Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/180/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201566 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201566.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Veľké Kostoľany, M.R.Štefánika 800/1, Veľké Kostoľany, právne zastúpené: Lion Law Partners, s.r.o., Horná 32, Banská Bystrica proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19675/2011-71 zo dňa 18.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajší súd 21.9.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. MF/19675/2011-71 zo dňa 18.7.2011, ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. I/227/10392-53081/2011/992013-r zo dňa 9.5.2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. I/227/68725/2007/990241-r zo dňa 31.8.2007. V žalobe poukázal, že dňa 19.3.2009 dal podnet k nariadeniu obnovy konania z úradnej moci ku konaniu I/227/68725/2007/990241-r. Dôvodom návrhu na obnovu konania bola v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) skutočnosť, že daňové riaditeľstvo pri svojom pozmeňujúcom rozhodnutí zo dňa 31.8.2007 nemalo k dispozícii kľúčový a rozhodujúci dôkaz spôsobilý na konečné rozhodnutie vo veci. Jednalo sa o Doplnenie č. 1 (číslo úkonu 300/2008) Odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva, Žilina (pôvodné číslo úkonu 259/2007) zo dňa 3.9.2008, ktorým sa riešila, v nadväznosti na dovtedy zadovážené, protichodné a nejednoznačné odborné stanoviská, resp. znalecké posudky, rozhodujúca skutková otázka pre posúdenie problému, či chladiace veže sú stavby spadajúce pod režim dane zo stavieb podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach. Žalovaný navrhol žalobu z dôvodu namietanej nedostatočnej procesnej legitimácie na strane žalobcu (nedostatok aktívnej legitimácie) konanie zastaviť s poukazom na ust. § 250d ods. 3 OSP. Uviedol, že na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia v zmysle ust. § 250 ods. 2 OSP je oprávnená fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. V danej veci nebol žalobca účastníkom konania, alebo orgánom s rozhodovacou právomocou, ktorý vydal v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. a všeobecne záväzným nariadením obce Veľké Kostoľany č. 2/2005 rozhodnutie, t.j. platobný výmer č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorým vyrubil dane z nehnuteľnosti na rok 2006. V tejto súvislosti konal žalobca ako správny orgán v prvom stupni a žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zamietnutí jeho žiadosti o obnovu konania vo veci vyrubenia dane. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane, obec Veľké Kostoľany vydal platobný výmer č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorým vyrubil prevádzkovateľovi Slovenské elektrárne a.s. daň z nehnuteľnosti za rok 2006 v sume XX.XXX.XXX,- Sk. Celkový rozdiel na dani z nehnuteľnosti oproti dani vypočítanej daňovým subjektom v daňovom priznaní predstavoval sumu X.XXX.XXX,- Sk. Daňová povinnosť bola určená odlišne v časti týkajúcej sa chladiacich veží patriacich EVO Jaslovské Bohunice, ktoré na rozdiel od daňového subjektu, správca dane zdanil ako stavby a nie ako pozemky. Pri určení dane z nehnuteľnosti, daňový subjekt vychádzal zo stanoviska Ministerstva financií SR č. MF/008282/2006-722 zo dňa 12.1.2006. Proti platobnému výmeru č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006 daňový subjekt podal odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, rozhodnutím č. I/227/68725/2007/990241-r zo dňa 31.8.2007 zmenilo v odvolacom konaní platobný výmer správcu dane č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2006 v sume XX.XXX.XXX,- Sk. Následne správca dane podal podnet na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR listom č. MF/28815/2008-722 zo dňa 3.12.2008 oznámilo, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú podľa § 53 ods. 3 zákona SNR č. 511/1992 Zb. dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dňa 23.3.2009 bolo na Daňové riaditeľstvo doručené podanie zo dňa 19.3.2009 označené ako „Podnet k nariadeniu obnovy konania z úradnej moci“, pričom správca dane uviedol ako novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohol sa v konaní uplatniť bez jeho zavinenia „doplnenie č. 1 (číslo úkonu 300/2008) zo dňa 3.9.2008 k odbornému stanovisku č. 259/2007 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 15.7.2007“, o ktorého vypracovanie požiadal správca dane listom zo dňa 6.8.2008. Vzhľadom na to, že správca dane nebol podľa názoru Daňového riaditeľstva účastníkom konania, podnet bol odložený, o čom bol vyhotovený úradný záznam č. I/227/7126-53862/2009/990241 zo dňa 20.5.2009. Správca dane podal dňa 3.6.2010 podnet na Krajskú prokuratúru v Trnave, ktorý bol doplnený dňa 2.8.2010, pričom sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva č. I/227/68725/2007/990241-r zo dňa 31.8.2007 a postupu Daňového riaditeľstva pri vybavení podnetu zo dňa 19.3.2009 týkajúceho sa obnovy konania. Krajská prokuratúra v Trnave vo svojom upovedomení č. Kd 62/10-13 zo dňa 16.9.2010 označila postup Daňového riaditeľstva pri vydaní napadnutého rozhodnutia ako zákonný a vecne správny. Rovnako vyhodnotila aj zákonnosť postupu pri vybavení podnetu na obnovu konania. Podnet správcu dane bol na základe uvedeného odložený ako nedôvodný. Následne správca dane podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorá sa vo svojom upovedomení č. VI/2 Gd 270/10-8 zo dňa 1.12.2010 v celom rozsahu stotožnila s právnym stanoviskom Krajskej prokuratúry v Trnave. Dňa 9.9.2010 bola na Krajský súd v Trnave podaná žaloba na nečinnosť vo veci obnovy konania, ktorú správca dane podal proti spôsobu vybavenia podnetu na obnovu konania. Krajský súd v Trnave vydal uznesenie č.k. 14S 98/2010-46 zo dňa 29.3.2011, v ktorom uložil Daňovému riaditeľstvu rozhodnúť o podnete správcu dane vo veci obnovy konania, pričom označil obec Veľké Kostoľany - správcu dane za daňový subjekt z titulu príjemcu výnosu z dane nehnuteľností a následne za účastníka daňového konania podľa § 6 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. Dňa 19.3.2009 Daňové riaditeľstvo žiadosť daňového subjektu zamietlo rozhodnutím č. I/227/10392-53081/2011/992013-r zo dňa 9.5.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie a následne rozhodovalo Ministerstvo financií SR a dospelo k záveru, že dôvod uvádzaný v odvolaní, nie je novým dôvodom a že týmto dôvodom sa už zaoberalo Daňové riaditeľstvo, Ministerstvo financií SR, Krajská prokuratúra v Trnave ako aj Generálna prokuratúra SR, pričom ani jeden z týchto orgánov nepovažoval „doplnenie č. 1 (číslo úkonu 300/2008) zo dňa 3.9.2008 k odbornému stanovisku č. 259/2007 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 15.7.2007“ za skutočnosť zakladajúcu dôvod na zmenu v merite veci. Súd je názoru, že v danej veci nebol žalobca účastníkom konania, ale orgánom s rozhodovacou právomocou, ktorý vydal v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. a všeobecne záväzným nariadením obce Veľké Kostoľany č. 2/2005 rozhodnutie, t.j. platobný výmer č. 72/2006 zo dňa 12.5.2006, ktorým vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2006. V tejto súvislosti konal žalobca ako správny orgán v prvom stupni a žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zamietnutí jeho žiadosti o obnovu konania vo veci vyrubenia dane. Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sž-o-KS 25/2005 zo dňa 15.8.2005, kde neuznal obec vo veci vyrubenia dane za daňový subjekt v zmysle príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. a tým ani za účastníka konania, ktorý je oprávnený podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na ust. § 13 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, že na konanie vo veciach poplatkov sa vzťahujú osobitné predpisy § 10 ods. 10 zákon SNR č. 511/1992 Zb. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu vydaného rozhodnutia, účastníci daňového konania sú daňové subjekty. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd poukázal, že procesné postavenie žalobcu ako správcu poplatku, ktorý rozhodoval v prvom stupni vylučuje možnosť byť súčasne daňovým (poplatkovým) subjektom v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a v dôsledku toho účastníkom v poplatkovom konaní, v ktorom vystupuje ako orgán štátnej správy - správca poplatku. Podľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb. na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej, všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, založená na hmotno-právnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania. Hmotno-právny pomer žalobcu k veci bol daný skutočnosťou, že výnos poplatku bol v zmysle § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení vlastným príjmom žalobcu. Dotknutie žalobcu napadnutým rozhodnutím na jeho právach (i s prihliadnutím na absenciu odôvodnenia rozhodnutia) a následne vylúčenie z preskúmania súdom vzhľadom na ustanovenie procesnej legitimácie na podanie žaloby v § 250 ods. 2 OSP sú spôsobilé potenciálne vyvolať kolíziu s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený právny problém nie je riešiteľný v systéme správneho súdnictva. Krajský súd v Bratislave, aj s poukazom na uznesenie NSSR sp.zn. 3Sžo-KS-25/2005 konštatuje, že žalobca nebol v zmysle § 250 ods. 2 OSP osobou oprávnenou podať žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Z dôvodov vyššie uvedených súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. d) v spojení s § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.