Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/153/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201409 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201409.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu 1/ G. C., bytom D. XX, XXX XX H. a žalobcu 2/ F. C., bytom D. XX, XXXXX H., obaja právne zastúpení: Mgr. Matej Šebesta, advokát so sídlomProkopa Veľkého 46, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu, so sídlom Ružová dolina 27, 821 03 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 9/11-Se zo dňa 31.5.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo 9/11-Se zo dňa 31.5.2011 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 128,82 € a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.8.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 9/11-Se zo dňa 31.5.2011, ktorým žalovaný v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie účastníkov konania - žalobcov a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu č. X-684/09-2 zo dňa 26.11.2010V o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území W. zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodoval o oprave údajov v katastri nehnuteľností týkajúcich sa parcely č. XXX/X z pôvodnej výmery 245m2 na výmeru 231m2 zapísaných na LV č. XXXX a parcely č. XXX/X z pôvodnej výmery 236m2 na výmeru 230m2 zapísaných na LV XXXX. Žalobcovia sú toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom nakoľko rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom v rozhodnutiach neboli vzaté do úvahy všetky dostupné podklady a to ani tie, ktoré má správa katastra k dispozícii. Dôkazy, ktoré použila správa katastra a katastrálny úrad, nie sú dostatočne preskúmané tak, aby boli v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Ďalej v konaní nebol prešetrený skutočný priebeh vlastníckych hraníc tak, aby mohol byť jednoznačne kedykoľvek zrekonštruovaný na podklade geodetických prác a vôbec zo strany správy katastra neboli v prvostupňovom konaní poskytnuté súradnice lomových bodov k pozemkom označeným podľa katastrálnej mapy ako KN -C parc.č. XXX a KN-C parc.č.XXX k.ú. W.. Správa katastra ani katastrálny úrad nie sú orgány príslušné na to, aby vydali rozhodnutie o oprave priebehu vlastníckych hraníc pozemkov a navyše aj v správnom konaní nesprávne vyhodnotili jednotlivé dôkazy a jednotlivé vykonané dôkazy si vzájomne odporujú. Napadnutým rozhodnutím sa menili údaje nasledovne ku KN - C parcela číslo XXX/X záhrada sa údaj o výmere 245m2 znížil na výmeru 231m2, teda o 14m2 a ku KN - C a parcela číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie sa údaj o výmere 236m2 znížil na výmeru 23m2, teda o 6m2. Celkom došlo k zníženiu výmery pozemkov a o 20 metrov štvorcových tým, že táto výmera sa nepremietla do zvýšenia výmery susedných pozemkov na parcele číslo XXX a XXX. Z podkladov, ktoré boli žalobcom poskytnuté, konkrétne súradnice lomových bodov vyšetrovacím náčrtom číslo 24 a 25, vychádza, že výmera, ktorá je sporná a je spôsobená nesprávnym poradím lomových bodov pre určenie výmery parciel, predstavuje po prešetrení predpisu pre kresbu len 19m2. Správny orgán, ak vo svojom prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že vychádzal z listu vlastníctva číslo XXX, XXXX, XXXX, ďalej z vyšetrovacieho náčrtu číslo 024 a 025 ako súčasť operátu k obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, z poľného náčrtu číslo 440 a z geometrického plánu č. 240 - 221 - 1048 - 92. Žalobcom, ako vlastníkom nehnuteľnosti nie je jasné, prečo správny orgán nevydal do úvahy kúpne zmluvy RI XX/XX-VZ XX/XX, V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX a V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko tieto dôkazy majú zásadný význam pre určenie priebehu vlastníckej hranice pozemkov. Rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu nie je žalobcom jasná správna úvaha pri hodnotení každého dôkazu jednotlivo a už vôbec tým nie je známa úvaha pri hodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Rozhodnutia správnych orgánov len konštatujú, že správa katastra opraví údaje v listoch vlastníctva, aj napriek tomu, že sa tieto dostanú do rozporu s inými údajmi obsiahnutými v listinách, ktoré sú súčasťou katastrálneho operátu. Predovšetkým sa jedná o opomenuté kúpne zmluvy a iné technické podklady. Žalobcovia poukazujú na to, že správne orgány nevzali do úvahy stanovisko a postoj geodeta pri vyhotovovaní geometrického plánu, najmä spôsob prešetrenia vlastníckych hraníc aj jeho vykonanie geodetických prác. Aby žalobcovia mohli poukázať na pochybenia správnych orgánov, poukazujú na tú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že správa katastra pri poskytovaní informácií zistila, že výmera pozemku registra C parc.č. XXX/X určená graficky zo súradníc lomových bodov pozemku je vo veľkosti 231m2 a v písomnej časti katastrálneho operátu je vedená vo veľkosti 245 m2 a výmera pozemku registra C parc.č. XXX/X určená graficky zo súradníc lomových bodov pozemku je vo veľkosti 230m2 a v písomnej časti katastrálneho operátu je vedená vo veľkosti 236m2. Z uvedeného výroku nie je jasné, prečo správa katastra uvádza, že výmera pozemku bola určená graficky, keďže výmera pozemkov po obnove katastrálneho operátu formou nového mapovania a to či už technológiou THM alebo ZMVM, táto stanovuje prednostne výpočtom a to zo súradníc lomových bodov. Pri výpočte výmery pozemku dochádza i k ďalším významným skutočnostiam, ako napríklad definovanie geometrického a polohového určenia pozemku, v konečnom dôsledku v kartografickom zobrazovacom systéme. Nie je možné opomenúť aj ten fakt, že správne orgány neposkytli žalobcom informáciu, za akých okolností bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v listoch vlastníctva a vektorovej katastrálnej mape. Ak sa pri zameraní a rozdelení pozemkov geometrickým plánom rozdelila KN-C parc.č. XXX záhrady o výmere 355m2 na KN-C parc.č. XXX/X záhrady o výmere 245m2 a KN -C parc.č . XXX/X záhrady o výmere 110m2 a tiež parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266m2 na KN-C parc.č. XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 236m2 a KN-C parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30m2 (LV A., XXXX,XXXX), tak geodet vedel prečo tak robí, ale najmä vedel, na podklade čoho tak urobiť môže. Podľa žalobcov hranica parciel KN-C parc.č. XXX/X a XXX/X je v predpisoch pre výpočet výmer parciel stanovená správne. Počas ústneho pojednávania bolo poukázané na to, že v skutočnosti hranica medzi pozemkami KN-C parc.č. XXX a KN - C parc.č. XXX ide v skutočnosti medzi lomovými bodmi 25 - 176 a 25 - 161. Faktom však zostáva, že medzi parcelami KN-C parc.č. XXX/X, KN-C parc.č. XXX/X a KN- C parc.č. XXX, KN-C parc.č. XXX tieto skutočnosti prekryť, avšak tento je zo strany parciel KN-C XXX KN-C XXX. Táto skutočnosť je jednoznačná, nakoľko hranicu pozemkov tvorí múr, ktorý nemenil svoju polohu a to od doby jeho vybudovania. Napriek uvedeným skutočnostiam, nie je žalobcom jasné, prečo správa katastra upravila výmeru parciel číslo XXX/X a číslo XXX/X a prečo katastrálny úrad rozhodnutie správy katastra potvrdil, keď pri miestnom zisťovaní boli zistené iné skutočnosti. Podľa žalobcov nie je možné akceptovať fakt, že ak na základe konania správy katastra a následne katastrálneho úradu prišlo k oprave údajov na liste vlastníctva a prešetreniu vlastníckych hraníc, že tieto neboli prešetrené dôsledne a nebola vzatá v úvahu i plocha, ktorá predstavuje 19m2. Žalovaný opomína, že rozhodnutím o oprave chýb v katastrálnom operácie však neuviedli do súladu údaje verejnej listiny a zápis o tom na listoch vlastníctva. Skôr naopak, verejné listiny, ktoré boli vyhlásené do platnosti pri mapovaní sa dostali do nesúladu s rozhodnutím o oprave chýb v katastrálnom operáte. V odôvodnení správa katastra nekonštatuje, ako naloží s údajmi uvedenými v náčrte číslo 440 a geometrickom pláne 240 - 221 - 1048 - 92, nakoľko tieto majú charakter verejnej listiny a vychádzajú z údajov katastra. V rozhodnutí nevyplýva, ako sa správne orgány vysporiadali s tým faktom, že parcela číslo XXX o výmere 355 m2 a parcela číslo o XXX o výmere 266 m2 sa v katastrálnom operáte objavili na podklade obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním technológiou THM v roku 1986. Teda, ak správa katastra opravila údaje na LV XXX,XXXX, XXXX nevyhnutne musela vykonať opravu aj v predpise pre kresbu, vyšetrovacom a meračskom náčrte 024 a 025, ako aj v geometrickom pláne 240 - 221 - 1048 - 92, ako aj poľnom náčrte 440 a v neposlednom rade aj vo verejných listinách, kúpnej zmluve RI XX/XX - VZ XX/XX, kúpnej zmluve V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, kúpnej zmluve V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX ako aj kúpnej zmluve V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a to všetko z toho dôvodu, aby nedošlo k omylu, či pochybeniu, pretože jednotlivé listiny a zmeny na seba nadväzujúce majú byť v súlade. Správa katastra ani katastrálny úrad sa podľa žalobcov nevysporiadal s faktom o rozpore listín, ani s faktom, že k rozdeleniu pozemkov na parcele číslo XXX na parcele číslo XXX došlo na podklade geometrického plánu, ktorý bol tiež vyhotovený ako verejná listina. Na to, aby mohlo dôjsť k rozdeleniu pozemkov na parcele číslo XXX a XXX, k rozdeleniu by musela byť predložená verejná listina - geometrický plán. Geometrický plán môže byť vypracovaný len na základe geodetických činností. Geometrický plán musí byť následne úradne overený správou katastra. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobcovia domáhali, aby Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.10.2011 uviedol, že súčasný operát katastra nehnuteľností pre katastrálne územie W. vznikol v roku 1979 v rámci technicko- hospodárskeho mapovania. Merané údaje týkajúce sa pozemkov na parcele číslo XXX a na parcele číslo XXX boli vyznačené vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 025 a namerané údaje týkajúce sa susediacich pozemkov parcely č. XXX a parcely číslo XXX boli vyznačené vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 024. Správa katastra zistila, že priebeh meranej hranice medzi pozemkami na parcele číslo XXX a parcela číslo XXX a pozemkami parcela číslo XXX a parcela číslo XXX podľa označených lomových bodov nie totožný, preto správa katastra začala z vlastného podnetu konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Správa katastra zistila, že pri technicko - hospodárskom mapovaní bol do katastrálnej mapy vyznačený priebeh hraníc medzi pozemkami parcela číslo XXX, parcela číslo XXX a pozemkami parcela číslo XXX a parcela číslo XXX podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu číslo 025, pričom do písomného operátu katastra nehnuteľností boli prevzaté výmery pozemkov parcela číslo XXX a parcela číslo XXX podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu číslo 024. Vzhľadom na to, že priebeh predmetnej hranice vyznačenej na náčrte číslo 024 a číslo 025 nebol totožný, vznikol rozpor v uvedených údajoch vedených pre parcelu číslo XXX a pre parcelu číslo XXX v písomnej časti operátu katastra nehnuteľnosti vklad a v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností. Správa katastra rozhodnutím č. X-684/09-2 zo dňa 26.11.2010 vo veci opätovne rozhodla tak, že na LV č. XXXX katastrálne územie W. vymaže zápis pozemku parcela číslo XXX/X záhrada o výmere 245m2 a zapíše pozemok parcela číslo XXX/X - záhrada o výmere 231m2 a na LV č. XXXX, katastrálne územie W. vymaže zápis pozemkov parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 236 m2 po zápise pozemky parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 230m2. Týmto rozhodnutím správa katastra zosúladila údaje súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, respektíve vektorovou katastrálnou mapou v s údajmi v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností, t.j. s výmerami i na listoch vlastníctva. Rozhodnutím sa opravujú len údaje súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, údaje súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, ktoré boli od vykonania technicko-hospodárskeho mapovania správne, zostávajú nezmenené. Na rozdiel od správne definovaných grafických údajov, boli výmery vypočítané nesprávne prevzatých lomových bodov do predpisu výpočtu výmera týchto parciel. Preto je celková oprava na listoch vlastníctva 20m2. Správa katastra svojím rozhodnutím len zosúladila výmery vypočítanej vektorovej katastrálnej mapy s výmerami evidovanými na liste vlastníctva. Nie je pravdou, že správa katastra vydala rozhodnutie o oprave priebehu vlastníckych hraníc pozemkov, pretože zákres vo vektorovej katastrálnej mape sa nezmenil. Pokiaľ ide o susedné parcely číslo XXX a číslo XXX, zobrazenie i hranice definované vo vektorovej katastrálnej mape je v súlade s predpisom na výpočet výmer a teda aj v súčasnosti uvedená výmera na listoch vlastníctva je správna. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd žalobu zamietol, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov sú vecne správne a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci . Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 9/11-Se zo dňa 31.5.2011, ktorým žalovaný v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie účastníkov konania - žalobcov a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu č. X-684/09-2 zo dňa 26.11.2010 o oprave chyby v katastrálnom operáte, najmä, či správny orgán dostatočne zistil skutkový stav na rozhodnutie v správnom konaní a či vychádzal z platných právnych predpisov. Z administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 31.7.2009 Správa katastra pre hl. mesta SR Bratislavu oznámila začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, predmetom ktorého bolo zistenie, že výmera pozemku registra „C“ par.č.. XXX/X určená graficky zo súradníc lomových bodov pozemku je vo veľkosti 231 m2 a v písomnej časti katastrálneho operátu je vedená vo veľkosti 245m2 a výmera pozemku registra „C“ par.č. XXX/X určená graficky zo súradníc lomových bodov pozemku je vo veľkosti 230m2 a v písomnej časti katastrálneho operátu je vedená vo veľkosti 236m2. Správa katastra skonštatovala, že pri tvorbe operátu THM výmera pozemkov parc.č. XXX a XXX nebola správne určená a v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. mala zosúladiť písomný a mapový operát katastra nehnuteľností. Správa katastra vyzvala dotknutých účastníkov na zaujatie stanoviska. Tí vo svojom liste zo dňa 14.8.2009 uviedli, že parc.č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX o výmere 245m2 a parc.č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX o výmere 236m2 sú v bezpodielovom vlastníctve žalobcov. Zároveň uviedli, že nesúlad bol spôsobený správnym orgánom a žalobcovia boli uvedení do omylu s následným spôsobením škody pri spísaní zmluvy a určenie ceny pozemku. Opravou výmery dochádza žalobca o 20 m2 v jeho neprospech. Z listov vlastníctva z roku 2009 je zrejmé, že na LV č. XXXX parcely č. XXX/X je výmera 236m2 a z LV č. XXXX je výmera parcely č. XXX/X vo veľkosti 245m2. Listom zo dňa 27.8.2009 Správa katastra pre hlavné mesto oznámila účastníkom konania, že dňa 22.9.2009 sa uskutoční katastrálne konanie s tým, že účasť vlastníkov dotknutých parciel - žalobcov je nevyhnutná. Listom zo dňa 2.10.2009 sa účastník konania S. C. domáhal prešetrenia priebehu hranice s tým, že sa domáhal predloženia údajov zo zápisníkov zapísaných geodetom vykonávajúcim geodetické práce v rámci mapovania so záznamom o prešetrení priebehu hranice, predloženie kópie počítačového výstupu, kde je zaznamenaný spôsob výpočtu výmer parciel, časť katastrálnej vektorovej mapy a taktiež sa domáhal, aby kataster uviedol, kde a komu budú pridané metre, o ktoré budú tieto sporné pozemky obrané. Rozhodnutím č. X-684/09 zo dňa 3.11.2009 Správa katastra pre hlavné mesto Bratislavu rozhodla, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona opravuje údaj v katastri nehnuteľností na LV parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov tak, že zápis pozemku registra „C“ parc.č. XXX/X záhrady o výmere 245m2 sa vymaže a zapíše sa parc.č. XXX/X záhrady o výmere 243m2 a ďalej, že na LV č. XXXX parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvorie sa vymaže zápis pozemkov registra „C“ parc.č. XXX/ X o výmere 236m2 a parc.č XXX/X o výmere 30m2 a zapíšu sa pozemky registra „C“ na parc.č. XXX/X o výmere 230m2 a parc.č. XXX/X o výmere 35m2. Na LV č. XXX sa vymaže zápis pozemkov registra „C“ parc.č. XXX o výmere 356m2 a parc.č. XXXmX a zapíšu sa pozemky registra „C“ parc.č. XXX o výmere 351m2 a parc.č. XXX o výmere 259m2. Správny orgán vo svojom odôvodnení uviedol, že správa katastra vykonala vo veci dokazovanie vyšetrovacími meračskými náčrtmi č. 024 a 025, poľným náčrtom č. 440, geometrickým plánom č. 240-221-1048-92. Predmetné pozemky týkajúce sa parcely č. XXX a č. XXX boli vyznačené vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 025 a merané údaje týkajúce sa pozemkov parc. č. XXX a XXX boli vyznačené vo vyšetrovacom a meračskom náčrte č. 024. Porovnaním údajov správa katastra zistila, že priebeh meranej hranice medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX a parc.č. XXX a XXX podľa označených lomových bodov nie je totožný. Ďalej správa katastra zistila, že pri zhotovovaní údajov katastra nehnuteľností v operáte THM bol do katastrálnej mapy vyznačený priebeh hraníc medzi pozemkami parc.č. XXX a XXX a parc.č. XXX a XXX podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 025 a do písomného operátu katastra nehnuteľností boli prevzaté výmery pozemkov parc.č. XXX a XXX podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu 024. Vzhľadom k tomu, priebeh hranice vyznačenej v náčrte č. 024 a 025 nebol totožný, vznikol rozpor v údajoch vedených pre parc.č XXX a XXX v písomnej časti operátu katastra nehnuteľností a v grafickej časti operátu katastra nehnuteľností. Nesúlad výmer vypočítaných len graficky zo súradníc lomových bodov a výmera evidovaných v písomnej časti katastrálneho operátu, nebol spôsobený vlastníkmi pozemkov. Navyše postup správy katastra, najmä spôsobom, akým prebiehalo prešetrenie priebehu vlastníckej hranice a zamýšľaná oprava výmer v LV, nie je dostačujúca s tým, že správa katastra nie je oprávnená riešiť spory o priebehu hraníc, najmä nedošlo k overeniu mier geodetom geodetickými prácami v polohovom bodovom pole. Dňa 23.11.2009 bolo správe katastra doručené odvolanie účastníka konania S. C., ktorý v odvolaní uviedol, že správa katastra priebeh hranice deliace pozemky z jednej strany par.č. XXX a č. XXX evidované na LV XXX a z druhej strany parc.č XXX/X, XXX/X pracovníčka katastra prešetrila len pohľadom. Ďalej uviedol, že domáhal sa listom zo dňa 2.10.2009 dokladov, z ktorých mu však bola poskytnutá len časť. V odvolaní poukázal na to, že z vykonanej obhliadky nie je možné jednoznačne vyvodiť, akým spôsobom došlo k nesúladu výmer medzi výmerami evidovanými v listoch vlastníctva a výmerami vypočítanými so súradníc lomových bodov vlastníckych hraníc pozemkov, nakoľko neboli vykonané kontrolné geodetické práce s príslušnou presnosťou. Listom zo dňa 21.12.2009 sa k odvolaniu S. C. pripojila aj R. G.. Rozhodnutím č. Xo 1/10-LV zo dňa 15.3.2010 Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-684/09 zo dňa 3.11.2009, ktorým správa katastra rozhodla o oprave chyby v operáte zrušil a vec vrátil na nové prešetrenie a rozhodnutie, nakoľko už zo samotného ústneho pojednávania zo dňa 12.10.2009 vyplýva, že popisovaný priebeh vlastníckej hranice nezodpovedá zákresu vektorovej katastrálnej mape ako kresbe v originálnych vyšetrovacích náčrtoch. Katastrálny úrad skonštatoval, že správa katastra nedostatočne prešetrila súlad priebehu hranice v teréne a katastrálnej mape a zároveň určil ďalší postup správy katastra. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vo svojom oznámení zo dňa 9.9.2010 uviedla svoje zistenia a vyzvala dotknutých účastníkov na zaujatie stanoviska. Účastníci sa písomne vyjadrili listom zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010 s tým, že vyjadrili svoj nesúhlas s postupom správy katastra a dožadovali sa nových zameraní. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. X-684/09- 2 zo dňa 26.11.2010 rozhodla, že na LV č. XXXX v časti A vymaže zápis pozemku registra C parc.č. XXX/X o výmere 245m2 a zapíše pozemok registra C parc.č. XXX/X o výmere 231m2, ďalej na LV č. XXXX vymaže zápis pozemkov z registra C parc.č. XXX/X o výmere 236m2 a zapíše pozemky registra C parc.č. XXX/X o výmere 230m2 s tým, že správa katastra uviedla, že vydaním tohto rozhodnutia nemení zobrazenie hraníc predmetných pozemkov v katastrálnej mape, ale iba zosúlaďuje údaje katastra a to vedené v písomnej časti katastrálneho operátu s geodetickými údajmi katastrálneho operátu. Účastníci konania podali dňa 17.1.2011 odvolanie, v ktorom uviedli dôvody totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe a poukázali na to, že správny orgán nevykonal vo veci dostatočné šetrenie a nevzal do úvahy listinné dôkazy ako kúpne zmluvy s tým, že pri hodnotení jednotlivých dôkazov je nejasná úvaha správneho orgánu. Rozhodnutím žalovaného č. Xo 9/11-Se zo dňa 31.5.2011 žalovaný v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie účastníkov konania - žalobcov a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu č. X-684/09-2 zo dňa 26.11.2010 o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí stručne opísal doterajší skutkový stav a uviedol, že rozhodnutím sa opravujú len údaje SPI KN, údaje SGI KN zostávajú nezmenené. Celková oprava na LV je 20m2 a pokiaľ ide o prekryt 19m2, rozdiel 1m2 je spôsobený zaokrúhľovaním, nakoľko v katastri sa uvádzajú celé metre štvorcové. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, správa katastra opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, správa katastra aj bez návrhu v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybný zákres hranice pozemkov. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, údaje katastra, a to o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohopisných bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť, nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho súd nemôže posúdiť vec v zmysle platných právnych predpisov. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je zistenie skutkového stavu, ktoré je nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Správne konanie je konanie ovládané zásadou materiálnej pravdy a rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať podľa § 46 Správneho poriadku zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať aj potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Všeobecne možno povedať, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci, nakoľko v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Správny orgán si nezabezpečil dostatok dôkazov na posúdenie veci ako napr. kúpne zmluvy RI XX/XX-VZ XX/XX, V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, V XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX a V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko tieto dôkazy majú zásadný význam pre určenie priebehu vlastníckej hranice pozemkov, alebo nové geodetické meranie zlomových bodov, ktoré sú sporné. Najmä však správny orgán druhého stupňa sa nevyjadril k jednotlivým dôkazom, z ktorých vychádzal, neposudzoval dôkazy jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a súdu teda nebolo zrejmé, na základe akých skutočností vychádzal žalovaný zo svojho rozhodovania. Súdu ďalej nie je zrejmá správna úvaha pri rozhodovacej činnosti správneho orgánu, prostredníctvom ktorej správny orgán ozrejmuje svoj postup v rozhodovacej činnosti. Ďalej Krajský súd v Bratislave poukazuje na tú skutočnosť, že súd zásadne v správnom konaní dokazovanie nevykonáva a teda nemôže nahrádzať postup správneho orgánu vlastným dokazovaním, čo by mohlo byť považované za zásah do právomoci exekutívy. V administratívnom procese sa uplatňuje zásada vyšetrovacia, čo vyplýva aj z povahy výkonu verejnej správy správnym orgánom. Povinnosť zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia má zásadne správny orgán. Ak rozhodne aj napriek pretrvávajúcim nejasnostiam o skutočnostiach rozhodujúcich pre priznanie nároku, poruší tým povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Ak pochybenie prvostupňového správneho orgánu neodstránil ani druhostupňový správny orgán a to aj napriek tomu, že to bolo v odvolaní namietané, je to dôvod, aby súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nedostatočné zistenie skutkového stavu je v danom prípade nesprávne a najmä nedostatočné hodnotenie dôkazov uvedených v rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav dostatočne, nakoľko sa nevysporiadali jednak s návrhmi účastníkov správneho konania na doplnenie dokazovania a jednak dôkazy, ktoré si zabezpečil správny orgán nie sú v rozhodnutí správnych orgánov dostatočne posúdené, a preto ich rozhodnutie treba považovať za nedostatočné na posúdenie veci krajským súdom. Správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov. Z obsahu priložených spisov súd zistil, že žalobcovia už v administratívnom konaní žiadali doplniť dokazovanie prostredníctvom kúpnych zmlúv, či novým geodetickým zameraním, na ktorých návrh žalovaný v odvolacom správnom konaní neprihliadal a zároveň sa nevysporiadal s otázkou, prečo tieto dôkazy nevykonal. Doterajšie zistenie skutkového stavu žalovaným, ako ho uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a preto v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa správny orgán dôsledne zaoberal tvrdením žalobcov a dôkazmi nimi navrhnutými a aby doterajšie dôkazy, ktoré si zabezpečil správny orgán vyhodnotil jednak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu záveru, ktorý bude podkladom o oprave údajov v katastri nehnuteľností. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: ROK 2011 - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2011 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) v eurách...................................................................123,50 € - tarifná odmena na jedného klienta, znížená v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 %...........................................................................................................................61,75 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2011 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách...............................................................................7,41 € - paušálne telekomunikačné a prepravné (znížené o 50% s ohľadom na výkon advokácie v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom) v eurách.....................................................................................................................3,7 € - súdny poplatok v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 10 písm. a zákona účinného do 30.9.2012...............................................................................66 € Priznané trovy konania by podľa správneho uplatnenia Vyhlášky pozostávali za rok 2011: 1/ prevzatie zastupovania: 1 x 61,75 € .....................................................................61,75 € 2/ vypracovanie podania žaloby zo dňa 19.8.2011: 1 x 61,75 €...............................61,75 € 3/ paušálne telekomunikačné a prepravné za rok 2011:2 x 3,70 €..............................7,40 € M1: 2 klienti x 130,90 € = 261,80 € 4/ súdny poplatok 1 x 66,- €.......................................................................................66,- € M2: 66 € V zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. by mal právny zástupca žalobcu nárok na náhradu hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 261,80 € a žalobca nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- €. Nakoľko právny zástupca žalobcu nepreukázal v konaní, že je platcom DPH, súd mu DPH nepriznal. Právny zástupca žalobcu si vo svojom podaní zo dňa 2.10.2011 vyčíslil trovy konania vo výške 231,88 € ako aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- €, čo spolu predstavuje sumu 297,88 €. Sadzbu za jeden úkon si právny zástupca vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za jeden úkon sumu 57,- €. Celkovo sa právny zástupca domáhal trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, 2 x písomné podanie na súd a k tomu prislúchajúci režijný paušál. Zároveň si právny zástupca uplatnil aj 20 % DPH, avšak bez toho, aby preukázal, že je platcom DPH. Súd vychádzajúc zo zásady ultra petitum, resp. že súd nemôže prisúdiť viac, ako sa právny zástupca domáha, rozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia tak, že za každý úkon právnej služby priznal zástupcovi čiastku 57,- €, ktorú znížil súd v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 %, nakoľko právny zástupca zastupuje dve osoby. Zároveň súd znížil aj režijný paušál o 50% v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. - prevzatie a príprava zastúpenia...................................................... 57 € - 50% = 28,50 € - písomné podanie na súd .................................................................57 € - 50% = 28,50 € - režijný paušál ...........................................................................2 x 7,41 € - 50 %= 7,41 € - M1: 2 účastníci x 64,41 = 128,82 € - Súdny poplatok 66 € - M2: 66 € Krajský súd v Bratislave nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu 20 % DPH, nakoľko nepreukázal, že je platcom DPH ako aj úkon - písomné podanie na súd zo dňa 3.10.2011, týkajúce sa vyčíslenia trov konania, nakoľko súd toto podanie nepovažuje za vyjadrenie sa k predmetu veci, navyše ak trovy konania boli vyčíslené v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a ustanovení týkajúcich sa trov konania v správnom súdnictve. V zmysle § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 128,82 € a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vychádza z ustanovenia § 11 ods. 4 s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške 1/6 výpočtového základu. Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).