Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/156/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201425 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201425.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/36/2011 zo dňa 12.4.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote, žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie č. RL/36/2011 zo dňa 12.4.2011, ktorým mu bola uložená sankcia podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), a to upozornenie na porušenie povinnosti: 1/ podľa § 36 ods. 2 zákona z dôvodu, že dňa 29.9.2010 na televíznej programovej službe JOJ v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút, 2/ povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona tým, že na televíznej programovej službe dňa 29. 9. 2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20. 17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko a.s. a po programe Panelák o cca 21. 17 hod. komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a Orange Slovensko a.s., pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20. 07 hod. a cca 20. 05 hod., 1.10.2010 o cca 19.58 hod. a cca o 20.03 hod., 2.10.2010 o cca 20.00 hod. a cca o 20.11 hod., 3.10.2010 o cca 19.58 hod. a cca o 20.06 hod. pred a po programe Šport komunikát označujúci za sponzora programu internetovú televíziu huste.tv, ktorými naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona a zároveň vlastnej propagácie podľa § 37 a ods. 2 zákona bez ich oddeleniach zvukovo - obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddeleniach od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutiu predchádzali uznesenia o začatí konaní prijaté na zasadnutí konanom dňa 21. 12. 2010, týkajúce sa údajných porušení zákona žalobcom v jednotlivé vysielacie dni. Oznámenia o začatí správnych konaní boli žalobcovi doručené dňa 27. 1. 2011, ktorými bol žalobca vyzvaný, aby sa k veci vyjadril. Žalobca v rámci svojich vyjadrení žiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29. 3. 2011. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, správny orgán napadnutým rozhodnutím zasiahol do práva na súdnu a inú ochranu garantovanú článkom 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, žalobcovi sa odňala možnosť konať, rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca uviedol, že zásah do práva garantovaného uvedeným článkom Ústavy Slovenskej republiky spočíva vo vydaní jediného meritórneho rozhodnutia a jedná sa o rozpor s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i úpravou § 3 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Žalovaný zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom. Podľa jeho názoru sa jedná o konanie, ktoré nemožno ukončiť prostredníctvom jediného meritórneho rozhodnutia bez procesného vysporiadania sa so zlúčením jednotlivých konaní. Podľa jeho názoru jeho postup nebol správny, keď žalovaný rozhodol o udelení jednej sankcie v nezávisle začatých viacerých konaniach, ktoré medzi sebou nemajú žiaden formálny procesný vzťah. Odňatie možnosti účastníka konať je podľa jeho názoru spôsobené aj nejednoznačnosťou vymedzenia definície " boli rozoznateľné a zreteľne oddelené " z výroku a odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Nevyplýva z neho kedy a podľa akých kritérií žalovaný považoval komunikáty za oddelené od iných zložiek a kedy nie, pričom je zrejmé, že všetky komunikácii sa žalovanému podarilo individualizovať. Výrok je nezrozumiteľný pre neurčitosť alebo nedostatok dôvodov, pretože obsahuje vnútorné protirečenie s ktorým sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal. Žalovaný poukázal na § 36 ods. 2 zákona, podľa ktorého čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej hodiny obmedzuje na 12 minút vysielacieho času. Tento čas sa vzťahuje na reklamné vysielanie oddelené podľa § 34 ods. 1 zákona. Žalovaný vo svojom predpise uvádza odvysielané komunikáty ako sponzorské odkazy. Započítať komunikát, ktorý nebol odvysielaný v čase vyhradenom pre reklamu a oddelený od iných zložiek vysielania nie je prípustné, nakoľko to odporuje výslovnému zneniu právnej úpravy. Vo vzťahu k II. časti výroku rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaný identifikoval jednotlivé komunikáty ako sponzorské odkazy. Ak by aj mal za to, že sa jedná o odvysielanie reklamného obsahu, nie je možné tvrdiť, že neboli rozoznateľne a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby, pretože je zrejmé, že žalovaný identifikoval ich obsah bez akýchkoľvek problémov. Na základe uvedeného dôvodu podľa žalobcu nie je z rozhodnutia zrejmé, prečo žalovaný rozhodol, tak ako to uviedol vo svojom výroku, pretože odvysielané komunikáty neboli súčasťou celku, v ktorom boli v danom čase odvysielané reklamné šoty a zároveň z rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že neboli rozoznateľne a zreteľne oddelené od iných zložiek programovej služby. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na identifikovaný obsah komunikátov, ktorý je podľa názoru žalobcu nezrozumiteľný a neurčitý. Žalobca poukázal aj na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uviedol, že ako kompetentný orgán zorganizoval v roku 2009 odborné stretnutie v rámci ktorého informoval vysielateľov o daných skutočnostiach. Vypracoval návrh pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov. Zároveň uviedol, že nemá kompetenciu na voľbu pravidiel pre vysielanie sponzorských odkazov, ktoré by boli záväzné. Jediným možným spôsobom stanoviť záväzné pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov je rozhodovacia činnosť. Z tohto dôvodu bol vykonaný monitoring, na základe ktorého bolo začaté správne konanie. Rada teda nikdy neschválila vo finálnej podobe pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov a tieto teda nemohli byť doručené účastníkovi konania. Podľa názoru žalobcu je celá argumentácia žalovaného v kontexte výroku a odôvodnenia zmätočná, neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca v dobrej viere podloženej dlhoročnou praxou vysielal sponzorské odkazy podľa určitej formy. Žalovaný následne bez upozornenia rozhodol o sankcionovaní tohto postupu pričom svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Odvysielané komunikáty neboli súčasťou vyhradeného vysielacieho času pre odvysielanie reklamných šotov, a preto použitie zákonnej úpravy § 36 ods. 2 zákona predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Konštatovanie o porušení povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona takisto považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko je z rozhodnutia zrejmé, že žalovaný identifikoval jednotlivé komunikáty bez akýchkoľvek problémov a v odôvodnení rozhodnutia ich označil ako sponzorské odkazy. Vadu v konaní správneho orgánu žalobca vidí aj v tom, že podľa tvrdenia žalovaného vydal v roku 2009 pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov, tieto však netvoria súčasť administratívneho spisu a žalobca sa nemal možnosť s nimi oboznámiť. Z uvedeného dôvodu nemôžu tvoriť ani podklad rozhodnutia. Uvedeným spôsobom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, nebola mu daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, rozhodnutie je nedostatočné, nezrozumiteľné a nezákonné a preto žalobca žiadal súd, aby ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe po popísaní vytýkaného skutku poukázal na ustanovenia § u 32 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 36 ods. 2, § 37a ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona. K námietke žalobcu ohľadom vydania jediného meritórneho rozhodnutia, ktorým sa ukončilo viacero správnych konaní, čím mal žalovaný zasiahnuť do žalobcovho práva na súdnu a inú ochranu uviedol, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom malo byť toto jeho právo zasiahnuté. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými porušeniami zákona, ktoré identifikoval v rámci jednotlivých správnych konaní a žalobca mal možnosť podaním žaloby brániť svoje práva. Jeho práva boli teda v plnej miere zachované. Miera ochrany tohto práva na súdnu a inú ochranu je totožná ako v prípade, ak by žalovaný vydal v každom správnom konaní jedno meritórne rozhodnutie. Neexistuje teda žiaden logický dôvod na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že vydaním jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach bolo zasiahnuté do žalobcovho práva na súdnu a inú ochranu. Žiadne ustanovenie správneho poriadku ani iného právneho predpisu neobsahuje zákaz vydania jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach. Podľa názoru žalovaného, vydanie jedného meritórneho rozhodnutia vo viacerých správnych konaniach nie je teda v rozpore s procesnou úpravou. Predmetom správnych konaní č. 407 - PLO/O - 6179/2010, 427 - PLO/O - 81 /2011 K 413 - PLO/O - 6185/2010 bolo možné porušenie § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona. Vo všetkých predmetných konaniach došlo k porušeniu uvedených ustanovení odvysielaním komunikátov, ktoré označovali sponzora programu, pričom však tieto komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, a teda museli spĺňať podmienky ustanovené pre reklamu. V každom správnom konaní sa jednalo o opakujúce sa takmer totožné komu unikáty, ktoré označovali za sponzora programu identické spoločnosti, v zásade sa líšili iba skutočnosťou pred ktorým konkrétnym vydaním opakujúceho sa programu boli odvysielané. Žalobca bol v každom jednotlivom správnom konaní osobitne vyzvaný, aby sa vyjadril k veci a jeho podkladom. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam každého správneho konania aj na ústnom pojednávaní o čom svedčí priložená zápisnica. Žalovaný po dôkladnom preskúmaní všetkých skutočností, vrátane argumentov žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa dopustil porušenia jednotlivých ustanovení zákona špecifikovaných v jednotlivých správnych konaniach. Taktiež skonštatoval, že vo všetkých prípadoch je účelné udeliť žalobcovi rovnakú sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Účelom tejto sankcie bolo upozorniť žalobcu na jeho protiprávne konanie takým spôsobom, aby sa podobného konania vyvaroval v budúcnosti. Po zvážení všetkých skutočností s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti žalovaný dospel k záveru, že je účelné vydať v jednotlivých správnych konaniach jedno meritórne rozhodnutie. Žalovaný v rámci svojho odôvodnenia podrobne zdôvodnil, prečo odvysielané komunikáty naplnili definíciu reklamy, čo vyplýva zo strany 12 až 15 napadnutého rozhodnutia, zdôvodnil na základe akých úvah dospel k záveru, že tieto komunikáty neboli rozoznateľne a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný považoval komunikáty za oddelené od iných zložiek je zjavne nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 1 zákona, ktorý jednoznačne vymedzuje čo je reklama. Poukázal aj na § 34 ods. 1 zákona, ktorý určuje povinnosť vysielateľa ohľadom vysielania reklamy. Prijatím argumentácie žalobcu by došlo k situácii, keď nesplnenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona, a teda neoddelenie reklamy od iných programových zložiek by znamenalo, že reklama v skutočnosti ňou nie je. Tento výklad je v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil viacero rozhodnutí žalovaného o porušení § 34 ods. 1 zákona, pričom pripustením výkladu žalobcu by k reálnemu porušeniu § 34 ods. 1 nemohlo nikdy dôjsť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil, prečo predmetné komunikáty naplnili definíciu reklamy, a teda ich bolo nutné započítať do celkového vysielacieho času venovaného reklame. Rozoznateľnosť je len jednou zo zložiek povinností stanovenej v § 34 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého je vysielateľ povinný odvysielať reklamu takým spôsobom, aby bola zreteľne oddelená od iných častí programovej služby. Predmetná povinnosť explicitne ustanovuje, že na toto oddelenie sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú zvukovo - obrazové prostriedky alebo priestorové prostriedky. Každý prípad je potrebné individuálne skúmať z pohľadu rozoznateľnosti oddelenia programovej služby a reklamy. Žalobca ani v jednom prípade nepoužil na oddelenie predmetných komunikátov od bezprostredne nasledujúcich programov zvukovo - obrazové prostriedky a teda jednoznačne porušil § 34 ods. 1 zákona. Prepis skutkového stavu slúži iba ako pomôcka na zorientovanie sa v obsahu a štruktúre daného programu. Žalovaný pri posudzovaní možných porušení zákona vychádza vždy zo záznamu vysielania, a teda z toho, čo bolo reálne odvysielané. Z tohto dôvodu je žalovaný presvedčený, že fakt, akým spôsobom je určitý komunikát označený prepise nemôže nič zmeniť na tom, čo bolo jeho obsahom, a teda tiež nemôže zmeniť fakt, či daný komunikát naplnil definíciu reklamy. Komunikáty vysielané žalobcom boli podrobne rozpísané vo vypracovaných prepisoch. Ak sa následne v predpise vyskytoval totožný komunikát, bol označený s dovetkom " rovnaký ako zo dňa 27. 9. 2010 ". Z uvedeného vyplýva, že v prepise skutkového stavu bolo vždy na začiatku prepísaný komunikát a až keď sa následne v texte vyskytol úplne identický komunikát, bol už označený iba napríklad " Rajo mňam ( rovnaký ako zo dňa 27. 9. 2010 )". Každý komunikát, ktorý naplnil definíciu reklamy bol podrobne identifikovaný v odôvodnení rozhodnutia a taktiež nezameniteľne identifikovaný vo výroku rozhodnutia dňom, časom vysielania, uvedením programu pred alebo po ktorom bol odvysielaný ako aj uvedením spoločnosti /produktu, ktorý tento komunikát označoval za sponzora programu. Predpis skutkového stavu bol žalobcovi zaslaný spolu s oznámením o začatí konania, pričom bol vyzvaný, aby sa k tomuto podkladu vyjadril. Žalobca sa k jednotlivým komunikátom vyjadril písomne aj na ústnom pojednávaní, pričom z jeho vyjadrení nie je zrejmé, že by sa k niektorému z komunikátov nevedel vyjadriť. Žalobcovi preto neboli odňaté jeho procesné práva. K námietke žalobcu ohľadom dokumentu " Pravidlá pre vysielanie sponzorských odkazov ", ktorý sumarizoval tézy a analýzu vysielania sponzorských odkazov žalovaný uviedol, že v predmetnej otázke neexistovala zhoda medzi žalovaným a jednotlivými vysielateľmi. Jediným právne záväzným nástrojom, ktorý má žalovaný k dispozícii je jeho rozhodovacia činnosť. Z tohto dôvodu vykonal monitoring zameraný na vysielanie sponzorských odkazov. Uvedené skutočnosti žalovaný uviedol iba na objasnenie situácií, avšak nevidí žiadnu spojitosť medzi vydaním právne nezáväzného konzultačného materiálu so zákonnosťou konkrétneho rozhodnutia. Žalovaný nemá kompetencie na pozitívnu tvorbu práva, a teda akýkoľvek materiál, ktorý vydá nie je a nemôže byť právne záväzný. Uvedený pracovný materiál nie je súčasťou administratívneho spisu, pretože bol vytvorený iba pre účely pracovného stretnutia a nemôže mať vplyv na napadnuté rozhodnutie. S otázkou dlhodobej zaužívanej praxe sa žalovaný vysporiadal pri odôvodnení uloženia sankcie. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že komunikáty uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia svojím obsahom naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, pričom žalovaný riadne a logicky zdôvodnil na základe akých skutočností k tomuto záveru dospel. Z vedeného dôvodu ich bolo potrebné zarátať do celkového času vyhradeného pre reklamu v daných hodinách. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam a k podkladom rozhodnutia osobitne v každom správnom konaní. Podľa jeho názoru v dostatočnej miere zistil skutkový stav na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, pričom napadnuté rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 až 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že zo strany žalovaného začali voči žalobcovi správne konania č. 407 - PLO/O - 6179/2010, 427 - PLO/O - 81 /2011 K 413 - PLO/O - 6185/2010, o ktorých bol žalobca informovaný jednotlivými oznámeniami zo dňa 21. 12. 2010. Konanie č.407 - PLO/O- 6179/2010 sa týkalo možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona z dôvodu, že na televíznej programovej službe JOJ, dňa 29. 9. 2010 žalobca odvysielal pred programom Panelák o cca 20. 17 hód. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko akciová spoločnosť a o cca 20. 18 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, akciová spoločnosť pred a po programe Najlepšie počasie o cca 20. 07 hod. a cca po 20. 13 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola akciová spoločnosť a pred a po programe Šport o cca 20. 00 hod. a cca po 20. 05 hod. komunikát označujúci za sponzora programu internetovú televíziu huste.tv, ktoré mohli naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a v čase od 20.00 hod. do 21. 00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Verbálna zložka bola v ozname popísaná nasledovne: " z vášho obľúbeného paneláku vám už naozaj nič neunikne. Všetko čo ste nestihli, nájdete na 7 - dňovom archíve vysielania FiberTV od Orange-u. Po vizuálnej zložke sa na záver objaví nápis: „ Fiber TV 7-dňový TV archív vysielania“. Komunikát žalovaný následne slovne opísal popisom loga spoločnosti Orange pod, ktorými je uvedené logo V..Z..sk a " Sponzorom programu je Orange Slovensko akciová spoločnosť". Žalovaný uviedol, že komunikát spoločnosti obsahoval verbálnu zložku: " Všetko čo ste nestihli, nájdete na 7 - dňovom archíve vysielania Fiber TV od Orange-u ", ktorá pozitívne hodnotila funkciu služby sponzora programu. Komunikát týkajúci sa sponzora, spoločnosti Rajo akciová spoločnosť, pozostával z verbálnej zložky : "Nové zážitky s prízemia až navrch vám prináša smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, sponzor Paneláku ". Do záberu sa dostal vo vizuálnej zložke téglik jogurtu Rajo Mňam Duo smotanový, následne sa do záberu dostáva 2. téglik jogurtu na ktoré dosádzajú viečka. V priestore nad téglikmi sa objaví nápis " Nové Rajo Mňam Duo " a pod téglikmi "Podľa chuti zamiešaj ho! ". Vizuálna zložka poukazovala na skutočnosť, že prezentovaný produkt je novým produktom na trhu, taktiež obsahoval informáciu " Podľa chuti zamiešaj ho! " ktorá poukazovala na novú črtu produktu a teda skutočnosť, že obsahuje 2 rôzne príchute, ktoré je možné zmiešať, čím mohlo dôjsť k pozitívnemu hodnoteniu daného produktu. Komunikát týkajúci sa sponzora, spoločnosti Kofola akciová spoločnosť, pozostávala z verbálnej zložky: "Užite si letnú pohodu za každého počasia s pramenitou vodou Rajec a Rajec bylinka. Rajec. Tajomstvo patentované prírodou. " Vizuálna zložka pozostávala zo záberu na bobra ležiaceho na chrbte vo vode, pričom bolo počuť zvuk tečúcej vody a v pravom dolnom rohu bolo uvedené: "V..S..B. ", Sponzorom programu je spoločnosť Kofola, Rrajec, Tajomstvo patentované prírodou. Podľa názoru žalovaného, verbálna zložka komunikátu nepriamo vyzývala na konzumáciu daného produktu, okrem produktu „pramenitá voda Rajec“, špecifikovala aj ďalší produkt, Rajec bylinka. Bola sprostredkovaná informácia o internetovej stránke a obsahom príspevku bol aj slogan produktov Rajec - Tajomstvo patentované prírodou. Podľa popisu sponzorského odkazu týkajúceho sa sponzora, televízie huste.tv, komunikát obsahoval verbálnu zložku " Reláciu Šport a priame prenosy z hokejovej extraligy vám prináša internetová televízia huste.tv ". Vo vizuálnej zložke sa zobrazuje logo predmetného sponzora. Žalovaný v predmetnom oznámení poukázal na ustanovenia zákona, ktoré mohli byť odvysielaním predmetných sponzorských odkazov porušené. Správne konanie č. 427 - PLO/O- 81/2011 sa týkalo možného porušenia § 34 ods. 1 zákona tým, že žalobca dňa 1. 10. 2010 o cca 19. 58 hod. a cca o 20. 03 hod., 2. 10. 2010 o cca 20. 00 hod. a cca 20. 11 hod. a 3. 10. 2010 o cca 19. 58 hod. a o 20. 06 hod. odvysielal pred a po programe Šport komunikát označujúci za sponzora programu internetovú televíziu huste.tv, ktorý mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamného šotu bez jeho rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby. Verbálna aj vizuálna zložka bola v oznámení o začatí správneho konania popísaná tým istým spôsobom ako v predchádzajúcom prípade. Správne konanie č. 413 - PLO/O-6185/2010 sa týkalo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zákona tým, že žalobca dňa 29. 9. 2010 odvysielal po programe Panelák o cca 21. 17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, akciová spoločnosť a komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, akciová spoločnosť, ktoré mohli naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamných šotov bez ich rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby a v čase od 21. 00 hod. do 22. 00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Verbálna aj vizuálna zložka odvysielaných komunikátov je popísaná tým istým spôsobom ako v predchádzajúcich prípadoch. Žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniam o začatí jednotlivých konaní uviedol, že sponzorské odkazy sú súčasťou televízneho vysielania v terajšej podobe už od roku 2000, pričom žalovaný nikdy takýchto sponzorský odkaz neposúdil ako reklamu. Žalovaný pristúpil k zásadnej zmene v posudzovaní obsahu sponzorských odkazov, čím sú ohrozené princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, predvídateľnosti aplikácie právnych noriem a princíp" v rovnakých veciach rovnako ", týkajúcich sa rozhodovania orgánov verejnej správy. Dňa 29. marca 2011 sa uskutočnilo ústne pojednávanie na ktorom boli prerokované všetky uvedené veci, v rámci ktorého žalobca prezentoval svoje stanovisko k posudzovaným prípadom. Žalobca sa vyjadril ku všetkým začatým vyššie uvedeným správnym konaniam. Na základe uznesenia rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 12. 4. 2011, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. RL/36/2011, ktoré sa týkalo správnych konaní č. 407 - PLO/O - 6179/2010, 427 - PLO/O - 81 /2011, 413 - PLO/O - 6185/2010, uvedených v jeho záhlaví. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 21.6.2011. Podľa § 5 ods. 1, písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. Podľa čl. 1 písm. h) až m) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ, ktorou bola nahradená Smernica č. 89/552/EHS (účinná do 1.5.2010), "audiovizuálne komerčné oznamy" sú obrazy so zvukom alebo bez zvuku, ktoré sú určené na priame alebo nepriame propagovanie tovaru, služieb alebo dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Takéto obrazy sprevádzajú alebo sú zahrnuté do programu za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie. Formy audiovizuálneho komerčného oznamu zahŕňajú okrem iného televíznu reklamu, sponzorovanie, telenákup a umiestňovanie produktov; "televízna reklama" je akákoľvek forma vysielania oznamov za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo vysielanie na účely vlastnej propagácie verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou osobou v súvislosti s obchodovaním, podnikaním, remeslom alebo povolaním s cieľom podporiť odbyt tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov za odplatu; "skrytý audiovizuálny komerčný oznam" je slovná alebo obrazová informácia o tovaroch, službách, názve, ochrannej známke alebo činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programoch, ak poskytovateľ mediálnej služby má zámer takúto informáciu použiť na reklamu a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu. Takáto informácia by sa mala považovať za zámernú najmä v prípade, ak sa vykoná za odplatu alebo za podobnú protihodnotu; "sponzorstvo" je akýkoľvek príspevok poskytnutý verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou osobou, ktoré nie sú zapojené do poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb alebo výroby audiovizuálnych diel, na financovanie audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov na účely podpory svojho názvu, ochrannej známky, dobrého mena, činností alebo výrobkov; "telenákup" je vysielanie za odplatu priamych ponúk pre verejnosť s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov; "umiestňovanie produktov" je každá forma audiovizuálneho komerčného oznamu pozostávajúca z uvedenia produktu, služby či príslušnej obchodnej značky alebo zmienky o nich, aby sa zdôraznili v programe za odplatu alebo za podobnú protihodnotu; Podľa článku 9, bod 1, písm. a) Smernice, členské štáty zabezpečia, aby audiovizuálne komerčné oznamy poskytované poskytovateľmi mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, spĺňali tieto podmienky: audiovizuálne komerčné oznamy musia byť ľahko odlíšiteľné. Skryté audiovizuálne komerčné oznamy sa zakazujú; Podľa čl. 10 Smernice, audiovizuálne mediálne služby alebo programy, ktoré sú sponzorované, spĺňajú tieto požiadavky: a) ich obsah a v prípade televízneho vysielania ich chronologická štruktúra nesmú byť v žiadnom prípade ovplyvnené takým spôsobom, ktorý by mal vplyv na zodpovednosť a redakčnú nezávislosť poskytovateľa mediálnej služby; b) nesmú priamo podporovať nákup alebo prenájom tovaru alebo služieb, najmä osobitnými propagačnými odkazmi na tieto tovary alebo služby; c) diváci musia byť jasne informovaní o existencii sponzorskej zmluvy. Sponzorované programy musia byť jasne označené názvom, logom a/alebo akýmkoľvek iným symbolom sponzora, ako napríklad odkazom na jeho výrobok (výrobky) alebo službu (služby) alebo jeho rozlišovací znak spôsobom vhodným pre programy na začiatku, počas a/alebo na konci programov. Podľa ust. § 31a ods. 1 až 5 zákona, mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. Mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná. Mediálna komerčná komunikácia musí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa ust. § 34 ods. 1 a 2 zákona, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky. Vo vysielaní televíznej programovej služby sa reklama a telenákup vysielajú v blokoch a oddelene od iných častí tejto programovej služby. Vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov je povolené vo vysielaní športových udalostí, v ostatných prípadoch je povolené iba výnimočne. Podľa ust. § 36 ods. 2 zákona, vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 o reklame v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona a) reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu, b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním, c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) tabakový výrobok je výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je čo len čiastočne vyrobený z tabaku, e) sponzorstvo tabakového výrobku je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, na podujatie alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama tabakového výrobku; sponzorstvom tabakového výrobku nie je plnenie, ktoré je poskytnuté ako odplata za tovar alebo službu, f) objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy. Podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 zákona, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Z dikcie zákona, v ktorom je určené, že Rada niektorú zo sankcií "uloží" vyplýva, že v prípade zistenia porušenia povinnosti, Rada sankciu musí uložiť. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Upozornenie je samostatným druhom sankcií. Svojím charakterom je výlučne výchovným opatrením, s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie, navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Od vysielateľov totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou, či príspevkom. Upozornenie musí teda určitým spôsobom určiť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu či témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania, či prezentácie V napadnutom rozhodnutí žalovaný dostatočne podrobne rozviedol, v čom videl porušenie zákona, uviedol, akým spôsobom je potrebné rozlišovať vo vysielaní reklamu od sponzorských odkazov. Podľa názoru súdu v danom prípade odvysielaním príspevku dňa 29.9.2010 o cca 20.17 hod. a 21.17 hod. pred a po programe „Panelák“, ohľadom jeho sponzora, nebola naplnená charakteristika sponzorstva podľa vyššie citovaných noriem, podľa ktorých musí sponzorský odkaz slúžiť na účely podpory svojho názvu, ochrannej známky, dobrého mena, činností alebo výrobkov. Odvysielaný odkaz okrem uvedenia názvu sponzora, označeniu jeho služby, (7-dňový archív TV vysielania) poukázal aj na vlastnosti predmetného produktu,( z obľúbeného paneláku Vám už naozaj nič neujde, všetko čo ste nestihli, nájdete.., ...Nestihli ste tento diel Vášho obľúbeného Paneláku? Kedykoľvek si ho môžete pozrieť v 7-dňovom archíve vysielania FiberTV od Orange-u.), ktorý pozitívne hodnotil službu a mohol ovplyvniť spotrebiteľské rozhodnutie, pričom naplnil charakteristiku reklamy. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom a vecne správne v súlade so zákonnou úpravou vysporiadal s výkladom pojmov „reklama“ a „sponzorský odkaz“, keď v rozhodnutí uviedol, že sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský odkaz stál zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát vysielaný žalobcom obsahoval verbálnu zložku, ktorou došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu služby sponzora, keď bola vyzdvihnutá jeho funkcia. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a naplnil definíciu reklamy. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia pri hodnotení charakteru komunikátu odvysielaného dňa 29.9.2010 pred a po programe „Panelák“ o cca 20.18 hod. a cca o 21.17 hod. poukázal na verbálnu zložku: „Nové zážitky z prízemia až navrch Vám prináša smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, sponzor Paneláku, Nové Rajo Mňam Duo, Podľa chuti zamiešaj ho! To najlepšie z každého poschodia Vám priniesol zmiešaný smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, sponzor Paneláku“ spolu s obrazovým vyobrazením (niekto to rád zmiešané)poukázal na novú črtu produktu, ktorou sú dve príchute oddelené v rámci jedného obalu, čím bolo poukázané na výhodu takéhoto spracovania pre konzumenta. Ďalší komunikát sponzora relácie Najlepšie počasie, Kofola a.s., odvysielaný dňa 29.9.2010 pred a po uvedenom programe o cca 20.07 hod. a o cca 20.13 hod. obsahoval verbálnu zložku: „Užite si letnú pohodu za každého počasia s pramenitou vodou Rajec a Rajec bylinka. Rajec. Tajomstvo patentované prírodou“, ktorou priamo nabádal recipienta k použitiu daných produktov, a teda podporoval ich predaj, čím naplnil charakteristiku reklamy. Komunikát označujúci sponzora relácie Šport, internetovú televíziu huste.tv, odvysielaný dňa 29.9.2010 o cca 20.00 hod, cca o 20.05 hod., dňa 1.10.1010 o cca 19.58 hod, 20.03 hod., dňa 2.10.2010 o cca 20.00 hod, 20.11 hod a 3.10.2010 o cca 19.58 hod., 20.06 hod. pred a po programe Šport, naplnil definíciu reklamy z dôvodu, že sponzorovateľom bol vysielateľ. Komunikát bol odvysielaný žalobcom, ktorý je zároveň prevádzkovateľom predmetnej služby a bol teda odvysielaný za účelom vlastnej propagácie, čím naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona. V danom prípade sa nemôže jednať o sponzorovanie, čo výslovne vylučuje úprava obsiahnutá v ust. § 38 ods. 1, druhá veta zákona ako i definícia sponzorstva v zmysle vyššie citovanej Smernice č. 2010/13/EÚ. Žalobca uvedeným príspevkom naplnil definíciu vlastnej propagácie. Zo zistení žalovaného a dôkazných prostriedkov predstavujúcich vizuálnu časť administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 29.9.2010 v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod odvysielal reklamu v trvaní 12 minút a 22 sekúnd a v čase od 21.00 hod. do 22.00 hod v trvaní 12 minút a 17 sekúnd, čim prekročil maximálny povolený čas na reklamu v zmysle § 36 ods. 2 zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné do tohto času zarátať aj žalobcom označené príspevky - sponzorské odkazy, ktoré napĺňali definíciu reklamy. Predmetné komunikáty neboli zákonom určeným spôsobom oddelené žiadnymi zvukovo-obrazovými alebo priestorovými prostriedkami v súlade s ust. § 34 ods. 1 zákona, boli odvysielané bezprostredne bez príslušného rozlíšenia pred a po inej zložke programu. Žalobcovi žalovaný poskytol priestor na vyjadrenie sa k veci, predloženie nových dôkazov, poučil ho o možnosti nahliadnuť do spisu z ktorého si mohol zabezpečiť kópie a odpisy, vo veci nariadil ústne pojednávanie, a preto súd v postupe žalovaného nezistil vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na zákonnosť skúmaného rozhodnutia nemá vplyv okolnosť, že žalobca už v minulosti podobným spôsobom aplikoval vo vysielaní sponzorský odkaz, pričom doposiaľ nebol sankcionovaný ani skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi pred vydaním rozhodnutia výklad zákonných ustanovení. Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol odvysielaný žalovaným monitorovaný program a jeho prepis ako i stanovisko žalobcu k veci. Žalovaný konal v lehotách podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., podľa ktorého rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 5 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Podľa čl.26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa názoru súdu v danom prípade nebolo porušené právo žalobcu zaručené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, pretože i právo vyjadrovať svoje názory, rozširovať informácie v televízií možno len za splnenia podmienok stanovených zákonom podľa ods. 2 posledná veta predmetného článku. Jednotlivé podmienky vysielania sú stanovené zákonom č. 308/2000 Z.z., ktoré boli popísané vyššie. Niet pochýb o tom, že v prejednávanom prípade ide o administratívne trestanie za porušenie povinností vymedzených v zákone č. 308/2000 Z.z. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Toto je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pripadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ako i pre určenie rozsahu dokazovania. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Tu je potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, aký skutok je žalobcovi kladený za vinu, t.j. porušenia akého zákonného ustanovenia sa dopustil, je zrejmé kedy, na akom mieste a akým spôsobom k porušeniu došlo, pričom spôsob porušenia zákona je náležite popísaný a rozvedený v odôvodnení rozhodnutia a výrok spolu s odôvodnením tak predstavujú jeden logický celok. Jedným z princípov správneho konania je jeho hospodárnosť. V danom prípade boli zo strany žalovaného voči žalobcovi začaté tri samostatné správne konania v obdobnej veci, týkajúce sa problematiky sponzorských odkazov. Z dôvodu jednotného právneho posúdenia danej problematiky v jednotlivých vysielaniach, správny orgán nariadil jedno ústne pojednávanie, v rámci ktorého sa žalobca mal možnosť vyjadriť k jednotlivým skutkom, pričom jeho vyjadrenie obsahovalo totožné stanovisko vo všetkých konaniach. Následne žalovaný vydal totožné rozhodnutie v jednotlivých správnych konaniach, ktoré však v záhlaví obsahovalo informáciu - označenie čísiel jednotlivých správnych konaní, ktorých sa týkalo. Napriek tomu, že žalovaný nespojil jednotlivé konania, boli dodržané základné zásady správneho konania podľa ust. § 3 správneho poriadku, najmä dbal na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, zabezpečil, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa názoru súdu postup žalovaného, ktorým rozhodol v skutkovo obdobných veciach jedným rozhodnutím, z ktorého je zrejmé, ktorých vecí sa týkalo, nespôsobil takú vadu, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. Podľa názoru súdu, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, súd sa stotožnil so skutkovým zistením žalovaného a s jeho právnym názorom, vo veci nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. S prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.