Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/27/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201489 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateliek: 1/ pani U. B., bytom X. XX, B., 2/ pani T. F., bytom X. X, B., obidve zastúpené pani JUDr. Gabrielou Igazovou, advokátkou so sídlom Mýtna 11, Bratislava proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateliek zo dňa 5.9.2011 proti rozhodnutiu odporcu Č.k.: 1520/92, Zn.: 481/09/4041/11/ZBE zo dňa 1.8.2011 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k.: 1520/92, Zn.: 481/09/4041/11/ZBE zo dňa 1.8.2011 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
Navrhovateľky v 1/ a 2/ rade sú povinné zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 1520/92, Zn.: 481/09/4041/11/ZBE zo dňa 1.8.2011 odporca podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) rozhodol, že navrhovateľka v 1/ rade nespĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. k) zákona a navrhovateľka v 2/ rade nespĺňa podmienky § 4 zákona a preto im nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani právo na náhradu v pôvodnom k. ú. L. (teraz A. V.) PK vložky č. XXXX (LV XXX), PK parc. č. XXXX/3 (EN parc. č. 323/1, 323/2, 323/3) o výmere 342 m2 (ďalej len „pozemok“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že: - pokiaľ ide o navrhovateľku v 1/ rade (vnučku pôvodnej vlastníčky) pri predaji pozemku neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona; - pokiaľ ide o navrhovateľku v 2/ rade že táto nemôže byť oprávnenou osobou, pretože bola iba nevestou pôvodnej vlastníčky (jej manžel pán V. nevlastnil pozemok, ale len stavbu postavenú na pozemku). O stavbách, ktoré sa nachádzajú na pozemku odporca nerozhodoval - o nich rozhodne osobitným rozhodnutím.
Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovateľky v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.9.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietali v ňom rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na skutočnosť, že odporca neprihliadol na podanie, doručené odporcovi 30.12.1992, ktorým požiadali o vydanie pozemkov, podobne ako ani na podanie doručené odporcovi 11.11.2009. Nápadnú nevýhodnosť uzatvorenej zmluvy videli predovšetkým v tom, že kúpna cena bola určená vopred štátom a nie dohodnutá účastníkmi
zmluvy, pričom kúpna cena nedosiahla ani sumu, za ktorú pozemok v roku 1927 kúpili. Tiež poukázali na skutočnosť, že pozemok bol tiež zdrojom príjmov a obživy pôvodnej vlastníčky.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v danom prípade nebola naplnená jedna z kumulatívnych podmienok - nápadná nevýhodnosť podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava navrhlo vo svojom vyjadrení k návrhu z 1.12.2011 napadnuté rozhodnutie potvrdiť a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Slovenský pozemkový fond tak isto vo svojom vyjadrení k návrhu zo 6.12.2011 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.,) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. 1520/92/481/09 z obsahu ktorého zistil, že 30.12.1992 si navrhovateľky v 1/ a 2/ rade uplatnili u odporcu nárok na vydanie o. i. predmetného pozemku z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorou prešiel do vlastníctva štátu, bola uzatvorená pod hrozbou vyvlastnenia, teda z donútenia. K uplatnenému nároku nepriložili žiadnu výzvu povinnej osoby na vydanie nehnuteľnosti. Kúpna zmluva, ktorú uzatvorili F. F. J.. Q. (ako výlučná vlastníčka pozemku) a jej syn Š. F. (ako vlastník domu na pozemku postavenom) so štátom dňa 12.3.1969 sa týkala pozemku parc. č. XXXX/X, pričom z celkovej kúpnej ceny 42 941.- Kčs predstavovala cena za pozemok 3 420.- Kčs. Kúpna cena za objekty, postavené na pozemku bola následne zvýšená z pôvodných 38 954,- Kčs na 65 292,90 Kčs. Odporca vo veci vykonal opakovane ústne pojednávania, na ktorých vypočul aj svedkov.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.
Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. k) zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu - že odporca nevyhodnotil všetky produkované dôkazy - osobitne že nereagoval na obsah podaní, ktoré boli odporcovi doručené 30.12.1992, resp. 11.11.2009:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci a to tak z dokladov, založených navrhovateľkami, získaných svojou činnosťou ako oprávneného správneho orgánu, ako aj z obsahu vykonaných pojednávaní v priebehu konania. V odôvodnení tiež logickým a zrozumiteľným spôsobom uviedol správnu úvahu, na základe ktorej dospel k výrokom, obsiahnutých v rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku nereagovania odporcu na obsah podaní navrhovateliek, podľa názoru súdu reakcia odporcu je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dva výroky: Prvým odporca rozhodol, že navrhovateľka v 1/ rade nespĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. k) zákona. Druhým rozhodol, že navrhovateľka v 2/ rade nespĺňa podmienky § 4 zákona. Preto im nepriznal vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu.
Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že odporca napadnutým rozhodnutím posudzoval iba nárok navrhovateliek, vzťahujúci sa k pozemkom v pôvodnom k. ú. L. (teraz A. V.) PK vložky č. XXXX (LV XXX), PK parc. č. XXXX/3 (EN parc. č. XXX/X, 323/2, 323/3) o výmere 342 m2. Tým, že túto skutočnosť uviedol v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom súčasne uviedol, že o stavbách nachádzajúcich sa na pozemku rozhodne osobitným rozhodnutím podľa názoru súdu zákon neporušil.
Pokiaľ ide o výrok, podľa ktorého navrhovateľka v 2/ rade nie je oprávnenou osobou v zmysle zákona: Podľa názoru súdu tento výrok je (vo vzťahu k pozemku) v súlade so zákonom. Ako to je zrejmé z dokladov, založených v spise, pôvodnou (výlučnou) vlastníčkou pozemku bola pani F. F., rod. Q., ktorá zomrela 18.2.1989. Jej syn pán Š. F. zomrel 21.6.1990, pričom navrhovateľka v 2/ rade - pani T. F. bola jeho manželkou. Teda navrhovateľka v 2/ rade bola nevestou pôvodnej vlastníčky pozemku. Tento jej príbuzenský pomer k pôvodnej vlastníčke pozemku však zákon v citovanom ust. § 4 neuvádza z ktorej skutočnosti odporca vyvodil jediný možný právny záver ak konštatoval, že navrhovateľka v 2/ rade nie je oprávnenou osobou v zmysle zákona.
Pokiaľ ide o výrok, podľa ktorého navrhovateľka v 1/ rade nespĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. k) zákona: Podľa názoru súdu aj tento výrok je v súlade so zákonom. Odporca pri posudzovaní naplnenia kumulatívnych podmienok, uvedených v ust. § 6 ods. 1 písm. k) zákona (t. j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní kúpnej zmluvy) skonštatoval, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy datovanej 12.3.1969 došlo k naplneniu iba prvého predpokladu, nakoľko zmluva bola uzatvorená v tiesni. Neuznal však, žeby došlo súčasne k naplneniu podmienky druhej, teda že zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok.
Je nepopierateľnou skutočnosť, že podľa cenového predpisu, platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, vyhl. č. 73/1964 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností stanovovala v ust. § 15 ods. 1 písm. a) cenu za 1 m2 do výmery 800 m2 2,- Kčs (v mestách nad 60 000 obyvateľov). Zjavne s poukazom na vyhlášku ZsKNV č. 293/67 bola cena za 1 m2 pri uzatvorení kúpnej zmluvy stanovená sumou 10,- Kčs, teda celkovo na 3 420,- Kčs. Z pohľadu v tom čase platného cenového predpisu teda nemožno hovoriť o nápadne nevýhodnej cene.
Pokiaľ navrhovateľky v návrhu dôvodia, že kúpna cena nedosiahla kúpnu cenu, za ktorú bol pozemok v roku 1927 kúpený do vlastníctva (72 200,- Kč), je potrebné poukázať na skutočnosť, že takéto porovnanie kúpnych cien (ich numerického vyjadrenia) nie je objektívne, nakoľko nezohľadňuje menovú reformu, uskutočnenú v roku 1953 (zák. č. 41/1953 Sb.). Podľa tohto zákona sa menili peniaze väčšinou v pomere 50 : 1 (napr. hotovosť nad 300,- starých korún v pomere 50:1, vklady na vkladných knižkách do 50 000 starých korún sa menili v závislosti od vkladu v pomere 5 - 25:1, vklady nad 50 000 starých korún sa menili v pomere 50:1).
Navrhovateľky tiež dôvodili, že pozemok predstavoval zdroj obživy rodiny pôvodnej vlastníčky, resp. zdroj jej príjmov, keď prebytky z úrody, ktorú pozemok produkoval, chodila predávať na trh. K tomuto súd poznamenáva (zhodne s názorom odporcu), že: a) poľnohospodárske prebytky získane z pozemku, ak aj boli predávané na trhu (avšak iba v obmedzenom množstve), nemohli tvoriť podstatnú časť príjmov rodiny, nakoľko jeho veľkosť - cca 18,5 m krát 18,5 m, naviac po odpočítaní zastavanej plochy cca 105 m2 (podľa v spise odporcu založených znaleckých posudkoch) pod murovaným domom, dreveným domom, šopou, kŕmnikom, kurníkom pre hydinu takýto príjem, resp. dopestovanie takéhoto množstva prebytkov objektívne neumožňoval. b) Pôvodná vlastníčka pani F. F. bola dôchodkyňa, teda bola poberateľkou dôchodku, jej syn pán Š. F. pracoval a mal teda stály príjem. Rodina teda nebola odkázaná výlučne iba na predaj prípadných prebytkov, vyprodukovaných na pozemku, resp. na ňom spracovávaných (prešovanie hrozna z inej nehnuteľnosti - vinohradu).
Pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok odporca podľa názoru súdu správne uvažoval aj o pridelení dvoch bytových jednotiek, ktoré boli v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy z 12.3.1969 dvom rodinám, ktoré bývali na pozemku v murovanom a v drevenom dome, pridelené. I keď pridelenie týchto dvoch bytov logicky súvisí s výkupom domov, nachádzajúcich sa na pozemku, predmetom posudzovania podľa ust. § 6 ods. 1 písm. k) zákona bola kúpna zmluva z 12.3.1969 ako taká. Preto ak okrem vyplatenej kúpnej ceny predávajúci (a teda aj pôvodná vlastníčka) dostali do užívania aj dva byty, ich hodnotu je potrebné prirátať k vyplatenej kúpnej cene. Skutočnosť, že za ich užívanie bolo potrebné platiť bežné „nájomné“ (úhradu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu) je nepodstatnou.
Pretože námietky vznesené navrhovateľkami v 1/ a 2/ rade neboli spôsobilé k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ktoré odporca vydal, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť.
Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že navrhovateľky v 1/ a 2/ rade v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nepostupovali v zmysle jeho ust. § 9 ods. 1, podľa ktorého „Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti“. Navrhovateľky nepreukázali doručenie výzvy na vydanie pozemku povinnej osobe a preto aj z dôvodu nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie odporcu za správne.
O trovách navrhovateliek a o ich povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).