Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/154/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201419 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201419.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, za účasti: INFRAM SK, s.r.o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 557-6000/2011-ON/205-R zo dňa 10.08.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi a pribratému účastníkovi konania sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave, dňa 22.08.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 557-6000/2011-ON/205-R zo dňa 10.08.2011, ktorým bolo nariadené odstránenie protiprávneho stavu zrušením rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky na predmet zákazky „činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť“. Žalobca vyhlásil verejnú súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky „činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť“ v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 21.12.2010 pod zn. 2010/S 247-377612 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 243/2010 dňa 21.12.2010 pod zn. 08110-MSS. V závislosti od typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o nadlimitnú zákazku. Súťažné podklady k predmetnej verejnej súťaže si vyžiadalo 22 záujemcov, pričom v lehote na predkladanie ponúk do 31.01.2011 ponuku predložili dvaja uchádzači. Víťazom danej súťaže sa podľa zápisnice stal uchádzač Združenie „SD Košice - Milhosť“, ktorého členmi boli spoločnosti INFRAM SK s.r.o. a Amberg Engineering Slovakia s.r.o.. Listom zo dňa 13.06.2011 zaslal žalobca obom uchádzačom oznámenie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky z dôvodu, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Spoločnosť INFRAM SK s.r.o. listom zo dňa 28.06.2011 podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písm. a/ až f/. Žalovaný na základe podaných námietok rozhodnutím č. 557-6000/2011-ON-205-R zo dňa 10.08.2011 podľa § 139 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil žalobcovi odstrániť protiprávny stav a to zrušením rozhodnutia obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 113/2011 zo dňa 10.06.2011 pod zn. 04327-ZSS. Žalobca má za to, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nevykonateľné, keďže žalovaný nie je oprávnený takéto rozhodnutie vydať a ukladá žalobcovi povinnosť nad rámec. Zákon o verejnom obstarávaní ani žiadny iný právny predpis v oblasti verejného obstarávania neumožňuje verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi zrušiť vlastné rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákaziek. Aj napriek skutočnosti, že v § 109 a nasl. ZVO stavia žalovaného do pozície ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ má presne zákonom stanovené pravidlá postupu pri zadávaní verejných zákaziek, neznamená to, že žalovaný z titulu svojej kontrolnej a rozhodovacej právomoci môže nútiť verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa, aby konal v rozpore so zákonom a vybočil zo zákonom stanoveného rámca správania sa. Toto právo je pritom garantované čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Žalovaný teda podľa názoru žalobcu nebol oprávnený vydať rozhodnutie, ktorým nariadil žalobcovi, aby zrušil svoje rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, nakoľko tým prekročil právomoc, ktorú mu zveruje zákon. Z ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa žalobca domnieva, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia Smernice 89/665/EHS konkrétne článok 2. Uvedené ustanovenie nepripúšťa iný výklad ako, že právomoc na zrušenie rozhodnutia prináleží v procese preskúmavania rozhodnutia verejného obstarávateľa iba nezávislému orgánu verejnej moci, povereným výkonom kontroly nad verejným obstarávaním a nie osobe súkromného práva - žalobcovi - verejnému obstarávateľovi, ktorému navyše právo nepriznáva takýmto zásadným spôsobom ovplyvniť proces verejného obstarávania. V súvislosti s domnelou nezákonnosťou rozhodnutia žalobcu, ktoré bolo zrušené napadnutým rozhodnutím sa žalobca domnieva, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca opätovne poukazuje Smernicu č. 89/665/EHS, ktorá bola prijatá za účelom odstránenia nástrojov členských štátov, ktoré bránia účasti iných podnikov vo verejných súťažiach. Podľa názoru žalobcu sa v danom prípade nejedná o diskriminačné rozhodnutie, o diskrimináciu by mohlo ísť len v tom prípade, ak by bol niektorí z uchádzačov neodôvodnene uprednostňovaní pred iným uchádzačmi. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy sa mal vo svojom rozhodnutí vyrovnať so všetkými návrhmi a námietkami účastníkov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa však žalovaný okrem iného vôbec nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalobcom súvisiacich s časovým intervalom medzi otvorením ponúk a zrušením predmetnej verejnej súťaže, t.j. z podozrenia z koluzívneho konania uchádzačov. Žalobca súčasne požiadal aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia pre dôvodnú obavu žalobcu zo závažnej ujmy, ktorá hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.10.2011 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe a to z nasledovných dôvodov. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje problematiku zrušenia použitého postupu zadávania zákazky v ust. § 46. Normatívna úprava zrušenia použitého postupu zadávania zákazky upravená v zákone o verejnom obstarávaní sa vyznačuje tým, že zrušenie postupu zadávania zákazky je podmienené existenciou niektorého zo zákonných dôvodov zrušenia použitého postupu zadávania zákazky upravených v ods. 1 alebo ods. 2 ust. § 46 ZVO. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje v ods. 1 ust. § 46 dôvody, kedy je verejný obstarávateľ povinný použitý postup zadávania zákazky zrušiť a v ods. 2 uvedeného ustanovenia upravuje zákon o verejnom obstarávaní dôvod, kedy je verejný obstarávateľ oprávnený použitý postup zadávania zákazky zrušiť. Žalobca v danom prípade použitý postup zadávania zákazky zrušil podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Pod zmenou okolností treba rozumieť zmenu pôvodných podmienok a okolností, z ktorých verejný obstarávateľ vychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania a ku ktorých zmene došlo počas priebehu verejného obstarávania, do tej miery, že od kontrolovaného nemožno rozumne očakávať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. V intenciách uvedeného sa zmenou okolnosti rozumie primárne objektívna zmena okolností, ktoré nastali v čase po vyhlásení postupu zadávania zákazky nezávisle od rozhodnutia, resp. konania verejného obstarávateľa. Zmena okolností, na ktoré sa odvoláva žalobca a na základe, ktorej žalobca použitý postup zadávania zákazky zrušil spočíva v podstate v rozhodnutí žalobcu realizovať predmetnú zákazku prostredníctvom interných kapacít. Žalovaný uvádza, že zmena okolností nemôže mať v žiadnom prípade charakter zmeny zapríčinenej rozhodnutím samotného verejného obstarávateľa, nakoľko v opačnom prípade by zrušenie použitého postupu zadávania zákazky spočívalo výlučne na vôli verejného obstarávateľa, ktorý by kedykoľvek v priebehu použitého postupu zadávania zákazky mohol na základe vlastného rozhodnutia meniť okolnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené a teda v konečnom dôsledku by mohol svojvoľne použitý postup zadávania zákazky zrušiť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojim rozhodnutím núti žalobcu porušovať zákon o verejnom obstarávaní absolútne nereflektuje normatívnu úpravu revíznych postupov. Z úpravy ust. § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní je zrejmé, že revíznymi výrokmi, ktoré žalovaný podľa uvedeného aplikuje v konaní o námietkach sa stanovuje nasledovné: a/ nariaďuje revíziu, resp. odstránenie protiprávneho stavu, t.j. nariaďuje vykonanie konkrétnej povinnosti, ktorej splnením sa konvaliduje protiprávny stav (§ 139 ods. 2 písm. a/, b/, g/), alebo deroguje konkrétny úkon kontrolovaného a zároveň nariaďuje konkrétnu povinnosť (§ 139 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/). Žalovaný ďalej uvádza, že z ust. § 139 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní je zrejmé, že jednou z právomocí žalovaného je v prípade, ak žalovaný v konaní o námietkach zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania nariadi odstránenie tohto zisteného porušenia zákona. Z ust. § 139 ods. 2 je zrejmé, že ak žalovaný vyhodnotí námietky podané proti nezákonnému zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky, nie je oprávnený priamo rozhodnutím o námietkach zrušiť nezákonne zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, ale je v intenciách ust. § 139 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní povinný nariadiť, odstrániť protiprávny stav, t.j. nariadiť kontrolovanému zrušiť nezákonne zrušenie použitého postupu zadávania zákazky. V bode 3 žaloby žalobca uvádza, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia Smernice č. 89/665/ EHS konkrétne v čl. 2. Žalovaný uvádza, že vyššie uvedené ustanovenia revíznej smernice boli transponované práve do ust. § 139 ZVO. Z dikcie čl. 2 ods. 1 písm. b/ revíznej smernice je zrejmé, že je povinnosťou členského štátu v rámci vnútroštátnej právnej úpravy prijať normatívnu úpravu zabezpečujúcu právomoc dohľadovej inštitúcie zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí verejnými obstarávateľmi, resp. obstarávateľmi. Teda zo samotnej dikcie ust. § 139 ods. 2 je zrejmé, že Slovenská republika upravila v rámci transpozície revíznej smernice v zákone o verejnom obstarávaní nielen právomoc dohľadového orgánu, t.j. žalovaného zrušiť nezákonne prijaté rozhodnutia (§ 139 ods. 2 písm. c/, d/, e/ f/) ale taktiež upravila plne v intenciách vyššie uvedenej úpravy revíznej smernice právomoc žalovaného, ktorej realizáciou sa zabezpečuje zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí, vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky (§ 139 ods. 2 písm. a/, b/, g/). V časti 4 žaloby žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a poukazuje na revíznu smernicu a konštatuje, že táto smernica chráni uchádzačov pred diskrimináciou. Žalovaný k tejto otázke uvádza, že účelom revíznej smernice nie je primárne chrániť uchádzačov len pred diskrimináciou. Účelom revíznej smernice je poskytnúť účastníkom procesu verejného obstarávania účinný revízny nástroj, využitím ktorého sa môžu účastníci procesu verejného obstarávania účinne domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Revízna smernica teda z pohľadu účelu sleduje zabezpečenie možnosti účastníkov procesu verejného obstarávania účinne namietať akékoľvek porušenie pravidiel verejného obstarávania. Žalovaný uvádza, že porušenie pravidiel verejného obstarávania nemusí spočívať len v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov, nakoľko proces verejného obstarávania predstavuje široký okruh pravidiel. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Konajúci súd uznesením zo dňa 13.11.2012 č.k. 3S 154/2011-41 pribral do konania účastníka správneho konania INFRAM SK s.r.o. Bratislava. Pribratý účastník sa písomne nevyjadril, vyjadril sa ústne do zápisnice na ústnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2013, kde uviedol, že k tvrdeniam žalobcu o nedostatočnom odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa riadil a ako ich správne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zreteľné. Na konanie o námietkach sa nevzťahuje správne konanie. Jeho právny názor je totožný s právnym názorom žalovaného s jeho námietkami k žalobe súhlasí a preto žiada, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Žalobca v žalobe súčasne požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 557-6000/2011-ON/250-R zo dňa 10.08.2011 a tejto žiadosti žalobcu nebolo vyhovené a to listom zo dňa 10.10.2011. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca vyhlásil verejnú súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť“ v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 21.12.2010 pod zn. 2010/S 247-377612 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 243/2010 zo dňa 21.12.2010 pod zn. 08110-MSS. V závislosti od typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky išlo o nadlimitnú zákazku. Súťažné podklady v predmetnej verejnej súťaže si vyžiadalo 22 záujemcov, pričom v lehote na predkladanie ponúk, t.j. do 31.01.2011 ponuku predložili dvaja uchádzači. Otváranie ponúk sa uskutočnilo 31.01.2011 o 11,00 hod. Zo zápisnice vyplýva, že žiaden uchádzač nebol vylúčený teda podmienky splnili obaja. Víťazom danej súťaže sa podľa zápisnice stal uchádzať Združenie „SD Košice - Milhosť“, ktorého členmi boli spoločnosti INFRAM SK s.r.o. a Amberg Engineering Slovakia s.r.o.. Listom zo dňa 13.06.2011 zaslal žalobca obom uchádzačom oznámenie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky z dôvodu, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Spoločnosť INFRAM SK s.r.o. listom zo dňa 28.06.2011 podal v lehote podľa § 138 ods. 5 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní námietky podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písm. a/ až f/. Žalovaný na základe podaných námietok rozhodnutím č. 557-6000/2011-ON-205-R zo dňa 10.08.2011 podľa § 139 ods. 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil žalobcovi odstrániť protiprávny stav a to zrušením rozhodnutia obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 113/2011 dňa 10.06.2011 pod zn. 04327-ZSS. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 244 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 1 ods. 1 ZVO, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Podľa § 9 ods. 4 ZVO, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa). Podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav. Podľa § 46 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Podľa § 46 ods. 3 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo záujemcov o zrušení použitého postupu zadávania zákazky s uvedením dôvodu a oznámiť postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť a nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Súd sa stotožňuje z dôvodmi, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.08.2011 a nepovažuje za potrené, aby inými slovami vyjadroval to čo zrozumiteľne odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí a tým, potvrdzoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Súdny prieskum nie je založený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom ale na prieskume zákonnosti, v rámci ktorého súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav a správnosť interpretácie zákonných pravidiel správnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Konajúci súd poukazuje na tú skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní boli pribraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (Smernica 89/665/EHS ako aj iné) pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok, ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvo nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základne princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k určenému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia zákon nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu smerníc EÚ, ktoré boli implementované do zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní v § 139 ods. 2 písm. g/, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi odstrániť protiprávny stav. Toto oprávnenie žalovaného je potrebné vyložiť tak, že úrad je povinný pri identifikovaní porušenia zákona a identifikovaní možného zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, nariadiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav, ktorý sa nedá odstrániť žiadnym iným zásahom žalovaného, ktorý by bol podradený pod výroky podľa § 139 ods. 2 písm. a/ až. f/. Výroky rozhodnutí vydaných podľa § 139 ods. 2 písm. a/, b/, g/ ZVO vychádzajú z oprávnení žalovaného nariaďovať, zrušiť alebo odstrániť protiprávny stav s tým, že povinnou osobou je vždy kontrolovaný, t. j. v danej veci konkrétny verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, ktorý je povinný následne po takomto nariadení vyvinúť svoju procesnú aktivitu a vykonať vydané rozhodnutie úradu. Podľa názoru súdu žalovaný nemôže pri nariadení odstránenia protiprávneho stavu rušiť úkony verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa priamo, ale musí nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že z úpravy § 139 ods. 2 ZVO je zrejmé, že revíznymi výrokmi, ktoré žalovaný podľa tohto ustanovenia aplikuje v konaní o námietkach, sa buď len nariaďuje revízia, resp. odstránenie protiprávneho stavu, t. j. nariaďuje vykonanie konkrétnej povinnosti, ktorej splnením sa konvaliduje protiprávny stav alebo úkon kontrolovaného a zároveň nariaďuje konkrétnu povinnosť podľa § 139 ods. 2 písm. c/, d/, e/,f/. Právomoc žalovaného pritom vyplýva práve z ustanovenia § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, keďže ak žalovaný v konaní o námietkach zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadi odstránenie tohto zisteného porušenia zákona. Ak teda žalovaný rozhodne podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, priamo neodstraňuje zistené porušenie zákona, ale nariaďuje kontrolovanému, v danom prípade žalobcovi, jeho odstránenie. Postupom žalovaného teda nedošlo k porušeniu článku 2 ods. 3 Ústavy SR tak, ako to tvrdil žalobca. Žalobca v žalobe okrem iného uvádza, že v predmetnom postupe zadávania zákazky predložili ponuky združenia vytvorené z uchádzačov, ktorí sa v predchádzajúcich súťažiach zúčastnili ako samostatné subjekty, resp. v inom združení a v tejto súťaži ponúkli podstatne vyššiu cenu ako v predchádzajúcej súťaži. Ďalej uviedol, že počas plynutia lehoty viazanosti ponúk sa žalobcovi uvoľnili interné personálne zdroje a z uvedeného dôvodu sa za účelom čo najefektívnejšieho vynakladania verejných zdrojov rozhodol predmetnú verejnú súťaž zrušiť. Meritórnou otázkou predmetného konania o námietkach bolo posúdenie skutočnosti, či žalobca zrušil vyššie uvedený použitý postup zadávania zákazky v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje problematiku zrušenia použitého postupu zadávania zákazky v ust. § 46 ZVO. Žalobca v tomto prípade použitý postup zadávania zákazky zrušil podľa § 46 ods. 2 ZVO a to verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Pod zmenou okolností treba rozumieť zmenu pôvodných podmienok a okolnosti, z ktorých verejný obstarávateľ vychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania, ako ktorých k zmene došlo počas priebehu verejného obstarávania do tej miery, že od kontrolovaného nemožno rozumne očakávať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Zmenou okolností sa rozumie primárne objektívna zmena okolnosti, ktoré nastali v čase po vyhlásení postupu zadávania zákazky, nezávisle od rozhodovania, resp. konania verejného obstarávateľa. Zmena okolností, na ktoré sa odvoláva žalobca, na základe ktorej žalobca použitý postup zadávania zákazky zrušil spočíva v podstate v rozhodnutí žalobcu realizovať predmetnú zákazku prostredníctvom interných kapacít. Súd má za to, že zmena okolnosti nemôže mať charakter zmeny zapríčinenej rozhodnutím samotného verejného obstarávateľa, nakoľko v opačnom prípade by zrušenie použitého postupu zadávania zákazky spočívalo výlučne na svojvôli verejného obstarávateľa, ktorý by kedykoľvek v priebehu použitého postupu zadávania zákazky mohol na základe vlastného rozhodnutia meniť okolnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené a mohol by svojvoľne zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ako aj pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).