Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201623 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201623.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu, JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného advokátkou: JUDr. Irena Sopková, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2740/2011-720 zo dňa 28.7.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach č.2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2740/2011-720 zo dňa 28.7.2011 ako i rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach č.2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 3.10.2011 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2740/2011-720 zo dňa 28.7.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch) určil lesný celok, na ktorom obhospodarovateľom lesa je žalobca, s názvom LC Ruskov o celkovej výmere 2918,53 ha lesných pozemkov ako jednotku priestorového vymedzenia lesa, pre ktorú sa vyhotoví program starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2013-2022. Vo výroku predmetného rozhodnutia bolo vyhotovovateľovi lesných hospodárskych plánov uložené, aby v prípade ak dôjde k zmene výmery pozemkov pre lesný celok Ruskov so stavom k 1.1.2013 počas prác na vyhotovení programu starostlivosti o lesy, oznámil túto skutočnosť schvaľujúcemu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do termínu predloženia návrhu programu starostlivosti o lesy. Vlastníkovi alebo obhospodarovateľovi bolo uložené vyznačiť hranice a lomové body v teréne podľa § 19 písm. c) zákona o katastri nehnuteľností. Žalobca v žalobe po citácii príslušných právnych predpisov a ustanovení zákona uviedol, že prvostupňový správny orgán začal konanie rozhodnutím č. 2010/ 00062 zo dňa 10. 12. 2010, ktorým vyzval účastníkov konania na predkladanie návrhov s tým, že sa končí platnosť programu starostlivosti o lesy stanovený do 31. 12. 2010 s tým, že v termíne do 28. 2. 2011 na priložených tlačivách predložiť nové návrhy. Účastník konania, Slánske lesy s.r.o. stanovenú lehotu vo výzve nedodržal. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán sa neriadili ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Z dôvodov rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú zrejmé iba skutočnosti o tom, že do priznanej výmery 2918,53 ha, nie sú zahrnuté lesné pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu, sp.zn. 14C 565/98, vedené na Okresnom súde Košice - okolie o určenie vlastníckeho práva. Poukázal na predbežné opatrenia, v zmysle ktorých môže spoločnosť Slánske lesy s.r.o. až do právoplatného rozhodnutia súdu prevádzkovať výchovnú ťažbu do päťdesiatich rokov a kalamitnú ťažbu. Vzhľadom na okolnosť že v predmetnom spore nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, nemôže sa brať do úvahy návrh žalobcu, že výmera Lesného celku Ruskov má byť väčšia ako opodstatnená. Správny orgán poukázal na to, že žalobca nie je doposiaľ vlastníkom sporných pozemkov, a preto až do právoplatného rozhodnutia súdu môžu byť do Lesného celku Ruskov zahrnuté len tie pozemky, ktoré v skutočnosti žalobca vlastní a spravuje podľa listov vlastníctva. Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenia § 39 ods. 3, 4, § 1, ods. 2 písmeno C, § 2 písmeno p), § 4 ods. 3, § 38 ods. 1, v § 41 ods. 1, 2, 6, v § 41 ods. 4, 12 zákona o lesoch, § 159 ods. 2, § 167 ods. 2, § 102 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že týmito ustanoveniami sa správny orgán neriadil. Žalobca má za to, že je nesporné, že od 02.09.1998 prebieha súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie vo veci určenia vlastníckeho práva, kde navrhovateľom je SR v zastúpení Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, ktorý sa žalobným návrhom domáha určiť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto rozhodnutia, do svojho vlastníctva. V priebehu trvania vyše 12-ročného súdneho sporu boli súdom vydané niekoľké predbežné opatrenia, ktoré sú právoplatné a vykonateľné. Tieto predbežné opatrenia sú v prospech SR. Podľa žalobcu súd deklaroval a vyhovel návrhom SR v tom, že dočasne do ukončenia súdneho sporu je potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, tak aby SR nebola poškodená konaním spoločnosti Slánske lesy, s.r.o., Ruskovská 6, 075 01 Trebišov. Naopak, na druhej strane boli zamietnuté všetky návrhy na vydanie predbežných opatrení, ktorých sa dožadovali Slánske lesy s.r.o. Žalobca poukázal aj na to, že konateľ spoločnosti E. O. je osobou trestne stíhanou za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona, ktorého trestného činu sa mal dopustiť v spolupáchateľstve s ostatnými osobami a svojim konaním práve pri nadobúdaní týchto lesov a iných pozemkov mal spôsobiť SR škodu veľkého rozsahu presahujúcu 1,5 miliardy Sk. Žalobca podotkol, že právny stav veci je teraz taký, že lesné nehnuteľnosti a iné pozemky doteraz obhospodaruje štátny podnik Lesy SR, pričom k vydaniu týchto nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia zo strany štátneho podniku nedošlo. Štátny podnik obhospodaruje predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predbežných opatrení i samotného súdneho sporu ako celok. To znamená, že nedošlo k deleniu. S poukazom na zákonné ustanovenia zákona o lesoch žalobca uviedol, že je obhospodarovateľom predmetných lesných nehnuteľností. Slánske lesy, s.r.o. sú síce vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale iba potiaľ, pokiaľ sa nepreukáže opak. Tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe sporných notárskych osvedčení v prospech pani E. C. a neskôr nepeňažným vkladom do spoločnosti. Pre toto konanie je konateľ spoločnosti trestne stíhaný, čo je podľa žalobcu vyšší stupeň pravdepodobnosti, že takýmto konaním spáchal trestný čin. S poukazom na ust. § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov žalobca uviedol, že v danom prípade dňa 02.09.1998 SR podala na príslušný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, konanie riadne prebieha, teda vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam bolo spochybnené a Slánske lesy s.r.o. sa nemohli a nestali sa vlastníkom predmetných nehnuteľností, sú v postavení iba oprávneného držiteľa a nie vlastníkom. Práve právoplatné predbežné opatrenia súdov sú tými súdnymi rozhodnutiami, ktoré obmedzujú vlastníka zapísaného na príslušných listoch vlastníctva vo výkone jeho vlastníckeho práva. Už samotné súdy skonštatovali, že vzhľadom na charakter sporu vo veci samej, sú prevažne z hľadiska spoločenského významné lesné pozemky veľkého rozsahu, vzhľadom na charakter týchto pozemkov a účel ktorému sporné nehnuteľnosti slúžia z hľadiska celospoločenského, je vydanie predbežného opatrenia, ktoré obmedzuje výkon vlastníckeho práva opodstatnené. SR bola a doteraz je užívateľom lesných pozemkov, pretože podľa § 4 zákona o lesoch je ním nielen vlastník, ale aj správca a užívateľ na základe iného právneho titulu. Práve z tohto postavenia vyplývajú SR povinnosti, ktoré sú charakterizované v cit. právnej úprave. Podľa žalobcu s poukazom na súdne rozhodnutia i platnú zákonnú úpravu zákona o lesoch (§ 1, § 4, § 41 a ostatné), s prihliadnutím na to, že predmetné lesné nehnuteľnosti doposiaľ neboli vydané Slánskym lesom s.r.o. a obhospodarovateľom týchto lesných nehnuteľností je práve štátny podnik, správne mal postupovať prvostupňový správny orgán tak, že mal podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch lesný celok určiť pre LC Ruskov, a to na základe žiadosti žalobcu. Správny orgán vo svojom rozhodnutí v súlade s ust. § 46 ods. 3 správneho poriadku neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktorými sa spravoval pri vydaní rozhodnutia v prospech LC Ruskov. Zákon vo svojich ustanoveniach umožňuje postupovať podľa § 39 ods. 3 pri priestorovej, časovej a ťažbovej úprave lesa s použitím § 41 pri vyhotovovaní plánu, tento vyhotoviť na základe žiadosti obhospodarovateľa, ktorým je štátny podnik a to zvlášť v takýchto prípadoch, kde súdnymi rozhodnutiami je vlastníctvo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností spochybnené a obmedzené samostatnými súdnymi rozhodnutiami. Z akého dôvodu správny orgán tak nekonal, vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, pričom žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného sa tak stáva zmätočné, nepreskúmateľné a ďalej sa javí, že samotné rozhodovanie správneho orgánu je tendenčné a zaujaté v prospech Slánskych lesov, s.r.o. Správny orgán vo svojom rozhodnutí cituje iba jediné predbežné opatrenie, pričom ostatné opatrenia súdov necháva nepovšimnuté. Žalobca má za to, že predmetným rozhodnutím žalovaný porušil ust. § 2 písm. p) zákona o lesoch, § 41 ods. 4 cit. zákona ako aj skutočnosť, že obstará vyhotovenie plánu u osôb podľa § 42 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí iba tvrdí, že dodnes nebol určený vlastník sporných nehnuteľností a Lesy SR, š.p. Banská Bystrica nepreukázali, že sú správcami lesných pozemkov zapísaných na LV č. XXX. Týmto podľa žalobcu porušili ust. § 2 písm. p) zákona o lesoch. Žalobca zároveň podotkol, že v prípade, ak by bolo súdne rozhodnutie v konaní o určenie vlastníckeho práva právoplatne ukončené v prospech SR, je ťažko dosiahnuť zmenou rozhodnutia v prospech skutočného vlastníka náhradu škôd, ktorá takýmto postupom správneho orgánu môže vzniknúť. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný si mal zadovážiť dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistiť skutočný stav veci, konať v súčinnosti s účastníkmi konania a mal posúdiť, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či teda rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Prieskum zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa žalobcu odvolací orgán nevykonal a tým, že vydal ďalšie nezákonné rozhodnutie, poškodil navrhovateľa na svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych právach. Žalovaný vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby preskúmal aj správnosť procesnoprávneho postupu prvostupňového orgánu, čím by hneď bol zistil, že dokonca návrh podali Slánske lesy, s.r.o. po lehote a dokonca, že správny orgán s účastníkmi vôbec nekonal, nezaobstaral si potrebné listiny a rozhodnutie nedoručil právnemu zástupcovi navrhovateľa. Rozhodnutie žalovaného navyše nespĺňa požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu, pretože je nepreskúmateľné a nedáva odpoveď na dôvody odvolania, ktoré boli podané žalobcom. V dôsledku toho podľa žalobcovho názoru je napadnuté rozhodnutie vnútorne rozporné, vychádza iba z jednostranného výkladu v prospech účastníka konania Slánske lesy s.r.o. Žalobca navrhoval, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 5.12.2011 uviedol, že žalobca oznámil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 31. 1. 2011 podľa § 41 ods. 4 zákona o lesoch, ukončenie platnosti programu starostlivosti na pôvodnom lesnom hospodárskom celku Ruskov k 31. 12. 2012 a zároveň oznámil, že nezabezpečí vyhotovenie programu starostlivosti. Žiadosťou zo dňa 28.02.2011 požiadali Lesy SR, š.p., odštepný závod Košice Krajský lesný úrad v Košiciach o určenie Lesného celku Ruskov s výmerou lesných pozemkov 5281,38 ha. Do tejto výmery zahrnul aj lesné pozemky v katastrálnom územní Slánske Nové Mesto, zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve spoločnosti Slánske lesy s.r.o., z ktorých táto spoločnosť požiadala určiť samostatný lesný celok Bogota. K týmto lesným pozemkom sa na Okresnom súde Košice - okolie vedie súdny spor o vlastníctvo medzi žalobcom a Slánskymi lesmi, s.r.o. pod sp.zn. 14C 565/98, ktorý nie je ukončený. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri určení lesného celku Ruskov rozhodol iba o určení JPRL, pre ktorú sa bude vyhotovovať program starostlivosti a nerozhodoval o vlastníctve k lesným pozemkom zahrnutým do tohto lesného celku ani o tom, kto na týchto pozemkoch bude hospodáriť. V prípade, že žalobca bude úspešný v súdnom spore o vlastníctvo sporných pozemkov, stane sa ich správcom a obhospodarovateľom v súlade s vyhotoveným programom starostlivosti. Správny orgán vychádzal z relevantných dokladov, ktorými sú predovšetkým platné listy vlastníctva. Nakoľko Lesy SR, š.p., Odštepný závod Košice v žiadosti o určenie LC Ruskov nepreukázali listami vlastníctva, že sú správcami lesných pozemkov v k.ú. Slánske Nové Mesto, zapísaných na listoch vlastníctva č.XXX, tieto lesné pozemky nemohol Krajský lesný úrad v Košiciach zahrnúť do LC Ruskov. Do LC Ruskov prvostupňový správny orgán zahrnul všetky lesné pozemky, ktoré v skutočnosti Lesy SR, š.p., Odštepný závod Košice spravuje podľa listov vlastníctva, ako aj tie, ktoré neboli doposiaľ odovzdané pôvodným vlastníkom. Na určenie lesných celkov nadväzuje proces vyhotovenia programu starostlivosti podľa § 41 zákona a ďalšie termínovanej konania a dodržanie alebo nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia o určení lesného celku v zmysle § 39 ods. 3 zákona o lesoch nie je na posúdení správneho orgánu, ale správne orgány v konaniach o určení lesných celkov sú lehotou určenou § 39 ods. 3 cit. zákona viazané. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva pri určovaní lesných celkov konajú na základe návrhu vlastníka alebo správcu lesných pozemkov alebo z vlastného podnetu a nie na návrh obhospodarovateľa lesa. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán mal správne postupovať tak, že mal určiť Lesný celok Ruskov podľa jeho žiadosti ako obhospodarovateľa lesných pozemkov je mylné a zákon o lesoch takúto možnosť nepripúšťa. Podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva určuje lesné celky na základe žiadosti vlastníka alebo správcu lesných pozemkov alebo z vlastného podnetu. Žalobca nepreukázal listami vlastníctva, že je správcom lesných pozemkov zapísaných na LV č. XXX a preto tieto pozemky nemohli byť zahrnuté do Lesného celku v Ruskov. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhoval, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2740/2011-720 zo dňa 28.7.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch) určil lesný celok, na ktorom obhospodarovateľom lesa je žalobca, s názvom LC Ruskov o celkovej výmere 2918,53 ha lesných pozemkov ako jednotku priestorového vymedzenia lesa, pre ktorú sa vyhotoví program starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2013-2022. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Lesy SR, š.p., Odštepný závod Košice oznámili dňa 31.1.2011 Krajskému lesnému úradu v Košiciach v zmysle § 41 ods. 4 zákona o lesoch ukončenie platnosti programu starostlivosti na pôvodnom lesnom hospodárskom celku Ruskov k 31.12.2012 a zároveň oznámili, že nezabezpečia vyhotovenie programu starostlivosti. Žiadosťou zo dňa 28.02.2011 požiadali prvostupňový správny orgán o určenie lesného celku Ruskov s výmerou lesných pozemkov 5281,38 ha. Do tejto výmery zahrnuli aj lesné pozemky v k.ú. Slanské Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve spoločnosti, Slánske lesy s.r.o. Krajský lesný úrad v Košiciach v rozhodnutí č. 2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011 v zmysle opravy zo dňa 18.5.2011 určil Lesný celok Ruskov, na ktorom obhospodarovateľom lesa je žalobca, o celkovej výmere 2927,35 ha lesných pozemkov ako jednotku priestorového vymedzenia lesa, pre ktorú sa vyhotoví program starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2013-2022. Krajský lesný úrad v Košiciach v rozhodnutí do LC Ruskov nezačlenil lesné pozemky v k.ú. Slanské Nové Mesto zapísané na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve spoločnosti, Slánske lesy s.r.o. Svoje rozhodnutie ohľadom čiastočne nevyhovenému návrhu týkajúce sa nezačlenenia pozemkov zapísaných na LV č. XXX do lesného celku, neodôvodnil. Žalobca podal odvolanie zo dňa 16.5.2011 proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že Krajský lesný úrad v Košiciach vydal rozhodnutie rozdielne od podanej žiadosti obhospodarovateľa lesa a nie sú v ňom zahrnuté lesné pozemky, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3. 5. 2011, v zmysle ktorého spoločnosť Slánske lesy s.r.o. má zakázané disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, a to predovšetkým previesť na inú fyzickú či právnickú osobu, uzatvárať nájomné zmluvy, vykonávať výrub a vývoz drevnej hmoty s výnimkou prevádzania predpísanej výchovnej ťažby porastov do 50 rokov a kalamitnej ťažby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Košice - okolie spisová značka 14 C 565/1998. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. O odvolaní rozhodol žalovaný tak, že potvrdil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/000095-4 zo dňa 27.4.2011 a odvolanie žalobcu zamietol s tým, že žalobca v žiadosti o určenie lesného celku Ruskov nepreukázal listami vlastníctva, že je správcom lesných pozemkov, zapísaných na LV č. XXX, preto tieto lesné pozemky Krajský lesný úrad v Košiciach nemohol zahrnúť do lesného celku Ruskov. Neukončené súdne konanie nemalo vplyv na správne konanie o návrhu žalobcu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom k 2.6.2011, tento zákon upravuje: a) vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b) vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c) odborné hospodárenie v lesoch, d) podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, účelom tohto zákona je: a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, b) zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, c) zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, d) vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa § 2 písm. p/ vyššie cit. zákona obhospodarovateľom lesa je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný orgánom štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia do 15 dní od vzniku oprávnenia. Podľa § 38 ods. 1 cit. zákona hospodárska úprava lesov je činnosť zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie hospodárenia v lesoch tak, aby sa pri zosúladení záujmov vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, a verejného záujmu smerovalo k naplneniu cieľov udržateľného hospodárenia v lesoch. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú: a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, e) ostatné lesné pozemky. Lesné celky sú územné ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Určuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu alebo z vlastného podnetu. Lesné celky musia byť určené najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti o lesy. Odvolanie proti rozhodnutiu o ich určení nemá odkladný účinok (§ 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z.). Podľa § 41 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1, 2 a 6. Úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba podľa § 38 ods. 2. Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie z pravidla 10 rokov. Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ako aj skutočnosť, že obstará vyhotovenie programu starostlivosti podľa § 42 ods. 1. Podľa § 41 ods. 12 cit. zákona obhospodarovateľ lesa je povinný poskytnúť vyhotovateľovi plánu podklady potrebné na vypracovanie správy a hospodárení a na vyhotovenie plánu zabezpečiť súčinnosť odborného lesného hospodára. Vyhotovovateľ programu starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti (§ 42 ods. 1 citovaného zákona). Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Obsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nezistil skutkový stav správne a úplne, v dôsledku čoho sa jeho rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov krajský súd postupoval v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd vyhodnotiac rozsah a dôvody žaloby, oboznámiac sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t.j. s obsahom administratívneho spisu, mal za preukázané, že skutkový stav nebol správnym orgánom náležite zistený a v dôsledku toho nebol ani správne právne posúdený. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí o.i. absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, ktoré sú opreté o rozhodovacie dôvody. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti tohto rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ust. § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Týmto požiadavkám v žiadnom prípade podľa názoru súdu nevyhovuje prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, v ktorom úplne absentuje zdôvodnenie, prečo nezahrnul do Lesného celku Ruskov lesné pozemky tak, ako to navrhoval žalobca. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán podľa § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá zato, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z dikcie ust. § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach nezodpovedá vyššie citovaným ustanoveniam zákona o správnom konaní, nakoľko jeho odôvodnenie sa obmedzilo len na konštatáciu skutkového stavu bez uvedenia presvedčivého odôvodnenia. Žalovaný ako odvolací orgán rovnako nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu, nezdôvodnil prečo v správnom konaní neaplikoval ust. § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Nepostupoval v súlade s ust. § 59 zákona o správnom konaní, ale rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek vykazujúcim nedostatkom potvrdil. Vo vydanom rozhodnutí len popísal priebeh konania, opísal vyjadrenia účastníkov konania. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v rámci predmetného lesného celku sa mali nachádzať aj lesné pozemky nielen vo vlastníctve žalobcu, spoločnosti Slánske lesy s.r.o., ale aj lesné pozemky vo vlastníctve jednotlivých fyzických osôb, ako to vyplýva z LV č.XXXX, katastrálne územie Ď. v celkovej výmere 44 320 metrov štvorcových. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili rozdielny prístup týkajúci sa zahrnutia lesných pozemkov vo vlastníctve spoločnosti Slánske lesy s.r.o. a vo vlastníctve jednotlivých fyzických osôb do Lesného celku Ruskov. Rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné aj z dôvodu, že ako tvrdili správne orgány, podľa § 39 ods. 3 zákona o lesoch, nemôže orgán štátnej správy lesného hospodárstva určiť lesné celky na základe žiadosti žalobcu pretože nie je vlastníkom a správcom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, pričom však konanie napriek tomu začal na návrh žalobcu. Jeho odôvodnenie nie je z tohto dôvodu presvedčivé, čím je znemožnený aj jeho súdny prieskum. Na Krajskom súde v Bratislave prebiehali viaceré spory s obdobnou problematikou medzi žalobcom a žalovaným, pričom súd žalobám v týchto obdobných veciach vyhovel a zrušil preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov. Keďže ide o obdobné skutkové okolnosti a rovnaký právny stav, súd z dôvodu hospodárnosti konania poukazuje na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí (napr. vo veci 1S/197/2011, 2S/161/2011). Aj výklad a aplikácia zákona zo strany konajúcich správnych orgánov mala smerovať k spravodlivému výsledku, čo však nebolo možné bez toho, aby sa správne orgány vo väčšom rozsahu zaoberali sporným vlastníctvom predmetných lesných pozemkov, o ktoré sa vedie niekoľkoročný spor, počas ktorého bolo vydaných niekoľko predbežných opatrení, ktorými súdy dali za pravdu žalobcovi. Výsledok konania na Okresnom súde Košice - okolie v čase, keď rozhodovali správne orgány, ešte nebol známy (rozsudok č.k. 14C/565/1998-2930 bol vydaný dňa 20.03.2012 a ešte nie je právoplatný) avšak známy bol obsah viacerých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa návrhov na vydanie predbežných opatrení, ktoré mali správne orgány vziať na zreteľ. Správne žalobca poukázal na to, že je obhospodarovateľ lesa, pre ktorého bol vyhotovený LUC Ruskov s platným programom starostlivosti na lesy na obdobie rokov 2003-2012 a to napriek tomu, že už v tom čase prebiehal súdny spor o určenie vlastníctva a napriek tomu, že záznamom do katastra nehnuteľností bola za vlastníka zapísaná spoločnosť Slanské Lesy s.r.o. (ako oprávnený držiteľ, pretože bola podaná žaloba na súd). V danom prípade je teda vlastníctvo spoločnosti Slanské Lesy s.r.o. celkom evidentne spochybnené (vzhľadom na všetky známe okolnosti) a preto mal prvostupňový správny orgán konať aj na základe návrhu žalobcu, resp. z vlastného podnetu a určiť LC Ruskov. Odvolací orgán je povinný v zmysle ust. § 59 zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemal by sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolávateľ, resp. ktoré urobil prvostupňový správny orgán. Žalovaný sa vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom nevyrovnal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Pri preskúmaní rozhodnutia bolo jeho povinnosťou postupovať nezávisle na konaní prvostupňového orgánu, to znamená, že z vlastného podnetu vykoná aj nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy v záujme zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný správny orgán vydal vo veci nepresvedčivé rozhodnutie, v ktorom sa rovnako ako prvostupňový správny orgán obmedzil, len na zhrnutie skutkového stavu veci a citáciu zákonných ustanovení bez ich náležitého vysvetlenia a aplikácie pre daný prípad. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca v podanom odvolaní, preto postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na doplnenie súd uvádza, že administratívny spis žalovaného bol nežurnalizovaný a neúplný, čo môže byť samo o sebe tiež dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že súd žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko v konaní úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.