Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/168/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201491 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201491.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: L. B., nar. X.X.XXXX, L. Č.. XX, XXX XX O. K., zastúpený advokátskou kanceláriou, JUDr. Ladislav Magyerka , s.r.o., M. R. Štefánika č. 73, 940 01 Nové Zámky, žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-104/2011 zo dňa 19.7.2011 v spojení s Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 122 zo dňa 8.4.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok 66 € prostredníctvom Daňového úradu Nové Zámky do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozsudku predmetnému finančnému úradu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-104/2011 zo dňa 19.7.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad, proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 122 zo dňa 8.4.2011, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil z dôvodu, že toto pokladá za neobjektívne, zamerané voči jeho osobe. Podľa jeho názoru žalovaný presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím bol poškodený na svojich právach. Podľa jeho názoru žalovaný porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, tieto hodnotil neobjektívne, pretože všetky dôkazy vrátane výpovede svedkov, dodatku k znaleckému posudku, 4. dychovú skúšku bezdôvodne a bez akýchkoľvek podkladov spochybnil len preto, lebo boli v jeho prospech. Žalobca poprel akékoľvek vedomé použitie alkoholu pred i počas výkonu služby a pozitívne výsledky dychovej skúšky pripísala liečivám proti nachladnutiu, ktoré užíval od 5. 2. 2011 a užil ich aj pred vykonaním dychových skúšok. Od 4. 1. 2011 do 10. 1. 2011 bol žalobca práceneschopný, no aj napriek tomu dňa 10. 2. 2011 nastúpil na štúdium v SOŠ PZ Bratislava, pričom sa priebežne liečil liečivami podľa svojho uváženia. Dňa 5. 2. 2011 sa jeho zdravotný stav zhoršil, a z tohto dôvodu zintenzívnil liečbu. Dňa 6. 2. 2011 odcestoval za účelom plnenia študijných povinností, a preto nenavštívil lekára. Dňa 11. 2. 2011 sa žalobcov stav výrazne zhoršil, a preto sa rozhodol dňa 12. 2. 2011 navštíviť nemocničné oddelenie, kde sa podrobil odbornému vyšetreniu, pričom mu bolo zistené pretrvávajúce ochorenie pľúc. Od 14. 2. 2011 do 19. 2. 2011 bol opätovne práceneschopný. Žalobca vylúčil, že by hladina nameraného alkoholu bola spôsobená požitím alkoholických nápojov, pretože dlhodobo užíval lieky a v žiadnom prípade nie alkoholické nápoje. Podľa jeho názoru výsledky uvedené v znaleckom posudku číslo 07/2011 mohli byť ovplyvnené užitím liečiv, ktoré použil pri rannej hygiene krátko pred nástupom do služby. Dychová skúška bola uskutočnená dňa 10. 2. 2011 o 7. 32 hod. Následne po záveroch znaleckého posudku bol vyžiadaný dodatok, v ktorom znalec uviedol, že nie je pravdepodobné použitie takého množstva liečiv, ktoré by samotné mohli vyvolať dychovým analyzátorom namerané konkrétne hladiny etanolu. V prípade, ak by užil lieky v štandardnom množstve, a teda musel by ich užiť v nadmernom množstve. Žalobca poukázal na rozpory v znaleckom posudku, v ktorom znalec uviedol, že užívané lieky mohli ovplyvniť výsledok dychovej skúšky a v dodatku takúto možnosť vylúčil. Žalobca podotkol, že liečivá používal neštandardne v nadmerných množstvách v úmysle urýchliť liečbu. Uvedenú skutočnosť môžu dosvedčiť aj jeho spolubývajúci, ktorí uviedli, že v žiadnom prípade nepoužíval alkoholické nápoje, pretože bol chorý. Žalovaný spochybnil výpovede všetkých svedkov, ktorí uviedli, že nepoužíval alkoholické nápoje snahou pomôcť žalobcovi vyhnúť sa prepustenia zo služobného pomeru. Podľa žalobcu, svedkovia vypovedali pravdivo a nemajú žiaden dôvod napomáhať žalobcovi. Svedkovia vypovedali pod hrozbou trestných následkov krivej výpovede. Žalovaný spochybnil znalecký posudok č. 07/2011 a za správny považoval dodatok k znaleckému posudku bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Ak vznikli rozpory v posudku, mal tieto žalovaný odstrániť vyhotovením kontrolného posudku a nestavať sa sám do úlohy kontrolného znalca. Žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že uvedené liečivá obsahujú alkohol. Žalobca v danom prípade neoznámil nadriadenému prekážky, ktoré by mu bránili vykonávať službu, pretože napriek svojmu zlému zdravotnému stavu chcel do služby nastúpiť a vykonať ju. Podľa jeho názoru, sedenie za lavicou v učebni pri prechladnutí nemôže byť zvlášť hrubým porušením služobnej povinnosti ani základných povinností policajta a nie je toho názoru, že toto konanie mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Žalobca ďalej uviedol že v čase o 8. 35 hod., dňa 10. 2. 2011 bola vykonaná ďalšia orientačná dychová skúška na alkohol, pričom výsledok bol negatívny avšak nebol nikde zaznamenaný. Žalovaný sa týmto podstatným dôkazom v konaní nezaoberal. Uviedol, že táto dychová skúška nemala vplyv na 3 predchádzajúce dychové skúšky aj napriek tomu, že bola negatívna. Podľa názoru žalobcu, mohlo v danom prípade dôjsť k závade dychového prístroja, ktorým boli vykonané tri prvé dychové skúšky pričom mohol vykazovať nesprávne hodnoty. Štvrtú dychovú skúšku žalobca považuje za podstatný dôkaz svedčiaci v jeho prospech. Žalobca poukázal na doterajšie riadne plnenie služobných povinností za čo mu boli udeľované odmeny. Na základe uvedeného považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu ktorého dôsledkom bolo nesprávne právne posúdenie veci a vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré v žalobe vyčíslil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že úlohou súdu je preskúmavať okolnosť, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dodržanie ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p., ako i názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia § 245 ods. 2 a 250i ods. 1 O.s.p. Dôvodom, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru bola skutočnosť, že žalobca bol na základe personálneho rozkazu generálnej riaditeľky sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12 zo dňa 13. 12. 2010, dňom 10. 1. 2011 povolaný na pomaturitné zdokonaľovacie denné štúdium, organizované pre policajtov so základným policajným vzdelaním na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Bratislave, s pravidelným nástupom do výkonu služby o 7. 30 hod. Dňa 10. 2. 2011 pri nástupe do výkonu služby žalobca svojmu nadriadenému neoznámil žiadne prekážky, ktoré by mu bránili túto vykonávať. V čase o 7. 32 hod. bol žalobca v rámci kontrolnej činnosti podrobený analyzátorom dychu typu Alcotest 7410 Plus č. ARMJ-0682 s certifikátom overenia platným do 13.5. 2011, dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, pričom mu bola zistená hladina v prepočte 1,00 promile. Následne bol podrobený opakovaným dychovým skúškam v čase o 8. 02 s výsledkom v prepočte 0,69 promile a v čase o 8. 15 hod. s výsledkom v prepočte 0,60 promile. K príčine pozitívnych dychových skúšok sa žalobca v čase ich vykonania nevyjadril. Poukázal na ustanovenia § 238 ods. 2 a § 233 zákona, na dôkazné prostriedky, ktoré sú založené v spise na základe vykonaného šetrenia žalovaného. Jedná sa o zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci U.. P.. M. Š., O.. V.. U. X., O.. C. Š., P.P.. U. V. a P.. U.. E. U., zápisnicu o výsluchu žalobcu, jeho vyjadrenia k veci, zápisy o dychových skúškach, platný certifikát o overení dychového prístroja, hodnotenie služobnej činnosti žalobcu, prehľad o jeho odmenách a trestoch, doklady o jeho oboznámení sa s internými predpismi, stanovisko odborovej organizácie, znalecký posudok č. 7/2011, C.. C. C., P.. - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, toxikológia zo dňa 24. 3. 2011 s dodatkom zo dňa 3. 4. 2011, fotokópiu personálneho rozkazu č. 12 zo dňa 13. 12. 2010 o povolaní žalobcu na pomaturitné zdokonaľovacie denné štúdium, lekárske správy predloženej žalobcom, fotokópiu plánu služieb OO PZ Nové Zámky na mesiac február 2011 a služobné záznamy. Z dôsledného vyhodnotenia uvedených dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu vyplýva, že tento sa dopustil konania tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, i keď on sám požitie alkoholu poprel. Obrana žalobcu bola vyvrátená znaleckým posudkom, podľa, ktorého pozitívny výsledok iba prvých dvoch dychových skúšok žalobcu mohol byť ovplyvnený užitím uvedených liečiv, avšak tretie meranie by malo byť bez ovplyvnenia, pokiaľ lieky nepožil tesne pred meraním. Vzhľadom na nejasné závery v znaleckom posudku žiadal žalovaný o jeho dodatok. Z dodatku vyplýva, že nie je pravdepodobné požitie takého množstva liečiv uvedených žalobcom, ktoré by samotné mohli vyvolať dychovým analyzátorom namerané hladiny etanolu. Pri požití doporučeného množstvá liečiv uvádzaných žalobcom, by neboli dychovým analyzátorom namerané a hodnotiteľné hladiny etanolu v jeho dychu. Ak by tieto namerané hodnoty mali byť vyvolané liečivami, musel by žalobca použiť mnohonásobne väčšie množstvo, cca 20 násobne, ako je doporučené. Personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru mu bol doručený dňa 8. 4. 2011. Podaný riadny opravný prostriedok bol žalovaným zamietnutý rozhodnutím, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 7. 2011. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca bol oboznámený so všetkými internými predpismi ak sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca v rozpore s ustanovením § 136 písm. d) zákona i ustanovením časti I. písm. a ), bod 9 rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov, pod vplyvom alkoholu nastúpil do výkonu štátnej služby, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Žalobca bol teda oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ upravujúcimi túto problematiku a vedel aké následky môže očakávať. Podľa názoru žalovaného, žalobca svojim konaním naplnil zákonné podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V danom prípade bola splnená aj zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a ich povinnosť Rešpektovať právne predpisy čo vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Predpokladá sa, že každý príslušník policajného zboru v rámci svojho postavenia bude predpisy príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý napriek poučeniu o zákaze nastupovať do výkonu služby pod vplyvom alkoholu, do nej pod vplyvom alkoholu nastúpil a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka policajného zboru. Žalovaný dodržal zákonnú povinnosť uvedenú v § 225 ods. 2 písm. c) zákona tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru pred vydaním personálneho rozkazu bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Popísaného konania sa žalobca dopustil dňa 10.2.2011, ministrovi ako oprávnenému nadriadenému rozhodnúť o prepustení bol návrh na prepustenie žalobcu predložený dňa 29.3.2011 a personálny rozkaz bol vydaný dňa 8.4.2011. Z uvedeného vyplýva, že zákonné lehoty boli dodržané. Žalovaný s námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako i samotnej žalobe nesúhlasí. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a zistilo, že štátnu službu vykonával žalobca pod vplyvom alkoholu. Žalovaný vykonal dôsledné prešetrenie danej veci, dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V konaní bol žalovaný povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci ak to aj bez návrhu účastníka konania. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 247a zákona, v zmysle ktorého sa na konanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného zásada objektívnej Pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná. Príslušný nadriadený rozhodol na základe voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný v žalobe citoval názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutiach riešiacich obdobnú problematiku, napr. č. 1 Sžo 33/2008, Ako i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 366/06-9, III ÚS 263/06. Žalovaný v súvislosti s poukazom na užívanie liečiv žalobcom poukázal na ustanovenie § 136 písm. d) zákona, podľa ktorého ČR tak nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, a požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky na miesta výkonu štátnej služby ak v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť užívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Žalovaný poukázal na časť I písm. a) bod 2 a 9 rozkazu ministra vnútra číslo 6/1997 ktorým uložil všetkým policajtom povinnosť nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do výkonu služby. Poukázala aj na povinnosť policajta podrobiť sa dychovej skúške počas výkonu štátnej služby. Poukázala aj na ďalšiu internú úpravu vyplývajúcou z rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 2/2000 teda či nejaká časť 63/2003 z ktorých vyplýva že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak sa u príslušníka policajného zboru pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Pokiaľ sa jedná o skutočnosti, či zistené pozitívne Hladiny alkoholu u žalobcu pochádzajú práve z použitých liečiv v nadmernom množstve alebo či pochádzajú z použitého alkoholického nápoja, nie je možné skúmaním zistiť. Obrana žalobcu bola vyvrátená znaleckým posudkom podľa ktorého iba výsledok prvých dvoch dychových skúšok žalobcu mohol byť nimi ovplyvnení avšak tretie meranie by malo byť bez takéhoto ovplyvnenia. Žalovaný zdôraznil, že podľa dodatku znaleckého posudku by pri použití doporučeného množstvá liečiv uvádzaných žalobcom neboli dychovým analyzátorom namerané hodnotiteľné hladiny etanolu v dychu. Tvrdenie žalobcu o nadmernom požití liečiv a nevedomosti, že obsahujú alkohol, považuje žalovaný za účelové. Podľa žalovaného použitý prístroj na meranie alkoholu je na vysokej technickej úrovni a jeho presnosť sa približuje presnosti plynovej chromatografie. Pri zisťovaní prítomnosti alkoholu v dychu u žalobcu bol dodržaný postup stanovený výrobcom prístroja, pričom vykonané dychové skúšky u žalobcu boli pozitívne. Tvrdenie žalobcu o požití liečiv s obsahom alkoholu a ich vplyv na výsledok dychových skúšok bolo vyvrátené nielen znaleckým posudkom ale aj návodom výrobcu na postup pri použití daného prístroja Alcotest a stanoviskom Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti. Podľa žalovaného, svedkovia P.. V. a P.. U.. U. potvrdili iba to, že nevideli žalobcu požívať alkoholické nápoje čo však neznamená, že ich nepožil. Ani jeden zo svedkov neuviedol, že boli spoločne na večeri so žalobcom. Obe výpovede boli žalovaným riadne vyhodnotené. Na námietku ohľadom štvrtej vykonanej dychovej skúšky, ktorej výsledok bol negatívny žalovaný uviedol, že bez pochybností bolo preukázané, že táto skúška bola vykonaná až v čase asi o 11.15 hod. a nie v čase o 8. 35 hod. ako to uvádza žalobca. Predmetná dychová skúška bola vykonaná tým istým prístrojom ako predchádzajúce tri pozitívne dychové skúšky. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ považuje žalovaný za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bolo oznámené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 10. 2. 2001 boli v zmysle rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 11/2002 a rozkazu číslo 2/2000 ako aj pokynu riaditeľa SOŠ PZ Bratislava číslo 1/2010 vykonané vedúcimi študijných skupín O.. Š. a O.. V.. X. orientačné dychové skúšky u žalobcu, ktorý vykonával službu v čase od 7. 30 hod. do 16. 00 hod. Pred vykonaním orientačnej dychovej skúšky bola zisťovaná spôsobilosť na jej vykonanie, pričom žalobca neuviedol žiaden dôvod, ktorý by mu bránil vykonať dychovú skúšku. Následne boli vykonané 3 dychové skúšky s pozitívnym výsledkom a v hodnotách a v časoch popísaných vyššie vo vyjadrení k žalobe. V spise je o tejto skutočnosti založený záznam zo dňa 10. 2. 2011 tak ako i zápisy z použitého testera. Žalobca sa k pozitívnej dychovej skúške vyjadril písomne pričom uviedol, že výsledok ovplyvnili použité liečivá a alkoholické nápoje nepožil. V spise sa nachádza aj certifikát o overení použitého analyzátora dychu. Žalobca v priebehu konania v uvádzal okolnosti možného pozitívneho výsledku dychových skúšok požitím liečiv v súlade s námietkami uvedenými v žalobe. V spise sa nachádza znalecký posudok číslo 7 /2011, zo záverov ktorého vyplýva, že pozitívny výsledok dychových skúšok žalobcu mohol byť ovplyvnený liečivami uvedenými žalobcom v prípade, ak ich požil pri rannej hygiene krátko pred nástupom do služby. Na základe skúmania formy použitých liečiv znalec dospel k záveru, že tretie meranie by malo byť bez ich ovplyvnenia. Dňa 3. 4. 2011 bol znalcom vypracovaný dodatok k znaleckému posudku z ktorého vyplýva, že dychové prístroje nerozlišujú, či etanol pochádza z alkoholických nápojov alebo liečivých prípravkov. Toto dokážu rozlíšiť iba laboratórne vyšetrenia z biologických materiálov. Vzhľadom na okolnosť, že žalobca neuviedol množstvo užitých liekov, nemožno jednoznačne špecifikovať, koľko etanolu pochádza z liečivých prípravkov. Ak by však všetok etanol mal pochádzať iba z liečiv ním uvedených, bola by doporučená denná dávka mnohonásobne prekročená, cca 20 krát. V danom prípade je pravdepodobné, že najmenej ovplyvnená užitými liečivami bola tretia vykonaná skúška. Podľa znalca v čase nástupu do služby mohol mať žalobca hladinu etanolu na úrovni minimálne 0,69 promile, maximálne 0,75 promile. Podľa znalca nie je pravdepodobné požitie takého množstva liečiv, ktoré by samotné mohli vyvolať dychovým analyzátorom namerané konkrétne hladiny etanolu. Pri štandardnom použití liečiv by neboli namerané hodnotiteľné hladiny etanolu. Dňa 3. 3. 2011 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, pričom bol žalobca vyzvaný o predloženie vyjadrenia vo veci. Dňa 3. 3. 2011 bol žalobca vypočutý ako účastník konania, pričom tento uvádzal skutočnosti v zhode s popisom uvedeným v žalobe. V zmysle zápisníc o výsluchu osôb vykonávajúcich dychovú skúšku u žalobcu špecifikovaných vyššie, boli potvrdené okolnosti výsledku dychových skúšok u žalobcu tak, ako boli popísané vyššie s tým, že štvrtá dychová skúška bola vykonaná v čase asi o 11. 15 hod. s negatívnym výsledkom. Žalobca bol o opakovaní dychových skúšok informovaný. K pozitívnym výsledkom sa v ich priebehu nevyjadroval. Na základe výzvy sa písomne vyjadril až po ich realizácii. Žalobca vyšetrenie u lekára a odber krvi odmietol. Vo veci boli vypočutí aj svedkovia, P.. V. a P.. U., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že dňa 9. 2.2011 trávili večer spoločne so žalobcom, cca od 17. 00 do 17. 45 hod. boli s ním na večeri, potom pozerali televíziu na izbe žalobcu, videli ako na potlačenie prechladnutia požíva lieky ale nevideli, že by požíval alkoholické nápoje. Z predmetných výpovedí však nevyplýva, že by s ním trávili odo dňa 9.2.2011 od 17.00 hod. do 10.2.2011 (do vykonania dychových skúšok) čas nepretržite, a že by na základe toho bolo vylúčené, aby bez ich vedomia požil alkoholické nápoje. Dňa 29. 3. 2011 bol oprávnenému nadriadenému žalobcu, a to Ministrovi vnútra Slovenskej republiky doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru s ktorým bol v ten istý deň oboznámený aj žalobca. Žalobca sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že záver znaleckého posudku jednoznačne nedokázal vplyv alkoholických nápojov ani nevylúčil vplyv liečiv. Dňa 8. 4. 2011 bol vydaný personálny rozkaz číslo 122 ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 8. 4. 2011. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný vydaním rozhodnutia zo dňa 19. 7. 2011. Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia poukázal na vykonané dôkazné prostriedky, najmä na znalecký posudok a jeho dodatok, z ktorého vyplýva, že by lieky užívané žalobcom mohli ovplyvniť výsledok dychových skúšok na alkohol v rozsahu nameraných hodnôt. Žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca pred vykonaním dychových skúšok neoznámil nadriadenému žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť ich výsledok, zároveň neoznámil žiadne prekážky, ktoré by mu bránili vykonávať službu. Podľa znaleckého posudku mohli byť užitím liekov ovplyvnené dve dychové skúšky, tretia však už nie. Žalovaný nepokladal za pravdepodobné, že by žalobca liečivá použil v množstvách o 20 x väčších ako sú odporúčané dávky. V prípade ich riadneho užívania by boli dychové skúšky negatívne. Ak znalec v posudku uviedol, že výsledok dychových skúšok mohol byť ovplyvnený užitím liečiv, neznamená to, že výsledok bol následkom iba ich použitia. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť, že by dodatok odporoval znaleckému posudku. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade, ktorý sa zhoduje s námietkami uvedenými v žalobe. Podľa názoru súdu, žalovaný správne vyhodnotil hodnovernosť výpovedí žalobcom navrhnutých svedkov - spolubývajúcich, výsledky testov a rozhodol v zmysle záverov znaleckého dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo z dychových skúšok certifikovaného testera. Znalecký posudok bol vypracovaný len za účelom zistenia, či namerané hodnoty mohli zodpovedať len požitiu liečiv, čo znalec vylúčil ako nepravdepodobné. Žalobca pred vykonaním dychových skúšok neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by ovplyvnila výsledok skúšok. V zhode s názorom žalovaného ani súd nepovažuje za pravdepodobné, že by žalobca napriek tomu, že bol oboznámený s predpismi a internými normami na zvýšenie morálneho stavu príslušníkov PZ najmä s dôrazom na požívanie alkoholu príslušníkmi PZ, nevenoval pozornosť obsahu užívaných liečiv, pričom je známe, že liečivá obsahujúce alkohol ovplyvňujú pozornosť, čo vylučuje ich požívanie pri určitých činnostiach, na čo výrobca riadne upozorňuje. Žalobca aj z titulu svojho postavenia si musel byť vedomý, aké následky jeho konania môžu nastať. Podľa názoru súdu, je irelevantné v akej forme žalobca alkohol požil, či vo forme liečiva alebo iného alkohol obsahujúceho nápoja. Podstatné v tomto prípade je to, že žalobca nastúpil do výkonu služby po jeho požití. Je všeobecne známe, že alkohol použitý v sprejoch slúžiacich na dezinfekciu ústnej dutiny nie je po uplynutí 5 až 10 minút v dychu merateľný. Žalobcovi však bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu aj s časovým odstupom 45 minút (tretia skúška), kedy mu bola zistená hladina alkoholu 0,60 promile. Je teda vylúčené, aby len použitie spreja na dezinfekciu ústnej dutiny a hrdla spôsobilo po uplynutí daného času nameraný zostatok alkoholu v dychu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru totožnému so záverom žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú mu zákonom aj internými predpismi tak, ako to skonštatoval žalovaný. Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobcu prepustil zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané vytýkané konanie žalobcu. Súd sa s právnym názorom žalobcu prezentovaným v jeho rozhodnutiach stotožnil. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 192 zákona č. 93/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dôvod na prepustenie zo služobného pomeru žalovaný zistil dňa 29.3.2011. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný dňa 8.4.2011, t.j. v zákonom určenej lehote. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k veci, predkladať návrhy na dokazovanie, čo aj využil. Svojim konaním v rozpore s povinnosťami príslušníka PZ ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR (napr. č. 6/19972/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bol riadne oboznámený naplnil predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný v rámci svojej právomoci vyhodnotil konanie žalobcu v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobcu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobu súd zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. V danom prípade žalobca s podaním žaloby zaplatil súdny poplatok, ktorý nebol povinný hradiť (§4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto súd rozhodol o jeho vrátení v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.