Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201573 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201573.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: ALPINET a.s., so sídlom Popradská 48/B, 821 06 Bratislava, IČO: 36 302 562, zastúpený: JUDr. Mikuláš Fűleky, advokát, so sídlom Myjavská 2/A, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/12024-61426/2011/994275-r zo dňa 21.6.2011, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 645/230/17245/11/Cer zo dňa 8.3.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote žiadal o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. I/222/12024-61426/2011/994275-r zo dňa 21.6.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/17245/11/Cer zo dňa 8.3.2011 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume XX.XXX,XX €. Žalobca mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu a v konaní správneho orgánu zistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že doklad č. XXXXX bol zaúčtovaný do zákazky XXXX/XX/XX omylom. Uvedený doklad bol zaúčtovaný na sklad, pričom išlo o DKP, ktorý bol obstaraný v súvislosti s vypracovaním ponuky na zhotovenie jedného kusu ,, plávajúceho domu“ na rieke Dunaj, pre súkromnú osobu, ktorá u žalobcu dopytovala jeho zhotovenie, ako aj pre spoločnosť INTECH, spol.s.r.o., ktorá v tom čase dopytovala aj zákazku rozšírenie nakladania riečnych člnov pre SLOVNAFT, a.s. Žalobca ďalej uviedol, že v 11. a 12. mesiaci roku 2010 realizoval zákazku ,, Rekonštrukcia meracej trate - plnenie člnov v prístave Bratislava“, ktorá bola vyponukovaná v predmetnom roku a DKP bolo na predmetnej zákazke čiastočne využívané. Predmetný tovar bol DKP a bol využitý v súvislosti s predmetom činnosti žalobcu, aj keď v neskoršej dobe a menšom rozsahu ako bolo pôvodne plánované. Podľa žalobcu požiadavky správcu dane pri kontrole smerovali aj k predkladaniu dôkazov, ktorými disponujú tretie osoby, pričom mal za to, že nemôže niesť zodpovednosť za tieto osoby ako ani za stornovanie objednávky z dôvodu prehodnotenia investičných projektov spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ktorá spolupracuje so spoločnosťou INTECH, spol.s.r.o. Keďže si nevyžiadal doklady od uvedených spoločností alebo nevyriešil danú vec svedeckými výpoveďami oprávnených zástupcov predmetných spoločností (napr. SARAH ADIS, s.r.o.), potom dokazovanie neviedol podľa § 29 ods. 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Žalobca uviedol, že uskutočnené náklady boli za účelom realizácie projektu v roku 2007, avšak tento bez jeho zavinenia bol realizovaný neskôr. Podľa žalobcu žalovaný nič preukázateľne nezistil, navyše pri vydaní platobného výmeru mu sťažil právo presne sa odvolávať na skutočnosti uvedené v platobnom výmere a tým aj na podanie odvolania proti platobnému výmeru v tom, že strany výmeru neočísloval. Ohľadne časti súvisiacej s realizáciou prác pre ISTROCHEM Bratislava, žalobca poukazuje na to, že tieto práce boli vykonané pre SYNOB, s.r.o., ktorá práce prideľovala a evidovala dochádzku, a potvrdila, že súvisiace doklady boli zaslané Daňovému úradu Trenčín dňa 7.5.2010 listom. Ďalej poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalovaného SARAH ADIS, s.r.o. bola registrovaná len na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2007 a vykázala výnos X XXX XXX Sk a náklady v sume X XXX XXX Sk. Podľa žalobcu si predmetná spoločnosť najímala ďalšie organizácie a uvedení pracovníci nemuseli byť bezpodmienečne ich zamestnancami, resp. živnostníkmi pracujúcimi priamo pre menovanú firmu. Má za to, že správne orgány si nesprávne vysvetlili z akého dôvodu spoločnosť SARAH ADIS, s.r.o. bola registrovaná len na daň z príjmov právnických osôb. Ďalej mal za to, že overenia realizácie obchodných kontraktov s dodávateľom bolo vykonané za účelom potvrdenia správnosti zaúčtovaných výdavkov daňovým subjektom, čo sa však v uvedenom prípade neuskutočnilo - považuje žalobca za tvrdenie žalovaného, ktoré nemal jednoznačne preukázané. Toto tvrdenie žalovaného považuje iba za prázdnu frázu a je evidentné, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav na posúdenie veci. Žalobca svoje tvrdenia považuje za dostatočne preukázané tým, že odberateľské spoločnosti (INTECH, s.r.o., SLOVNAFT, a.s.) plnenie zaplatili v celom rozsahu bez námietok. Odkaz správcu dane, že zmluva medzi žalobcom a INTECH, spol. s r.o. neobsahuje odkaz na to, kto má dodať materiál či tovar považuje za nesprávny. Pokiaľ nikto iný mu tovar nefakturoval iba Z. B. a tovar bol zabudovaný do stavby, potom nie sú žiadne pochybnosti o tom, že objednávka žalobcu a plnenie zo strany Z. B. sa uskutočnilo. Žalobca zdôraznil, že materiál objednaný na základe objednávky č. 1602/53/305-Ob/ MA/07 bol objednaný na základe projektovej dokumentácie INTECH, spol.s.r.o., arch. č. XXX S. číslo zákazky XX-XXX Q. zo dňa 08/2007 vydaným pod názvom ,,Modernizácia VRU TERMINAL STOŽOK číslo stavby XXBXXX “. Zákazka Terminál - Stožok bola kontrahovaná v zmysle ZoD č. 16-182R/Mš 001 zo dňa 8.10.2007. Žalobca poukázal na to, že o realizácii zákazky existuje montážny denník, ktorý sa nachádza v spoločnosti INTECH, spol.s.r.o.. Žalobca sa domnieva, že správny orgán nepožiadal uvedenú spoločnosť o sprístupnenie denníka a tým konal v rozpore so svojou povinnosťou - zisťovať skutočnosti potrebné pre svoje rozhodnutie. Práce vykonané živnostníkom pôsobiacim pod obchodným menom A. R. - BLACK MANY považuje za preukázané a nemožno mu dať na ťarchu, že správca dane nevedel o ňom zistiť informácie, keďže bol dňa 24.9.2008 vymazaný zo živnostenského registra. Tvrdenie správcu dane, že tento živnostník vystavoval fiktívne faktúry považuje za nezákonné, keďže nebolo ničím preukázané. Vo veci spochybnenej fakturácie za realizáciu prác medzi ním a živnostníkom Q. E. z F. vytýkal správcovi dane nečinnosť, pretože ak mal pochybnosti o samotnej realizácii prác u dodávateľa, ktoré žalobca mal jednoznačne potvrdiť, potom mal vykonať šetrenie vo vlastnej réžii. Správca dane nešpecifikoval riadne, ktoré ďalšie listiny chce predložiť v tejto skúmanej veci, čo bránilo žalobcovi, aby sa účinným spôsobom mohol brániť proti rozhodnutiu správneho orgánu a tým došlo v konaní správneho orgánu podľa mienky žalobcu k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na základe týchto skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnym orgánom na ďalšie konanie, ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zaslanom súdu dňa 26.10.2011 zotrval na svojich rozhodnutiach a k jednotlivým žalobným bodom zaujal nasledovné stanovisko. Listom č. KRP-366-29/ UJKP-KE-2009 zo dňa 18.1.2010 bol požiadaní príslušným PZ v Trenčíne o vykonanie daňovej kontroly za roky 2007 a 2008 na dani z príjmov právnických osôb u žalobcu (pôvodne fi. HELLER, a.s.). V kontrolovanom období roku 2007 zistil, že žalobca zásoby (čln a motor v celkovej sume XX XXX,XX Sk bez DPH) nepoužil a nemal z nich žiadny príjem, čo vyhodnotil ako konanie v rozpore s § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.), podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval. Správca dane preto neuznal predmetný daňový výdavok a o túto sumu zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák.č. 595/2003 Z.z.. Vo veci zúčtovania do nákladov od dodávateľa SARAH ADIS, s.r.o., faktúry č. X/X/XXXX zo dňa 31.8.2007, ktorú vykonal žalobca za práce na akcii ISTROCHEM v sume XXX XXX Sk, č. X/X/ XXXX zo dňa 21.9.2007 za montážne práce na nádrži v sume XXXX Sk, č. X/XX/XXXX zo dňa 30.11.2007 za zámočnícke práce pre SLOVNAFT, a.s. v sume XXX XXX Sk, č. X/XX/XXXX za zámočnícke práce dohodou pre SLOVNAFT, a.s. v sume XXX XXX Sk, č. X/XX/XXXX zo dňa 20.12.2007 za zámočnícke práce dohodou v sume XXX XXX Sk, pričom celková suma uhradená dodávateľovi v hotovosti predstavovala X XXX XXX Sk, vyzval žalobcu výzvou č. 645/321/27926/10/ Zem zo dňa 16.4.2010, aby predložil všetky dôkazné prostriedky o vykonaní predmetných prác (počty pracovníkov, subdodávateľov, evidenciu a dochádzku pracovníkov, vykonanie kontroly priebehu prác a odpracovaných hodín, zabezpečenie školení). Podľa predložených materiálov žalobca vedel preukázať, že dodávateľ SARAH ADIS, s.r.o., vykonal na základe objednávky 1602/65/234-Ob/MA/07 zo dňa 15.8.2007 výkon prác ISTROCHEM-u Bratislava pre SYNOB, s.r.o., pre stoje a mechanizmy SLOVNAFT, a.s.. V zozname pracovníkov bolo uvedených 11 pracovníkov a prílohu tvoril zoznam odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace. O samotnej kontrole odpracovaných hodín, priebehu prác, resp. kvality vykonanej práce sa žalobca nevyjadril, resp. nepredložil ani menovité zoznamy pracovníkov, ktorým boli poskytnuté ochranné pracovné prostriedky, ani dokumentáciu o preškolení pracovníkov spoločnosti SARAH ADIS, s.r.o., preto žalovaný nevedel presne identifikovať osoby, ktoré mali vykonávať montážne práce. Správca dane žiadal od žalobcu iba doklady preukazujúce vykonanie predmetných prác, ktoré mohol mať priamo kontrolovaný daňový subjekt a nie ako tvrdí tretia strana. Vo veci predloženia dôkazných prostriedkov ohľadom vykonaných prác na zákazke Stožok, (zváračské a zámočnícke práce), žalobca doručil správcovi dane odpoveď, v ktorej uvádza, že po prijatí predmetnej dodávateľskej faktúry bol požiadaný konateľ o predloženie dokladov o vykonaní prác na predmetnej zákazke, ktorý však z dôvodu, že samotné vykázanie týchto prác daňovník neobdržal a vyčíslenie prác, dodávateľovi prác neuznal nevedel ani predložiť. Takto potom samotný žalobca spochybnil fakturované práce vyššie menovanou spoločnosťou. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný nepožiadali o predvedenie pôvodného majiteľa, ktorý by mohol poskytnúť vysvetlenie k veci je nepravdivé. Poukázal na rozhodnutia, v ktorom uvádza, že za účelom preverenia správnosti zúčtovaných výdavkov správca dane dožiadaním zo dňa 26.5.2010 požiadal Daňový úrad Levice o preverenie vystavených faktúr dodávateľom SARAH ADIS, s.r.o., a to kto a akým spôsobom vykonával realizáciu potrebných prác. Príslušný správca dane i napriek procedurálnym úkonom sa pozitívneho výsledku nedopátral. Daňový úrad Levice žalovanému dňa 21.1.2011 oznámil, že spoločnosť SARAH ADIS, s.r.o., bola registrovaná len na dani z príjmov právnickej osoby a to za rok 2007 na dani zo závislej činnosti nebol registrovaný a nepodal ani žiadne ročné hlásenie. Žalovaný usúdil, že dodávateľ nezamestnával žiadnych zamestnancov a osoby, ktoré boli predložené v zozname žalobcu, ktoré mali vykonávať činnosť dodávateľa, nemali podľa výpisu zo živnostenského registra oprávnenie a u osôb E. a E. sa to ani nedalo preveriť z dôvodu, že tieto osoby neboli ani bližšie špecifikované. Argumentáciu žalobcu k spoločnosti SARAH ADIS, s.r.o., žalovaný považuje za teoretické úvahy ničím nedoložené i napriek snahe správcu dane o získanie relevantných dôkazov pri vykonaní miestnych zistení. Ďalej poukázal na to, že realizáciu prác na akcii ISTROCHEM Bratislava, montážne práce na nádrži a zámočnícke práce pre SLOVNAFT, a.s. podľa faktúr spoločnosti SARAH ADIS, s.r.o., žalobca nepreukázal a preto správca dane neuznal započítaný náklad v sume X XXX XXX Sk. Pri kontrole faktúr od dodávateľa Z. B. za ohyb trubiek vrátane materiálu, správca dane požiadal výzvou uvedenú fyzickú osobu o predloženie dôkazov rozhodujúcich pre správne určenie dane z príjmov právnickej osoby. Predmetom objednávky č. 1602/53/305-Ob/Ma/07 bola dodávka materiálu - ohyby rôznych rozmerov a počtov. Šetrením aj u Daňového úradu vo Zvolene vo veci preverenia realizácie fakturovaných skutočností dodávateľom Z. B. z C. zistil, že uvedená fyzická osoba predmetné faktúry vystavila a podpísala z výhradou, že nešlo o žiadne práce, ale o nákup a následný predaj, t.j. len sprostredkovanie tovaru. Aj napriek tomu, že v texte faktúry bolo napísané ,,ohyb“ v skutočnosti sa nejedná o prácu ale o tovar. Sprostredkovateľ zúčtovacie doklady a príjem platieb nevedel preukázať, nakoľko tieto mala mať jeho účtovníčka. Na základe toho potom správca dane zistil, že uvedená fyzická osoba žiadne práce nevykonala, iba sprostredkovala predaj, fyzicky vyložila tovar v Stožku. Tvrdenia uvedenej fyzickej osoby neboli podložené žiadnymi dôkazmi, nevedel sa vyjadriť na aký účet boli zaslané úhrady, nevedel preukázať, odkiaľ fakturovaný tovar obstarával, kto tento tovar prevzal, akým spôsobom ho prepravil a kde ho skladoval. Rozporuplné vyjadrenia daňovníka v tom zmysle, že najprv uvádza dodávku ohybov vrátane materiálu a následne potom vo svojich vyjadreniach uviedol, že sa jednalo iba o dodanie materiálu, správca dane v konečnom dôsledku neuznal. Takto bola spochybnená okrem iného realizácia aj objednávky na základe rozpisu potrubia k projektovej dokumentácii spoločnosti INTECH, spol.s.r.o. Bratislava k zákazke s názvom Modernizácia VRU Terminál Stožok č. stavby XXDXXX. V tejto súvislosti neboli uvedené mená pracovníkov, ktoré by zabudovanie materiálu realizovali, takisto ani doklady o príjme alebo výdaji materiálu, kto konkrétne materiál prevzal, kto ho kontroloval a akého množstva sa mal týkať. Argumentácia žalobcu o úhrade a spokojnosti i zadávateľov diela (napr. INTECH, s.r.o., SLOVNAFT, a.s.) ešte nepreukazuje, že materiál od Z. B. bol skutočne dodaný a použitý na predmetnú zákazku. V bode 9.1 Zmluvy o dielo č. 16-182R/Mš 001 zo dňa 18.10.2007 bol zhotoviteľ ALPINET, a.s. povinný viesť montážny denník o priebehu prác a všetky skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy, avšak tento denník daňový subjekt nepredložil, rovnako ako ani technickú dokumentáciu k preberaciemu konaniu pripravenú podľa bodu 10.28 Zmluvy. Všeobecné tvrdenie žalobcu o tom, ako to funguje pri preberaní tovaru daňovníka nemožno považovať za dôkaz o dodávke materiálu dodávateľom. Žalovaný poukázal na to, že je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad bez ohľadu na to, či k uvedenému plneniu skutočne došlo, preto ani v prípade, že účtovný doklad obsahuje všetky predpísané náležitosti a je zaúčtovaný ešte neznamená, že výdavky boli zúčtované oprávnene. Takto potom správca dane neskúmal ziskovosť spoločnosti, na ktorú žalobca vo svojom žalobnom návrhu poukazoval, ale preukázanosť dodania materiálu Z. B., čo preukázané nebolo. Keďže žalobca nepreukázal plnenie zo strany dodávateľa Z. B. v zmysle faktúr č. XX/XXXX, XX/XXXX za ohyb trubiek, správca dane postupoval podľa §2 písm. i) a § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. a náklad v celkovej sume X XXX XXX Sk neuznal ako daňové výdavky. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období v roku 2007 uplatnil v daňových nákladoch od dodávateľa A. R. - BLACK MANY, faktúry za vykonanie prác podľa objednávky č. 1602/64/230- OB/MA/07. K tomuto vyzval žalobcu, aby predložil všetky dôkazné prostriedky ohľadom vykonaní prác dodávateľom. U oboch zákaziek malo ísť o tryskanie a natieranie oceľových konštrukcií a potrubí, pomocné práce pri delení a triedení materiálu pre zákazníka INTECH, s.r.o.. Z predložených listín správca dane zistil, že pre problémy s dodávateľom prác bol tento v mesiaci september nahradený iným. Nevykonané práce z predmetných objednávok žalobca neodsúhlasil, neboli fakturované dodávateľom a nenachádzajú sa ani v účtovných dokladoch (celková suma XXX XXX Sk a XXX XXX Sk ). Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, ktoré práce neboli vykonané a kto ich vykonal namiesto dodávateľa A. R. - BLACK MANY. Za účelom preverenia obchodných vzťahov žalobcu s dodávateľom A. R. - BLACK MANY zistil u Daňového úradu Žiar nad Hronom, že menovaný sa pri miestnom zisťovaní nenašiel. Podľa informácií žalobca potvrdil výkon prác A. R., ale nepredložil dôkazy, že tieto práce aj v skutočnosti vykonal. Objednávka č. 1602/05/29-OB/MA/07 nie je týmto daňovníkom potvrdená a vyskytuje sa rozdiel medzi objednanou prácou v objednávke - natieračské práce v Kľačanoch a tvrdením žalobcu, že sa jednalo o tryskanie oceľových konštrukcií a potrubí v ich vlastných dielňach prenajatých od spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. Takisto neboli predložené žiadne doklady o tom, kto uvedené práce vykonával, menovitý zoznam pracovníkov, či tieto práce vykonával pán R. sám alebo s niekým iným, resp. aké pracovné nástroje používal. Žalovaný zdôraznil, že samotná skutočnosť, že INTECH, s.r.o. ani SLOVNAFT, a.s. nenamietali preberaný predmet zmluvy, nereklamovali ho a uhradili ju v plnej výške ešte nepreukazuje konanie prác tak, ako to bolo uvedené vo faktúrach. Pričom neboli spochybnené práce, ale ich výkon dodávateľom A. R. - BLACK MANY, ktorého žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobca nepreukázal vykonané zákazky na základe ktorých zvýšil svoj základ dane z príjmov právnickej osoby o sumu X XXX XXX Sk, preto ani túto položku mu neuznal. Žalovaný neuznal ani výdavky, ktoré si žalobca zaúčtoval v zdaňovacom období 2007 za faktúry za vykonané práce dodávateľom Q. E. v celkovej úhrade XXX XXX Sk, ktorú mal žalobca vyplatiť dodávateľovi prác v hotovosti. Podľa predložených listín malo ísť o objednávku, ktorej predmetom boli zváračské a zámočnícke práce podľa potreby spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Palma Tunis a ostatné spoločnosti špecifikované v namietaných rozhodnutiach. Šetrením správca dane zistil, že Q. E. zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 3.11.2006 z dôvodu nemajetnosti a teda práce fakturoval bez živnostenského oprávnenia. Postupujúc v intenciách odvolacieho orgánu, že porušenie živnostenského zákona ešte nie je dôvodom aby neboli uznané zúčtované náklady k predmetnej práci správca dane overoval oprávnenosti fakturovaných prác Daňovým úradom v Leviciach. Zistil, že menovaný sa nezdržiava na udanej adrese a jeho pobyt nie je známy. Správca dane preto neuznal vyfakturovanie predmetných nákladov v sume XXX XXX Sk dodávateľom Q. E. v daňových nákladoch žalobcu a to z dôvodu ich nepreukázania, nakoľko faktúry v tejto súvislosti predkladané boli nedostatočné a nepreukázané. Podľa žalovaného žalobca v priebehu správneho konania okrem písomných tvrdení nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdili vykonanie prác uvedené v sporných faktúrach. Správca dane uviedol, že požadoval bližšie objasniť realizáciu dodávok a realizovaných prác, nakoľko žalobca predloženými dokladmi nepreukázal ich vykonanie. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,O.s.p.“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.10.2013, potom čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR Y..A..O..sk najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, preto Krajský súd v Bratislave podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. I/222/12024-61426/2011/994275-r zo dňa 21.6.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/17245/11/Cer zo dňa 8.3.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume XX XXX,XX €. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd mal preukázané, že správca dane - Daňový úrad Trenčín, vykonal kontrolu dane z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2007 a na základe výsledkov kontroly vyrubil žalobcovi (pôvodne do 31.12.2010 obchodným menom fi. HELER, od 01.01.2011 fi. ALPINET, a.s.) dodatočným platobným výmerom č. 645/230/17245/11/Cer zo dňa 8.3.2011, rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume XX XXX,XX €. O odvolaní žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. I/222/12024-61426/2011/994275-r zo dňa 21.6.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil. Zo spisu vyplýva, že správca dane dostal podnet na vykonanie daňovej kontroly za rok 2007 od príslušného orgánu PZ SR , v ktorom sa uvádzali dôvodné podozrenia o porušení daňových povinností. Na základe uvedeného podnetu vyhotovil o výsledku kontroly protokol č. 645/321/4513/11/ Zem dňa 21.01.2011, ktorý spolu s výzvou na jeho prerokovanie doručil žalobcovi dňa 27.01.2011. Žalobca sa k veci vyjadril oneskorene, až dňa 09.02.2011 (prezenčná pečiatka Daňového úradu Trenčín), pretože sa nevyjadril do 8 dní ( § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.), t.j. do dňa 08.02.2011 a tak jeho vyjadrenie správcom dane nebolo akceptované. Protokol bol následne prerokovaný a doručený dňa 25.02.2011 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 645/321/14397/2011/Zem.) bez zásadných pripomienok žalobcu. Legálna definícia daňového výdavku je uvedená v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve (v poznámke pod čiarou s odkazom na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 431/2002 Z.z.) účtovná jednotka účtuje a vykazuje prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 431/2002 Z.z. účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Podľa § 7 ods. 1 zákon č. 431/2002 Z.z. účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Tvrdenie žalobcu, že overenie realizácie obchodných kontraktov s dodávateľom za účelom potvrdenia správnosti zaúčtovaných výdavkov je „len prázdnou frázou“ a žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav aj súd považuje za nesprávny úsudok žalobcu. Je zákonnou povinnosťou žalobcu predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, pričom správca dane v zmysle § 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliada pritom na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že pre splnenie zákonných podmienok, pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane postačuje ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Na jednej strane daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, na strane druhej je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj prišlo. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Účtovný doklad je takýmto dôkazom vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia podľa podmienky určenej v § 2 písm. i zákona č. 595/2003 Z.z., to znamená, že daňový subjekt musí byť schopný ho preukázať. Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady) ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej taxatívne vymedzené výdavky uvedené v písm. a/ až k/ citovaného ustanovenia (§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.). S prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia je potrebné zdôrazniť, že samotné tvrdenie daňovníka v daňovom konaní nepostačuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že bolo skutočne vykonané rozsiahle dokazovanie správcom dane, jednak výpoveďou daňového subjektu k jednotlivým položkám a listinami ním predkladanými, ale aj šetrením u miestne príslušných daňových úradov (Levice, Zvolen, Žiar nad Hronom) pri preverovaní skutočností ohľadom obchodných vzťahov žalobcu so spoločnosťami či živnostníkmi o ktorých plnenie či už prác alebo tovaru malo ísť podľa vyššie uvedených faktov. V prvom prípade žalobca uplatnil náklady na spotrebný materiál (zásoby - čln a motor) bez toho aby preukázal, že jeho spotreba by súvisela s príjmom daňového subjektu a navyše sám uviedol, že k vyskladneniu zakúpených zásob došlo až v roku 2010 a nie v roku 2007, kedy ich zaúčtoval ako výdavok (náklad). Žalobca nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami pri možnom odpočte dane a preto postup správcu dane bolo možné vyhodnotiť ako zákonný. Základnou úlohou správcu dane v procese dokazovania je zhromaždiť dôkazy, preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Správca dane nestaval na nepodložených domnienkach, ale reálnosť plnenia predmetu objednávky 1602/65/234-Ob/MA/07 z 15.08.2007, ktorej predmetom boli predovšetkým montážne práce v Istrocheme (dodávateľ SARAH ADIS, s.r.o.) preveroval miestnymi zisťovaniami a dožiadaniami, ktoré neodstránili pochybnosti o reálnosti plnenia uvádzaného predmetu objednávky (vyjadrenie Daňového úradu Levice zo dňa 21.1.2011). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca poukázal na výzvu správcu dane dôveryhodne, že dodávateľ zamestnával identifikovateľných zamestnancov a osoby, ktoré boli predložené v zozname žalobcu, ktoré mali vykonávať činnosť dodávateľa. Taktiež nevyplynulo, že by žalobca prefakturoval v rozhodnom období spoločnosti SARAH ADIS, s.r.o. ubytovanie alebo pokutu za použitie alkoholických nápojov. Žalobca nijako nepreukázal ani skutočnosti súvisiace s dodaním materiálu a ohybov na ňom tak, ako to bolo uvedené vo faktúre č. XX/XXXX zo dňa 27.10.2007 za ohyb vo výške X XXX XXX Sk a faktúre č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2007 za ohyb trubiek vrátane materiálu vo výške XXX XXX Sk Z. B.. Z výpovede p. B. do zápisnice spísanej na dožiadanie Daňovým úradom vo Zvolene (č. 685/320/62675/2010/Bi) vyplýva, že obe faktúry boli vystavené na žalobcu (spoločnosť HELER, a.s.) a nešlo o žiadne práce lebo neboli vykonané práce na tovare (ohyby), ale len o následný predaj tovaru. Ďalšie dôkazy, ako napr. účty z nákupu materiálu, spôsob platby menovaný už nevedel preukázať a do konca daňového konania už nekomunikoval ani s daňovým úradom. Tu boli zistené aj rozporné tvrdenia o plnení objednávky medzi uvedenými subjektami, pričom sa malo jednať o konkretizovaný ohyb materiálu resp. len o výlučné dodanie materiálu bez ohybu. K uvedeným dodávateľským faktúram neboli doložené žiadne ďalšie dôkazy ku ktorým žalovaný žalobcu písomne vyzval. Navyše zo Zmluvy o dielo č. XX-XXXR/Mš X. medzi žalobcom a objednávateľom INTECH spol. s r.o. nevyplýva, že do uvedeného diela mal byť zapracovaný materiál dodaný p. B. a ani inak (montážnym denníkom či príslušnou technickou dokumentáciou) žalobca nevedel preukázať toto tvrdenie. Preto ani v tomto prípade nebol dôvodný odpočet nákladov (výdavkov), ktorých uznania sa žalobca domáhal. Pokiaľ ide o obchodné vzťahy medzi žalobcom a p. R.- BLACK MANY premietnuté do faktúr č. XX/ XX, XX/XX a XX/XX za vykonané stavebné práce, správca dane z vyjadrenia dopytovaného Daňového úradu Žiar nad Hronom zistil, že ide o daňový subjekt, ktorý nemal zamestnancov ani žiadne pracovné nástroje. Predkladané listiny ako objednávka č. 1602/05/229-Ob/MA/07, súpis nákladov na MCHB-ČOV Slovnaft (1602/64/05) so započítanou výplatou za práce vykonané p. R. považoval správca dane za formálne listiny bez dôveryhodného preukázania, že uvedená osoba práce skutočne vykonala. Úvaha o predmetnej fikcii bola založená aj z dôvodu rôznych tvrdení o druhu vykonaných prác (natieračské práce, tryskanie oceľových konštrukcií a potrubí, resp. montáž), resp. nepreukázaním žiadnych ďalších súvislostí o reálnom plnení predmetu nejasnej objednávky. Preto aj podľa názoru súdu žalobca ani v tomto prípade nepreukázal dôvodnosť odpočtu nákladov súvisiacich s predmetnou objednávkou. Pokiaľ ide o preverenie odpočtu nákladov vo výške faktúr v úhrnnej výške XXX XXX Sk za vykonané práce podľa objednávky č. X-X. s dodávateľom Q. E. súd z administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Levice na dožiadanie správcu dane vykonal šetrenie avšak bezvýsledne pre neznámy pobyt menovaného. Uvedený subjekt podal posledné daňové priznanie ako živnostník za rok 2005 a bližšie informácie o vykonaných prácach nebolo možné preveriť. Dôveryhodnosť zo strany žalobcu nebola ani podľa súdu pre daný odpočet preukázaná, preto postup správcu dane možno hodnotiť ako legálny. Súd dospel k záveru, že tvrdenia daňového subjektu v žalobe nie sú dôvodné. Žalobca uskutočnenie sporných akcií preukázal predložením daňového dokladu (faktúry), avšak pochybnosti správcu dane o vierohodnosti, pravdivosti a reálnosti obchodných prípadov (vychádzajúc i z výpovedí dopytovaných účastníkov - žalobcu alebo ďalších daňových subjektov, ako aj daňových úradov), kedy nebolo možné riadne určiť práce a služby konkrétne vykonané, resp. v akom časovom období a kto ich konkrétne vykonával, žalobca neodstránil a ani navrhovaným iným spôsobom nepreukázal. Navyše zmaril časový priestor (neskorým vyjadrením k protokolu), kedy mohol účinne tak urobiť. V zmysle už citovaného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti reálneho uskutočnenia fakturovaných služieb a to nielen po formálnej stránke, t.j. predložením dokladov, ale aj preukázaním skutočného dodania služieb. Výpovedná hodnota dôkazov (dokladov) predložených žalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutia daňových orgánov a ich závery obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem a podrobne a zrozumiteľne reagujú na všetky námietky žalobcu. Žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo výdavky žalobcu nespĺňajú kritéria daňového výdavku a nie je ich možné akceptovať na daňové účely. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p., tak že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci stratilo už opodstatnenie rozhodovať o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.