Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/170/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201508 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201508.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: V.. D. Š., R. Č.. X, XXX XX H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-DI- BCP-126/2011 zo dňa 8.8.2011 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Č.p.: ORP-P-399/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 14.6.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 9.9.2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-DI-BCP-126/2011 zo dňa 8.8.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Č.p.: ORP-P-399/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 14.6.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k), j) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), za čo jej bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 150 € a zákaz viesť motorové vozidlo po dobu 4 mesiacov. Uvedeného priestupku sa mala dopustiť tým, že ako účastník cestnej premávky porušila § 3 ods. 2 písm. b), c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o cestnej premávke), pretože dňa 5.5.2011 v čase o 16. 10 hod. viedla motorové vozidlo značky Toyota RAV4 v EČ : H. - XXX F. v Bratislave na C. námestí, pričom nerešpektovala zvislé dopravné značenie B 1/ zákaz vjazdu všetkých vozidiel v dodatkovou tabuľou, okrem vozidiel s povolením ŽSR a bola predpísaným spôsobom zastavená hliadkou PZ, následne bola vyzvaná predložiť platné doklady predpísané zákonom alebo osobitným predpisom, pričom na výzvu nereagovala, z miesta kontroly odišla. Žalobkyňa s rozhodnutím nesúhlasila a namietala právne a skutkové zistenia. Potvrdila, že v daný čas viedla predmetné motorové vozidlo, avšak nie je si vedomá, že by porušila zvislé dopravné značenie, pričom nebola predpísaným spôsobom zastavená hliadkou PZ tak, ako sa uvádza v popise skutku. Podľa vyjadrenia žalobkyne, vopred oslovila jedného z členov hliadky, ktorý v mieste kontrolovali iného vodiča, či môže zastať na uvedenom mieste, pretože je držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutým a ide na poštu pre ťažký balík. Zamietavú odpoveď akceptovala a odišla. Následne bola na C. ulici zastavená hliadkou PZ, tieto doklady riadne predložila, pričom nie je pravdou, že by na akúkoľvek výzvu nereagovala. Dňa 13. 6. 2011 prevzala predvolanie na prejednanie priestupku, pričom v tento deň vycestovala a vrátila sa do Bratislavy vo večerných hodinách dňa 14. 6. 2011, a preto sa ústneho prejednania priestupku nemohla zúčastniť. Nasledujúci deň sa dostavila na Okresný dopravný inšpektorát za účelom ospravedlnenia a podania vysvetlenia. Ospravedlnenie nebolo prijaté a priestupok bol prejednaný v jej neprítomnosti. Vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti neboli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Žalobkyňa namietala nedodržanie jej procesných práv. Poukázala na ustanovenie § 73 ods. 2 a § 51 zákona o priestupkoch. Podľa jej názoru, dodržiavanie princípu hospodárnosti a rýchlosti správneho konania tak, ako bolo vedené žalovaným, nerešpektuje ustanovenie § 74 zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvuje ústne pojednávanie priestupkov ani článok 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručujúci právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na krátkosť času, kedy bolo predvolanie doručené a termín ústneho pojednávania, ktorý bol vytýčený už na nasledujúci deň, nebolo možné riadnym spôsobom uplatniť zákonné práva obvineného z priestupku. Žalobkyňa vyslovila pochybnosť o tom, či v čase pojednávania správny orgán mohol reálne vedieť o doručení predvolania ako aj o tom, či sa včas písomne neospravedlnila. Uvedeným spôsobom došlo podľa jej názoru k porušeniu § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, § 3 ods. 1 zákona číslo 71/ 1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok), článok 6 ods. 3 dohovoru, ktoré je v žalobe citovala. Žalobkyňa žalovanému vyčítala, že jej odvolanie dôsledne nepreskúmal. Vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa popierala spáchanie priestupku, žalovaný mal preskúmať priloženú fotodokumentáciu, z ktorej nie je zrejmé, že by sa na inkriminovanom mieste vôbec nachádzala a mal si zadovážiť záznam z videokamery Predstaničného námestia, ktorý by ozrejmil dej. Podľa jej názoru správne orgány pochybili, pretože rozhodli predčasne a porušili jej procesné práva. Na základe uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutia, zrušiť vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí v zmysle jeho odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu prvostupňového orgánu z ktorého vyplýva, že žalobkyňa porušila § 3 ods. 2 písm. b) a c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno k), j) zákona o priestupkoch. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 5.5.2011 vyplýva, že hliadka policajného zboru na Predstaničnom námestí pri stánku s občerstvením predpísaným spôsobom zastavila motorové vozidlo vedené žalobkyňou, ktoré vychádzalo zo zákazu vjazdu, vodička na znamenie policajta zastavila a následne bola vyzvaná na predloženie dokladov, na čo pridala plyn a z miesta kontroly odišla. Dané motorové vozidlo bola dané prostredníctvom RDTS cez operačné stredisko do pozornosti iným hliadkam policajného zboru, pričom približne o 5 minút bolo zastavené inou hliadkou na C. O.. K námietkam uvádzaným v žalobe žalovaný zdôraznil, že z priestupkového spisu vyplýva vytýkané porušenie zákona ako i nerešpektovanie výzvy policajtov. Žalobkyňa bola riadne a zákonným spôsobom predvolaná na ústne prejednanie priestupku a je preukázané, že predmetné predvolanie si osobne prevzala dňa 13. 6. 2011. Keďže sa žalobkyňa v stanovenom termíne nedostavila, neúčasť náležite neospravedlnila, stupňový správny orgán viedol pojednávanie podľa § 74 odsek 1 zákona o priestupkoch, v jej neprítomnosti. Obranu, že si prevzatú poštu prezrela až 15. 6. 2011 ráno, nemohol odvolací orgán brať do úvahy. Z doručenky bolo zrejmé, že sa jedná o predvolanie, teda žalobkyňa mohla vedieť, že sa jedná o dôležitú písomnosť. Žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť na ústnom prejednaní priestupku, na ktorý sa nedostavila. Na nasledujúci deň sa žalobkyňa dostavila na policajné oddelenie, k žiadnemu výsluchu však nedošlo z dôvodu, že vec bola prejednaná v jej neprítomnosti. Žalobkyňa do dnešného času nepreukázala ani nedoložila dôkaz, že sa nedostavila na ústne prejednanie z vážneho dôvodu. Žalobkyňa po tom ako bola pristavená druhou hliadkou na C. O., odmietla podpísať spísanú správu o výsledku objasňovania priestupku a vyjadriť sa k nej. Žiadne námietky a výhrady voči postupu policajtov pri kontrole neuviedla. Tvrdenie žalobkyne, že bola v časovom sklze a nebola si vedomá priestupku, žalovaný neakceptoval. Popísané konanie menovanej bolo vyznačené aj v úradnom zázname zo dňa 5. 5.2011. Podľa názoru žalovaného, skutok, ktorý žalobkyňa spáchala bol spoľahlivo zistený oprávneným orgánom. Žalovaný nemal pri rozhodovaní vo veci pochybnosti, že by policajti sledovali iný účel, než plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Žalobkyňa bola v predvolaní na ústne prejednanie dostatočne poučená o skutočnosti, že ak sa bez náležitého ospravedlnenia nedostaví na ústne prejednanie priestupku, bude sa pojednávať v jej neprítomnosti. V zmysle uvedeného žalovaný ani prvostupňový správny orgán neporušil žiadne práva žalobkyne. K námietke ohľadom doplnenia dokazovania zabezpečením fotodokumentácie, prípadne videozáznamu žalovaný uviedol, že tieto námietky vzniesla žalobkyňa až v žalobe. Pri riešení priestupku boli spísané listiny, ktoré jasne osvedčujú priebeh skutkového deja. Pri ukladaní sankcie žalovaný postupoval v súlade s § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa, najmä na skutočnosť, že žalobkyňa porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke. V danom prípade sa jednalo o tretie závažné porušenie proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke za posledné 2 roky, ktorého sa žalobkyňa dopustila. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uložiť finančnú pokutu ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Uložené sankcie boli zákonné a dôvodné aj je predpoklad, že budú preventívne pôsobiť na žalobkyňu v budúcnosti. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Doručenie predvolania na pojednávanie v dostatočnom časovom predstihu vyplynulo z vyjadrenia žalobkyne i z obsahu spisu. Súd akceptoval zrušenie právneho zastúpenia žalobkyne advokátom s prihliadnutím na znenie ust. § 250a O.s.p., veta za bodkočiarkou, podľa ktorého zastúpenie žalobcu advokátom nie je vo veciach priestupkov potrebné. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobkyne. Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 5.5.2011 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v zmysle ktorej sa žalobkyňa mala dňa 5.5.2011 cca o 16.10 hod. dopustiť dopravného priestupku spočívajúceho v okolnosti, že nerešpektovala výzvu a pokyn policajta na predloženie dokladov, s vozidlom ušla z miesta kontroly, taktiež nerešpektovala zvislé dopravné značenie B 1, zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám s dodatkovou tabuľou, „okrem vozidiel s povolením ŽSR“. Predmetné skutočnosti spísané C.. Y. potvrdil ako svedok aj druhý člen hliadky, G.. Š.Y.. V zmysle záznamu spísaného C.. Y., žalobkyňa odmietla správu podpísať a vyjadriť sa k spísaným skutočnostiam. V zmysle úradného záznamu spísaného C.. Y., dňa 5.5.2011, vykonával v daný deň pešiu hliadku spolu so G.. Š.. V čase o 16. 10 hod. na C. T. predpísaným spôsobom a zastavil motorové vozidlo značky Toyota RAV4 v EČ : H. - XXX F., ktoré vychádzalo za zákazu výjazdu pri stánkoch s občerstvením. Vodička na dávané znamenie na zastavenie vozidla zastavila, otvorila okno, na čo ju člen hliadky vyzval, aby predložila doklady potrebné k vedeniu vozidla, pričom žalobkyňa pridala plyn a na vozidle z miesta kontroly ušla smerom na križovatku so Š. O. a následne odbočila vpravo na križovatku Š. - Š. a pokračovala neznámym smerom. Vozidlo bolo dané do pozornosti cez operačné stredisko a v čase o 16. 15 hod. ho zastavila iná hliadka. Následne sa kontrolujúca hliadka presunula na C. O. a po príchode k miestu, kde bola zastavená inou hliadkou, žalobkyňu vyzvali na predloženie dokladov. Žalobkyňu upozornili, že sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, čím porušila príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch. Podľa jej vyjadrenia si priestupku nebola vedomá a spísanú správu o výsledku objasňovania priestupku odmietla podpísať ako i vyjadriť sa k veci. Po celý čas kontroly sa správala veľmi arogantne, smiala sa a tvrdila, aby ju nechali tak a neriešili ju, lebo prídu o prácu. Kontrola bola ukončená v čase o 16. 35 hod. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobkyňa sa v predchádzajúcich rokoch, v čase od 2. 8. 2005 do 21. 7. 2010 dopustila deviatich dopravných priestupkov, za ktoré jej bola uložená finančná pokuta. Pokuta jej bola uložená aj pri priestupkoch evidovaných v starom systéme spáchaných v rokoch 1999 a 1988. V spise sa nachádza fotodokumentácia zobrazujúca miesto, na ktorom hliadka vykonávala kontrolu dodržiavania zákona o cestnej premávke, na ktorej sa nachádza aj dopravná značka B 1 s dodatkovou tabuľou popísanou v správe. Dňa 19.5.2011 bola žalobkyňa predvolaná na ústne pojednávanie o priestupku, vytýčené na deň 14. 6. 2011 v čase o 9. 00 hod. Predvolanie bolo prvýkrát žalobkyni doručované dňa 23. 5. 2011, opakované doručenie bolo vykonané dňa 24.5. 2011, kedy po neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa si predvolanie prevzala dňa 13. 6. 2011. Dňa 14. 6. 2011 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia je popísaný priebeh a okolnosti spáchania skutku v súlade so založenou dokumentáciou. V následne podanom odvolaní žalobkyňa uviedla dôvody svojho nesúhlasu s vydaným rozhodnutím v súlade s námietkami uvedenými v žalobe. Spáchanie priestupku popierala, avšak doplnenie dôkazných prostriedkov nenavrhla. Následne bolo dňa 8. 8. 2011 vydané druhostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia sú podpísané dôkazné prostriedky, ktoré tvorili podklad rozhodnutia ako i príslušné ustanovenia v zmysle ktorých správny orgán rozhodol v zhode s vyjadrením k žalobe. V súlade s ustálenou súdnou praxou, súd preskúmal napadnuté rozhodnutia len v súlade s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe, ktoré boli zároveň predmetom odvolacích námietok v správnom konaní a s ktorými sa mal možnosť správny orgán vysporiadať. Predmetom odvolacích námietok žalobkyne nebola požiadavka na doplnenie dôkazných prostriedkov prostredníctvom záznamu videokamery, táto z tohto dôvodu preto nebola v správnom konaní zabezpečená, nie je predpoklad, že by sa v čase súdneho konania zachovala a dala sa využiť, a preto na túto námietku súd neprihliadal. Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu, d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme, f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac, i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, (t.j. § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) až x) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z.) k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov, c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov, d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov, e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur. Podľa ust. § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) a uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Orgány Policajného zboru objasňujú a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a) c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). V danom prípade rozhodovali a konali vo veci príslušné orgány. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa ust. § 51 zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V danom prípade sa doručovanie písomností vykonáva podľa príslušných ustanovení správneho poriadku. Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V danom prípade bolo predvolanie na ústne pojednávanie doručované po prvýkrát dňa 23.5.2011, opakované doručovanie bolo bezvýsledné aj nasledujúci deň, 24.5.2011, kedy bola zásielka uložená na pošte. Fikcia doručenia predvolania nastala tretí deň od jeho uloženia na pošte, teda 27.5.2011. Termín pojednávania bol stanovený na deň 14.6.2011, čo je dostatočná lehota na to, aby žalobkyňa, ak by aktívne pristupovala k využitiu svojich práv, mohla si zriadiť svoje povinnosti tak, aby sa zúčastnila na pojednávaní. Žalobkyňa v správnom ani v súdnom konaní nepreukázala závažnosť svojej potreby vycestovať v deň konania ústneho pojednávania mimo Bratislavu, a teda dôležitosť dôvodu pre ktorý sa ho nemohla zúčastniť. Žalobkyňa si preto sama zavinila, že nemohla využiť svoje procesné práva na nariadenom ústnom pojednávaní. Nemohlo teda prísť k porušeniu alebo opomenutiu práva žalobkyne na obhajobu, tak ako to namietala v žalobe, pretože jej bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužila a ani svoju neúčasť neospravedlnila. Svoju neprítomnosť odôvodňovala žalobkyňa až v podanom odvolaní zo dňa 16.7.2011, v ktorom však nenamietala porušenie svojich procesných práv z dôvodu uskutočnenia pojednávania v jej neprítomnosti. Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom. Keďže obvinená z priestupku v danej veci nevyužil svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a nesplnila si ani svoje procesné povinnosti, správny orgán v súlade so zákonom o priestupkoch rozhodol v jej neprítomnosti. Pri administratívnom postihu žalobkyne boli dodržané jej procesné práva, ktoré vyplývajú z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, Ústavy Slovenskej republiky a zo Zákona o priestupkoch. Iba vtedy, ak by mal súd preukázané, že v priestupkovom konaní nebolo dodržané ustanovenie o ústnom pojednávaní, bolo by to dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o postihu za priestupok. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 5) ú Podľa § 5 v spojení s prílohou č. 1, vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke je vyobrazená značka, ktorú žalobkyňa pri svojej jazde nerešpektovala označená ako zákazová značka B 1, ktorá zakazuje vjazd všetkých motorových vozidiel. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bola držiteľkou výnimky udelenej ŽSR v zmysle dodatkovej značky. Žalobkyňa síce v konaní popierala, že by spáchala dopravný priestupok z ktorého bola obvinená, t.j., že by nerešpektovala dopravné značenie, resp. neuposlúchla pokyn príslušníka PZ na predloženie dokladov pri zastavení jej vozidla na Predstaničnom námestí, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Je nedôvodné domnievať sa, že by si príslušníci PZ, C.. Y., G.. Š. vymysleli skutok a z tohto bez reálneho základu vinili žalobkyňu. Žalobkyňa sa pri spisovaní správy o výsledku objasňovania priestupku dňa 5.5.2011 odmietla k zisteniam hliadky vyjadriť, nevzniesla žiadne námietky a v konaní neprezentovala žiadne dôkazné prostriedky na svoju obranu. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Správny súd preskúmava správne uváženie správneho orgánu o prejednaní priestupku a v rozhodnutí o postihu za priestupok v neprítomnosti obvineného z priestupku ako každé iné správne uváženie správneho orgánu pri hodnotení dôkazov v zmysle § 245 ods. 2 OSP ( R 93/2007 ZSP). Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia ( R 46/2009). Podľa názoru súdu, v danom prípade z vykonaných dôkazov, ktoré sú popísané vyššie dospel správny orgán k správnym skutkovým zisteniam a nemal dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti. Z dokazovania teda vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila priestupkov, ktoré jej boli napadnutými rozhodnutiami kladené za vinu. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd v prejednávanej veci považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého dopravného priestupku bola uznaná vinnou a na základe akej správnej úvahy správny orgán dospel k výške uloženej sankcie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v konaní bolo podľa žalovaného zistené, že žalobkyňa nerešpektovala dopravnú značku, výzvu policajta na predloženie dokladov pri kontrole na Predstaničnom námestí a správne orgány uviedli právne predpisy v zmysle ktorých rozhodli a rozviedli svoje úvahy ohľadom dôkazných prostriedkov na ktoré prihliadali pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zdôvodnil okolnosť, pre ktorú pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ust. § 81 zákona o priestupkoch. Podľa názoru súdu, aj výška uloženej sankcie bola primeraná vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov spáchala iné dopravné priestupky, za ktoré jej bola uložená finančná pokuta. Je preto logický záver, že ak zo strany žalobkyne došlo s odstupom krátkeho času k podobnému porušeniu povinnosti, nedošlo uložením pokuty k náprave. V takom prípade by len uloženie ďalšej sankcie na dolnej hranici sadzby nesplnilo preventívny a výchovný účel. Udelená sankcia v rámci zákonom ohraničenej sadzby, bola aj podľa názoru súdu primeraná povahe priestupku a okolnostiam s prihliadnutím na osobu páchateľa. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, správny orgán dostatočne zistil stav z ktorého bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa sa dopustila dopravného priestupku tým, že porušila svoju povinnosť rešpektovať dopravné značenie, za čo jej bola uložená primeraná sankcia. V postupe a rozhodnutí správneho orgánu súd nezistil takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.