KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava9. 1. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/177/2011 z 9. 1. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. januára 2013, sp. zn. 1S/177/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011201545.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/177/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201545
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201545.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu:
APPRIORI, s.r.o., Areál Hospodárskeho dvora Boldog, 925 26 Boldog, IČO: 35836351, právne
zastúpený advokátom: JUDr. Bohumír Bláha, Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/222/4016-72424/2011/993415-r zo dňa 11.7.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/222/4016-72424/2011/993415-r zo dňa
11.7.2011 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu v Senci č. 609/230/58742/10/
Had zo dňa 28.12.2011. V žalobe žalobca namieta, že predmetným rozhodnutím bol ukrátený na svojich
právach a žiada, aby súd preskúmal tak uvedené rozhodnutie ako aj zákonnosť postupu žalovaného
správneho orgánu. Tvrdí, že správca dane vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a ďalej tvrdí, že v konaní boli hrubým spôsobom porušené ustanovenia ZoSD a ZoDPH,
ktoré mali vplyv na na nezákonnosť rozhodnutia dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane
uložil povinnosť daňovému subjektu zaplatiť rozdiel dane a to na základe nesprávnej aplikácie zákona č.
222/2004 Z.z. a porušenia ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Z platobného
výmeru vyplýva, že správca dane toto rozhodnutie vydal na tom skutkovom základe, že neuznal
daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru od daňových subjektov A and R, spol.
s r.o. a Metal Scrap, s.r.o. Napadnutému dodatočnému platobnému výmeru a rozhodnutiu o odvolaní
proti tomuto výmeru na základe vykonania daňovej kontroly vzťahujúcej sa na zdaňovacie obdobie
roka 2005, predchádzala daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2004, podľa ktorej následne
správca dane Daňový úrad Senec vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, ktorý po podaní
odvolania daňového subjektu Daňové riaditeľstvo zrušilo a doposiaľ toto konanie nie je právoplatne
ukončené. Týmito rozhodnutiami zo dňa 14.4.2010 Daňové riaditeľstvo SR zrušilo dodatočné platobné
výmery správcu dane kontrolovaného daňového subjektu za jednotlivé mesiace roku 2004. Odvolací
orgán zistil, že správca dane svoj záver v danej veci založil na nepreukázaných tvrdeniach. Správca
dane vykonal kontrolu v roku 2005. Uvedené nedostatky pri výkone kontroly nielenže neodstránil, ale
pridal i ďalšie. Z hľadiska preukazovania zdaniteľných plnení a práva daňového subjektu na odpočet,
sám nevykonal žiaden dôkaz so štatutármi dodávateľských obchodných spoločností a nevypočul ich.
Spochybnil zdaniteľné plnenie vyplývajúce z faktúr dodaného tovaru od dodávateľov A and R s.r.o. a
Metal Scrap, s.r.o., podľa ktorých daňový subjekt za jednotlivé mesiace roku 2005 vykonal právo na



odpočet dane. Pre takéto spochybnenie správca dane použil ako dôkaz zápisnice o výsluchu obvinených
štatutárov dodávateľov tovaru, kontrolovanému daňovému subjektu A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o.
T. F. a P. U., ktoré si zaopatril z trestného spisu vyšetrovateľa č. PPZ-1/BKP-V-2007. Správca dane
sa odvolával na ust. § 29 zákona č. 511/1991 Zb. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že výpovede
viacerých obvinených v tejto veci sú motivované snahou preukázania najnižšej miery zodpovednosti či
beztrestnosti. Správca dane sa vyhol povinnosti vykonania dôkazu vlastnou činnosťou podľa ust. § 29 a
sám nevykonal s týmito osobami ústne pojednávanie. Takýto postup považuje žalobca za neštandardný.

Žalobca má za to, že správca dane neprípustným spôsobom nahrádza dôkaznú povinnosť
odvolávajúceho sa daňového subjektu s dôkaznou povinnosťou dodávateľských obchodných
spoločností A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o. a to až s takými dôsledkami, že eventuálne neunesenie
dôkazného bremena z ich strany, považuje správca dane za neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu. Pri takomto výklade a aplikácii ustanovení zákona pojednávajúcich o oprávnení vykonania
odpočtu dane je každý daňový subjekt v ohrození neuznania odpočtu a doplatenia rozdielu dane,
ak dodávateľský subjekt svoje daňové doklady stratí, zašantročí, alebo mu budú odcudzené, či iným
spôsobom nebude mať vporiadku daňové doklady. Žalobca má za to, že správca dane ani odvolací
orgán vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, ako môže kontrolovaný subjekt zodpovedať za porušenie
účtovných a daňových povinností dodávateľov. Žalobca predsa má od dodávateľov faktúry, ktorých
účtovné náležitosti správcom dane spochybnené neboli. Formálnym predpokladom pre uplatnenie práva
na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71. Žalobca má za to, žiadne ďalšie doklady pre vznik práva podľa zákona o DPH
zákon nevymenúva. Daňový subjekt preto v súlade so zákonom odpočítal od daňovej povinnosti výšku
dane vyplývajúcej z faktúr o dodaní tovaru a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť.
Postupoval tak v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú
byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71. Faktúry od dodávateľov
A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o. náležitosti podľa § 71 podľa názoru žalobcu spĺňali. Existenciu
týchto faktúr správca dane zistil, dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu nespochybnil. Žalobca v
žalobe ďalej tvrdí, že Daňové riaditeľstvo SR sa dostatočne nezaoberalo námietkami daňového subjektu.
Žalobca v odvolaní namietal hlavne porušenie ust. § 29 ods. 4, keď podľa jeho názoru prvostupňový
ako aj druhostupňový orgán vykonali dôkazy v rozpore s týmto ustanovením, keďže použili výsluchy
obvinených. Tieto výpovede nemôžu mať hodnotu, akú predpokladajú príkladmo vymenované dôkazy v
tomto ustanovení, pretože kým doklady vymenované v tomto ustanovení predpokladajú určitú pravdivosť
a výpovednú hodnotu, obvinený nemajú povinnosť vypovedať pravdu.

Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal určiť základ dane postupom podľa § 29 ods. 6, teda podľa
pomôcok, keďže daňový subjekt nemohol poskytnúť súčinnosť správcovi dane a predložiť mu potrebné
doklady pre správne určenie výpočtu dane. Žalobca sa domnieva, že boli porušené jeho práva ako
práva účastníka konania v tzv. vyrubovacom konaní, ktoré vlastne prebehlo len v jeden jediný deň a to
28.12.2011. Ak sa doručenie protokolu považuje za ukončenie daňovej kontroly, resp. v ňom určený deň
pre prerokovanie, čo je 27.12.2011, tak nasledovný deň sa začína vyrubovacie konanie. V tento deň
bol vydaný dodatočný platobný výmer, to znamená, že daňový subjekt už nie je len ako kontrolovaný
daňový subjekt, ale už ako účastník konania nemal ako uplatniť svoje práva, ktoré mu ZoSD priznáva. S
uvedenými námietkami sa odvolací orgán nevysporiadal a sám porušil podľa názoru žalobcu ust. § 30a
ods. 2 veta druhá citovaného zákona, keďže nerozhodol v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podania
tomuto orgánu. Vzhľadom na skutočnosti, z ktorých podľa názoru žalobcu vyplýva vyrubenie daňovej
povinnosti v rozpore so ZoDPH a to spôsobom porušujúcim ustanovenia ZoSD z dôvodu uvedeného v §
250j ods. 2 písm. a), rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby Krajský
súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 2.11.2011 navrhoval žalobu zamietnuť. Dôvodil
tým, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne, vec bola správne právne posúdená. K námietkam
žalobcu uvedeným v žalobe, žalovaný nesúhlasí. Tvrdenie žalobcu, že odvolací orgán nepostupoval v
súlade s § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol v lehote 60 dní, žalovaný uvádza,
že Daňový úrad v Senci, ako prvostupňový orgán postúpil dňa 17.2.2011 na rozhodnutie odvolanie
voči dodatočnému platobnému výmeru č. 609/230/58742/10/Had zo dňa 28.12.2010 odvolaciemu
orgánu. Odvolací orgán podľa ust. § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. napadnutý dodatočný
platobný výmer preskúmal a na základe zisteného skutkového stavu uložil listom zo dňa 3.3.2011
Daňovému úradu v Senci vykonať doplňujúce šetrenia, ktoré súviseli so zabezpečovaním prepravy
rozporného tovaru, deklarovaného vo faktúrach, ktoré boli predmetom kontroly správcu dane. Na
základe uvedenej skutočnosti požiadalo Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 3.3.2011 Ministerstvo
financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci o odvolaní daňového subjektu do 17.6.2011.
Ministerstvo financií SR listom zo dňa 9.3.2011 lehotu na rozhodnutie vo veci odvolaní voči dodatočným
platobným výmerom Daňového úradu Senec predĺžilo do 17.6.2011. Vzhľadom na mimoriadnu zložitosť
prípadov ako aj časovú náročnosť pri zisťovaní skutkového stavu v priebehu doplňujúceho šetrenia,
Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 5.5.2011 opätovne požiadalo o predĺženie lehoty na vybavenie
predmetných odvolaní. Ministerstvo financií SR oznámilo Daňovému úradu predĺženie lehoty na
rozhodnutie do 17.8.2011. Daňové riaditeľstvo SR v súlade s ust. § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.
listom zo dňa 21.3.2011 oznámilo žalobcovi, že nemôže vo veci o jeho odvolaní rozhodnúť v 60-dňovej
lehote z dôvodu objektívneho posúdenia a preverenia skutočností uvádzaných v odvolaní.

K ďalším námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, žalovaný uvádza, že Daňový úrad v Senci na
základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.6.2010 vykonal u žalobcu za zdaňovacie
obdobie január 2005 - december 2005 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že dňa
17.4.2007 v rámci prehliadok, priestorov a pozemkov žalobcov boli zaistené Policajným zborom SR
v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1
citovaného zákona o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica žiadosťou
zo dňa 19.8.2010. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica umožnil zamestnancom
správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu zn. BB-3 T 19/2010 a zároveň
im umožnil na vlastné náklady vyhotoviť z potrebných častí spisu fotokópie potrebných dokladov ku
kontrole, ktoré sú uvedené v protokole č. 609/320/56424/210/SZAB zo dňa 7.12.2010. Správca dane
kontrolou zabezpečených dokladov zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach deklaruje dodanie
tovaru - kovového šrotu pre spoločnosť APPRIORI s.r.o. - žalobcu. Podľa zaistených faktúr si žalobca v
zdaňovacom období január 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume
X.XXX.XXX,XX Sk. Skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru - kovového šrotu v celkovej sume
XX.XXX.XXX,XX Sk, z toho 19 % DPH v sume X.XXX.XXX,XX Sk spoločnosťou A and R s.r.o. (ako
dodávateľ) pre spoločnosť žalobcu ako odberateľa, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti
za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré sú zdôvodnené v rozhodnutí na strane 4 - 12. Žalovaný
k rozporným predmetom dodania uvádza, že vo vyhotovených faktúrach je uvedené, že fakturovaný
tovar bol prepravený nákladnou prepravou, ale údaje o preprave neobsahujú konkrétne identifikácie
motorových vozidiel, resp. čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ, nosnosť a podobne, podľa ktorých by
bolo možné reálne potvrdiť a zistiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúre aj bol reálne
dodaný. Podľa údajov uvedených v predmetných faktúrach spoločnosť A and R s.r.o. fakturovala za
kontrolované zdaňovacie obdobie január 2005 spoločnosti žalobcu dodanie tovaru v celkovom množstve
2.719.824 kg. Pri tomto množstve tovaru by musel dodávateľ na jeho prepravu použiť viac ako 114
nákladných vozidiel, čo sa v uvedených prípadoch v procese dokazovania nepotvrdilo. V priebehu
ústneho pojednávania sa žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že spoločnosť nemá
doklady, so správcom dane nemôže spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., nie je schopný
dodržať zákonné procesy, ktoré sú uvedené v tomto zákone a kontrola nebola objektívna a spravodlivá,
pretože nie sú k dispozícii všetky doklady spoločnosti. Následne dňa 10.12.2010 sa uskutočnilo na
Daňovom úrade v Senci ústne pojednávanie, v priebehu ktorého správca dane informoval žalobcu
o skutočnostiach, ktoré boli zistené na základe využitia inštitútu dožiadania v súlade s ust. § 16
citovaného zákona. Na základe vykonaných dožiadaní sa nepotvrdilo dodanie tovaru - kovového šrotu
od spoločnosti Metal Scrap, s.r.o.



Vierohodnosť dodania fakturovaného tovaru - kovového odpadu sa nepotvrdilo ani podľa vyjadrenia
svedka p. T. F., ktorý bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2009. Žalovaný ďalej uvádza,
že konateľ spoločnosti A and R s.r.o. p. T. F. v rámci daňového konania nepredložil rekonštrukciu
účtovníctva, resp. nezabezpečil opisy faktúr a iných daňových a účtovných dokladov, ktoré by
jednoznačne potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných v predmetných faktúrach.

Žalovaný má za to, že v danom prípade išlo o umelé vytvorenie obchodných vzťahov medzi
spoločnosťami A and R s.r.o., Metal Scrap, s.r.o. ako dodávateľmi a daňovým subjektom APPRIORI s.r.o.
ako odberateľom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody v prospech odberateľa, pričom
správca dane nebol oprávnený uznať platiteľovi uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných
zdaniteľných obchodov, ktoré sú uvedené v rozporných faktúrach.

Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých
podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, samotné predloženie
faktúr nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako sú deklarované v predmetných
faktúrach. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia nastali tak, ako
sú deklarované vo faktúrach, čo v uvedenom prípade nebolo platiteľom v priebehu výkonu daňovej
kontroly preukázané, to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže subjekt uplatniť iba v tom
prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Žalovaný je názoru, že záver odvolacieho rozhodnutia zodpovedá
zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa
právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na
faktúrach od dodávateľa A and R s.r.o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. Žalovaný
tvrdí, že skutkový stav bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená, a preto navrhuje
žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný /§ 246 ods. 1 OSP/ preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
I/222/4016-72424/2011/993415-r zo dňa 11.7.2011, ktorým Daňové riaditeľstvo SR podľa ust. § 48 ods. 5
zákona č. 511/1992 Zb. dodatočný platobný výmer č. 609/230/58742/10/Had zo dňa 28.12.2010, ktorým
Daňový úrad Senec vyrubil podľa § 44 ods. 6 písmeno b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume XXX.XXX,XX €, daňovému subjektu
APPRIORI s.r.o. - žalobcovi potvrdil.



Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane - Daňový úrad v Senci vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 609/620/56424/2010/Szab zo dňa
7.12.2010. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a bol mu doručený dňa 27.12.2010. Na základe
výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal dňa 28.12.2010 dodatočný platobný výmer
č. 609/230/58742/10/Had zo dňa 28.12.2010, ktorým podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 vo
výške XXX.XXX,XX €. Žalobca podal proti vydanému dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktoré
bolo doplnené podaním zo dňa 20.1.2011.

Z dôvodu, že žalobcovi boli dňa 17.4.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov spoločnosti
APPRIORI s.r.o. zaistené Policajným zborom SR v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady,
správca dane požiadal v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona o správe daní o súčinnosť Špecializovaný
trestný súd, pracovisko Banská Bystrica žiadosťou zo dňa 12.8.2010. Špecializovaný trestný súd,
pracovisko Banská Bystrica umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu,
zn. BB-3 T-19/2010 a zároveň vytvoriť si z potrebných častí spisu fotokópie. Správca dane kontrolou
zabezpečených dokladov - dodávateľských faktúr, ktoré podľa údajov uvedených na predmetných
faktúrach boli vyhotovené spoločnosťou A and R spol. s r.o., Senec, ako dodávateľom zistil, že na
predmetných faktúrach je deklarované dodanie tovaru - kovového šrotu v zdaňovacom období január
2005, z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt APPRIORI s.r.o., ako platiteľ dane uplatnil právo na
odpočítanie dane z DPH vo výške X.XXX.XXX,XX Sk.

Ďalej súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že dňa 10.1.2006 sa konalo vo veci ústne
pojednávanie, na ktorom vypovedal konateľ spoločnosti žalobcu p. T. F., ktorý do zápisnice uviedol,
že potrebné doklady za rok 2005 sa mu stratili, o čom predložil správcovi dane úradný záznam č.
ORP-4-440/PJ-2005-V zo dňa 20.12.2005, ktorý bol spísaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
Bratislava 5. Ďalej v priebehu tohto pojednávania predložil p. T. F. správcovi dane aj úradný záznam
zo dňa 21.12.2005 evidovaný pod č. ORP/PJ-2005-V-DÚ: 2995/2005, rovnako spísaný Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava 5, z ktorého vyplýva, že p. F. dňa 19.12.2005 stratil na
Beňadickej ulici v Bratislave firemné ďalšie účtovné doklady. Ďalej konateľ spoločnosti do zápisnice sa
vyjadril, že obchodné aktivity spoločnosti A and R spol. s r.o. riadil p. U., ktorý nebol zamestnancom
spoločnosti A and R spol. s r.o. K dodávateľom kovového šrotu p. T. F. uviedol, že kovový odpad bol
dodávaný z rôznych výkupnín na celom Slovensku, pričom nákup aj predaj materiálu zabezpečoval p. U.,
ktorý sa staral aj o účtovníctvo. K otázke zabezpečenia náhradných dokladov za rok 2005 p. F. uviedol,
že sa môže pokúsiť ich zabezpečiť, ale nevedel, ako dlho by mu to trvalo.

Na základe týchto skutočností odvolací orgán v súvislosti s predmetnou prepravou uložil v priebehu
odvolacieho konania prvostupňovému orgánu vykonať doplňujúce šetrenia, nakoľko podľa údajov
zapísaných v obchodnom registri bolo zistené, že spoločnosť s názvom Dronex s.r.o. tak, ako tvrdil
konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o., p. T. F. u správcu dane do zápisnice na ústnom pojednávaní,
nie je zapísaná v Obchodnom registri, ale v obchodnom registri je zapísaná spoločnosť pod názvom
Dronex Development s.r.o., Senec. Uvedená spoločnosť bola v roku 2005 personálne prepojená p. E.,
ktorý bol a v súčasnosti aj je konateľom spoločnosti APPRIORI s.r.o. - žalobcu.

Z doplňujúceho šetrenia, ktoré vykonal prvostupňový orgán v rámci odvolacieho konania bolo nesporne
zistené, že dňa 12.4.2011 sa dostavil na Daňový úrad v Senci konateľ spoločnosti Dronex Development
s.r.o. p. I.. Bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 609/320/15234/11/Sab. Zo zápisnice
o ústnom pojednávaní vyplynulo, že konateľ predmetnej spoločnosti nepozná spoločnosť A and R spol.
s r.o. ani spoločnosť Metal Scrap s.r.o. Tiež uviedol, že nepozná ani konateľov uvedených spoločností a
nevedel sa ani vyjadriť, akou podnikateľskou činnosťou sa spoločnosť Dronex Development v roku 2005
zaoberala. Konateľom predmetnej spoločnosti sa stal 17.11.2009. Ďalej uviedol, že za rok 2005 nemá
k dispozícii žiadne doklady a ani nevie, kde sa tieto momentálne nachádzajú. Následne dňa 13.4.2011
správca dane zaslal predvolanie k splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Dronex Development Ing.
G. M., ktoré mu bolo doručené dňa 18.4.2011. Menovaný v telefonickom rozhovore so správcom dane
uviedol, že k roku 2005 nevie nič povedať. Následne bolo doručované predvolanie na výsluch svedka p.
X. E., ktorý v roku 2005 bol konateľom spoločnosti Dronex Development s.r.o. Menovaný sa telefonicky



ospravedlnil zo stanového termínu pojednávania a následne na ďalší termín sa nedostavil, ani neoznámil
správcovi dane dôvody svojej neúčasti. Následne správca dane doručoval predvolania na výsluch p. T.
F., ktorý sa na stanovený termín pojednávania nedostavil. Policajnej hliadke sa ho nepodarilo predviesť,
pretože na známych adresách tohto policajná hliadka nenašla. Následne správca dane výzvou zo dňa
14.3.2011 požiadal o poskytnutie súčinnosti ORPZ Bratislava II., Okresný inšpektorát v Senci, ktorou
požiadal o poskytnutie údajov majetkovej podstaty daňového subjektu A and R, spol. s r.o. Okresný
dopravný inšpektorát v Senci na základe uvedenej žiadosti vykonal lustráciu v evidencii vozidiel, na
základe ktorej zistil, že v evidencii ODI Senec nie je uvedená spoločnosť držiteľom motorového vozidla.
Na základe uvedených doplňujúcich šetrení vykonaných v súvislosti s prepravou fakturovaného tovaru
vlastným nákladným automobilom (spoločnosti A and R, spol. s r.o.) pre spoločnosť žalobcu sa tvrdenie
p. F., ktoré uviedol v procese daňového konania u správcu dane dňa 10.1.2006 do zápisnice o ústnom
pojednávaní nepotvrdilo.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného T. F. zo dňa 17.4.2007, ktorá je aj súčasťou vyšetrovacieho spisu č.
PPZ-1/BKP-V-2007 vyplýva, že konateľ spoločnosti A and R spol. s r.o. nemal vedomosť o obchodných
aktivitách spoločnosti a nemal ani žiadneho splnomocneného zástupcu, ktorý by uvedené činnosti za
spoločnosť vykonával. K vyjadreniu, akým spôsobom sa stal konateľom spoločnosti menovaný uviedol,
že ho v jednom podniku oslovil muž menom U., ktorý mu navrhol spoluprácu. Neznámy muž mu povedal,
že on sa o všetko postará a že on bude len konateľom spoločnosti.

V priebehu daňového konania uskutočneného dňa 26.10.2009 na Daňovom úrade v Senci za rok 2005
do zápisnice o ústnom pojednávaní sa konateľ dodávateľskej spoločnosti p. T. F. vyjadril, že doklady za
uvedenú spoločnosť nemôže predložiť, nakoľko mu boli v roku 2005 odcudzené. Z dôvodu preverenia
dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosti APPRIORI s.r.o., Senec so spoločnosťami A and
R, spol. s r.o., Senec a Metal Scrap s.r.o., Banská Štiavnica v roku 2005, ktorí boli najväčšími
dodávateľmi železného šrotu pre daňový subjekt (žalobcu) správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 609/320/53782/2010/Sab zo dňa 12.11.2010. Pri ústnom pojednávaní sa daňový subjekt
do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že spoločnosť nemá doklady, so správcom dane nemôže
teda spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. Dňa 10.12.2010 sa uskutočnilo na Daňovom
úrade v Senci ďalšie ústne pojednávanie, v priebehu ktorého správca dane informoval daňový subjekt o
skutočnostiach, ktoré boli zistené na základe vydaných dožiadaní v súlade s § 16 zákona č. 511/1992
Zb. Na základe vydaných dožiadaní, ako je zrejmé z administratívneho spisu, sa nepotvrdilo dodanie
tovaru - kovového šrotu od spoločnosti Metal Scrap.

Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že v rámci odvolacieho konania predložil daňový subjekt
písomné vyjadrenie p. T. F. zo dňa 14.1.2011, v ktorom menovaný uvádza, že v rokoch 2004 a 2005
podnikal so šrotom farebných kovov a železným šrotom tak, že nakupoval od firiem - zberní a vozil tovar
buď svojím autom alebo prenajatou dopravou, alebo autami, ktoré používala spoločnosť APPRIORI
s.r.o. na dvor uvedenej spoločnosti, kde ho odvážil a skladník zaevidoval. Peniazmi platil zberniam v
hotovosti hneď, ako mu spoločnosť APPRIORI s.r.o. zaplatila. Úplne rovnakým spôsobom v písomnom
vyjadrení menovaný tvrdí, že nakupoval aj šrot, ktorý predával iným firmám, napríklad KOVOHUTE
Krompachy a Globmetal. Konateľ spoločnosti A and R, p. T. F. ani následne po výzvach správcu dane
nepredložil rekonštrukciu účtovníctva, resp. nezabezpečil opisy faktúr a iných daňových a účtovných
dokladov, ktoré by jednoznačne potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných v predmetných
faktúrach. Na základe obsahu administratívneho spisu Daňový úrad v Senci prijal záver v predmetnej
veci na základe zistených výsledkov v rámci správcu dane, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt
nepreukázal, že reálne došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a že tento zdaniteľný obchod následne
použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Na základe vyššie uvedeného záveru odvolací správny
orgán Daňové riaditeľstvo SR preskúmavaným rozhodnutím zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

IV.



Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa odseku 2 a 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa ust. § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu
dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona, alebo osobitného predpisu.

Podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová
kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná na podnet
ministerstva, Daňového riaditeľstva alebo Colného riaditeľstva.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ust. § 15.

Z ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké
posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,
povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená pri daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom
priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase vydania
predmetného rozhodnutia právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.



Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71.

V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane kontrolou
zabezpečených dokladov, ktorými boli dodávateľské faktúry, ktoré mala vyhotoviť spoločnosť A and
R spol. s r.o., Pezinská cesta 30 zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach deklaruje dodanie
tovaru - kovového šrotu pre spoločnosť APPRIORI s.r.o. (žalobcu). Podľa zaistených faktúr si žalobca
v zdaňovacom období január 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane, daň z pridanej hodnoty v
celkovej výške X.XXX.XXX,XX Sk. Skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru v celkovej sume
XX.XXX.XXX,XX Sk spoločnosťou A and R, spol. s r.o., ako dodávateľom pre spoločnosť žalobcu ako
odberateľa, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie,
sú sporné.

Z uvedených faktúr vyplýva, že fakturovaný tovar bol prepravovaný nákladnou prepravou, avšak
údaje o preprave na týchto faktúrach neobsahujú konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp.
čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ a podobne, na základe čoho by bolo možné reálne zistiť a potvrdiť,
že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúrach, bol aj reálne od dodávateľa spoločnosti A
and R spol. s r.o. odberateľovi APPRIORI s.r.o. (žalobcovi) prepravený. Podľa údajov uvedených
v predmetných faktúrach dodávateľská spoločnosť fakturovala za kontrolované zdaňovacie obdobie
január 2005 žalobcovi dodanie kovového šrotu v celkovej výške 2.719.824 kg.

Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že konateľ spoločnosti dodávateľa p. T. F. v priebehu daňovej
kontroly do zápisnice o ústnom pojednávaní uvádzal rôzne výpovede, ktoré možno vyhodnotiť ako
rozporné. Ani v jednom prípade nedoložil správcovi dane riadnymi dôkaznými prostriedkami skutočnosť,
že deklarovaný tovar vo faktúrach bol v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou A and R
pre žalobcu reálne dodaný. Za rovnako rozporné možno podľa názoru súdu považovať aj výpovede
jednotlivých svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí prvostupňovým správnym orgánom.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správca dane správne neuznal žalobcovi
(platiteľovi) uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré sú
uvedené v rozporných faktúrach. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona hmotným majetkom sú
hnuteľné a nehnuteľné veci ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú
za zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota.

Žalovaný, ako aj správca dane v preskúmavanej veci vyslovili záver, že žalobca nesplnil podmienky pre
odpočet DPH v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.



Úlohou súdu bolo posúdiť, či daňové orgány pri vyslovení tohto právneho záveru vychádzali zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v ust. § 49 v
spojení s ust. § 51 viaže nárok platiteľa na odpočet dane za uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ak
bolo prijaté na účely uskutočnenia jeho zdaniteľných plnení. Tento zákon ďalej právo na uplatnenie
uvedeného nároku súčasne podmieňuje splnením všetkých podmienok uvedených vo vyššie citovanom
ustanovení § 49, ktorý na odpočet má platiteľ len vtedy, ak:

- sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie,

- daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie,

- má faktúru, ktorú vyhotovil platiteľ.

Princíp vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty spočíva v skutočnosti, že platiteľ má nárok
na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie
zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad predovšetkým v prvom rade deklaruje, že došlo k
zdaniteľnému plneniu medzi dvomi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová
povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace
s týmto zdaniteľným plnením a nemožno ho jednoducho iba stotožňovať s faktúrou.

V preskúmavanej veci súd konštatoval, že správca dane správne vyhodnotil, že vznikli pochybnosti, či
deklarované plnenie, ktoré uviedla dodávateľská spoločnosť vo faktúrach bolo reálne dodané, alebo nie
s ohľadom na ďalšie zistené skutočnosti u subdodávateľov. Daňový subjekt v tomto prípade nepreukázal
správcovi dane, že reálne nastali vecné plnenia tak, ako sú deklarované vo faktúrach. Právo na
odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu
zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového
subjektu.

K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v daňovom konaní v súlade s ust. § 30a ods. 2 zákona
č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol v lehote 60 dní, súd udáva, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko
odvolací orgán, ako vyplynulo z administratívneho spisu, vrátil vec Daňovému úradu v Senci, listom zo
dňa 3.3.2011 na realizáciu doplňujúcich šetrení, ktoré súviseli so zabezpečovaním prepravy rozporného
tovaru. Na základe týchto skutočností požiadalo Daňové riaditeľstvo listom zo dňa 3.3.2011 Ministerstvo
financií SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci o odvolaní daňového subjektu do 17.6.2011.
Ministerstvo financií SR listom zo dňa 9.3.2011 lehotu na rozhodnutie vo veci o odvolaní dodatočným
platobným výmerom Daňového úradu Senec predĺžilo do 17.6.2011. Vzhľadom na mimoriadnu zložitosť
prípadov ako aj časovú náročnosť pri zisťovaní skutkového stavu, Daňové riaditeľstvo SR listom zo
dňa 5.5.2011 opakovane požiadalo o predĺženie lehoty na vybavenie predmetných odvolaní. MF SR
oznámilo Daňovému riaditeľstvu SR predĺženie lehoty na rozhodnutie do 17.8.2011. Daňové riaditeľstvo
túto skutočnosť oznámilo žalobcovi listom zo dňa 21.3.2011. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané
11.7.2011, teda v predĺženej lehote.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z vyššie
uvedených vystavených faktúr, a preto správca dane postupoval správne, keď žalobcovi právo na
odpočítanie DPH v uvedených prípadoch nepriznal. Súd konštatoval, že postup žalovaného ako aj jeho
rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi súd
náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).



Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové
riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a
poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave, súd podľa ust. § 107
ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.