Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/143/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201549 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201549.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: APPRIORI, s.r.o., Areál hospodárskeho dvora Boldog, IČO: 35 836 351, 925 26 Boldog, zastúpený: JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo námestie 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banský Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/ XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 11.07.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. Z. zo dňa 11.07.2011 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Senec č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/HAT zo dňa 28.12.2011. V žalobe žalobca namietal, že predmetným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a žiadal, aby súd preskúmal uvedené rozhodnutie ako aj zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu. Tvrdil, že správca dane vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež to, že v konaní boli hrubým spôsobom porušené ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“), ktoré mali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Žalobca uviedol, že správca dane mu uložil povinnosť zaplatiť rozdiel dane na tom skutkovom základe, že mu neuznal právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru od daňových subjektov A and R, spol. s r.o. a Metal Scrap, s.r.o. Poukázal na to, že napadnutým rozhodnutiam správnych orgánov oboch stupňov, ktoré boli vydané na základe vykonania daňovej kontroly vzťahujúcej sa na zdaňovacie obdobie roka 2005, predchádzala daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2004, na základe ktorej Daňový úrad Senec vydal rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, ktorý po podaní odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo a doposiaľ toto konanie nie je právoplatne ukončené. Odvolací orgán zistil, že správca dane svoj záver v danej veci založil na nepreukázaných tvrdeniach. Uvedené nedostatky správca dane pri výkone kontroly za rok 2005 podľa žalobcu nielenže neodstránil, ale pridal ďalšie. Z hľadiska preukazovania zdaniteľných plnení a práva žalobcu na odpočet žalobca namietal, že správca dane nevypočul štatutárov dodávateľských obchodných spoločností, len spochybnil zdaniteľné plnenie vyplývajúce z faktúr k dodanému tovaru od dodávateľov A and R, s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., podľa ktorých žalobca za jednotlivé mesiace roku 2005 vykonal právo na odpočet dane. Pre takéto spochybnenie správca dane použil ako dôkaz zápisnice o výsluchu obvinených štatutárov dodávateľov tovaru A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o. E. Y. a R. J., ktoré si zaopatril z trestného spisu vyšetrovateľa č. R.-X/BKP-V-XXXX. Správca dane sa odvolával na ustanovenie § 29 zákona č. 511/1991 Zb., podľa názoru žalobcu je však zrejmé, že výpovede viacerých obvinených v tejto veci sú motivované snahou preukázania najnižšej miery ich zodpovednosti či beztrestnosti. Správca dane sa vyhol povinnosti vykonania dôkazu vlastnou činnosťou podľa ustanovenia § 29 a sám nevykonal s týmito osobami ústne pojednávanie. Takýto postup žalobca označil za neštandardný. Žalobca mal za to, že správca dane neprípustným spôsobom nahrádza dôkaznú povinnosť odvolávajúceho sa daňového subjektu dôkaznou povinnosťou dodávateľských obchodných spoločností A and R, s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., a to až s takými dôsledkami, že eventuálne neunesenie dôkazného bremena z ich strany považuje za neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Pri takomto výklade a aplikácii ustanovení zákona pojednávajúcich o oprávnení vykonania odpočtu dane je každý daňový subjekt v ohrození neuznania odpočtu a doplatenia rozdielu dane, ak dodávateľský subjekt svoje daňové doklady stratí, zašantročí, alebo mu budú odcudzené, či iným spôsobom nebude mať v poriadku daňové doklady. Žalobca poukázal na to, že správca dane ani odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, ako môže kontrolovaný subjekt zodpovedať za porušenie účtovných a daňových povinností svojich dodávateľov. Žalobca poukázal na to, že mal od dodávateľov faktúry, ktorých účtovné náležitosti správcom dane spochybnené neboli. Formálnym predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. je, že žalobca má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Žiadne ďalšie doklady pre vznik práva na odpočet zákon č. 222/2004 Z.z. podľa žalobcu nevymenúva. Žalobca preto odpočítal od daňovej povinnosti výšku dane vyplývajúcej z faktúr o dodaní tovaru a to v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Zdôraznil, že tak postupoval v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71. Žalobca tvrdil, že faktúry od dodávateľov A and R s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o. náležitosti podľa § 71 spĺňali. Existenciu týchto faktúr správca dane zistil, dodanie tovaru v deklarovanom rozsahu nespochybnil. Žalobca tvrdil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky sa dostatočne nezaoberalo jeho námietkami, hlavne vo vzťahu porušeniu ustanovenia § 29 ods. 4, keď podľa jeho názoru prvostupňový ako aj druhostupňový orgán vykonali dôkazy v rozpore s týmto ustanovením, keďže použili výsluchy obvinených. Tieto výpovede nemôžu mať podľa žalobcu takú hodnotu, akú predpokladajú príkladmo vymenované dôkazy v tomto ustanovení, pretože u týchto sa predpokladá určitá pravdivosť a výpovedná hodnota, zatiaľ čo obvinení nemajú povinnosť vypovedať pravdu a nepravdivosť ich výpovede nie je sankcionovaná. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal určiť základ dane postupom podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., teda podľa pomôcok, keďže žalobca nemohol poskytnúť súčinnosť správcovi dane a predložiť mu potrebné doklady pre správne určenie výpočtu dane. Žalobca sa domnieval, že boli porušené jeho práva účastníka konania v tzv. vyrubovacom konaní, ktoré vlastne prebehlo len v jeden deň, a to 28.12.2011. Zároveň uviedol, že ak sa doručenie protokolu považuje za ukončenie daňovej kontroly, resp. v ňom určený deň pre prerokovanie, čo je 27.12.2011, tak nasledujúcim dňom sa začína vyrubovacie konanie. V tento deň však bol vydaný dodatočný platobný výmer, to znamená, že žalobca už ako účastník tohto konania nemal ako uplatniť svoje práva, ktoré mu priznáva zákon č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu sa s uvedenými námietkami sa odvolací orgán nevysporiadal a sám porušil ustanovenie § 30a ods. 2 veta druhá citovaného zákona, keďže nerozhodol v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádza napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Z tohto dôvodu žalobca navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená. S námietkami žalobcu uvedenými v žalobe žalovaný vyjadril svoj nesúhlas. K tvrdeniu žalobcu, že odvolací orgán nepostupoval v súlade s § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, žalovaný uviedol, že Daňový úrad Senec ako prvostupňový orgán postúpil dňa 17.02.2011 odvolanie voči dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/HAT zo dňa 28.12.2010 na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorý podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. napadnutý dodatočný platobný výmer preskúmal a na základe zisteného skutkového stavu uložil listom zo dňa 03.03.2011 Daňovému úradu Senec vykonať doplňujúce šetrenia, ktoré súviseli so zabezpečovaním prepravy sporného tovaru a to kovového šrotu deklarovaného vo faktúrach, ktoré boli predmetom kontroly správcu dane. Na základe uvedenej skutočnosti požiadalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 03.03.2011 Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, a to do 17.06.2011. Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom zo dňa 09.03.2011 lehotu na rozhodnutie vo veci odvolania proti dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Senec predĺžilo do 17.06.2011. Vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadov, ako aj časovú náročnosť pri zisťovaní skutkového stavu v priebehu doplňujúceho šetrenia, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 05.05.2011 opätovne požiadalo o predĺženie lehoty na vybavenie predmetných odvolaní. Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky predĺženie lehoty na rozhodnutie do 17.08.2011. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. listom zo dňa 21.03.2011 oznámilo žalobcovi, že nemôže vo veci o jeho odvolaní rozhodnúť v 60-dňovej lehote z dôvodu objektívneho posúdenia a preverenia skutočností uvádzaných v odvolaní. Žalovaný zastal názor, že jeho postup bol v súlade so zákonom. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že Daňový úrad Senec na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.06.2010 vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2005 až december 2005 daňovú kontrolu k dani z pridanej hodnoty. Z dôvodu, že dňa 17.04.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov žalobcu boli zaistené Policajným zborom Slovenskej republiky v Košiciach všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, žiadosťou zo dňa 12.08.2010. Ten umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu zn. BB- X T XX/XXXX a zároveň im umožnil na vlastné náklady vyhotoviť z potrebných častí spisu fotokópie potrebných dokladov ku kontrole, ktoré sú uvedené v protokole č. XXX/XXX/XXXXX/ XXX/Szab zo dňa 07.12.2010. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov zistil, že dodávateľ na predmetných faktúrach deklaroval dodanie tovaru a to kovového šrotu žalobcovi. Podľa zaistených faktúr si žalobca v zdaňovacom období máj 2005 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 9 445 274,70 Sk, pričom skutočnosti súvisiace s predmetom dodania tovaru v celkovej sume 59 157 248,00 Sk, spoločnosťou A and R, s.r.o. žalobcovi, ktoré boli rozhodujúce pre vznik daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie, sú zdôvodnené v rozhodnutí na strane 4 až 12. Žalovaný k predmetom dodania uviedol, že vo vyhotovených faktúrach bolo uvedené, že fakturovaný tovar bol prepravený nákladnou prepravou, ale údaje o preprave neobsahujú konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp. čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ, nosnosť a podobne, podľa ktorých by bolo možné reálne potvrdiť a zistiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúre, bol aj reálne dodaný. Podľa údajov uvedených v predmetných faktúrach spoločnosť A and R, s.r.o. fakturovala za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2005 žalobcovi dodanie tovaru v celkovom množstve 2 401 525,00 kg. Pri tomto množstve tovaru by musel dodávateľ na jeho prepravu použiť viac ako 100 nákladných vozidiel, čo sa v uvedených prípadoch v procese dokazovania nepotvrdilo. V priebehu ústneho pojednávania sa žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že spoločnosť nemá doklady, so správcom dane nemôže spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., nie je schopná dodržať zákonné procesy, ktoré sú uvedené v tomto zákone a kontrola nebola objektívna a spravodlivá, pretože nie sú k dispozícii všetky doklady spoločnosti. Následne dňa 10.12.2010 sa uskutočnilo na Daňovom úrade Senec ústne pojednávanie, v priebehu ktorého správca dane informoval žalobcu o skutočnostiach, ktoré boli zistené na základe využitia inštitútu dožiadania v súlade s ustanovením § 16 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti A and R, s.r.o. p. E. Y. v rámci daňového konania nepredložil rekonštrukciu účtovníctva, resp. nezabezpečil opisy faktúr a iných daňových a účtovných dokladov, ktoré by jednoznačne potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných v predmetných faktúrach. Na základe vykonaných dožiadaní a ďalších dôkazov sa nepotvrdilo dodanie tovaru od spoločnosti Metal Scrap, s.r.o. Na zaistených faktúrach od uvedenej spoločnosti je deklarované dodanie tovaru - rôzneho kovového odpadu v množstve 399 438.- kg, na prepravu ktorého by bolo potrebné použiť viac ako 16 nákladných vozidiel. Rovnako ako v prípade dodávateľa A and R, s.r.o. aj tu chýbajú údaje o preprave - konkrétne identifikácie motorových vozidiel, resp. čísla vagónu, typ vozidla, ŠPZ, nosnosť a podobne, podľa ktorých by bolo možné reálne potvrdiť a zistiť, že fakturovaný tovar, ktorý je deklarovaný vo faktúre, bol aj reálne dodaný. Konateľ spoločnosti Metal Scrap, s.r.o. R. J. vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že konateľom spoločnosti sa stal, aby si privyrobil nejaké peniaze za to, že bude podpisovať výdavkové pokladničné doklady a pod. Nevedel, kto viedol účtovníctvo spoločnosti, hotovostné platby nikdy nepreberal a v sídle spoločnosti nikdy nebol. Obdobné skutočnosti správca dane zistil aj od neskoršieho konateľa spoločnosti Metal Scrap, s.r.o. K. N., ktorý nemal žiadne doklady k obchodom spoločnosti a nevedel, čím sa spoločnosť zaoberala. Žalovaný mal za to, že v danom prípade išlo o umelé vytvorenie obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami A and R, s.r.o., Metal Scrap, s.r.o. a daňovým subjektom APPRIORI, s.r.o. ako odberateľom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody v prospech odberateľa, pričom správca dane nebol oprávnený uznať platiteľovi uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré sú uvedené v rozporných faktúrach. Žalovaný zároveň poukázal na to, že podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splní všetky podmienky stanovené v zákone č. 222/2004 Z.z., pričom samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako sú deklarované v predmetných faktúrach. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia nastali tak, ako sú deklarované vo faktúrach, čo v uvedenom prípade nebolo platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. Právo na odpočítanie dane si môže subjekt uplatniť iba v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Žalovaný vyjadril názor, že záver odvolacieho rozhodnutia zodpovedá zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach od dodávateľov A and R, s.r.o. a Metal Scrap, s.r.o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Senec vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Szab zo dňa XX.XX.XXXX. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a bol mu doručený dňa 27.12.2010. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal dňa 28.12.2010 dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/HAT zo dňa 28.12.2010, ktorým podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2005 v sume 368 751,94 eur. Žalobca podal proti vydanému dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 20.01.2011. Zo spisu vyplynulo, že nakoľko žalobcovi boli dňa 17.04.2007 v rámci prehliadok priestorov a pozemkov žalobcu zaistené policajnými orgánmi všetky daňové a účtovné doklady, správca dane požiadal v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o súčinnosť Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, ktorý umožnil zamestnancom správcu dane nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu zn. BB-3 T-19/2010 a zároveň vytvoriť si z potrebných častí spisu fotokópie. Správca dane kontrolou zabezpečených dokladov - dodávateľských faktúr, ktoré podľa údajov uvedených na predmetných faktúrach boli vyhotovené spoločnosťou A and R, spol. s r.o., Senec ako dodávateľom, zistil, že na predmetných faktúrach je deklarované dodanie tovaru - kovového šrotu v zdaňovacom období máj 2005, z ktorých dodávok si žalobca ako platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane z DPH vo výške 9 445 274,70 Sk. Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že podľa výpovede konateľa spoločnosti A and R, s.r.o. p. E. Y. doklady za rok 2005 sa mu stratili, resp. mu boli odcudzené, o čom predložil správcovi dane úradné záznamy spísané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava V č. K.-X-XXX/PJ-XXXX- V zo dňa 20.12.2005 a č. K./PJ-XXXX-V-DÚ: XXXX/XXXX. Menovaný sa ďalej do zápisnice vyjadril, že obchodné aktivity spoločnosti A and R, spol. s r.o. riadil p. J., ktorý nebol zamestnancom spoločnosti A and R, spol. s r.o. K dodávateľom kovového šrotu p. E. Y. uviedol, že kovový odpad bol dodávaný z rôznych výkupní na celom Slovensku, pričom nákup aj predaj materiálu zabezpečoval p. J., ktorý sa staral aj o účtovníctvo. K otázke zabezpečenia náhradných dokladov za rok 2005 p. Y. uviedol, že sa môže pokúsiť ich zabezpečiť, ale nevedel, ako dlho by mu to trvalo. Odvolací orgán uložil v priebehu odvolacieho konania prvostupňovému orgánu vykonať súvislosti s prepravou tovaru doplňujúce šetrenia. Bolo zistené, že konateľ údajného prepravcu - spoločnosti Dronex Development, s.r.o. p. A. nepozná spoločnosť A and R, spol. s r.o. ani spoločnosť Metal Scrap, s.r.o., ani jej konateľov a nevedel sa vyjadriť, akou podnikateľskou činnosťou sa spoločnosť Dronex Development, s.r.o. v roku 2005 zaoberala. Konateľom predmetnej spoločnosti sa stal dňa 17.11.2009. Ďalej uviedol, že za rok 2005 nemá k dispozícii žiadne doklady a ani nevie, kde sa tieto momentálne nachádzajú. Následne správca dane zaslal predvolanie splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Dronex Development, s.r.o. Ing. S. X., ktorý v telefonickom rozhovore so správcom dane uviedol, že k roku 2005 nevie nič povedať. Následne bolo doručované predvolanie na výsluch svedka p. T. N. (konateľa žalobcu), ktorý bol v roku 2005 konateľom spoločnosti Dronex Development s.r.o. Menovaný sa telefonicky ospravedlnil zo stanoveného termínu pojednávania a následne sa na ďalší termín nedostavil, pričom neoznámil správcovi dane dôvody svojej neúčasti. Následne správca dane doručoval predvolania na výsluch p. Gabrielovi Y., ktoré sa vrátili späť na daňový úrad s poznámkou „adresát neznámy“. Policajnej hliadke sa ho nepodarilo predviesť, pretože na známych adresách tohto policajná hliadka nenašla. Následne správca dane výzvou zo dňa 14.03.2011 požiadal o poskytnutie súčinnosti OR PZ Bratislava II., Okresný dopravný inšpektorát Senec, ktorou požiadal o poskytnutie údajov o majetkovej podstate daňového subjektu A and R, spol. s r.o. Okresný dopravný inšpektorát v Senci na základe uvedenej žiadosti vykonal lustráciu v evidencii vozidiel, na základe ktorej zistil, že v evidencii ODI Senec nie je uvedená spoločnosť držiteľom motorového vozidla. Na základe uvedených doplňujúcich šetrení vykonaných v súvislosti s prepravou fakturovaného tovaru vlastným nákladným automobilom spoločnosti A and R, spol. s r.o. pre spoločnosť žalobcu sa tvrdenie p. Y., ktoré uviedol v procese daňového konania u správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní, nepotvrdilo. Z dôvodu preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobcu so spoločnosťami A and R, spol. s r.o., Senec a Metal Scrap s.r.o., Banská Štiavnica v roku 2005, ktorí boli najväčšími dodávateľmi železného šrotu pre žalobcu, správca dane na základe výsledkov ústnych pojednávaní zistil, že uvedené spoločnosti nemajú doklady k predmetným obchodom a so správcom dane preto nemôžu spolupracovať v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. IV. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu. Podľa § 15b ods. 1 písm. c) č. 511/1992 Zb., opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná na podnet ministerstva, Daňového riaditeľstva alebo Colného riaditeľstva. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. Z ustanovenia § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená pri daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa odseku 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú za zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Na základe vyššie opísaných skutkových zistení je súd toho názoru, že správne orgány sa vecou dôkladne zaoberali, najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Postupom správnych orgánov nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vydané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, na základe ktorých bolo možné napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup daňových orgánov náležite preskúmať. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle § 2 ods. 6 uvedeného zákona pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane kontrolou dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťami A and R, spol. s r.o. a Metal Scrap, s.r.o. zistil, že dodávatelia na predmetných faktúrach deklarujú dodanie tovaru - kovového šrotu žalobcovi, pričom z týchto faktúr si v zdaňovacom období máj 2005 žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Z uvedených faktúr vyplýva, že fakturovaný tovar bol prepravovaný nákladnou prepravou, avšak bez označenia bližších údajov o preprave tovaru, na základe ktorých by bolo možné reálne zistiť a potvrdiť, že tovar deklarovaný vo faktúrach bol aj reálne od dodávateľov k žalobcovi prepravený. Konateľ spoločnosti dodávateľa p. Gabriel Y. v priebehu daňovej kontroly do zápisníc o ústnom pojednávaní uvádzal rôzne výpovede, ktoré možno vyhodnotiť ako rozporné. Ani v jednom prípade nedoložil správcovi dane riadnymi dôkaznými prostriedkami skutočnosť, že deklarovaný tovar bol v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou A and R, s.r.o. pre žalobcu reálne dodaný. Za rovnako rozporné možno podľa názoru súdu považovať aj výpovede ostatných svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí prvostupňovým správnym orgánom. Reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov žalobcu so spoločnosťou Metal Scrap, s.r.o. nepotvrdili výpovede konateľov uvedenej spoločnosti. Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom (ako to správne skonštatoval aj žalovaný) v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správca dane správne neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, nakoľko žalobca nesplnil podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 49 v spojení s ustanovením § 51 viaže nárok platiteľa na odpočet dane za uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré bolo prijaté na účely realizácie jeho zdaniteľných plnení, pričom sa vyžaduje, aby bola daň zaplatená za prijaté zdaniteľné plnenie inému platiteľovi na základe ním vyhotovenej faktúry. Daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, nie je však možné vznik nároku na odpočet stotožňovať len s vystavením faktúry. V preskúmavanej veci správca dane podľa názoru súdu dôvodne zistil a správne vyhodnotil pochybnosti o reálnosti plnenia deklarovaného vo faktúrach dodávateľských spoločností. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť, len ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, pričom preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu. Žalobca v danom prípade nepreukázal orgánom daňovej správy, že reálne nastali vecné plnenia tak, ako sú deklarované vo faktúrach. Pokiaľ ide o námietky proti hodnovernosti výpovedí osôb získaných z trestného konania, je súd toho názoru, že správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní, čo možno považovať za postup, ktorý sa neprieči zákonu a nespochybňuje ani hodnovernosť výpovedí dotknutých osôb pred týmito orgánmi, ktoré správca dane hodnotil v nadväznosti na ostatné získané dôkazy. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nepostupoval v daňovom konaní v súlade s ustanovením § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďže nerozhodol vo veci v lehote 60 dní, nakoľko zo žalovaným opísaného postupu daňových orgánov, ktorý bol v súlade so zákonom, jednoznačne vyplynulo, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rámci zákonným spôsobom predĺženej lehoty dňa 11.07.2011. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane i žalovaný dostatočne zistili skutkový stav, vytvorili pre žalobcu primeraný priestor pre uplatnenie jeho procesných práv, pričom skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili. Nakoľko postup žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Vzhľadom na to, že zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, súd podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).