Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/146/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201365 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201365.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Soni Langovej a členov senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: C.. L. Š., L. Z. XX, XXX XX M., zastúpený advokátom, JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, Čajákova č. 5, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MF/026541/2011-23 zo dňa 31.5.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 299/2009-1460/GR zo dňa 12.8.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. MF/026541/2011-23 zo dňa 31.5.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 299/2009-1460/GR zo dňa 12.8.2009, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho Oddelenia vnútornej kontroly Colného úradu Košice a súčasne z funkcie colný špecialista služobný úrad Colný úrad Košice, miesto výkonu štátnej služby Košice. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s ustanovením § 230 a § 33 ods. 3 zákona číslo 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Žalobca v žalobe namietal, že v súvislosti s vydaním predmetných rozhodnutí mu nebolo oznámené začatie konania vo veci, a teda postup bol v rozpore s ustanovením § 224 ods. 3, § 226 a nasl. § 222 zákona. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané aj v rozpore s ustanovením § 230 ods. 3 zákona, ktoré v žalobe citoval. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona, rozhodnutím zo dňa 12. 8. 2009 bez uvedenia dôvodu odvolal žalobcu z funkcie vedúceho oddelenia vnútornej kontroly Colného úradu Košice a súčasne z funkcie colný špecialista, služobný úrad Colný úrad Košice, miesto výkonu štátnej služby Košice. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutie odvolanie, v ktorom žiadal o prešetrenie, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisií napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. 8. 2009 potvrdil. Žalobca následne podal žalobu o preskúmanie napadnutých rozhodnutí na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom číslo 4 S 131/2010 zo dňa 17. 12. 2010 napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 10. 2009 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe vydaného rozsudku preskúmal prvostupňové rozhodnutie a celý originálny spisový materiál. Z obsahu obdržaného spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie prevzal žalobca dňa 27. 8. 2009. Citoval ustanovenie § 230 upravujúceho náležitosti rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 3, zákona, v intenciách ktorého bol vydaný rozkaz Ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007 zo dňa 6. 7. 2007, ktorým minister určil rozsah právomocí vo veciach služobného pomeru v štátnej službe colníkov. Uviedol, že podľa článku 2 písm. f) prílohy, k rozkazu Ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007, rozsah právomocí vo veciach služobného pomeru v štátnej službe colníkov, Generálny riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvoláva colníkov z funkcií uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa § 33 ods. 4 tohto zákona. Poukázal aj na ustanovenie § 224 ods. 3 zákona, v ktorom sa uvádza, že ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 183 ods. 1 písm. e), je prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania oznámenie rozhodnutia. V tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222 zákona, a teda je zrejmé, že postup služobného úradu bol v jeho intenciách. Žalovaný v závere svojej žaloby uviedol, že žalobca vo svojom podaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nepoukázal na žiaden rozpor s právnymi predpismi a skutočným stavom v napadnutých rozhodnutiach. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, žaloba nie je dôvodná a preto ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 246a a nasl. O.s.p., preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu a vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli oznámené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa § 244 ods. 1 Os.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa ust. § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Napriek nesprávnemu označeniu žalovaného v žalobe, bolo z obsahu žaloby nepochybné, ktoré rozhodnutie žalobca žiadal preskúmať, a preto súd vo vlastnej kompetencii v záhlaví rozhodnutia upravil označenie žalovaného v súlade so zákonom. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 6. 8. 2009 bol riaditeľom Colného úradu Košice vyhotovený návrh na odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného podľa § 33 ods. 4 zákona. Návrh bol doručený Generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Dňa 27. 8. 2009 prevzal žalobca rozhodnutie Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 299/2009 - 1460/ GR zo dňa 12. 8. 2009, ktorým žalobcu odvolal podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona, dňom 31. 8. 2009 z funkcie vedúci oddelenia vnútornej kontroly Colného úradu Košice a súčasne z funkcie colný špecialista, služobný úrad Colný úrad Košice, miesto výkonu štátnej služby Košice. Ustanovenie do funkcie dňom 1. 9. 2009 mal vykonať riaditeľ služobného úradu Colný úrad Košice, miesto výkonu štátnej služby Košice. V odôvodnení predmetného rozhodnutia bolo uvedené, že funkcia z ktorej bol žalobca odvolaný je uvedená v prílohe č. 2 zákona, pričom odvolanie sa vykonáva bez uvedenia dôvodu. Dňa 14. 9. 2009 žalobca doručil správnemu orgánu odvolanie, v ktorom žiadal aby odvolací orgán prešetril, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na vydanie predmetného rozhodnutia. V spise sa nachádza zápis zo zasadnutia poradnej komisie Ministerstva financií Slovenskej republiky ako odvolacieho orgánu zo dňa 19. 10. 2009, v zmysle ktorého komisia odporúča odvolanie žalobcu zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Následne bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. MF/026541/2009 - 23 zo dňa 12. 10. 2009, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12. 8. 2009 potvrdil. Žalobca následne žiadal súd o preskúmanie uvedených rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 4S 131/2010-30 zo dňa 17. 12. 2010 rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 10. 2009 zrušil podľa § 250 j ods. 3 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu neúplnosti predloženého administratívneho spisu a následnej nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie. Žalovaný následne vydal dňa 31. 5. 2011 rozhodnutie č. MF/026541/2011 - 23, ktorým opätovne odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 12. 8. 2009. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 6. 2011. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol okolnosti zhodné s obsahom vyjadrenia k žalobe, ktoré je citované vyššie. Podľa ust. § 268k ods. 2 zákona, na konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa použijú ustanovenia účinné do 31. augusta 2009. Podľa ust. § 33 ods. 1 až 4 zákona v účinnom znení, colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. Colníka do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný nadriadený. Príslušný nadriadený súčasne tohto colníka ustanovuje a odvoláva aj z funkcie uvedenej v prílohe č. 1 za podmienok ustanovených v odseku 1. Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúci oddelenia a súčasne z funkcie colný špecialista. Pre účely charakteristiky platových tried a príplatkov za riadenie sú v Prílohe č. 1 a 2 zákona, na ktorú odkazuje ust. § 33 ods. 3 zákona, uvedené funkcie colníkov, na ktorých sa rozhodovanie o ustanovení do funkcie a odvolaní z funkcie vzťahuje. Žalobca mal funkciu colný špecialista a vedúci oddelenia z ktorých bol odvolaný, ktoré sú definované v prílohe č. 1 a 2 zákona. Zákon v danom prípade neurčuje podmienky, za ktorých je možné pristúpiť k odvolaniu colníka z funkcie podľa prílohy č. 1 a 2, bez uvedenia dôvodu. Podľa ust. § 222 ods. 1 a 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Predmetné ustanovenia sú všeobecné a vzťahujú sa na všetky konania upravené zákonom o štátnej službe colníkov, ak je potrebné pred vydaním rozhodnutia vychádzať z obstaraných podkladov. V prípade odvolania z funkcie nadriadeného, zákon neurčuje príslušnému nadriadenému skúmať podmienky odôvodňujúce vydať predmetné rozhodnutie, čo je predpokladom na postup podľa § 33 ods. 4 zákona a uplatnením výnimky z postupu podľa § 222 zákona. Príslušné ustanovenia zároveň nestanovuje naplnenie akýchkoľvek podmienok pre odvolanie colníka z funkcie bez uvedenia dôvodu. Z tohto dôvodu súd považuje napadnuté rozhodnutia za súladné so zákonom a v zmysle zákonom danej kompetencie nadriadeného žalobcu. Legitimácia na vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie je upravená rozkazom Ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007 zo dňa 6.7.2007, podľa ktorého podľa čl. 2, písm. f), generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvoláva z funkcií nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa § 33 ods. 4 zákona. Podľa čl. 4, písm. c) predpisu, riaditeľ colného úradu ustanovuje colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4 podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona. V danom prípade na základe návrhu riaditeľa Colného úradu Košice zo dňa 6.8.2009, rozhodol v prvom stupni o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného v súlade s rozkazom Ministra financií č. 2/2007, Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Právomoc Ministra financií SR ako vrcholného predstaviteľa vo veciach služobného pomeru je daná ust. § 3 zákona. Vo veci odvolania z funkcie žalobcu teda rozhodovali príslušné orgány. Podľa ust. § 224 ods. 1 až 3 zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu. Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. d), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222. V danom prípade súd zistil, že žalovaný postupoval v zmysle zákona, keď príslušný nadriadený žalobcu po tom ako mal preukázané, že žalobca bol vo funkcii špecifikovanej v prílohe č. 1 a 2 zákona, tohto odvolal z funkcie rozhodnutím, ktoré nemuselo obsahovať odôvodnenie. Pretože sa nejednalo o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru, nebolo potrebné žalobcovi oznámiť začatie konania vo veci odvolania z funkcie. Zákon v preskúmavanej veci upravuje okamih začatia konania, ktorým je oznámenie žalobcu o vydaní rozhodnutia, ktoré bolo učinené jeho doručením. V danej veci vystupuje nadriadený žalobcu a žalovaný ako správny orgán, ktorý autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. Správne orgány, ale i súdy v rámci prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí musia dôsledne aplikovať jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať „iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom bolo podstatné, či Minister financií Slovenskej republiky a predtým nadriadený žalobcu rozhodli v medziach žalobných dôvodov v súlade s platným právom, teda či dodržal hmotnoprávne ustanovenie (§ 33 ods. 3 zákona) a či boli dodržané súvisiace procesné ustanovenia (§ 33 ods. 4 zákona). Žalobca sa v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ani v podanej žalobe nedomáhal prieskumu dôvodov pre ktoré žalovaný dospel k záveru, že je potrebné žalobcu odvolať z funkcie nadriadeného. V odvolaní len všeobecne uviedol, že žiada o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre jeho vydanie. Nekonkretizoval však žiadne porušenie zákona. V žalobe žalobca namietal len porušenie konkrétnych ustanovení citovaných vyššie v popise žalobných dôvodov. Nekonkretizoval však okolnosti, ktoré by neodôvodňovali postup žalovaného a prvostupňového orgánu podľa § 33 ods. 4 zákona, ktoré by tvorili prekážku jeho odvolania z funkcie nadriadeného. Preskúmaním postupu správnych orgánov, vydaných rozhodnutí napadnutých žalobcom podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov v rozsahu žaloby súd dospel v danom prípade k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím s ust. § 250k ods. 1 O.s.p tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá takýto nárok zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.