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sp/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201334 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V. V., I. XX/A, K., T.: XXXXXXXX, proti odporkyni: Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: X/ Y. M., G.. XX.XX.XXXX, K. U. G.. XX, O., Č. P., X/ I. L., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. C. XX, K., X/ J. J., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, O. Č. P., X/ A. M., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, K., X/ Z. K., G.. XX.XX.XXXX, G. K. U. XX, K., zastúpený opatrovníčkou Darinou Fraňovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I., Záhradnícka ul. č. 10, Bratislava, X/ L. K., G. XX.XX.XXXX, K. I. X, K., X/ V. K., G.. XX.XX.XXXX, K. O. X, M., X/ Y. A., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, K., X/ M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. G. XXXX/XX, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/XX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/XX p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške XX € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/XX, ktorým týmto rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priložených kúpnych zmlúv vedený u správy katastra pod č. Z.-XXXX/XX a týkajúci sa prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat.úz. Devínska Nová Ves, zapísaných vo vl.č. XXXX ako pozemok registra E parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1031 m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2, zamietla. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade podmienky vkladu v zmysle jeho návrhu v spojení s predloženými listinami nie sú splnené, a to s poukazom na skutočnosť, že prílohou predmetného návrhu na vklad je nie jedna, ale v skutočnosti 10 rôznych zmlúv - 9 navrhovaných a 1 nezahrnutá v návrhu na vklad uzatvorená medzi kupujúcim V. V. a C. K. ako predávajúcim. V tejto súvislosti odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že potom predmetný návrh na vklad nespĺňa požiadavky ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad môže byť len 1 zmluva, a nie 9, ako to učinil navrhovateľ, ktorý sám v podanom návrhu na vklad uvádza, a aj keď sám požiadal, aby rozhodla o priložených zmluvách. I keď predložené zmluvy sú navzájom spojené, tieto tvoria jeden celok len technicky, nie obsahovo a potom správa katastra má rozhodovať o 9 individuálnych kúpnych zmluvách, čo je v rozpore so zákonom požadovanými náležitosťami, konkrétne, že má byť jedna zmluva len v dvoch vyhotoveniach. Samostatnosť právnych úkonov jednotlivých 9 kúpnych zmlúv preukazuje skutočnosť, že kupujúci V. V. každú zmluvu uzavrel individuálne a predávajúci podpísal jednotlivo, zvlášť. Technické spojenie predĺžených zmlúv neznamená vytvorenie jednej listiny, ktorú by predávajúci postupne podpisovali. Každý z predávajúcich jednotlivo podpisoval svoju zmluvu ako samostatnú listinu a nie spoločnú listinu, prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva a o každej z nich samostatným rozhodnutím má byť správnym orgánom rozhodnuté, jedným rozhodnutím u každého rozhodnutia individuálne potom aj nastanú právne účinky vkladu. Potom rozhodnutím správy katastra, ktorým sa vklad povoľuje, a ktorého konštitutívny účinok spôsobuje zmenu vlastníckeho práva, nie je možné rozhodnúť o povolení viacerých rôznych zmlúv pod jedným číslom konania tak ako to žiada navrhovateľ. Navrhovateľ, nestotožňujúc sa s týmto právnym názorom namieta, že v danom prípade sa jedná o 10 celkom samostatných kúpnych zmlúv, ale o zmluvy tvoriace jeden ucelený celok, t.j. jednu zmluvnú listinu v zmysle Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. tak z pohľadu technického, ako aj obsahového, nakoľko predmetná zmluvná listina bola uzatvorená medzi skupinou účastníkov zmluvnej listiny- predávajúcimi 1 - 10, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľnosti a kupujúcim, t.j. navrhovateľom, pričom obsahom zmluvy je len jeden predmet vyjadrený v Preambule tejto zmluvnej listiny, a to nehnuteľnosti - parcely registra „E“ nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV., obec: Bratislava - m.č. Devínska Nová Ves, kat. úz. Devínska Nová Ves, evidované Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. 3612. Ďalej poukazuje na zrejmú súvislosť a nadväznosť úvodných ustanovení a Preambuly zmluvy na ostatné zmluvné ustanovenia, ktoré od seba nemožno oddeliť bez následku straty zmyslu a účelu zvyšku zmluvy s odkazom na stanovisko NS SR k otázke technickej jednoty zmluvnej listiny vyslovené napr. vo veci sp zn. R. XX/XX zo dňa 03.10.2001, podľa ktorého ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu. Potom je súladné s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., aby k návrhu na vklad bola pripojená listina s obsahom viacerých úkonov (§ 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona) pokiaľ spĺňa požiadavku technickej jednoty ako táto vyplýva z citovaného judikátu NS SR. Navrhovateľ ďalej namieta vadu v postupe konajúceho správneho orgánu, ktorý ak mal za to, že návrh na vklad, alebo jeho prílohy trpia vadami podania, potom bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou mu z ust. § 3 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, vyzvať navrhovateľa na ich odstránenie v lehote, ktorú zároveň určí. Vychádzajúc z uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil, pretože toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, právny záver odporkyne je vecne nesprávny a v jej konaní sa vyskytuje vada, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhovateľa doručenom súdu dňa 09.08.2011 plne zotrvala na svojom právnom názore o nesplnení podmienok povolenia vkladu vlastníckeho práva v zmysle návrhu doručenom jej 24.03.2011 na podklade priložených 10 samostatných zmlúv pre rozpor s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., zhodne dôvodenom v napadnutom rozhodnutí a opätovne zdôvodňujúc, že k návrhu priložené kúpne zmluvy sú síce navzájom spojené a tvoria jeden technicky celok, nie však obsahom. Podľa obsahu sa jedná o samostatné právne úkony - samostatné kúpne zmluvy, ktoré kupujúci uzavrel a podpísal jednotlivo s každým predávajúcim zvlášť a potom podmienky vkladu v danom prípade nie sú splnené. Ďalej má za to, že správa katastra ako konajúci správny orgán vo veci skutkový stav pred vydaním rozhodnutia riadne a náležite zistila a vo svojom konaní ani nevzhliada žiadnu vadu ako to namieta navrhovateľ, a preto žiadala, aby súd po preskúmaní napadnuté jej rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. V konaní zúčastnené osoby v 2. a 3. rade sa s obsahom odvolania navrhovateľa plne stotožnili a navrhli tomuto vyhovieť. Ostatné zúčastnené osoby sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, rozhodnutie odporkyne preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z vecne správneho právneho záveru, toto bolo vydané na základne dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v konaní odporkyne ani nevzhliadol vadu namietanú navrhovateľom a preto odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/ XX, ktorým odporkyňa podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priloženej listiny označenej ako kúpna zmluva vedený u správy katastra pod. č. Z.-XXXX/XX zamietla, keď svoje rozhodnutie odôvodnila nevkladuschopnosťou predloženej listiny, ktorá síce tvorí technicky jeden celok, ale v skutočnosti obsahovo sa jedná o 10 samostatných kúpnych zmlúv, čo je v rozpore s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., a teda v kontexte námietok navrhovateľa preskúmaním posúdiť, či právny záver odporkyne je vecne správny, či táto pred vydaním rozhodnutia riadne a náležite skutkový stav zistila a či konanie odporkyne skutočne trpí vadou pre nesplnenie povinnosti vyzvať navrhovateľa na odstránenie vady návrhu, či príloh. Z predloženého vkladového spisu odporkyne č. Z.-XXXX/XX na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa 24.03.2011 bol odporkyni doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. 3612 pre kat. úz. Devínska Nová Ves ako parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 723 m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2 v prospech kupujúceho Družstvo DNV, ktoré bolo navrhovateľom tohto vkladu. V návrhu tento sám uvádza, že podľa priložených kúpnych zmlúv odkúpil do svojho vlastníctva od spoluvlastníkov Y.C. M., I. L., J. J., A. M., Z. K., L. K., V. K., Y. A. Q. M. O. ich spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach v spoluvlastníckom podiele celkom 41/288-in, ktoré predávajúce nadobudli titulom dedenia (osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX) a potom žiadal, aby príslušná správa katastra v zmysle skutočností a priložených dokumentov vydala rozhodnutie o povolení vkladu jeho vlastníckeho práva. Prílohu tohto návrhu tvorila listina technicky spojená a označená ako kúpna zmluva uzavretá podľa § 588 Obč. zák., keď v jej úvode účastníci vyhlásili a svojimi podpismi potvrdili, že sú k právnym úkonom spôsobilí a oprávnení. Preambulu kúpnej zmluvy tvorí špecifikácia predmetu kúpnej zmluvy a vlastníkov jednotlivých podielov na nehnuteľnostiach, medzi ktorými sa v bode 5 uvádza aj už nevlastník C. K., a naopak nie je medzi spoluvlastníkmi uvedená spoluvlastníčka M. O.. V ďalšom už súčasť listiny tvorí 9 kúpnych zmlúv (a už aj zmluva uzavretá A. M. O.), ktoré uzatváral kupujúci s každým z vyššie citovaných spoluvlastníkov individuálne vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 588 a nasledujúcich Obč. zák., t.j. účastníci zmluvy, predmet kúpy a kúpna cena. Súčasťou administratívneho spisu je LV. č. XXXX pre kat.úz. Devínska Nová Ves a výpis z LV č. XXXX zo dňa 20.07.2011, ktorý osvedčuje vlastníctvo účastníkov kúpnych zmlúv na predmetných nehnuteľnostiach. O predmetnom návrhu potom odporkyňa rozhodla dňa 19. apríla 2011, č. V-6917/11, ktorým týmto rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priložených kúpnych zmlúv a týkajúci sa prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat.úz. Devínska Nová Ves, zapísaných vo vl.č. XXXX ako pozemok registra E parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 723 m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2, zamietla. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade podmienky vkladu v zmysle jeho návrhu v spojení s predloženými listinami nie sú splnené, a to s poukazom na skutočnosť, že prílohou predmetného návrhu na vklad je nie jedna, ale v skutočnosti 10 rôznych zmlúv - 9 navrhovaných a 1 nezahrnutá v návrhu na vklad uzatvorená medzi kupujúcim V. V. Q. C. K. ako predávajúcim. V tejto súvislosti odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že potom predmetný návrh na vklad nespĺňa požiadavky ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad môže byť len 1 zmluva, a nie 9, ako to učinil navrhovateľ, ktorý sám v podanom návrhu na vklad uvádza, a aj keď sám požiadal, aby rozhodla o priložených zmluvách. I keď predložené zmluvy sú navzájom spojené, tieto tvoria jeden celok len technicky, nie obsahovo a potom správa katastra má rozhodovať o 9 individuálnych kúpnych zmluvách, čo je v rozpore so zákonom požadovanými náležitosťami, konkrétne, že má byť jedna zmluva len v dvoch vyhotoveniach. Samostatnosť právnych úkonov jednotlivých 9 kúpnych zmlúv preukazuje skutočnosť, že kupujúci V.A. V. každú zmluvu uzavrel individuálne a predávajúci podpísal jednotlivo, zvlášť. Technické spojenie predĺžených zmlúv neznamená vytvorenie jednej listiny, ktorú by predávajúci postupne podpisovali. Každý z predávajúcich jednotlivo podpisoval svoju zmluvu ako samostatnú listinu a nie spoločnú listinu, prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva a o každej z nich samostatným rozhodnutím má byť správnym orgánom rozhodnuté jedným rozhodnutím, u každého rozhodnutia individuálne potom aj nastanú právne účinky vkladu. Potom rozhodnutím správy katastra, ktorým sa vklad povoľuje, a ktorého konštitutívny účinok spôsobuje zmenu vlastníckeho práva, nie je možné rozhodnúť o povolení viacerých rôznych zmlúv pod jedným číslom konania tak ako to žiada navrhovateľ. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona platného v čase rozhodovania vklad je úkon správy katastra, vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 8 ods. 1 katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a) súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. údaje o sídelných a nesídelných názvoch; c) zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a spoločenských zmlúv, zakladateľských zmlúv a zakladateľských listín obchodných spoločností (ďalej len „zakladateľská listina obchodnej spoločnosti"), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení /3/ (ďalej len „verejná listina") a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina"), a dokumentáciu sídelných a nesídelných názvov; d) sumárne údaje katastra o pôdnom fonde; e) pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam; f) osobitnú evidenciu verejných listín alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorej je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba (ďalej len „diel"). Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti. Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., rozhodovanie o každom návrhu na vklad je samostatným konaním o návrhu na vklad. Prílohou k návrhu na vklad môže byť len jedna zmluvná listina podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov. Podľa § 131 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 131 ods. 2 Obč. zák., spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 137 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 Obč. zák., pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie . Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, nezistiac žiadne pochybenia konajúceho správneho orgánu ako ich namietal navrhovateľ, keď sa plne stotožnil s právnym záverom odporkyne, a to, že v danom prípade prílohu návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN doručeného odporkyni dňa 24.11.2011 a vedeného u nej pod č. Z.-XXXX/XX tvorila nie jedna, ale 9 samostatných kúpnych zmlúv, i keď technicky spojených v jednu listinu. V danom prípade je nesporné, že medzi navrhovateľom ako kupujúcim a podielovými spoluvlastníkmi citovanými v preambule listiny označenej ako kúpna zmluva v časti B (v bode 5 menovaný ako podielový spoluvlastník už nevlastník C. K.), bolo uzatvorených 9 samostatných kúpnych zmlúv spôsobom, že vo vzťahu ku každému kúpnemu spoluvlastníkovi bola uzavretá individuálna zmluva s predpísanými náležitosťami, teda označenie účastníkov zmluvy, predmet zmluvy a dohodnutá kúpna cena, podpis prevádzateľa bol notársky overený a všetky tieto individuálne kúpne zmluvy s rôznym dňom uzavretia, rôzne dátumy overenia podpisu boli potom súhrne spojené do listiny s notárskym overením dňa 23.03.2011. Tu súd musí sa stotožniť s právnym názorom odporkyne, že v danom prípade tak ako bol návrh s prílohami predložený, sa nejedná o jednu spoločnú listinu ako to predpokladá ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona a § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., a potom nemôže sa jednať o vkladové konanie vo vzťahu k jednej takejto listine s jedným rozhodnutím s individuálnymi konštitutívnymi účinkami, aj s úhradou jedného správneho poplatku, ale bezosporu sa jedná o predložených 9 samostatných kúpnych zmlúv len s jedným návrhom, a preto o tomto nebolo možné rozhodnúť jeho povolením ako to navrhoval navrhovateľ, ktorý v predloženom návrhu na vklad sa napokon i sám odvoláva na priložené kúpne zmluvy, nie zmluvu. Potom sa súd stotožnil s názorom o potrebe zamietnutia návrhu podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v spojitosti s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. V danom prípade súd však poukazuje aj na inú skutočnosť vyplývajúcu z ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., z ktorej vyplýva zákonom určený okruh predávajúcich v kúpnej zmluve, t.j. všetkých podielových spoluvlastníkov, čo včas v danom prípade zachované nebolo. A potom ak by sa aj bolo jednalo o jednu zmluvu, túto by bolo potrebné považovať pre uvedený nedostatok za zmluvu absolútne neplatnú. Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o splnení podmienok technickej jednoty listiny odvolávajúc sa na judikatúru NS SR. Podstatou požiadavky technickej jednoty listiny ako táto vyplýva z judikátu NS SR č. P. XX/XXXX i ďalšej judikatúry (i uvádzanej navrhovateľom) a to, že „zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 O.z.), pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním“. V prejednávanej veci sa jedná o 9 samostatných kúpnych zmlúv uzavretých individuálne a následne technicky zhrnutých a so spoločnou preambulou do jednej listiny spoločnej netvoriacej ani celkom totožnosť v osobách predávajúcich (M. O.) a k tomuto spojeniu došlo až po podpise kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvárané v priebehu roku 2009, 2010 a 2011, listina technicky spojená až 23.3.2011. A potom za týchto podmienok nebolo možné považovať požiadavku technickej jednoty tu za splnenú. Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, žeby odporkyňa pred vydaním rozhodnutia skutkový stav vo veci riadne a náležite nezistila. V danom prípade z obsahu vkladového spisu vzťahujúcueho sa na predmetnú vec a ako bol súdu predložený, i podľa názoru súdu je písomná dokumentácia v ňom obsiahnutá postačujúca pre rozhodnutie o návrhu na vklad (k návrhu na vklad pripojená technicky spojená listina označená ako kúpna zmluva s 9 samostatnými kúpnymi zmluvami a list vlastníctva č. 3612 osvedčujúci vlastníctvo predávajúcich). Za týchto okolností a pri právnom názore nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa k tvrdenej vade v konaní, teda že odporkyňa mala pri svojom právnom názore vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania, či príloh. V danom prípade predložená spoločná listina i kúpne zmluvy tak ako boli individuálne vo vzťahu k jednotlivým podielovým spoluvlastníkom uzavreté, nie je súladná s ust. Obč. zák. vo vzťahu k prevodom podielových spoluvlastníkov a potom sa jedná aj o zmluvu absolútne neplatnú, t.j. neplatnú od počiatku. Neplatný právny úkon nemožno odstraňovať postupom ako to žiadal navrhovateľ, aplikovateľným pri odstránení nedostatkov a zrejmých chýb. V danom prípade len v kúpnej zmluve uzavretej dňa 2.6.2010 medzi Z. K. ako predávajúcim a V. V. Q. kupujúcim je zrejmá chyba v písaní vo výške podielu (čl. II, bod 2.1.), kde je nesprávne uvedený spoluvlastnícky podiel 1/44 a nie 1/144, nesprávne je aj číslovanie článku II. tejto zmluvy, kde sa opakovane uvádza bod 2.1. Uvedená vada vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva pre rozpor s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. a potom nesplnenie podmienok pre povolenie vkladu, nebolo za týchto okolností potrebné ani možné odstraňovať. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil a učinil tak verejným vyhlásením rozsudku dňa 05.02.2013 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre tento postup ako to predpokladá ust. § 250f ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. (lehota na vyhotovenie rozhodnutia bola podľa § 158 ods. 4 O.s.p. predsedom súdu predĺžená dňa 26.2.2013). O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 4 veta druhá zák. č. 71/1991 Zb. v platnom znení, pričom výšku súdneho poplatku XX € určuje položka 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keď zákonnou podmienkou pre priznanie náhrady je úspešnosť v konaní, čo sa nejedná o daný tento prípad. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/XX, ktorým týmto rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priložených kúpnych zmlúv vedený u správy katastra pod č. Z.-XXXX/XX a týkajúci sa prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat.úz. Devínska Nová Ves, zapísaných vo vl.č. XXXX Q.ko pozemok registra E parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 723 m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1031 m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2, zamietla. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade podmienky vkladu v zmysle jeho návrhu v spojení s predloženými listinami nie sú splnené, a to s poukazom na skutočnosť, že prílohou predmetného návrhu na vklad je nie jedna, ale v skutočnosti 10 rôznych zmlúv - 9 navrhovaných a 1 nezahrnutá v návrhu na vklad uzatvorená medzi kupujúcim V.A. V. Q. C. K. ako predávajúcim. V tejto súvislosti odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že potom predmetný návrh na vklad nespĺňa požiadavky ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad môže byť len 1 zmluva, a nie 9, ako to učinil navrhovateľ, ktorý sám v podanom návrhu na vklad uvádza, a aj keď sám požiadal, aby rozhodla o priložených zmluvách. I keď predložené zmluvy sú navzájom spojené, tieto tvoria jeden celok len technicky, nie obsahovo a potom správa katastra má rozhodovať o 9 individuálnych kúpnych zmluvách, čo je v rozpore so zákonom požadovanými náležitosťami, konkrétne, že má byť jedna zmluva len v dvoch vyhotoveniach. Samostatnosť právnych úkonov jednotlivých 9 kúpnych zmlúv preukazuje skutočnosť, že kupujúci V. V. každú zmluvu uzavrel individuálne a predávajúci podpísal jednotlivo, zvlášť. Technické spojenie predĺžených zmlúv neznamená vytvorenie jednej listiny, ktorú by predávajúci postupne podpisovali. Každý z predávajúcich jednotlivo podpisoval svoju zmluvu ako samostatnú listinu a nie spoločnú listinu, prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva a o každej z nich samostatným rozhodnutím má byť správnym orgánom rozhodnuté, jedným rozhodnutím u každého rozhodnutia individuálne potom aj nastanú právne účinky vkladu. Potom rozhodnutím správy katastra, ktorým sa vklad povoľuje, a ktorého konštitutívny účinok spôsobuje zmenu vlastníckeho práva, nie je možné rozhodnúť o povolení viacerých rôznych zmlúv pod jedným číslom konania tak ako to žiada navrhovateľ. Navrhovateľ, nestotožňujúc sa s týmto právnym názorom namieta, že v danom prípade sa jedná o 10 celkom samostatných kúpnych zmlúv, ale o zmluvy tvoriace jeden ucelený celok, t.j. jednu zmluvnú listinu v zmysle Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. tak z pohľadu technického, ako aj obsahového, nakoľko predmetná zmluvná listina bola uzatvorená medzi skupinou účastníkov zmluvnej listiny- predávajúcimi 1 - 10, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľnosti a kupujúcim, t.j. navrhovateľom, pričom obsahom zmluvy je len jeden predmet vyjadrený v Preambule tejto zmluvnej listiny, a to nehnuteľnosti - parcely registra „E“ nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV., obec: Bratislava - m.č. Devínska Nová Ves, kat. úz. Devínska Nová Ves, evidované Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX. Ďalej poukazuje na zrejmú súvislosť a nadväznosť úvodných ustanovení a Preambuly zmluvy na ostatné zmluvné ustanovenia, ktoré od seba nemožno oddeliť bez následku straty zmyslu a účelu zvyšku zmluvy s odkazom na stanovisko NS SR k otázke technickej jednoty zmluvnej listiny vyslovené napr. vo veci sp zn. R. XX/XX zo dňa 03.10.2001, podľa ktorého ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu. Potom je súladné s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., aby k návrhu na vklad bola pripojená listina s obsahom viacerých úkonov (§ 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona) pokiaľ spĺňa požiadavku technickej jednoty ako táto vyplýva z citovaného judikátu NS SR. Navrhovateľ ďalej namieta vadu v postupe konajúceho správneho orgánu, ktorý ak mal za to, že návrh na vklad, alebo jeho prílohy trpia vadami podania, potom bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou mu z ust. § 3 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, vyzvať navrhovateľa na ich odstránenie v lehote, ktorú zároveň určí. Vychádzajúc z uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil, pretože toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, právny záver odporkyne je vecne nesprávny a v jej konaní sa vyskytuje vada, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Odporkyňa vo svojom písomnom stanovisku k podanému odvolaniu navrhovateľa doručenom súdu dňa 09.08.2011 plne zotrvala na svojom právnom názore o nesplnení podmienok povolenia vkladu vlastníckeho práva v zmysle návrhu doručenom jej 24.03.2011 na podklade priložených 10 samostatných zmlúv pre rozpor s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., zhodne dôvodenom v napadnutom rozhodnutí a opätovne zdôvodňujúc, že k návrhu priložené kúpne zmluvy sú síce navzájom spojené a tvoria jeden technicky celok, nie však obsahom. Podľa obsahu sa jedná o samostatné právne úkony - samostatné kúpne zmluvy, ktoré kupujúci uzavrel a podpísal jednotlivo s každým predávajúcim zvlášť a potom podmienky vkladu v danom prípade nie sú splnené. Ďalej má za to, že správa katastra ako konajúci správny orgán vo veci skutkový stav pred vydaním rozhodnutia riadne a náležite zistila a vo svojom konaní ani nevzhliada žiadnu vadu ako to namieta navrhovateľ, a preto žiadala, aby súd po preskúmaní napadnuté jej rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. V konaní zúčastnené osoby v 2. a 3. rade sa s obsahom odvolania navrhovateľa plne stotožnili a navrhli tomuto vyhovieť. Ostatné zúčastnené osoby sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, rozhodnutie odporkyne preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z vecne správneho právneho záveru, toto bolo vydané na základne dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v konaní odporkyne ani nevzhliadol vadu namietanú navrhovateľom a preto odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/ XX, ktorým odporkyňa podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priloženej listiny označenej ako kúpna zmluva vedený u správy katastra pod. č. Z.-XXXX/XX zamietla, keď svoje rozhodnutie odôvodnila nevkladuschopnosťou predloženej listiny, ktorá síce tvorí technicky jeden celok, ale v skutočnosti obsahovo sa jedná o 10 samostatných kúpnych zmlúv, čo je v rozpore s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., a teda v kontexte námietok navrhovateľa preskúmaním posúdiť, či právny záver odporkyne je vecne správny, či táto pred vydaním rozhodnutia riadne a náležite skutkový stav zistila a či konanie odporkyne skutočne trpí vadou pre nesplnenie povinnosti vyzvať navrhovateľa na odstránenie vady návrhu, či príloh. Z predloženého vkladového spisu odporkyne č. V-6917/11 na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Dňa 24.03.2011 bol odporkyni doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Devínska Nová Ves ako parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 723 m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1031 m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2 v prospech kupujúceho V. V., ktoré bolo navrhovateľom tohto vkladu. V návrhu tento sám uvádza, že podľa priložených kúpnych zmlúv odkúpil do svojho vlastníctva od spoluvlastníkov Y. M., I. L., J. J., A. M., Z. K., L. K., V. K., Y. A. Q. M. O. ich spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach v spoluvlastníckom podiele celkom XX/XXX-T., ktoré predávajúce nadobudli titulom dedenia (osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX) a potom žiadal, aby príslušná správa katastra v zmysle skutočností a priložených dokumentov vydala rozhodnutie o povolení vkladu jeho vlastníckeho práva. Prílohu tohto návrhu tvorila listina technicky spojená a označená ako kúpna zmluva uzavretá podľa § 588 Obč. zák., keď v jej úvode účastníci vyhlásili a svojimi podpismi potvrdili, že sú k právnym úkonom spôsobilí a oprávnení. Preambulu kúpnej zmluvy tvorí špecifikácia predmetu kúpnej zmluvy a vlastníkov jednotlivých podielov na nehnuteľnostiach, medzi ktorými sa v bode 5 uvádza aj už nevlastník Karol Beseda, a naopak nie je medzi spoluvlastníkmi uvedená spoluvlastníčka M. O.. V ďalšom už súčasť listiny tvorí 9 kúpnych zmlúv (a už aj zmluva uzavretá s M. O.), ktoré uzatváral kupujúci s každým z vyššie citovaných spoluvlastníkov individuálne vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 588 a nasledujúcich Obč. zák., t.j. účastníci zmluvy, predmet kúpy a kúpna cena. Súčasťou administratívneho spisu je LV. č. XXXX pre kat.úz. Devínska Nová Ves a výpis z LV č. XXXX zo dňa 20.07.2011, ktorý osvedčuje vlastníctvo účastníkov kúpnych zmlúv na predmetných nehnuteľnostiach. O predmetnom návrhu potom odporkyňa rozhodla dňa 19. apríla 2011, č. Z.-XXXX/XX, ktorým týmto rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností doručený jej dňa 24.03.2011 na základe priložených kúpnych zmlúv a týkajúci sa prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat.úz. Devínska Nová Ves, zapísaných vo vl.č. 3612 ako pozemok registra E parc.č. XXXX, trvale trávne porasty o výmere 723 m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 579 m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1031 m2 a parc.č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 928 m2, zamietla. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade podmienky vkladu v zmysle jeho návrhu v spojení s predloženými listinami nie sú splnené, a to s poukazom na skutočnosť, že prílohou predmetného návrhu na vklad je nie jedna, ale v skutočnosti 10 rôznych zmlúv - 9 navrhovaných a 1 nezahrnutá v návrhu na vklad uzatvorená medzi kupujúcim V.A. V. a C. K. ako predávajúcim. V tejto súvislosti odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že potom predmetný návrh na vklad nespĺňa požiadavky ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad môže byť len 1 zmluva, a nie 9, ako to učinil navrhovateľ, ktorý sám v podanom návrhu na vklad uvádza, a aj keď sám požiadal, aby rozhodla o priložených zmluvách. I keď predložené zmluvy sú navzájom spojené, tieto tvoria jeden celok len technicky, nie obsahovo a potom správa katastra má rozhodovať o 9 individuálnych kúpnych zmluvách, čo je v rozpore so zákonom požadovanými náležitosťami, konkrétne, že má byť jedna zmluva len v dvoch vyhotoveniach. Samostatnosť právnych úkonov jednotlivých 9 kúpnych zmlúv preukazuje skutočnosť, že kupujúci V.A. V. každú zmluvu uzavrel individuálne a predávajúci podpísal jednotlivo, zvlášť. Technické spojenie predĺžených zmlúv neznamená vytvorenie jednej listiny, ktorú by predávajúci postupne podpisovali. Každý z predávajúcich jednotlivo podpisoval svoju zmluvu ako samostatnú listinu a nie spoločnú listinu, prílohou návrhu na vklad môže byť len jedna zmluva a o každej z nich samostatným rozhodnutím má byť správnym orgánom rozhodnuté jedným rozhodnutím, u každého rozhodnutia individuálne potom aj nastanú právne účinky vkladu. Potom rozhodnutím správy katastra, ktorým sa vklad povoľuje, a ktorého konštitutívny účinok spôsobuje zmenu vlastníckeho práva, nie je možné rozhodnúť o povolení viacerých rôznych zmlúv pod jedným číslom konania tak ako to žiada navrhovateľ. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona platného v čase rozhodovania vklad je úkon správy katastra, vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 8 ods. 1 katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a) súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. údaje o sídelných a nesídelných názvoch; c) zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a spoločenských zmlúv, zakladateľských zmlúv a zakladateľských listín obchodných spoločností (ďalej len „zakladateľská listina obchodnej spoločnosti"), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení /3/ (ďalej len „verejná listina") a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina"), a dokumentáciu sídelných a nesídelných názvov; d) sumárne údaje katastra o pôdnom fonde; e) pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam; f) osobitnú evidenciu verejných listín alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorej je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba (ďalej len „diel"). Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti. Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., rozhodovanie o každom návrhu na vklad je samostatným konaním o návrhu na vklad. Prílohou k návrhu na vklad môže byť len jedna zmluvná listina podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona, obsahom ktorej môže byť viac právnych úkonov. Podľa § 131 ods. 1 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 131 ods. 2 Obč. zák., spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 137 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 Obč. zák., pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie . Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, nezistiac žiadne pochybenia konajúceho správneho orgánu ako ich namietal navrhovateľ, keď sa plne stotožnil s právnym záverom odporkyne, a to, že v danom prípade prílohu návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN doručeného odporkyni dňa 24.11.2011 a vedeného u nej pod č. Z.-XXXX/XX tvorila nie jedna, ale 9 samostatných kúpnych zmlúv, i keď technicky spojených v jednu listinu. V danom prípade je nesporné, že medzi navrhovateľom ako kupujúcim a podielovými spoluvlastníkmi citovanými v preambule listiny označenej ako kúpna zmluva v časti B (v bode 5 menovaný ako podielový spoluvlastník už nevlastník C. K.), bolo uzatvorených 9 samostatných kúpnych zmlúv spôsobom, že vo vzťahu ku každému kúpnemu spoluvlastníkovi bola uzavretá individuálna zmluva s predpísanými náležitosťami, teda označenie účastníkov zmluvy, predmet zmluvy a dohodnutá kúpna cena, podpis prevádzateľa bol notársky overený a všetky tieto individuálne kúpne zmluvy s rôznym dňom uzavretia, rôzne dátumy overenia podpisu boli potom súhrne spojené do listiny s notárskym overením dňa 23.03.2011. Tu súd musí sa stotožniť s právnym názorom odporkyne, že v danom prípade tak ako bol návrh s prílohami predložený, sa nejedná o jednu spoločnú listinu ako to predpokladá ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona a § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., a potom nemôže sa jednať o vkladové konanie vo vzťahu k jednej takejto listine s jedným rozhodnutím s individuálnymi konštitutívnymi účinkami, aj s úhradou jedného správneho poplatku, ale bezosporu sa jedná o predložených 9 samostatných kúpnych zmlúv len s jedným návrhom, a preto o tomto nebolo možné rozhodnúť jeho povolením ako to navrhoval navrhovateľ, ktorý v predloženom návrhu na vklad sa napokon i sám odvoláva na priložené kúpne zmluvy, nie zmluvu. Potom sa súd stotožnil s názorom o potrebe zamietnutia návrhu podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v spojitosti s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. V danom prípade súd však poukazuje aj na inú skutočnosť vyplývajúcu z ust. § 139 ods. 1 Obč. zák., z ktorej vyplýva zákonom určený okruh predávajúcich v kúpnej zmluve, t.j. všetkých podielových spoluvlastníkov, čo včas v danom prípade zachované nebolo. A potom ak by sa aj bolo jednalo o jednu zmluvu, túto by bolo potrebné považovať pre uvedený nedostatok za zmluvu absolútne neplatnú. Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o splnení podmienok technickej jednoty listiny odvolávajúc sa na judikatúru NS SR. Podstatou požiadavky technickej jednoty listiny ako táto vyplýva z judikátu NS SR č. P. XX/XXXX i ďalšej judikatúry (i uvádzanej navrhovateľom) a to, že „zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 O.z.), pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním“. V prejednávanej veci sa jedná o 9 samostatných kúpnych zmlúv uzavretých individuálne a následne technicky zhrnutých a so spoločnou preambulou do jednej listiny spoločnej netvoriacej ani celkom totožnosť v osobách predávajúcich (M. O.) a k tomuto spojeniu došlo až po podpise kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvárané v priebehu roku 2009, 2010 a 2011, listina technicky spojená až 23.3.2011. A potom za týchto podmienok nebolo možné považovať požiadavku technickej jednoty tu za splnenú. Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, žeby odporkyňa pred vydaním rozhodnutia skutkový stav vo veci riadne a náležite nezistila. V danom prípade z obsahu vkladového spisu vzťahujúcueho sa na predmetnú vec a ako bol súdu predložený, i podľa názoru súdu je písomná dokumentácia v ňom obsiahnutá postačujúca pre rozhodnutie o návrhu na vklad (k návrhu na vklad pripojená technicky spojená listina označená ako kúpna zmluva s 9 samostatnými kúpnymi zmluvami a list vlastníctva č. 3612 osvedčujúci vlastníctvo predávajúcich). Za týchto okolností a pri právnom názore nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa k tvrdenej vade v konaní, teda že odporkyňa mala pri svojom právnom názore vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podania, či príloh. V danom prípade predložená spoločná listina i kúpne zmluvy tak ako boli individuálne vo vzťahu k jednotlivým podielovým spoluvlastníkom uzavreté, nie je súladná s ust. Obč. zák. vo vzťahu k prevodom podielových spoluvlastníkov a potom sa jedná aj o zmluvu absolútne neplatnú, t.j. neplatnú od počiatku. Neplatný právny úkon nemožno odstraňovať postupom ako to žiadal navrhovateľ, aplikovateľným pri odstránení nedostatkov a zrejmých chýb. V danom prípade len v kúpnej zmluve uzavretej dňa 2.6.2010 medzi Z. K. ako predávajúcim a V. V. ako kupujúcim je zrejmá chyba v písaní vo výške podielu (čl. II, bod 2.1.), kde je nesprávne uvedený spoluvlastnícky podiel 1/44 a nie 1/144, nesprávne je aj číslovanie článku II. tejto zmluvy, kde sa opakovane uvádza bod 2.1. Uvedená vada vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva pre rozpor s ust. § 26 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. a potom nesplnenie podmienok pre povolenie vkladu, nebolo za týchto okolností potrebné ani možné odstraňovať. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil a učinil tak verejným vyhlásením rozsudku dňa 05.02.2013 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre tento postup ako to predpokladá ust. § 250f ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. (lehota na vyhotovenie rozhodnutia bola podľa § 158 ods. 4 O.s.p. predsedom súdu predĺžená dňa 26.2.2013). O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 4 veta druhá zák. č. 71/1991 Zb. v platnom znení, pričom výšku súdneho poplatku XX € určuje položka 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keď zákonnou podmienkou pre priznanie náhrady je úspešnosť v konaní, čo sa nejedná o daný tento prípad. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom popísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha