Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/198/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201663 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201663.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: INFOSTAT- Inštitút informatiky a štatistiky, príspevková organizácia, Dúbravská cesta 3, Bratislava, IČO: 00003964, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., Dunajská 18, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00151742 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/022742/2011-243/844 zo dňa 5.9.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/022742/2011-243/844 zo dňa 5.9.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly č. I/529/0/2011 zo dňa 12.7.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN, s.r.o. 317,48 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2011 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/022742/2011-243/844 zo dňa 5.9.2011 v spojení s rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/529/0/2011 zo dňa 12.7.2011. V žalobe uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly zo dňa 12.7.2011, ktorým SFK uložila žalobcovi povinnosť odviesť prostriedky vo výške XX.XXX,XX € a penále z omeškania z titulu použitia prostriedkov nad rámec oprávnenia podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 1.6.2005 uzatvoril s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. JPD 3-2004/2.1/02-19 k projektu „vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe ako súčasť rozvoja ľudských zdrojov so zameraním na oblasť štátnej štatistiky“. V dňoch 12.9.2007 - 18.3.2008 prebehla ohľadne čerpania prostriedkov podľa zmluvy kontrola správy finančnej kontroly, ktorá konštatovala, že všetko prebehlo v súlade s pravidlami. Dňa 7.4.2008 bolo žalobcovi doručené oznámenie o vzniku nezrovnalostí, podľa ktorého žalobca neoprávnene čerpal XXX.XXX,XX Sk. Žalobca sa bránil tým, že pravidlo nemožnosti financovať kapitálové výdavky nebolo zakotvené vo výzve na predkladanie projektov ani v jej prílohách či iných dostupných predpisoch, pričom ho nezakotvila ani samotná zmluva o poskytnutí NPF, ktorá naopak právo tento majetok z prostriedkov obstarať výslovne a po jednotlivých položkách umožňovala. Žalobca má za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť a čerpanie prostriedkov podľa zmluvy nemožno bez správneho dôvodu považovať za neoprávnené čerpanie. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že by hardware a software tvorili súbor vecí podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Listom zo dňa 14.1.2009 MPSVaR ďalej namietol, že podľa usmernenia MF SR/010175/2004-42 je software zakúpený spoločne s počítačom súčasťou jeho ocenenia. Odvolával sa na to, že „príručka pre žiadateľov“ v časti 6 odkazuje na zákon č. 595/2003 Z.z. Žalobca má za to, že z tohto listu ale nebolo bližšie zrejmé, o akú príručku, kým a kedy vydanú sa má jednať, a prečo na ňu zmluva na rozdiel od iných podkladov neodkazovala. Žalobca listom zo dňa 17.2.2009 namietal, že o príručke nemal vedomosť a ak aj bola zmluva uzatvorená v rozpore s príručkou z dôvodu, že o tejto v tom čase zrejme nemal vedomosť ani samotný RO, keďže sa v zmluve na ňu neodkazuje, práva zakotvené odlišne vo vzťahu k príjemcovi pomoci by zmluva konvalidovala. Namietal tiež, že usmernenia MF SR sa nemožno odvolávať, pretože nielen, že nie je záväzné pre žiadateľov o NFP, ale bolo prijaté až po vyhlásení výzvy a prijatí žiadosti v rámci uvedenej výzvy. Následne SFK listom zo dňa 17.12.2010 začala správne konanie. Žalobca v rámci vyjadrenia k začatiu správneho konania adresovaného SFK poukázal na svoje predchádzajúce písomné stanoviská a zároveň na fakt, že zo strany ministerstva neboli písomne ani na osobnom stretnutí uvedené relevantné protiargumenty, ktoré by naďalej odôvodňovali neoprávnenosť čerpania prostriedkov. SFK vydala dňa 17.1.2011 rozhodnutie č. I/542/0/2010 ukladajúce žalobcovi povinnosť odviesť sumu XX.XXX,XX € a penále vo výške 0,1 % za každý deň omeškania z dôvodu použitia prostriedkov nad rámec oprávnení. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.3.2011, ktorým ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil SFK na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že dokumenty príručka pre žiadateľa o príspevok a praktická príručka, na ktoré sa SFK odvoláva, absentujú v spisovej dokumentácii, absentoval tiež dokument následnej finančnej kontroly v zmysle pokynu MF SR č. MF/13619/2009-243 (FS 7/2009). Uzavrel, že pokiaľ zásada, že ESF podporuje len bežné a nie kapitálové výdavky, nie je zapracovaná v zmluve, je potrebné toto pravidlo preukázať a zdokumentovať. SFK dňa 12.7.2011 vydala rozhodnutie č. I/529/0/2011 opakovane ukladajúce žalobcovi rovnakú peňažnú povinnosť odviesť prostriedky vo výške XX.XXX,XX € a penále vo výške 0,1 % za každý deň omeškania z dôvodu použitia prostriedkov nad rámec oprávnenia. Obsahovo sa obe rozhodnutia zhodujú. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 5.9.2011 č. MF/022742/2011-243/844 tak, že rozhodnutie SFK o uložení povinnosti vrátiť čerpaný príspevok a penále žalovaný potvrdil. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný svojvoľnou zmenou rozhodnutia v tom istom konaní na základe rovnakého skutkového aj právneho stavu poprel princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov štátnej správy. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 4.11.2011 uviedol, že Ministerstvo financií SR ako odvolací orgán rozhodol a konal vo veci v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. ako aj so zákonom o správnom konaní. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. K námietke žalobcu, že zmluva v žiadnom svojom ustanovení nezakotvila neoprávnenosť čerpania nenávratného finančného príspevku na kapitálové výdavky a k námietke, že nielen zo zmluvy ale ani z právnych predpisov, na ktoré zmluva v preambule odkazuje, nevyplýva zákaz čerpania NFP na kapitálové výdavky, žalovaný udáva, že podľa Nariadenia rady ES č. 1260/1999 z 21.6.1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, odsek 3, členský štát použije príslušné vnútroštátne pravidlá pre oprávnenosť výdavkov, okrem nevyhnutných prípadov, kedy komisia stanoví pre oprávnenosť výdavkov spoločné pravidlá. Týmito vnútroštátnymi pravidlami sú príručka pre žiadateľa a praktická príručka pri tvorbe rozpočtu pre projekty ESF. Uvedená príručka bola súčasťou výzvy v prípade projektov implementovaných v rámci sprostredkovateľského orgánu - Ministerstvo školstva SR, ktoré slúžili žiadateľom ako pomôcka pri vypracovaní žiadosti o poskytnutie NFP projektu a určili pravidlo, že ESF podporuje len bežné výdavky na projekt nie kapitálové výdavky. Východiskom pre rozlíšenie bežného a kapitálového výdavku a zároveň určenia limitu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku v podmienkach ESF slúži zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre obstarávanie hmotného alebo nehmotného majetku pre účely ESF sú stanovené limity na jednotlivú položku tak, že v prípade hmotného majetku je to XX.XXX,- Sk a v prípade nehmotného majetku XX.XXX,- Sk. Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o vyššie uvedených príručkách je znakom zanedbania povinnosti zo strany žalobcu a nie dôkazom, prečo sa pri vypracovaní projektu príručkami neriadil. Uvedené príručky boli dostupné aj na webovej stránke. Žalovaný má za to, že žalobca pravidlá stanovené v predmetných príručkách nerešpektoval a tým porušil čl. 4 ods. 2 zmluvy pojednávajúci o oprávnených nákladoch, teda porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004, čo bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2001 Z.z. K námietke žalobcu, že hardware a software by tvorili súbor vecí podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, žalovaný uvádza, že podľa § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, súbor hnuteľných vecí je predovšetkým „súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie“. OEM verzia softwaru však nemá samostatné technicko-ekonomické určenie a je súčasťou počítača, s ktorým bola zakúpená, teda aj súčasťou jeho ocenenia. Na webovej stránke Microsoftu (výrobcu OEM verzie sa uvádza, že OEM licencie produktov spoločnosti Microsoft je možné používať iba v jednej kópii softwaru na jednom licencovanom zariadení. OEM licencie sú viazané na zariadenie, na ktoré boli prvotne nainštalované. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že software nebolo možné zakúpiť a účtovať osobitne. Podľa metodického usmernenia Ministerstva financií SR č. MF SR/010175/2004-42 zo dňa 8.12.2004 a vysvetliviek k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie v znení dodatku č. 1 časť vysvetlenie pojmov k výpočtovej technike platí : „Ak je software zakúpený spoločne s počítačom, t.j. je súčasťou dodávky počítača - je aj súčasťou jeho ocenenia. Pre potreby zatriedenia výdavkov je rozhodujúce, či spoločná cena spolu cena počítača a softwaru spĺňa kritériá podľa osobitného zákona pre obstaranie hmotného majetku“. Nákup OEM softwaru je možné uskutočniť iba spolu s nákupom hardwaru a teda nákup softwaru je v tomto prípade súčasťou dodávky počítača, čiže je súčasťou ocenenia. Skutočnosť, že dodatok k usmerneniu MF SR bol prijatý 22.11.2005 nemení nič na skutočnosti, že v čase kúpy nebolo možné kúpiť software a hardware osobitne a teda náklady na uvedené predmety nemali prekročiť limit XX.XXX,- Sk s odkazom na spomínané príručky. K námietke žalobcu, že pokiaľ nákup IT techniky predstavoval neoprávnené čerpanie, bola táto skutočnosť ministerstvu preukázateľne známa už v čase podpisu zmluvy dňa 1.6.2005, preto odvod a penále za porušenie finančnej disciplíny mohli byť uložené do 5 rokov odo dňa podpisu zmluvy, t.j. najneskôr od 1.6.2010. Žalovaný uvádza, že listom zo dňa 28.3.2008 oznámilo ministerstvo vznik nezrovnalostí a zároveň zaslalo účastníkovi konania žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Na základe uvedeného lehota pre uloženie odvodu a penále začala plynúť momentom oznámenia vzniku nezrovnalostí, t.j. 28.3.2008 a končí 28.3.2013. K námietke žalobcu, že žalovaný svoje druhostupňové rozhodnutie v porovnaní s prvým rozhodnutím zmenil bez uvedenia dôvodu, žalovaný uvádza, že toto tvrdenie žalobcu považuje za nepravdivé a zavádzajúce, pretože v novom konaní správny orgán prvého stupňa spisovú dokumentáciu doplnil podľa požiadavky žalovaného a porušenie finančnej disciplíny bolo riadne zdokumentované. Zo zmluvy podľa žalovaného nepochybne vyplýva, že žalobca dobrovoľne pristúpil na zmluvné podmienky stanovené zmluvou, s ktorými sa najskôr oboznámil a súhlas s nimi vyjadril svojím podpisom. Keďže poskytnuté finančné prostriedky majú s poukazom na § 2 zákona č. 523/2004 a § 37 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. charakter verejných prostriedkov, je ich príjemca pri ich použití dodržiavať aj pravidlá rozpočtového hospodárenia stanovené zákonom č. 523/2004 Z.z. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. MF/022742/2011-243/844 zo dňa 5.9.2011, ktorým Ministerstvo financií SR, ako príslušný odvolací orgán rozhodlo o odvolaní účastníka konania - INFOSTAT - Inštitút informatiky a štatistiky Bratislava voči rozhodnutiu Správy finančnej kontroly Bratislava č. 1/529/0/2011 zo dňa 12.7.2011 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové napadnuté rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava zo dňa 12.7.2011. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.7.2007 vykonalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR administratívnu kontrolu, na základe ktorej bolo vypracované oznámenie o podozrení zo vzniku nezrovnalostí. Predmetom kontroly bol projekt č. XXXXXXXXXXX s názvom „vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe ako súčasť rozvoja ľudských zdrojov so zameraním na oblasť štátnej štatistiky“. Projekt bol realizovaný na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. JPD 3-2004/2.1/02-19 zo dňa 1.6.2005 v znení dodatkov a autorizovaných poznámok. Vykonanou administratívnou kontrolou účtovných dokladov a overovaním výdavkov riadiacim orgánom MPSVaR SR týkajúcich sa uvedeného projektu bolo zistené, že žalobca zahrnul do žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX obstaranie dlhodobého hmotného majetku spolu v sume XXX.XXX,XX Sk v tom: 15 ks počítačov PC BULL Power Mate ML á XX.XXX,- Sk bez DPH, 15 ks monitor Beng T 705 á X.XXX,- Sk, počítačové programy 15 ks OEM Windows XP PROF á X.XXX,- Sk, počítačové programy OEM MS Office 2003 PROF á X.XXX,- Sk, programy 15 ks OEM Windows XP PROF á X.XXX,- Sk, počítačové programy OEM MS Office 2003 PROF á X.XXX,- Sk, programy 15 ks OEM Windows XP PROF á X.XXX,- Sk (faktúra č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX na celkovú sumu XXX.XXX,XX Sk uhradenú dňa XX.X.XXXX, BV č. X kúpna zmluva na dodanie tovaru zo dňa XX.X.XXXX v znení dodatkov). Rovnako zahrnul do žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX obstaranie dlhodobého hmotného majetku spolu v sume XXX.XXX,XX Sk v tom 11 ks počítačov PC BULL POWER MATE ML á XX.XXX,- Sk bez DPH, 11 ks monitor BANG T 705 á X.XXX,- Sk, počítačové programy 11 ks OEM Windows XP PROF á X.XXX,- Sk, 11 ks počítačových programov OEM MS Office 2003 á X.XXX,- Sk (faktúra č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na sumu XXX.XXX,XX Sk, uhradenú dňa X.X.XXXX). Uvedené finančné prostriedky spolu v sume XXX.XXX,XX Sk po prepočte XX.XXX,XX € boli žalobcovi refundované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe predmetných žiadostí o platby. Žalobca zakúpil počítače a software financované z verejných zdrojov, pričom cena počítača vrátane softwaru spolu za 1 ks predstavovala XX.XXX,XX Sk, resp. XX.XXX,XX Sk. Správny orgán prvého stupňa posúdil zakúpené počítače a software spolu ako dlhodobý hmotný majetok odpisovaný v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorého obstarávacia cena presahuje XX.XXX,- Sk, teda ide o kapitálový výdavok, ktorý nie je možné hradiť z prostriedkov európskeho sociálneho fondu, preto uložil žalobcovi povinnosť odviesť verejné prostriedky, ktoré boli použité nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a to vo výške XX XXX,X Eur spolu s penále vo výške 0,1 % so sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny a to za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého prevodu. Preskúmavaným rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie Správy finančnej kontroly potvrdené. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákona upravuje: a) rozpočet sektora verejnej správy osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu zostavovania záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu c) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. Podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Krajský súd v Bratislave zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali obaja účastníci konania, nie je sporný, preto z neho tak, ako bol zistený správnymi orgánmi a opísaný v protokole o kontrole na mieste a z rozhodnutia vychádzal. Predmetom konania sú ale sporné otázky posúdenia prekročenia limitu pre jednorázové uplatnenie výdavku, keď žalobca zakúpil počítače a software, pričom ich zaúčtoval osobitne. Žalovaný vychádzal z názoru, že žalobca zakúpil počítače spolu so softwarom, pričom ale v príručke pre žiadateľa ako aj v praktickej príručke pri tvorbe rozpočtu pre projekty ESF, ktoré slúžili žiadateľom ako pomôcky pri vypracovaní žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bolo uvedené ,,ESF podporuje len bežné výdavky na projekt a nie kapitálové výdavky. Východiskom pre rozlíšenie bežného a kapitálového výdavku a zároveň určenia limitu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku v podmienkach ESF slúži zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pre obstarávanie hmotného alebo nehmotného majetku pre účely ESF sú stanovené nasledovné limity za jednotlivú položku - v prípade hmotného majetku XX XXX,- Sk, v prípade nehmotného majetku XX XXX,- Sk.“ Žalobca vyššie uvedený právny záver žalovaného považuje za nesprávny. Argumentuje tým, že súčasťou Zmluvy je návrh rozpočtu, klasifikácia oprávnených výdavkov, finančný limit výdavkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako riadiaci orgán aj odsúhlasilo. Rozpočet projektu bol riadiacim orgánom schválený ako finančný rámec projektu, pričom v rozpočtových položkách boli stanovené maximálne limity, na ktoré mal žiadateľ (žalobca) oprávnenie. V čl. 4 zmluvy o NFP s názvom ,,Oprávnené výdavky“ v ods. 1 zakotvoval, že za oprávnené výdavky na schválený projekt môžu byť považované len výdavky, ktoré: a.) boli schválené komisiou pre výber projektov b.) vznikli prijímateľovi najskôr dňom začatia realizácie projektu c.) boli vynaložené prijímateľom na realizáciu projektu do 31.5.2007 Podľa ods. 2 čl. 4 Zmluvy za oprávnené výdavky sa považujú len výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, ktoré sa navzájom neprekrývajú a ktoré v plnej miere súvisia s realizáciou priloženého projektu, na spolufinancovanie ktorého bol finančný príspevok určený. Oprávnené výdavky a ich úhrada musí byť v súlade so slovenskou legislatívou a legislatívou európskych spoločenstiev (napr. predpisy o verejnom obstarávaní, rovností príležitostí, publicite) a v súlade s rozpočtom, ktorý je súčasťou prílohy č. 1 tejto zmluvy. Podrobnejšia kategorizácia oprávnených a neoprávnených výdavkov sa nachádza v prílohe č. 3 zmluvy. Výdavky, ktoré žalovaný považuje za neoprávnené, boli zakotvené ako oprávnené výdavky v prílohe č. 1 časť 2 ,,zariadenie a vybavenie“ a sú v súlade s vyššie citovaným článkom 4 bod 1, 2 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu sa preto nemohlo jednať o porušenie povinnosti žalobcu. Oprávnenosť čerpania prostriedkov na IT techniku v zmysle projektu a zmluvy potvrdila aj predchádzajúca kontrola SFK, ktorá sa uskutočnila dňa 18.3.2008. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave Správa finančnej kontroly Bratislava a následne aj žalovaný, nesprávne právne posúdili postup žalobcu v konaní ako konanie v rozpore s podmienkami zmluvy, v dôsledku čoho malo dôjsť podľa názoru správnych orgánov k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z, čo bolo potom nesprávne kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona tým, že zo strany žalobcu malo dôjsť k použitiu poskytnutých finančných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom žalovaného nie je možné súhlasiť. Podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú: a.) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko - ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako XXXX,- eur a prevádzkovo technické funkcie dlhšie ako 1 rok b.) budovy a iné stavby okrem: 1.) prevádzkových banských diel 2.) drobných stavieb na lesnej pôde, slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva c.) pestovateľské celky trvalých porastov podľa ods. 5 s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky d.) zvieratá uvedené v prílohe č. 1 e.) iný majetok podľa ods. 6 Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené. Tvrdenie žalovaného o prekročení limitu a povinnosti posudzovať počítač a počítačový program MS Office ako jeden celok, nemá oporu v žiadnej právnej norme. Naopak, z textu Zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (príloha č. 1 časť 2) vyplýva, že v nej bol zakotvený nákup počítačov a softwarového zariadenia. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade súd preskúmaním rozhodnutia zistil, že je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnym názorom žalobcu. Z dikcie ust. § 59 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutia a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. V tomto prípade mal teda žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, avšak v posudzovanom prípade odvolací orgán ako vyplynulo z preskúmavaného rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru súdu žalovaný vec nesprávne posúdil v rozpore s platne a účinne uzatvorenou Zmluvou medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, z obsahu ktorej článok 4, časť 2 nesporne vyplýva, že „za oprávnené výdavky na schválený projekt môžu byť považované výdavky, ktoré: a.) boli schválené komisiou pre výber projektov b.) vznikli prijímateľovi najskôr dňom začatia realizácie projektu c.) boli vynaložené prijímateľom na ich realizáciu projektu do 31.5.2007“ Podľa prílohy č. 1 časť 2 ,,zariadenie a vybavenie“ podrobná kategorizácia oprávnených výdavkov uvádza osobitné vymedzenie nákupu počítačov nasledovne: PC 15 ks v celkovej nadobúdacej cene á XX XXX,- Sk, MS Windows X Pro Sk OEM 15 ks v cene á X XXX,- Sk, MS Office 2003 OEM v počte 15 ks v cene á XX XXX,- Sk, antivírusový program 15 ks v cene á 1 XXX,- Sk. Postup žalobcu pri nákupe počítačov a softwarového vybavenia bol teda v súlade s uzatvorenou Zmluvou. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného nebol v súlade so zákonom, čo bol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XX,- Eur a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci vo výške 2 x 57,- Eur (2 x 60,07 Eur) spolu s DPH a paušálnou náhradou režijných výdavkov 2 x 7,41 Eur a 2 x 7,81 Eur predstavujú 317,48 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 14X ods. 1 O.s.p. na účet vedený v K. K.. č.účtu XXXX XXX XXX/XXXX. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.