Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/134/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201485 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201485.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, právnej veci žalobcu: NOBLE, a.s., Sliezska 9, Bratislava, IČO: 36 200 395, zastúpený: VRBA &PARTNERS, s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, JUDr. Vladimíra Klučková, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, za účasti: C., nar. XX.XX.XXXX, U.. arch. A. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XX, I., zastúpený: Werner&Co., s.r.o., Stromová 54/ A, Bratislava, JUDr. Andrej Werner, advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 04.07.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 185 zo dňa 04.07.2011 a rozhodnutie žalovaného č. 2011/2930/V-85-5 zo dňa 08.04.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 66 € na súdnom poplatku za žalobu a 479,75 € na nákladoch právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja S. republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX/V-XX- X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zrušené rozhodnutie D. stavebného úradu v I. č. A/XXXX/XXXX- HRL zo dňa XX.XX.XXXX vo veci umiestnenia stavby „Z. objekt P. ul., I.“. Y. v žalobe uviedol, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o zrušení právoplatného rozhodnutia o umiestnení vyššie uvedenej stavby mimo odvolacieho konania z názoru, že krajský stavebný úrad mal v odvolacom konaní aplikovať územný plán zóny záväzný od XX.XX.XXXX, teda po čase vydania prvostupňového územného rozhodnutia A. časti I. - S. mesto (ďalej len stavebný úrad) č. SÚ-XXXX/ XXXXX/XXXXX/XXXX/UR-Ga zo dňa XX.XX.XXXX. S týmto právnym záverom žalobca nesúhlasil a mal za to, že je v rozpore so základnými zásadami uplatňovanými v právnom štáte. Q., že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nie rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania prvostupňového orgánu. Preto podľa jeho názoru nebolo možné posudzovať súlad návrhu žalobcu s územným plánom, ktorý v čase rozhodovania prvostupňového orgánu neexistoval. V takom prípade by nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodovanie, pričom odvolací orgán by tak vlastne vydával prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi by tým odnímal možnosť odvolania. Podľa názoru žalobcu v zmysle právnej teórie i judikatúry V. súdu SR neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručených V. SR je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS XX/XX, PL. ÚS XX/ XX, PL. ÚS XX/XX, PL. ÚS XX/XX). V. súd SR vo svojich rozhodnutiach - PL.ÚS XX/XX, PL.ÚS X/XX, PL.ÚS X/XX uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spájajú požiadavky všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem. K princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv. S poukazom na uvedené žalobca dôvodil, že pri prijatí právneho záveru žalovaného by nebola zachovaná ani minimálna požiadavka právnej istoty, keďže aj pri dodržaní všetkých podmienok správneho konania by napríklad v prípade zneužitia práva na odvolanie (podania odvolania bez akéhokoľvek skutkového či právneho dôvodu) muselo byť inak zákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade zmeny právnej úpravy zrušené. Y. uviedol, že v čase vydávania rozhodnutia A. časti I. - S. mesto dňa XX.XX.XXXX bol v platnosti územný plán z roku XXXX, ktorý pre blok č. XX/X vymedzený ulicami K., P., T., X. v celkovej ploche X,XX ha (v ktorom je zahrnutá aj predmetná novostavba) určoval regulatívy funkčného využitia: „Y. územie, občianska vybavenosť s podielom bývania“. V. plán G. mesta SR I. (W. územného plánu rok XXXX) platný v rozhodnom čase určoval dotknuté územie definované z hľadiska funkčného využitia pre funkciu občianska vybavenosť, v rámci doplňujúcich plôch bolo možné riešiť bývanie ako súčasť spoločenských priestorov občianskej vybavenosti (tak ako je to konštatované v záväznom stanovisku G. mesta SR I. k investičnej činnosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že územný plán zóny z roku XXXX ako aj územný plán G. mesta SR I. posudzuje dané územie ako zmiešané územie pre občiansku vybavenosť s podielom bývania, pričom východiskovým podkladom je územný plán zóny z roku XXXX. Q. pre posúdenie regulatívov funkčného využitia je celý blok č. XX/X, tak ako ho vymedzuje územný plán zóny XXXX - t.j. ulice K., P., T., X. o celkovej ploche X,XX ha a nie jednotlivá stavba. V. plán teda podľa žalobcu definuje funkčné využitie na blok, nie na konkrétny objekt a preto musia byť funkcie využitia posudzované na celý blok a nie jednotlivo na konkrétnu novostavbu. Z tohto prístupu vychádza aj záväzné stanovisko G. mesta SR I., z ktorého vyplýva, že posudzovaný investičný zámer je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a posudzovaná stavba zachováva a neporušuje regulatívy funkčného využitia územia. A. dôvodom, pre ktorý boli zrušené rozhodnutia vo veci umiestnenia predmetnej stavby, mal byť nedoriešený rozpor svetlotechnických posudkov predložených v územnom konaní. Y. s týmto názorom nesúhlasil a uviedol, že krajský stavebný úrad si v odvolacom územnom konaní vyžiadal vysvetlenie nezrovnalostí v predložených posudkoch (U.. Z., T.., U.. X., T.. a U.. arch. D.) a preto nie je možné skonštatovať, že by sa odvolací správny orgán nevysporiadal s predloženými dôkazmi zo strany odvolateľov, nakoľko dospel k záveru, že posudok predložený U.. Z., T.. po vysvetlení nezrovnalostí je správny a preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len S. zákon) i zákona č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní (ďalej len S. poriadok). Z. formálne nedostatky vo formuláciách odôvodnenia rozhodnutia krajského stavebného úradu nie je možné podľa žalobcu považovať za takú nezákonnosť, pre ktorú bolo potrebné zrušiť jeho rozhodnutie mimo odvolacieho konania. K poslednému dôvodu, ktorý viedol žalovaného k zrušeniu predmetného rozhodnutia o umiestnení stavby a to tvrdený zásah do práv účastníkov správneho konania - C. D. a W. D., žalobca uviedol, že menovaní podali proti rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie, ktoré aj dopĺňali, predkladali dôkazy v odvolacom konaní a teda uplatňovali všetky práva, ktorým im ako účastníkom konania patrili. F. správny orgán sa ich návrhmi a vyjadreniami zaoberal a posúdil ich vplyv na vydané rozhodnutie stavebného úradu. Taktiež krajský stavebný úrad v druhostupňovom rozhodnutí zdôvodnil, na základe čoho nepovažuje námietky menovaných za neopodstatnené, vykonal dokazovanie k nimi predloženým dokladom, na základe ktorých vyvodil právne závery. Y. mal za to, že C. D. a W. D. neboli upreté ich procesné práva a preto aj v prípade preukázania nedoručenia oznámenia o začatí správneho konania menovaným nie je možné považovať takéto pochybenie za nezákonnosť odôvodňujúcu zrušenie rozhodnutí o umiestnení stavby mimo odvolacieho konania. Y. žalobca poukázal na to, že pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho konania by mal správny orgán v zmysle § 65 ods. X S. poriadku zvažovať, či a do akej miery prevažuje všeobecný záujem na zrušení rozhodnutia nad záujmom na jeho zachovaní, t.j. do akej miery prevažuje záujem na dôslednom uplatňovaní zákonnosti nad záujmom právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia má povinnosť chrániť práva nadobudnuté dobromyseľne. Y. uviedol, že dobromyseľne nadobudnuté práva by mal v dôsledku zmeny právnej úpravy počas rozhodovania odvolacieho orgánu stratiť, čo ho na jeho právach značne poškodzuje. Na viac poukázal na to, že ak by odvolací správny orgán dodržal zákonnú lehotu stanovenú na jeho rozhodnutie ( § 49 ods. 1, X S. poriadku), musel by rozhodovať v čase platnosti územného plánu zóny z roku XXXX (nie v čase platnosti územného plánu zóny z roku XXXX) a v takom prípade by sa rozhodnutie krajského stavebného úradu považovalo za zákonné a práva nadobudnuté žalobcom by zostali zachované. Y. tiež poznamenal, že v čase, keď žiadal o stanovisko G. mesto SR I. k jeho investičnému zámeru, už bol prerokovaný územný plán zóny XXXX a teda mestu ako obstarávateľovi územnoplánovacej dokumentácie bola existencia návrhu územného plánu zóny XXXX známa. Napriek tomu vydalo G. mesto SR I. dňa 16.XX.XXXX záväzné stanovisko o súlade predloženej projektovej dokumentácie tak s územným plánom mesta, ako aj s územným plánom zóny, bez akéhokoľvek upozornenia na pripravovanú zmenu územného plánu zóny, o ktorej malo vedomosť. Y. sa na záväznosť predmetného stanoviska spoliehal, nevedel o prerokovávaní územného plánu zóny, ktoré bolo začaté už v roku XXXX. F. poukázal na dobromyseľnosť nadobudnutých práv a tvrdil, že dodržal všetky zákonom stanovené postupy, zaobstaral si všetky podklady, ktoré jeho investičný zámer potvrdzovali a nebol oboznámený so žiadnou pripravovanou zmenou územno-plánovacej dokumentácie. Y. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že odvolací orgán rozhoduje o neprávoplatnom rozhodnutí prvostupňového orgánu, to znamená, že nakoľko rozhodnutím založené práva a povinnosti ešte nie sú účinne právne vymáhateľné až do účinnosti a právoplatnosti konštitutívneho rozhodnutia, nie je podľa žalovaného možné považovať vznikajúce práva za už získané a preto ich zmena nie je porušením právnej istoty. D. v druhom stupni správneho konania tvorí jednotný celok s prvostupňovým konaním. Preto odvolací orgán rozhoduje podľa práva platného v čase vydania rozhodnutia o odvolaní a nie podľa práva platného v čase rozhodovania prvostupňového orgánu, ak právny predpis výslovne neurčuje inak. Y. uviedol, že podkladom pre rozhodnutie o umiestnení stavby je aj súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. V čase vydania rozhodnutia stavebného úradu bol platným V. plán zóny B. schválený dňa XX.XX.XXXX (ÚP B. XXXX), v čase vydania rozhodnutia krajského stavebného úradu však už bol platný ÚP B. XXXX. ÚP B. XXXX predpokladal ako účel výstavby občiansku vybavenosť a zástavbu maximálne X nadzemných podlaží so siedmym ustúpeným podlažím. ÚP B. XXXX stanovuje záväzné regulatívy nasledovne: „funkčné využitie polyfunkčný dom, X nadzemné podlažia a piate ustupujúce podlažie“. Podľa žalovaného pri tvorbe ÚP B. XXXX nebola predmetná novostavba zohľadnená. D. stavebný úrad mal preto povinnosť zrušiť rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby a vrátiť mu vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. K ďalšej argumentácii žalobcu žalovaný uviedol, že krajský stavebný úrad dostatočne preukázal nezrovnalosti v svetlotechnických znaleckých posudkoch, najmä vo vzťahu k námietke C. D. a W. D. o zhoršení kvality životného prostredia postavením novostavby a preto mal odvolací stavebný úrad povinnosť dôkladne prešetriť príčiny nezhôd vo svetlotechnických znaleckých posudkoch. Y. ďalej uviedol, že účastníkom správneho konania C. D. a U.. arch. A. D. nebolo doručené oznámenie o začatí konania a nemohli tak podľa žalovaného uplatniť svoje práva, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia stavebného úradu, k spôsobu zisťovania skutočností, navrhnúť doplnenie podkladov, či dôkazov a podať námietky a pripomienky pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním. T. svoje oprávnené záujmy im bolo umožnené až v odvolacom konaní. Podľa názoru žalovaného krajský stavebný úrad nepostupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, pretože ho mal zrušiť a vrátiť na ďalšie prerokovanie, aby stavebný úrad mal možnosť riadne a jednoznačne sa vysporiadať s námietkami a pripomienkami všetkých účastníkov konania. K námietkam žalobcov týkajúcim sa zákonných podmienok pre zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. X S. poriadku žalovaný uviedol, že správny orgán v prvom rade dbá na zákonnosť vydaného rozhodnutia a až na druhom mieste sa snaží čo najmenej poškodiť osobu, ktorá dobromyseľne nadobudla právo nezákonným rozhodnutím. F. k dobromyseľne nadobudnutým právam podľa jeho názoru nesmie byť prekážkou uplatňovania zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov alebo všeobecne záväzných nariadení. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Q. zo dňa XX.XX.XXXX súd pribral do konania účastníkov správneho konania C. D. a U.. arch. A. D. postupom podľa § 250 ods. X O.s.p. Z. účastníci sa stotožnili s argumentáciou žalovaného a navrhovali žalobu zamietnuť. D. súd v I. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nižšie uvedených dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu pripojených spisov žalovaného i stavebného úradu súd zistil, že na základe podnetu spoločnosti W.&R., s.r.o. začal žalovaný konanie o preskúmanie rozhodnutia D. stavebného úradu v I. č. A/XXXX/XXXXX-HRL zo dňa XX.XX.XXXX v mimo odvolacom konaní a po zabezpečení vyjadrenia žalobcu k predmetu konania vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXXX/XXXX/V-XX-X, ktorým zrušilo uvedené rozhodnutie krajského stavebného úradu vo veci umiestnenia stavby „Z. objekt P. ul., I.“ pre navrhovateľa - spoločnosť E. a.s. podľa § 65 ods. X S. poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Z obsahu administratívneho spisu vo veci týkajúcej sa umiestnenia predmetnej stavby vyplýva, že listom doručeným stavebnému úradu dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca o vydanie územného rozhodnutia na stavbu polyfunkčného domu na P. ulici na parc. č. XXXX v k.ú. I. - S. mesto. P. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol podľa podpisov adresátov na doručenkách doručený okrem iných aj C. D. a W. D. dňa XX.XX.XXXX, stavebný úrad oznámil dotknutým orgánom štátnej správy a samosprávy a známym účastníkom konania začatie územného konania v predmetnej veci a nariadil na prerokovanie návrhu ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na P. ul. č. X v I., pričom zároveň upovedomil adresátov podania, že do podkladov je možno nahliadnuť a prípadné námietky uplatniť predo dňom ústneho prerokovania na stavebnom úrade a pri ústnom konaní. V. konania boli upovedomení, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Z ústneho pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX bez účasti C. D. a W. D. bola spísaná podrobná zápisnica. B. XX.XX.XXXX vydal stavebný úrad pod č. SÚ-XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX/UR-Ga rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX - novostavba „Z. objekt P. ul., I.“, podľa zákresu v situačných výkresoch tvoriacich prílohy rozhodnutia a pre umiestnenie a projektovú prípravu určil podmienky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súčasťou projektovej dokumentácie bol svetlotechnický posudok vypracovaný U.. F. Z., T.., ktorého predmetom bol výpočet a posúdenie vplyvu navrhovanej novostavby na denné osvetlenie a insoláciu susedných objektov, pričom bolo zistené, že predmetná stavba nespôsobí prekročenie normou predpísaných hodnôt ekvivalentného uhla zatienenia a ani doby insolácie v okolitých objektoch. Q., že pre územie, v ktorom sa umiestňuje predmetná novostavba, je v platnosti W. územného plánu G. mesta SR I., rok XXXX v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého je predmetné územie klasifikované pre funkciu občianska vybavenosť zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva, kultúry, obchodu, služieb, verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu, administratívy, v rámci doplňujúcich plôch stavieb a zariadení je možné riešiť bývanie ako súčasť spoločenských priestorov občianskej vybavenosti. Q. návrh bol podľa stavebného úradu v súlade s platným územným plánom G. mesta SR I.. E. bol posúdený aj vo vzťahu k V. plánu zóny B. zo dňa XX.XX.XXXX (všeobecne záväzné nariadenie Hl. m. SR I. č. X/XXXX), pričom bolo zistené, že objekt je navrhovaný v regulačnom bloku č. XX/X so záväznými regulatívmi: - S. čiara P. ul., kompaktná zástavba (návrh kompaktná zástavba - v súlade), - S. - prevažne ploché s ustúpeným najvyšším podlažím a terasou (návrh - sústava plochy striech s terasami a ustupujúcimi podlažiami - v súlade), - Z.: X.NP+ ustupujúce siedme podlažie, pri stanovení max. podlažnosti je prípustná tolerancia + X podlažie po preverení objemového riešenia a hygienických noriem (návrh XNP, z toho posledné tri sú ustupujúce - v súlade). S. úrad konštatoval, že umiestňovaný návrh nie je v rozpore s územným plánom zóny. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podali odvolanie C. D. a W. D. namietajúc, že im nebolo oznámené ústne konanie vo veci dňa XX.XX.XXXX a preto im nebolo umožnené sa k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. E. tiež, že výška obvodového múru novostavby zo severozápadnej strany bude cloniť fasáde z juhovýchodu domu na P. X v I. s negatívnym dopadom na osvetlenie a oslnenie bytov s oknami na tejto fasáde a doplnili k odvolaniu svetlotechnický posudok U.. arch. B. D., T.., autorizovaného architekta a svetlotechnické posúdenie vplyvu stavby na bytový dom na P. X v I. vypracované U.. K. X., T.., autorizovaným stavebným inžinierom. Y. v odvolacom konaní zabezpečil vypracovanie stanoviska U.. F. Z., T.. k posudku U.. X., ako aj k námietkam týkajúcim sa geodetického zamerania stavby. D. stavebný úrad v I. rozhodnutím č. A/XXXX/XXXX-HRL zo dňa XX.XX.XXXX zamietol odvolanie C. D. a W. D. a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výsledky nového zamerania výšok budov, z ktorých vychádzali posudzovatelia pri vypracovávaní posudkov na vplyv novej zástavby na osvetlenie a preslnenie okolitých objektov a na odborné stanovisko U.. F. Z., T.. k svetlotechnike novostavby, ktoré vychádzalo z nového presného geodetického zamerania budov. D. stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozpísal závery uvedených nových meraní, konštatoval, že navrhovaná novostavba je vo vzťahu k objektu na P. X oproti zhodnotenému stavu relatívne nižšia a preto limitný uhol XX° vynesený z kontrolných bodov miestností A B na prvom NP, pod rovinou ktorého bola novostavba navrhnutá, nebude v žiadnom prípade prekročený. D., že aktuálne geodetické zameranie potvrdilo správnosť pôvodne použitých východiskových údajov a tým aj platnosť záverov stanoviska z XX.XX.XXXX a svetlotechnického posudku z novembra XXXX. Na základe nových zistení odvolací orgán potvrdil záver, že v žiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle normovaných požiadaviek a že výstavba nového polyfunkčného domu nebude v okolitej bytovej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou stanovený časový limit X hodina. D., že v odvolacom konaní nebola zistená taká skutočnosť, ktorá by potvrdila nezákonnosť v prvostupňovom konaní o umiestnení stavby. K námietke, že C. D. a W. D. neboli oboznámení s termínom ústneho pojednávania odvolací orgán uviedol, že v spisovom materiály sa nachádzajú doručenky, ktoré sú podpísané a nie je v moci stavebného úradu preverovať pravosť podpisu, ak sa zásielka doručovala do vlastných rúk poštovou zásielkou. Z. ide o územno-plánovaciu dokumentáciu poukázal krajský stavebný úrad na záväzné stanovisko G. mesta SR I. k investičnej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom mesto súhlasí so stavbou s podmienkami , ktoré boli zapracované do rozhodnutia o umiestnení stavby a ich splnenie musí stavebný úrad skontrolovať pred vydaním stavebného povolenia. F. orgán sa stotožnil so zisteniami i s posúdením veci stavebným úradom a záverom konštatoval, že v odvolacom konaní nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych či procesných predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 65 ods. X S. poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. X). Podľa ods. X správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Z. zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa ods. X pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. E. preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Z. rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Z. rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. XSž XX/XX). S. poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. F. dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. J. atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. X ods. X V. SR). To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. S. orgán je však v zmysle § 65 ods. X S. poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní, ďalej či by dodržanie zákona zrejme viedlo k inému rozhodnutiu a či by záujem na striktnom dodržaní zákona výrazne prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby v spojení s rozhodnutím krajského stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. F. dňa právoplatnosti územného rozhodnutia bol žalobca v dobrej viere, že má právoplatne umiestnenú stavbu s parametrami vyplývajúcimi z projektovej dokumentácie, ktorú schválili stavebné úrady oboch stupňov. S ohľadom na dobromyseľnosť nadobudnutých práv bolo povinnosťou žalobcu v mimo odvolacom konaní začatom na podnete C. D. a W. D. dbať na to, aby tieto práva boli čo najmenej dotknuté. Po viac ako troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaný rozhodol o zrušení územného rozhodnutia, v zásade z troch vyššie opísaných dôvodov. V poradí posledným dôvodom, ktorý uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, bolo údajné neoznámenie začatia územného konania C. D. a W. D., ktorí sa o konaní dozvedeli až z rozhodnutia krajského stavebného úradu, v dôsledku čoho mali byť poškodení na svojich právach. Z obsahu spisu stavebného úradu vyplýva, že oznámenie stavebného úradu o začatí konaní a umiestnení stavby a určení ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním bolo menovaným doručované aj úspešne doručené dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z podpisov uvedených adresátov na doručenkách k doručovanej písomnosti. Podľa obsahu administratívneho spisu v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali pravosť podpisov adresátov na doručenkách a preukazovali nedoručenie predmetnej písomnosti C. D. a W. D.. Z prostého faktu, že menovaní prijatie oznámenia o začatí územného konania popreli, nie je podľa názoru súdu možné urobiť záver, že sa o konaní nedozvedeli a preto boli porušené ich práva vyjadriť sa v prvostupňovom konaní k predmetu konania a k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Z., že prvostupňové správne konania tvorí s odvolacím konaním jeden celok (zásada jednotnosti správneho konania), z čoho vyplýva povinnosť správnych orgánov zaoberať v ktoromkoľvek štádiu konania každou námietkou účastníka či inou skutočnosťou podstatnou pre predmet konania. Ak by aj bol dôvod osvojiť si tvrdenie C. D. a W. D., že oznámenie o začatí správneho konania im nebolo doručené, za podstatnú by bolo potrebné považovať skutočnosť, že menovaní účastníci sa konania zúčastnili, ich argumentácia bola v konaní vypočutá a vyhodnotená a dokonca na základe ich námietok bolo v odvolacom územnom konaní doplnené dokazovanie. Z. jednotnosti správneho konania takémuto postupu nebráni ani prípadné neoznámenie začatia konania o umiestnení stavby teda nemohlo byť zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, nakoľko C. D. a W. D. mali dostatočný priestor pre uplatnenie všetkých svojich procesných práv v konaní o umiestnení stavby, ktoré aj plnohodnotne využili. Z. ide o druhý dôvod zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby v mimo odvolacom konaní, ktorým mal byť rozpor v svetlotechnických posudkoch predložených účastníkmi správneho konania, je súd toho názoru, že krajský stavebný úrad sa v odvolacom konaní náležite zaoberal namietanými rozpormi svetlotechnického posudku U.. Z., T.., ktorý predložil žalobca v prvostupňovom konaní a posudku U.. X., ktorí predložili C. D. a W. D. v odvolacom konaní. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia krajského stavebného úradu vyplýva, že v odvolacom konaní žalobca zabezpečil nové zameranie namietaných výškových kót budov a z tohto zamerania vychádzala U.. F. Z. pri spracovaní nového odborného stanoviska k otázke svetlotechniky a vplyvu novostavby zatienenie časti stavby na P. X v I.. Y. geodetického zamerania i nového odborného stanoviska k rozporom v skôr vypracovaných svetlotechnických posudkoch krajský stavebný úrad v dôvodoch druhostupňového rozhodnutia podrobne popísal, vrátane ich zhodnotenia a vyvodených záverov. Podľa týchto jednoznačných záverov sú neopodstatnené námietky C. D. a W. D. týkajúce sa nesprávnosti udaných výšok budov a z toho vyplývajúce nesprávnosti svetlotechnického posudku v súvislosti s vplyvom nového objektu na okolitú zástavbu. D. stavebný úrad na podklade vykonaných dôkazov uzavrel, že v žiadnom z existujúcich objektov v lokalite nedôjde k neprípustnému zatieneniu obytných miestností alebo pracovných priestorov v zmysle príslušnej technickej normy a výstavba polyfunkčného domu nebude v okolitej zástavbe dôvodom nedovoleného skrátenia doby preslnenia pod normou stanovený časový limit. Súd si nie je vedomý toho, že by zmienené rozporné technické posudky predložené v územnom konaní zostali v podstatných otázkach nedoriešené, pretože všetky namietané rozpory boli v rámci odvolacieho konania opätovne preskúmané. D. stavebný úrad k nim zaujal na podklade výsledkov doplneného dokazovania jednoznačné stanovisko, že v konaní pred stavebným úradom nebola zistená v tejto súvislosti žiadna nezákonnosť a namietané rozpory neboli dôvodom pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby. Y. v napadnutom rozhodnutí o zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby v mimo odvolacom konaní ani neuviedol, v čom tkvie rozpor vo svetlotechnických posudkoch predložených v správnom konaní a aké konkrétne otázky neboli pred stavebnými úradmi oboch stupňov vyjasnené. Y. žalovaného z mimo odvolacieho konania v tejto súvislosti nesmerujú k tomu, že rozhodnutím o umiestnení stavby boli porušené pravidlá stanovené hmotným právom. K. závery skôr spochybňujú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia krajského stavebného úradu v súvislosti so svetlotechnikou stavby, čo je primárne procesná otázka dodržania náležitostí odôvodnenia územného rozhodnutia, ktoré stanovuje S. poriadok. Za daného skutkového a právneho stavu je súd tej mienky, že bližšie nezdôvodnené pochybnosti žalovaného o dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia o umiestnení stavby v súvislosti s posudzovanou otázkou svetlotechniky neboli legitímnym dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. K najzávažnejšiemu dôvodu zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby v mimo odvolacom konaní, ktorým bol nesúlad umiestnenej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, súd uvádza nasledovné: Z administratívneho spisu i z odôvodnení vydaných rozhodnutí vo veci umiestnenia stavby vyplýva, že územnoplánovacia dokumentácia na mestskej úrovni (W. územného plánu hlavného mesta SR I. z roku XXXX), ako aj zonálnej úrovni (V. plán zóny B. z roku XXXX) nebránila povoleniu navrhovanej stavby v takých parametroch, v akých bola projektovaná. J. účelové určenie stavby, ako aj jej podlažnosť boli v súlade s limitmi uvedenej územnoplánovacej dokumentácie, o čom bolo žalobcovi v rámci územného konania vydané súhlasné stanovisko mesta dňa XX.X.XXXX, v ktorom hlavné mesto SR I. ako obstarávateľ a garant územnoplánovacej dokumentácie súhlasilo so stavbou s podmienkami, ktoré boli zapracované do rozhodnutia o jej umiestnení. Y. sa v mimo odvolacom konaní stotožnil s pochybnosťami podávateľov podnetu na zrušenie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a uviedol, že v rozhodnutí krajského stavebné úradu chýbajú údaje o tom, ako návrh s prevládajúcou bytovou funkciou zodpovedal vtedy platnej W. územného plánu hlavného mesta SR I. z roku XXXX, ktorá dotknuté územie definovala z hľadiska funkčného využitia pre funkciu občianska vybavenosť zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva, kultúry, obchodu, služieb, verejného stravovania, ubytovania, cestovného ruchu, administratívny a v rámci doplňujúcich plôch stavieb a zariadení aj bývania ako súčasti spoločenských priestorov občianskej vybavenosti. Aj na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že namietaná nejednoznačnosť a pochybnosti žalovaného nestačia na zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Je potrebné, aby existovali také okolnosti, ktoré svedčia o nezákonnosti právoplatného rozhodnutia pre priamy rozpor umiestnenej stavby s územným plánom a preukazujú, že pôvodné rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané. I. nezdôvodnené závery žalovaného vyjadrujúce neistotu o súlade umiestnenej stavby s vyššie uvedenou územnoplánovacou dokumentáciou s ohľadom na funkciu stavby nie sú podľa názoru súdu dostatočným dôvodom pre taký zásah do legitímne nadobudnutých práv stavebníka, akým je zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby v mimo odvolacom konaní. Je zrejmé, že územný plán na mestskej úrovni definuje funkčné využitie danej mestskej lokality z hľadiska jej celku s cieľom zabezpečiť všetky predvídané funkcie v danom území. Z mestského územného plánu nemožno vyvodiť, že v každej jednotlivej povoľovanej stavbe sa musia napĺňať vyššie uvedené funkcie, ani v akom rozsahu. D. zo stavieb v danom území môže uspokojovať jednu alebo aj viac funkcií, pričom súhrnne by mal byť z hľadiska funkčného využitia územia a stavieb v ňom dosiahnutý stav predpokladaný územným plánom. B. nad realizáciou územného plánu mesta je zverený príslušnému organizačnému útvaru mestského úradu (magistrátu), ktorý pri vydávaní stanoviska v predmetnej veci spomenuté hľadiská musel zohľadniť. Súd považuje za potrebné zvýrazniť, že proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu vydanému dňa XX.XX.XXXX (počas platnosti V. plánu zóny B. z roku XXXX) podali C. D. a W. D. odvolanie, ktoré bolo spolu so spisom následne postúpené D. stavebnému úradu v I.. J. po doplnení dôkazov zo strany žalobcu k námietkam odvolateľov rozhodol vo veci dňa XX.XX.XXXX tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie o umiestení stavby potvrdil. K. pri tom z totožnej územnoplánovacej dokumentácie ako prvostupňový stavebný úrad, tak na mestskej i na zonálnej úrovni. E. teda do úvahy nový V. plán zóny B., zmeny a doplnky XXXX, platný odo dňa XX.XX.XXXX, ktorý priniesol zmenu predovšetkým z hľadiska maximálnej prípustnej podlažnosti stavby v danom bloku, keď určil maximálnu podlažnosť budovy na štyri nadzemné podlažia plus jedno ustupujúce podlažie, čo umiestňovaná stavba prekračovala. E. je treba podrobnejšie dokladať, že projektovanie a umiestňovanie stavby takých parametrov, aké má mať posudzovaná stavba, trvá niekoľko rokov a vyžaduje si dlhodobú prípravu. A. vychádzať z existujúcej územnoplánovacej dokumentácie a rešpektovať jej limity. S. oprávnení mesta a jeho mestských častí je nepochybne aj zmena územného plánu tak na celomestskej, ako aj na zonálnej úrovni, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, za predpokladu dodržania predpísaných procedurálnych pravidiel. V danom prípade zmena územného plánu zóny nadobudla účinky celkom na záver povoľovacieho procesu umiestňovania predmetnej stavby, pričom v otázke prípustnej podlažnosti stavby priniesla pravidlá, s ktorými bola prvostupňovým stavebným úradom umiestnená stavba v rozpore. F. platí, že pokiaľ sa zmenia pravidlá počas povoľovacieho procesu, prinesie nová právna norma intertemporálne ustanovenie, ktorým sa upraví režim prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav. Z. ustanovenia neskoršej právnej normy spravidla stanovia, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov. Y. a doplnky V. plánu zóny B., platné a účinné od XX.XX.XXXX, nepriniesli žiadne riešenie pre právoplatne neskončené konania týkajúce sa umiestnenia stavieb posudzovaných podľa dovtedajšej územnoplánovacej dokumentácie. To znamená, že v čase vydania druhostupňového rozhodnutia krajského stavebného úradu vo veci umiestnenia predmetnej stavby boli záväzné pravidlá stanovené zmenami a doplnkami územného plánu zóny. Napriek uvedenému je súd toho názoru, že zrušenie právoplatného územného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní bolo v rozpore so zákonom, pretože žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka. K. opísané okolnosti, za ktorých došlo k zmene územného plánu zóny, nezakladali podľa mienky súdu legitímny dôvod na zrušenie územného rozhodnutia, pretože záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodnutím o umiestnení stavby bol v čase rozhodovania žalovaného v mimo odvolacom konaní vyšší, ako záujem na striktnom dodržaní zonálneho plánu, ktorý sa stal účinným a záväzným len niekoľko dní pred rozhodnutím odvolacieho orgánu v územnom konaní. Je treba vziať do úvahy, že odvolací krajský stavebný úrad rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby cca X mesiacov a práve v dôsledku tohto predĺženia odvolacieho konania, ktoré nemohli účastníci tohto konania predvídať, došlo k presahu konania do časovej pôsobnosti nového zonálneho plánu. Y. legitímne očakával, že v jeho veci bude rozhodnuté za účinnosti pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie, s ktorou bol jeho projekt v súlade. Súd je toho názoru, že dôsledky vyplývajúce z predĺženia odvolacieho konania by nemali byť žalobcovi na ujmu a najmä nie v mimo odvolacom konaní, v ktorom zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Podľa názoru súdu žalovaný v mimo odvolacom konaní nesprávne vyhodnotil potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu. Vzhľadom na uvedené dospel D. súd v I. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktoré mu bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na plný úspech konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil v konaní na súdnom poplatku za žalobu v sume XX € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ X1 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku XXXX po XXX,XX € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x X,XX € paušálna náhrada, a jeden úkon v roku XXXX - účasť na pojednávaní v sume XXX,XX €, X,XX € paušálna náhrada, B. XX,XX €. T. náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu predstavuje sumu XXX,XX €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X:X (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/3011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.