Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/148/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201378 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201378.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: MMJ SERVIS s.r.o., Mlynské Nivy 36/16425, Bratislava, IČO: 36 690 066, právne zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Posluch, Bazova 9, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica (pôvodne Daňového riaditeľstva SR so sídlom v Banskej Bystrici), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.6.2011 č. I/222/8393-49629/2011/991031-r, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 1.6.2011 č. I/222/8393-49629/2011/991031- r, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II (správca dane) zo dňa 2.2.2011, č. 601/230/12250/11/Zac o vyrubenej dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie október 2008 potvrdil. V žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 601/321/1754/2011/ Kosk zo dňa 7.1.2011. Pri kontrole daňový úrad zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume X XXX XXX,- Sk z faktúry č. 2008/013 zo dňa 21.10.2008 od predávajúceho ALMAZ INVEST s.r.o., Brekov č. 336, ktorou predávajúci fakturoval na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2008 uzatvorenej medzi predávajúcim - ALMAZ INVEST s.r.o. a kupujúcim - žalobcom za zdaniteľný obchod v cene bez DPH XX.XXX.XXX,- Sk + 19 % DPH v sume X XXX XXX,- Sk. Predávajúci dodal službu - prieskum trhu, pričom správca dane posúdil miesto dodania služby mimo územia tuzemska. Podľa odôvodnenia správcu dane dodanie služby nie je predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., preto predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť a kupujúcemu nevzniklo právo odpočítať daň v tuzemsku podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Na tomto základe správca dane vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške X XXX,XX € dodatočným platobným výmerom č. 601/230/12250/11/Zac zo dňa 2.2.2011, proti ktorému žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a doplnenie odvolania. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 1.6.2011 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II. zo dňa 2.2.2011 potvrdil. Žalobca uvádza, že obe rozhodnutia správneho orgánu považuje za vecne nesprávne, nesúhlasí s ich výrokom, ani so skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odôvodnení týchto rozhodnutí. Žalobca má za to, že rozhodnutím a postupom odvolacieho správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach, a preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí. Uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 27.7.2008 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok predávajúceho za odplatu dodať žalobcovi prieskum trhu, zmapovanie regiónu ohľadom možnosti umiestnenia a výstavby rekreačného strediska - komplexu stredísk v areáli o rozlohe plochy pozemkov minimálne 15 mil. m2 maximálne 20 mil. m2, ďalej predložiť špecifikáciu obsahujúcu charakter lokalít, ich polohu, zmapovanie a účelovosť výstavby. Maximálna cena pozemkov, ktoré mali byť predmetom prieskumu podľa zmluvy mala byť 70,- USD/m2. Prieskum trhu sa týkal štátu Dominikánska republika. Toto mal v elektronickej podobe v anglickom a španielskom jazyku ako aj v tlačenej podobe v anglickom jazyku vrátane prekladu do slovenského jazyka. Spracovanie prieskumu bolo vo forme portfólia obsahujúcom údaje o ponuke pozemkov najmä mapky pozemkov, opis lokality i umiestnenia, opis vhodných investičných záverov, ako aj presné lokalizácie pozemkov. V dňoch 3.11. až 6.11. 2008 sa v priestoroch motorestu Dvor pod Viničnou skalou v Brekove konala obchodná prezentácia, programom ktorej bola projektová prezentácia koncepčného plánu investície. Správca dane podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil predmetnú službu ako službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť (podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. účinného v decembri 2008, kde sa miesto dodania služby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza) namiesto určenia, kde sa nachádza miesto dodania posudzovanej služby. V tomto prípade si žalobca objednal prieskum trhu v Dominikánskej republike. Považovať štát za nehnuteľnosť je podľa žalobcu v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a výklad judikatúry ESD týmto smerom za účelový. Žalobca má preto zato, že miestom využitia služby, teda prieskum trhu, je Slovenská republika, v ktorej sa uskutočňuje podnikateľský rozhodovací proces, ku ktorému je prieskum trhu podkladom a v ktorom sa prieskum trhu využíva. Predmetný prieskum trhu je službou, ktorej predmetom je podnikateľské poradenstvo so zameraním na podnikateľský potenciál a realitné možnosti v oblasti rekreačných rezortov. Predávajúci v tomto prípade poskytol službu žalobcovi, ktorý však nemá žiaden ani potenciálny vzťah k pozemkom, ktoré sú špecifikované v projekte. Žalobca má vzťah len k projektu, ktorý mu bol poskytnutý a ktorý zamýšľal predať ako súbor podnikateľsky využiteľných informácií. Poskytnutie služby zo strany predávajúceho nesmeruje k získaniu, vytvoreniu, úprave, zachovaniu či riadnemu užívaniu určitej nehnuteľnosti žalobcom ako jej potenciálnym vlastníkom či užívateľom. Hlavnou náplňou predmetného prieskumu sú podnikateľské informácie a podnikateľské poradenstvo. Žalovaný účelovo podľa názoru žalobcu priradil k informáciám o pozemkoch neprimerane vysokú váhu a ignoroval rozsah a váhu ostatných informácií, ktoré sú v predmetnom prieskume trhu prevažujúce a významnejšie. Posúdenie významnosti tej ktorej podnikateľsky využiteľnej obchodnej informácie patrí do kompetencie podnikateľského subjektu, ktorý informácie využíva v rámci podnikateľského rozhodovacieho procesu, ako jedného z procesov nevyhnutných na dosiahnutie zisku a nepatrí do kompetencie správcu dane. V tomto prípade služba, ktorá bola žalobcovi dodaná, sa teda nevzťahuje k nehnuteľnosti ale k informáciám, ktoré boli žalobcovi dodané. Spájať miesto plnenia dodanej služby k miestu, kde sa nachádza nehnuteľnosť, by bolo v rozpore so základnými cieľmi spoločného komunitárneho postupu, ktorý upravujú sekundárne právne ES a ktorý dotvára judikatúra ESD. Žalobca teda namieta tvrdenie žalovaného, podľa ktorého v kúpnej zmluve zo dňa 27.7.2008 je vymedzené územie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov. Neexistenciu priameho vzťahu žalobcu k nehnuteľnosti potvrdzuje podľa ich názoru aj skutočnosť, že dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve bol vypustený záväzok predávajúceho zabezpečiť exkluzivitu na predaj nehnuteľnosti. Žalobca upozorňuje na to, že Smernica Rady č. 2008/8/ES 12.2.2008, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2006/112/ES, dotvára 2 všeobecné a ďalšie osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby. Čo sa týka osobitného pravidla - vzťah k nehnuteľnosti - Smernica doplnila výpočet služieb, pri ktorých sa bude toto osobitné pravidlo aplikovať. Prieskum trhu do nového výpočtu zaradený nebol. Naopak, poradenské služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií, patria naďalej medzi služby nehmotného charakteru. Postupom žalovaného ako aj správcu dane dochádza k zneužitiu diskrečnej právomoci, lebo ich rozhodnutím nebol naplnený úmysel, ktorí sledujú smernice rady vytvárané pre túto oblasť harmonizácie práva štátov EÚ. Žalovaný podľa názoru žalobcu sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so stanoviskom Ministerstva financií SR ani s ostatnými dôvodmi odvolania doplnenými žalobcom. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní, ktoré žalobca napáda touto žalobou sa žalovaný pridržiava „argumentácie“ správcu dane. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za všeobecné bez konkrétneho poukázania na porušenie zákona, údajne sú zmätočné, nič nehovoriace a zavádzajúce. Jediné konkrétne porušenie zákona sa podľa žalovaného týkalo miesta dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Táto skutočnosť len potvrdzuje nesprávnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako odvolacieho orgánu. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu navrhuje, aby obe rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Bratislave zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.9.2011 uvádza, že na vydaných rozhodnutiach trvá. Poukázal na podrobné zdôvodnenie vydaných rozhodnutí o neoprávnenom uplatnení nároku na odpočítanie dane za prieskum trhu. Správca dane posúdil prieskum trhu ako dodanie služby, ktorá sa vzťahuje a úzko súvisí s nehnuteľnosťou, kedy sa určuje miesto dodania služby podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH. Miesto dodania služby vzťahujúcej sa k nehnuteľnosti podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V nadväznosti na toto zistenie správca dane konštatoval, že nie je splnená podmienka nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto daňovému subjektu nepriznal za zdaňovacie obdobie október 2008 nárok na odpočítanie dane v sume X XXX XXX,- Sk z faktúry č. 2008/013 zo dňa 21.10.2008. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preveril uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu - dodanie služby od dodávateľa ALMAZ INVEST s.r.o., Brekov. V rámci nového preverovania zaslal žalobcovi výzvu č. 601/321/151075/2010/ Kosk zo dňa 6.12.2010, na predloženie všetkých relevantných dôkazov týkajúcich sa fakturovaného prieskumu trhu v Dominikánskej republike ako aj preloženie exkluzívnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľností v Dominikánskej republike do slovenského jazyka. V rámci šetrenia žalovaný zistil, že táto služba mala byť poskytnutá spoločnosťou M.K. STAV, s.r.o. Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMA INVEST s.r.o., Brekov na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2007. Miestne príslušný správca dane spoločnosti ALMAZ INVEST s.r.o. však nepriznal nárok na odpočítanie dane z prijatej služby z dôvodu, že dodávateľ služby M.K. STAV s.r.o. nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu - vznik daňovej povinnosti podľa predmetu mandátnej zmluvy zo dňa 15.2.2007. Žalobca na výzvu správcu dane nereagoval, požadované doklady nepredložil, čo viedlo k tomu, že správcovi nevedel vierohodným spôsobom preukázať svoje tvrdenie, že miesto dodania služby - prieskum trhu v Dominikánskej republike, je v tuzemsku. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi posúdil skutkový stav, žalovaný uvádza, že tieto tvrdenia sú uvedené len vo všeobecnej rovine bez konkrétneho poukázania na porušenie zákona zo strany správcu dane, sú zmätočné, nič nehovoriace a zavádzajúce. Jediné konkrétne porušenie zákona bolo žalobcom uvádzané to, že predmetný prieskum trhu je službou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa odseku 1, § 15 o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v predmetnom čase. K tomuto tvrdeniu žalovaný uvádza, že správca dane na základe predložených dokladov túto službu vyhodnotil ako službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., kde sa miesto dodania služby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného dôvodu sa nejednalo podľa žalovaného o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku, a preto dodávateľovi služby ALMAZ INVEST s.r.o., Brekov nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona o DPH a v nadväznosti na túto skutočnosť žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nesprávne aplikoval 6. Smernicu Rady 77/388/EHD žalovaný uvádza, že táto smernica bola nahradená novou smernicou rady 2006/112/ES, táto však nemení pravidlá uplatňovania spoločného systému DPH a výklady článkov 6. Smernice sú použiteľné aj na obsahovo zodpovedajúce články novej smernice. Skutočnosť, že správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol ako pomôcku pre určenie miesta dodania vyššie poskytnutej služby závery rozsudku ESD C - 166/05 Heger Rudi GmbH nepovažuje žalovaný za neprípustné, nakoľko judikát napĺňa podmienku materiálnej podobnosti, keď podstatným znakom nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu a je trvalo ohraničený, pričom nie je určené, že nehnuteľnosť musí byť jednoznačne vlastnícky, katastrálne a bonitne definovaný pozemok. V samotnom predmete kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2008 je vymedzené územie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže jednalo sa o službu, ktorá sa vzťahuje a úzko súvisí s nehnuteľnosťou na území Dominikánskej republiky. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt podľa ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Keďže žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že zo strany žalobcu boli splnené zákonné podmienky, postup správcom dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 boli preto v súlade s právnymi predpismi. K tvrdeniu žalobcu ohľadne nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií SR (MF SR). MF/023606/2009-73 žalovaný uvádza, že v tomto stanovisku je uvedené, že pri vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby sa všeobecne vychádza z miesta dodania služby a pokiaľ je služba dodávaná pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, miestom dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, ktorej sa služba dodáva. Toto je základné pravidlo, z ktorého existujú výnimky uvedené v § 16 zákona o DPH, platného v roku 2008 a jednou z týchto výnimiek je aj ust. § 16 ods. 2, kde je miestom dodania služby viažucej sa na nehnuteľnosť tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Stanovisko MF SR teda v tomto prípade nemohol žalovaný aplikovať z dôvodu, že sa jedná o stanovisko pre iný daňový subjekt a je ponímané vo všeobecnej rovine. Žalobca nedisponuje konkrétnym právnym názorom MF SR k danému prípadu, ktoré by daňové orgány nesporne rešpektovali. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená, navrhuje preto žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z.z.), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 601/321/1754/2011/ Kosk zo dňa 7.1.2011 a prerokoval dňa 24.1.2011. Z obsahu protokolu vyplýva, že žalobca predložil faktúru č. 2008/013 zo dňa 21.10.2008 od predávajúceho ALMAZ INVEST s.r.o., Brekov, ktorou predávajúci fakturoval na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2008 uzatvorenej medzi predávajúcim - ALMAZ INVEST s.r.o. a kupujúcim - žalobcom za zdaniteľný obchod v cene bez DPH XX.XXX.XXX,- Sk + 19 % DPH v sume X. XXX.XXX,- Sk. Predmetom danej kúpnej zmluvy bol záväzok predávajúceho za odplatu dodať kupujúcemu výsledok činnosti - prieskum trhu, zmapovanie regiónu ohľadom možnosti umiestnenia a výstavby rekreačného strediska, pričom maximálna cena pozemkov, ktoré majú byť predmetom prieskumu podľa zmluvy je 70,- USD/m2. Prieskum trhu sa týka Dominikánskej republiky, pričom región má byť lokalizovaný na pobreží mora, vzdialenostne maximálne do 100 km aspoň od 2 medzinárodných letísk. Kupujúci (žalobca) sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v zmysle zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 90 mil. Sk, pričom výplata kúpnej ceny bola určená v 6. Splátkach. Každá fakturovaná splátka je splatná v lehote 90 dní odo dňa vystavenia faktúry. K predmetnej kúpnej zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1 dňa 24.10.2008, predmetom ktorého bola dohoda zmluvných strán o zmene zmluvných ustanovení kúpnej zmluvy a tým aj o zmene realizácie predmetu zmluvy. Z kúpnej ceny bolo vypustené ustanovenie čl. 2 ods. 5 bod 2 zmluvy a to povinnosť predávajúceho zabezpečiť exkluzivitu na predaj nehnuteľností postúpením plnomocenstva od oprávnenej osoby na osobu štatutárneho zástupcu. Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že otázka zabezpečenia exkluzivity na predaj nehnuteľností postúpením plnomocenstva od oprávnenej osoby pre kupujúceho, bude upravená v prípade potreby a požiadania zo strany kupujúceho po dohode strán osobitnej zmluvy. V súvislosti s vypustením vyššie uvedenej povinnosti predávajúceho sa zmluvné strany dohodli na zmene splatnosti faktúr určenej v čl. 3 ods. 4 kúpnej zmluvy tak, že určená splatnosť sa mení z 90 dní na 240 dní. Dodatkom č. 2, ktorý bol uzatvorený 3.11.2008 bola zmenená splatnosť kúpnej ceny. Správca dane obdržal dňa 1.8.2008 a 9.9.2008 čiastkové podklady v hrebeňovej väzbe a DVD s rovnakým obsahom a dňa 1.10.2008 mu bola odovzdaná kniha - prieskum trhu v 1 ks anglického a 1 ks slovenského vydania. Iné doklady týkajúce sa prieskumu trhu neboli podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti ALMAZ INVEST s.r.o. žalobcovi odovzdávané. Na základe doložených listín správca dane zistil, že predávajúci dodal službu - prieskum trhu, a miesto dodania služby bolo mimo územia tuzemska. Podľa odôvodnenia správcu dane dodanie služby nie je predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z., preto predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť a kupujúcemu nevzniklo právo odpočítať daň v tuzemsku podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Na tomto základe správca dane vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške X.XXX,XX € dodatočným platobným výmerom č. 601/230/12250/11/Zac zo dňa 2.2.2011, proti ktorému žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a doplnenie odvolania. Žalovaný na novo preveroval skutkové okolnosti, zaslal žalobcovi dňa 6.12.2010 výzvu na predloženie všetkých relevantných dôkazov týkajúcich sa fakturovaného prieskumu trhu v Dominikánskej republike ako aj predloženie exkluzívnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike. Z obsahu spisu je nesporné, že správca dane zistil, že táto služba mala byť poskytnutá spoločnosťou M.K. STAV s.r.o., Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMAZ INVEST s.r.o. Brekov na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej 15.2.2007. Príslušný správca dane spoločnosti ALMAZ INVEST s.r.o. nepriznal nárok na odpočítanie dane z prijatej služby z dôvodu, že dodávateľ služby M.K. STAV s.r.o., nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu - vznik daňovej povinnosti podľa predmetu mandátnej zmluvy zo dňa 15.2.2007. Zo spisu súd ďalej zistil, že žalobca na výzvu správcu dane nereagoval, požadované doklady nepredložil. Daňový úrad mal teda za to, keďže žalobca v priebehu kontrol ani vo vyjadrení k protokolu nepredložil vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko a že pri dodaní tejto služby vznikla daňová povinnosť u dodávateľa ALMAZ INVEST s.r.o., v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a zároveň právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 1.6.2011 podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II. zo dňa 2.2.2011 v časti zmenil a vo zvyšku ho potvrdil Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby jej jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Podľa odseku 3 citovaného zákona, miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak. Podľa § 16 ods. 1 miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa § 19 ods. 2 citovaného ustanovenia, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. b) ním uplatnená daň z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 - 4,7 a 9-12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a. d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. V ustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci sú vyjadrené dve podmienky pre aplikáciu osobitného pravidla pri určovaní miesta dodania služby, a to: existencia nehnuteľností a priamy vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka existencie nehnuteľností, súd sa v spojení s obsahom administratívneho spisu stotožnil s názorom žalovaného, že prieskum trhu sa týkal zmluvne vymedzených pozemkov (t. j. nehnuteľnosti), ktoré sa nachádzajú na území Dominikánskej republiky, pričom je nesporné, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ nehnuteľnosti pozemkov, ale aj ich rozloha, popis, informácie o dostatku vody na predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele, fotografie nehnuteľnosti atď.. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že prieskum trhu sa týkal štátu Dominikánska republika, pričom štátne územie ako také nemožno považovať v zmysle judikatúry ESD za nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom vlastníckych vzťahov. Z tohto dôvodu je aj argumentácia žalobcu judikatúrou ESD, resp. eurokomformným výkladom vnútroštátnych právnych predpisov irelevantná. K priamemu vzťahu služby k predmetnej nehnuteľnosti je súd toho názoru, že v predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27. júla 2008 vymedzené územie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu, ktorá úzko súvisí s nehnuteľnosťou, resp. pozemkami nachádzajúcimi sa na území Dominikánskej republiky. Na základe predložených dokladov, kúpnej zmluvy a jej dodatkov, ani faktúra neobsahovala žiaden rozpis služieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane správne považoval prieskum trhu za výsledok rôznych činností ako službu. Aj samotná „exkluzívna zmluva“ týkajúca sa predaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike „CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENETZA CAMPCANA, República Dominicana“ dokladuje, že služba - prieskum trhu bola dodaná za účelom kúpy a predaja nehnuteľností. Tieto skutočnosti potvrdil aj žalobca, keď jej konateľ v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 648/320/54900/2008/Rig prehlásil: „že, vyššie citovanú kúpnu zmluvu uzavrel za účelom kúpy a následného predaja služby s cieľom dosiahnutia zisku z predaja pozemkov, ktoré sú uvedené v tejto službe. Kupujúceho na tieto pozemky zabezpečila firma MMJ SERVIS, s. r. o. na základe kúpenej služby od ALMAZ INVEST, s. r. o. Kúpno-predajné zmluvy na služby a pozemky sú rozpracované, podpísané a zrealizované budú po posúdení právnikom koncom roka 2008 alebo v priebehu mesiaca január 2009“. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 16. marca 2005, č. 30CA 66/2003-25, podľa ktorého má miesto dodania služby vykazovať určitý skutočne existujúci vzťah k tomu, kto službu poskytuje, teda de facto k miestu, odkiaľ poskytovateľ službu poskytuje, súd poznamenáva, že v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi, napriek označeniu zmluvy z 27. júla 2008 ako „kúpna zmluva“, vychádzajúc z predmetu tejto zmluvy, ktorým bol bez ohľadu na jej označenie, nepochybne dodanie služby „prieskum trhu“ za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností mimo územia Slovenskej republiky (Dominikánska republika), preto aplikácia osobitného pravidla má prednosť pred aplikáciou všeobecnej klauzuly. Preto z hľadiska uplatnenia odpočtu DPH treba vychádzať pri určení miesta dodania služby z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH a teda v danom prípade je miestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií SR, č. j. MF/023606/2009-73 zo 07. septembra 2009, sa súd taktiež stotožnil s názorom žalovaného, že stanovisko nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa jedná o stanovisko pre iný daňový subjekt a je ponímané vo všeobecnej rovine. Z uvedeného aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave zhodne s názorom žalovaného vyplýva, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu splnenej podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca nepredložil vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).