Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/200/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201674 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201674.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: U.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, E.B. XX, XXX XX Y., zastúpený advokátkou: Mgr. Nikoletou Oktavcovou, Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-116/2011 zo dňa 10.8.2011 v spojení s Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 168/2011 zo dňa 11.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-116/2011 zo dňa 10.8.2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 168 zo dňa 11.5.2011, na základe ktorého bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustená zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, žalobkyňa dňa 22.3.2011 počas čerpania riadnej dovolenky v čase asi o 19.30 hod. viedla na S. ul. vo Y. svoje motorové rozviedlo značky Škoda Fabia, ev. č. Y. XXX W., pričom sa dostatočne nevenovala jeho vedeniu a pri dome číslo X narazila prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti pri pravom okraji vozovky zaparkovaného vozidla značka Citroen Xsara Picaso, ev.č.: Y. XXX I., ktoré tam zaparkovala A. A. z I. I., náraz vozidlo Citroen Xsara Picaso odhodil do pred ním stojaceho zaparkovaného vozidla Land Rover Discovery, ev. č. Y. XXX/BC, pričom žalobkyňa z miesta zrážky odišla i napriek dohode s A. A., že vec budú riešiť a následne žalobkyňa požila v mieste svojho bydliska alkoholické nápoje (asi 0,5 l vína), počas šetrenia dopravnej nehody marila jej objasňovanie tým, že nepravdivo vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že vozidlo v čase o 19.00 hod. zverila manželovi za účelom opravy a že od tejto doby s manželom nebola. V dôsledku zrážky bola na vozidlách spôsobená škoda vo výške cca 6.000 €. V podanom rozklade žalobkyňa predovšetkým namietala okolnosť, že pre účely konania o prepustenie zo služobného pomeru boli využité výlučne dôkazy z priestupkového konania, ktoré neboli podľa § 238 ods. 4 zákona vyhodnotené aj s prihliadnutím na výsledky ich vykonania v priestupkovom, resp. disciplinárnom konaní. Podľa napadnutého rozhodnutia, zo strany žalobkyne bol porušený zákon v zmysle jeho v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), g) h), § 192 ods. 1 písm. c), § 193 ods. 2, § 194 ods. 1, § 233 ods. 1, 2, v § 238 ods. 1 až 4, § 241 ods. 1, 3, § 243 ods. 2, § 264. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nebola čestnou a disciplinovanou príslušníčkou PZ, keď v čase čerpania riadnej dovolenky zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej sebe aj inej osobe spôsobila materiálnu škodu a následne svojím konaním marila objektívne prešetrenie dopravnej nehody, svojim odchodom z jej miesta a tým, že vo svojej výpovedi najskôr nepravdivo uviedla, že motorové vozidlo v čase nehody neviedla. Dôkaznými prostriedkami boli výsledky šetrenia nadriadeného a to kompletný priestupkový spis ODI OR PZ Zvolen č.p.: ORPZ-ZV-ODI1-DN-58/2011, disciplinárny rozkaz riaditeľa OR PZ Zvolen číslo 1/2011 zo dňa 19. 4. 2011, stanovisko ZO OPZ v SR č. 920 - 1 Zvolen k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Podľa názoru žalobkyne v danom prípade žalovaný porušil § 238 ods. 4 zákona, pretože využil dôkazy z priestupkového, resp. disciplinárneho konania, ktoré relevantne nevyhodnotil aj s prihliadnutím na výsledky priestupkového konania, čím nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a jej protiprávne konanie nebolo dostatočne preukázané, čo je v rozpore s § 233 ods. 1 a 2 zákona. Žalobkyňa poukázala na znenie ustanovení § 233 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1 až 4 zákona a uviedla, že dôvodom jej prepustenia bolo konanie zhodné s konaním, pre ktoré je voči nej vedené priestupkové konanie. Uviedla, že v priestupkovom konaní bola závažnosť porušenia služobných povinností a služobnej prísahy hodnotená miernejšie a žalovaný sa dostatočným spôsobom nezaoberal závažnosťou uvedených porušení. Žalovaný sa opieral o dôkazné prostriedky zabezpečené v rámci disciplinárneho konania, ktoré nie je k termínu podania žaloby ukončené. Pre objektívne rozhodnutie v disciplinárnej veci bolo potrebné vypočuť svedka - A. A. ako aj pribrať znalca z odboru dopravy, na základe čoho bolo konanie o priestupku prerušené. Vyhodnotenie dôkazných prostriedkov, ktoré boli nariadené v disciplinárnom konaní je potrebné vykonať aj v rámci konania o prepustení. V súčasnom období výsledky dokazovania v priestupkovom konaní neposkytovali dostatok dôvodov pre záver prijatý žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalobkyne nebol teda naplnený dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru, pretože dôvod prepustenia je nejasný a zmätočný, v rozpore s § 194 ods. 1 zákona. V tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého mala mariť objasňovanie dopravnej nehody tým, že nepravdivo vypovedala a na inom mieste tým, že bezodkladne nezastavila vozidlo, z miesta dopravnej nehody odišla a nezdržala sa požitia alkoholických nápojov, inde zas tým, že v čase čerpania riadnej dovolenky zavinila dopravnú nehodu. Žalobkyňa vyčítala žalovanému nezákonný postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutí. Podľa personálneho rozkazu, skutočnosťou zakladajúcou dôvod jej prepustenia malo byť protiprávne konanie spočívajúce v tom, že zavinila dopravnú nehodu dňa 22. 3. 2011, pričom doteraz nie je preukázané, či sa jednalo o dopravnú nehodu a kto ju zavinil, prípadne sa na zavinení spolupodieľal. Záver žalovaného o zavinení dopravnej nehody preto považuje za predčasný a nepodložený. Nezaoberaním sa verzie žalobkyne uvedenej v podanom rozklade o možnej príčine vzniku škodovej udalosti došlo k porušeniu zásad upravených v § 233 ods. 1 a 2 zákona, pričom žalovaný tým, že nezahrnul jej tvrdenia do odôvodnenia rozhodnutia, porušil § 241 ods. 3 zákona v jej neprospech. Odvolací orgán takisto zrozumiteľne nevyložil dôvody správnosti postupu prvostupňového orgánu. Ďalším dôvodom na jej prepustenie bola okolnosť, že žalobkyňa následne marila objektívne prešetrenie dopravnej nehody tým, že prvotne uviedla nepravdivé okolnosti ako aj tým, že odišla z miesta udalosti. Žalobkyňa v rozklade poukazovala na časový interval trvania stavu, ktorý trval v zmysle doložených dokladov od 23. 40 hod. dňa 22. 3. 2011, kedy po prvýkrát vypovedala, do 00. 34 hod. dňa 23. 3. 2011, kedy telefonicky kontaktovala nadriadeného, že výpoveď chce opraviť. Žalobkyňa podrobne objasnila situáciu, za ktorej z miesta udalosti odišla vo vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. 4. 2011. Na tvrdenie, že nešlo o dopravnú nehodu s povinnosťou vyčkať na príchod polície nebolo prihliadané a žalovaný sa s ním nevysporiadal. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplývalo, že po udalosti bola v značnom šoku, čo potvrdila aj výpoveď A. A., pričom táto okolnosť ostala bez povšimnutia. Citové pohnutie malo vplyv na jej konanie bezprostredne po udalosti ako odchod z miesta, požitie alkoholu, prvotná výpoveď, hoci v bežnom živote takto nereaguje. Podľa žalobkyne nemožno prihliadať na jej prvotnú výpoveď, pretože táto bola vykonaná v čase, keď jej stav vylučoval zodpovedný prístup k veci. Podľa jej názoru sa nejednalo o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti jej ponechania v služobnom pomere. Podľa žalobkyne sa v danom prípade jedná o škodovú udalosť bez potreby volať políciu na základe dohody s poškodenou, pričom žalobkyňa mala vedomosť o bydlisku poškodenej, nepožila alkohol pred jazdou ani v čase, kedy by to bolo na ujmu zistenia, či počas jazdy požila alkohol. Podľa názoru žalobkyne v konaní neboli rešpektované práva účastníka konania. Napriek okolnosti, že doložila plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v konaní o prepustenie zo služobného pomeru, žalovaný nerešpektoval predmetné zastúpenie, čím jej bolo odňaté právo a možnosť klásť vypočúvaným, najmä svedkyni A. otázky a navrhovať dôkazy. Žalovaný v rámci preskúmavania prvostupňového rozhodnutia neprihliadol na opodstatnenosť podaných námietok, nezaujal k nim stanovisko, čím porušil § 241 zákona. Vychádzal len z jednostranného a povrchného vyhodnotenia výsledkov priestupkového konania, ktoré trvalo len 7 pracovných dní. Podľa názoru žalobkyne v konaní nebol dostatočne náležite zistený skutkový stav, čo nemohlo byť dostatočným podkladom pre zákonné rozhodnutie a správne posúdenie veci. Na základe uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúci personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že úlohou súdu je i preskúmavať okolnosť, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dodržanie ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p., ako i názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Dôvodom, pre ktorý bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru bola skutočnosť, že dňa 22.3.2011 počas čerpania riadnej dovolenky v čase asi o 19.30 hod. viedla na S. ul. vo Y. svoje motorové rozviedlo značky Škoda Fabia, ev. č. Y. XXX W., pričom sa dostatočne nevenoval jeho vedeniu a pri dome číslo X narazila prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti pri pravom okraji vozovky zaparkovaného vozidla značka Citroen Xsara Picaso, ev.č.: Y. XXX I., ktoré tam zaparkovala A. A. z I. I., náraz vozidlo Citroen Xsara Picaso odhodil do pred ním stojaceho zaparkovaného vozidla Land Rover Discovery, ev. č. Y. XXX/BC, pričom žalobkyňa z miesta zrážky odišla i napriek dohode s A. A., že vec budú riešiť a následne žalobkyňa požila v mieste svojho bydliska alkoholické nápoje (asi 0,5 l vína), počas šetrenia dopravnej nehody marila jej objasňovanie tým, že nepravdivo vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že vozidlo v čase o 19.00 hod. zverila manželovi za účelom opravy a že od tejto doby s manželom nebola. V dôsledku zrážky bola na vozidlách spôsobená škoda vo výške cca 6.000 €. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 238 ods. 2 zákona a uviedol že v danej veci bolo nadriadeným oprávnený má zistiť dôvod prepustenia a následne rozhodnúť o prepustení policajta podľa § 292 ods. 1 písm. e) zákona minister vnútra Slovenskej republiky ktorý v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobkyne a rozhodol v súlade so zákonom. Protiprávne konanie bolo preukázané dôkazmi zhromaždenými a vyhodnotení mi v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal na článok I. písm. a) bod 11 rozkazu žalovaného číslo 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená ak, ktorým bolo všetkým policajtom uložené nemali objektívne prešetrenie dopravnej nehody ktorej boli účastníkmi, najmä odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov prešetrujú Cích nehodu, brzdením ho s výnimkou nevyhnutných prípadov (poskytnutie pomoci zraneným osobám a bod. (alebo bezdôvodným odmietnutím povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bola oboznámená aj so všetkými internými predpismi upravujúcimi zákaz viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, teda, že vedela a bola uzrozumená, že ak sa u nej pri vedení motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu v dychu, prípadne krvi, bude zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustená z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V tejto súvislosti poukázal na článok 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 18/2008. Žalobkyňa bola teda oboznámená so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ upravujúcimi túto problematiku a vedela aké následky môže očakávať. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písmeno a), g) a h) zákona a naplnila zákonné podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobkyňa nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo služby, keď v čase čerpania riadnej dovolenky zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. Následne svojim konaním marila jej objasňovanie, keď z miesta nehody odišla a tým, že najskôr vo výpovedi nepravdivo uviedla, že neviedla motorové vozidlo v čase nehody. V danom prípade bola splnená aj zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ. Žalovaný dodržal zákonnú povinnosť uvedenú v § 225 ods. 2 písm. c) zákona tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru pred vydaním personálneho rozkazu bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Popísaného konania sa žalobkyňa dopustila dňa 22.3.201, návrh na jej prepustenie bol oprávnenému nadriadenému doručený dňa 6.5.2011 a personálny rozkaz bol vydaný dňa 11.5.2011. Z uvedeného vyplýva, že zákonné lehoty boli dodržané. Žalovaný s námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako i samotnej žalobe nesúhlasí. Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobkyňa svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný vykonal dôsledné prešetrenie danej veci, dôkazy, ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Predmetom konania vedeného voči žalobcovi bolo v tomto prípade rozhodovanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaným bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými dokladmi. Dokazovanie vykonal v súlade s ustanovením § 238 ods. 1 a 2 zákona, pričom protiprávne konanie žalobkyne bolo preukázané. Dôvod prepustenia sa počas celého konania nezmenil. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru nie sú otázky jej viny alebo neviny ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Žalovaný v konaní rozhodoval iba o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobkyne. V danom prípade boli dodržané aj procesné práva žalobkyne, ktorá bola oboznámená s dôkazmi, ktorými bolo preukázané porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a bol jej poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k veci. Žalovaný vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, spoľahlivo zistil a ustálil skutočný stav veci, pričom žalobcovi bolo protiprávne konanie dostatočne preukázané. Žalovanému prislúcha právo hodnotenia dôkazov podľa svojej vlastnej úvahy. žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského súdu v Bratislave podľa obdobných veciach v zmysle ktorých sa v konaní o prepustenie príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru prezumpcia neviny neuplatňuje. Skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením žalovaného a to dôkazmi zabezpečenými podľa § 238 zákona z priestupkového spisu, ktorými bola uvedená udalosť zadokumentovaná, vyjadreniami a zápisnicami k meritu veci, záznamom poškodenej - A. A., úradným záznamom riaditeľa OPP OR PZ vo Zvolene, zápisnicou npor. A. S., stanoviskom riaditeľa OPP OR PZ vo Zvolene, stanoviskom príslušného odborového orgánu, záznamami o oboznámení žalobkyne s internými predpismi, hodnotením jej služobnej činnosti a ďalším súvisiacim dôkazovým materiálom. Nadriadený žalobkyne ju oboznámil so začatím konania o jej prepustení a určil jej lehotu na podanie vyjadrenia. V zápisnici o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 5. 4. 2011 okrem iného uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach, o ktorých sa vyjadrila dňa 5. 4. 2011 a na podanom vysvetlení zo dňa 23. 3. 2011. V prvotnom zázname o podaní vysvetlenia uviedla, že je majiteľkou vyššie popísaného vozidla, pričom k dopravnej nehode sa nevie vyjadriť a uviedla, že dňa 22. 3. 2011 o asi 19. 00 hod. zverila toto vozidlo manželovi, ktorý mal opraviť na vozidle ľavé predné svetlo a od tej doby s manželom nebola v kontakte. Uviedla, že bola na návšteve, na ktorej vypila asi 0, 5 litra vína. K osobe, ku ktorej bola na návšteve sa nevyjadrila. Následne dňa 23. 3. 2011 o 6. 53 hod. v zázname o podaní vysvetlenia svoju pôvodnú výpoveď zmenila a uviedla, že viedla motorové vozidlo, pričom ju osvetlilo oproti idúce vozidlo, a preto neskoro zbadala pri pravom okraji vozovky stojace zaparkované iné vozidlo, ktorému sa snažila vyhnúť, čo sa jej nepodarilo a narazila do jeho zadnej časti. Po zrážke zostala chvíľu sedieť vo vozidle, na čo k nej po chvíli pribehla nejaká žena, ktorá jej povedala, že je majiteľkou poškodeného vozidla do ktorého narazila. Bola v šoku, preto jej povedala že „áno“ a následne odišla domov, kde vozidlo odparkovala. Doma v šoku plakala, následne si zapla televízor a vypila necelú 0,7 litrovú fľašu vína a zaspala. Po prebudení asi o 22. 40 hod. zistila, že má niekoľko neprijatých hovorov na mobilnom telefóne, preto telefonovala svojmu nadriadenému a následne sa dostavila na ODI OR PZ vo Zvolene, kde sa podrobila dychovej skúška s pozitívnym výsledkom 0, 26 mg/l alkoholu v dychu a opakovanej dychovej skúške, pri ktorej bolo namerané 0, 21 mg/l alkoholu v dychu. Žalobkyňa oznámila, že jej zvolený právny zástupca je do 15. 4. 2011 na dovolenke a tento jej prípad oficiálne prevezme písomným plnomocenstvom dňa 18. 4. 2011 pričom žiadala, aby do tejto doby neboli vykonávané žiadne úkony. Právny zástupca žalobkyne oznámil prevzatie zastúpenia dňa 19. 4. 2011. Nadriadený upovedomil žalobkyňou dňa 20. 4.2011, že s ňou bude dňa 26. 4. 2011 vykonaný výsluch ako s účastníčkou konania a zároveň sa telefonicky spojil s právnym zástupcom žalobkyne a upovedomil ho o uvedenom úkone, s ktorým súhlasil a potvrdil svoju účasť. Dňa 26. 4. 2011 bol vykonaný predmetný výsluch, na ktorom žalobkyňa podrobne popísala priebeh dopravnej nehody rovnako ako v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23. 4. 2011, kedy svoju pôvodnú výpoveď priznala, že vozidlo viedla, spôsobila dopravnú nehodu s následným poškodením vozidiel a odišla z miesta nehody a pod vplyvom šoku požila alkoholické nápoje. Žalovaný zabezpečil dňa 26. 4. 2011 výsluch poškodenej osoby, A. A., ktorá uviedla, že dňa 22. 3. 2011 v čase asi o 19. 15 hod. počula veľký náraz vozidiel cez otvorené okno v kuchyni a keď sa šla pozrieť videla, že do jej zaparkovaného vozidla narazilo červené vozidlo Škoda Fabia a pokúša sa viackrát smerom dopredu a dozadu pohnúť z miesta, čo sa mu nedarilo. Len v pyžame vybehla k vozidlu, kde za volantom červeného vozidla značky Škoda Fabia sedela žena vo veku asi 35 až 40 rokov. Vodičke povedala, že vozidlo, do ktorého narazila je jej a nech svoje vozidlo odstaví, pretože bolo stále v chode a odparkuje na okraji za účelom riešenia veci. Vodička povedala len “dobre“, na čo poškodená vybehla naspäť do bytu kde si zobrala bundu a bežal naspäť na ulicu. Vodička sa na mieste už nenachádzala, z čoho bola riadne zaskočená, a preto volala na číslo 112, z ktorého ju operátor prepojil na políciu kde nahlásila uvedenú udalosť. Evidenčné číslo vozidla jej nadiktovala suseda. Žalobkyňa po zrážke bezodkladne nezastavila vozidlo, z miesta dopravnej nehody odišla, následne sa nezdržala požitia alkoholu po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požila alkohol. U žalobkyne bolo po dopravnej nehode v čase asi o 23. 38 hod. zistené požitie alkoholických nápojov. Zo záverov odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že žalobkyňa alkoholické nápoje požívala až po dopravnej nehode. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola v rámci disciplinárneho konania upraveného samostatne v tretej časti zákona za predmetné protiprávne konanie disciplinárne riešená opakovanie. Personálna pôsobnosť nadriadených a disciplinárna právomoc nadriadených sú dva samostatné na sebe nezávislé inštitúty, ktoré sa navzájom vylučujú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 3, § 192 ods. 1 písm. e) zákona, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 zákona. Poukázal aj na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru samotnú otázku existencie priestupku a individuálnej zodpovednosti za priestupok nemožno stotožňovať s výsledkami služobného zisťovania o porušení služobných povinnosti a služobnej prísahy. Žalovaný opakovane zdôraznil, že boli v konaní dodržané procesné práva žalobkyne. K námietke žalobkyne ohľadom okolnosti, že nespôsobila dopravnú nehodu, ale len škodovú udalosť, žalovaný poukázal na ustanovenie § 64 ods. 1a 2 zákona číslo 8/2009 Z.z., ktorý definuje dopravnú nehodu, § 66 ods. 6 predmetného zákona upravujúci povinnosť účastníka škodovej udalosti a § 66 ods. 1 predmetného zákona z ktorých vyplýva, že žalobkyňa porušila viaceré povinnosti uložené týmto zákonom. Podľa jeho názoru citová stránka, vnútorné pocity a trauma z následkov nemôže mať prednosť pred rozumným konaním. Podľa žalovaného, napadnuté rozhodnutie je v dostatočnom rozsahu odôvodnené v zmysle úpravy § 241 ods. 3 zákona. Na základe uvedených dôvodov a s poukazom na napadnuté rozhodnutia žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Termín a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 22. 3. 2011 bol na základe oznámenia poškodenej, A. A., spísaný záznam z dopravnej nehody, z obsahu ktorého vyplýva, že neznáma vodička osobného motorového vozidla ev. č. Y. XXX T. červenej farby pri jazde S. vo Y. smerom od centra nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a narazila pri pravom okraji vozovky do zaparkovaného vozidla Citroen Xsara Picasso, ev. č. Y.-XXX I., ktoré zaparkovala poškodená. Náraz posunul jej auto do pred ním stojaceho vozidla Land Rover Discovery ev. č. Y. XXX I.. Pri nehode nedošlo k zraneniu osôb, alkohol u neznámej vodičky zisťovaný nebol, vodička s vozidlom z miesta nehody pred príchodom polície ušla. Celková škoda bola odhadnutá na 6000 €. Zároveň bola spísaná zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a vyhotovená fotodokumentácia z predmetného miesta. Dňa 22. 3. 2011 o 23. 40 hod. sa na policajný útvar dostavila žalobkyňa, ktorá podala vysvetlenie k predmetnej dopravnej nehode. K veci uviedla, že je majiteľkou vozidla Škoda Fabia ev č. Y. XXX T., pričom k dopravnej nehode sa nevie vyjadriť a uviedla, že v predmetný deň asi o 19. 00 hod. zverila vozidlo manželovi za účelom opravy ľavého predného svetla. Od toho času s ním nebola v kontakte. K veci ešte uviedla, že bola na návšteve, na ktorej vypila asi 0, 5 l vína. K osobe, u ktorej bola na návšteve sa nechcela vyjadrovať. Po podaní vysvetlenia vyhlásila, že súhlasí s výpoveďou nežiadala jej zmenu ani doplnenie a záznam vlastnoručne podpísala. Dňa 23. 3. 2011 o 6. 53 hod. sa žalobkyňa opätovne dostavila na útvar policajného zboru a zmenila svoju výpoveď tak, že potvrdila vedenie osobného motorového vozidla v deň 22. 3. 2011 po 19. 30 hod. Uviedla, že jazdila rýchlosťou asi 50 km/h pričom ju pri jazde osvetlilo oproti idúce vozidlo, následkom čoho neskoro zbadala pri pravom okraji vozovky stojace zaparkované vozidlo a aj napriek snahe sa jej nepodarilo vyhnúť nárazu a svojím vozidlom narazila do ľavej zadnej časti zaparkovaného vozidla Citroen. Po zrážke chvíľu sedela vo svojom vozidle, na čo k nej pribehla iná žena ktorá jej oznámila, že je majiteľkou vozidla, do ktorého narazila. Žalobkyňa v šoku poškodenej odpovedala „áno“ ale následne z miesta nehody odišla domov. Svoje vozidlo zaparkovala pred bydliskom na zvyčajnom mieste. Doma v šoku plakala, zapla si televízor a vypila necelú 0,7 litrovú fľašu vína. Po prebudení asi o 22. 30 hod. skontrolovala svoj mobilný telefón na ktorom mala niekoľko neprijatých hovorov. Následne zavolala riaditeľa odboru poriadkovej polície, ktorého telefonát bol medzi neprijatými hovormi. Na jeho základe prišla na policajné oddelenie, kde sa podrobila dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Žalobkyňa si uvedomila, že jej konanie bolo skratové, že z miesta nehody nemala odísť. Svoje počínanie vysvetľovala šokom. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 22. 3. 2011 poškodená, A. A. popísala priebeh nehody tak, ako to bolo zdokumentované v zázname z dopravnej nehody. Ako vyplýva zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 29. 3. 2011, pri dokumentovaní nehody bol prítomný držiteľ poškodeného vozidla Citroen, X. S., podľa ktorého na poškodenom vozidle vznikla pravdepodobne totálna škoda vo výške asi 3000 €. Dňa 29. 3. 2011 podal vysvetlenie aj ďalší poškodený, D. B., vlastník vozidla Land Rover Discovery, ktorý na základe telefonického oznámenia susedov sa 22. 3. 2011 dostavil asi o 19. 50 hod. na miesto nehody a zistil poškodenie zadného nárazníka a svetiel na svojom vozidle s predpokladanou škodou vo výške 1300 €. V spise sa nachádzajú zápisy o dychových skúškach vykonaných u žalobkyne dňa 22. 3. 2011 v čase o 23. 38 a 23. 55 hod., na základe ktorých bolo zistené požitie alkoholu žalobkyňou. V spise sa nachádza odborné vyjadrenie znalca, ktorého úlohou bolo objektívne posúdenie hladiny alkoholu v krvi v čase nehody na základe priložených dychových skúšok žalobkyne. Znalec pri svojom v odbornom vyjadrení vychádzal z tvrdení žalobkyne o čase a množstve vypitého alkoholu. Z výsledkov dychových skúšok a informácií poskytnutých žalobkyňou znalec dospel k záveru, že žalobkyňa pila alkohol po dopravnej nehode. Zároveň však konštatoval, že jeho odborné vyjadrenie môže byť správne za predpokladu, že údaje, z ktorých znalec vychádzal zodpovedali skutočnosti. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 4. 4. 2011 nadriadeným informovaná o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, pričom bola zároveň vyzvaná na predloženie vyjadrenia k veci. Dňa 5. 4. 2011 žalobkyňa oznámila nadriadenému, že sa necíti byť vinná zo zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti tak, že jej ďalšie ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobkyňa žiadala dňa 5. 4. 2011 o vyhotovenie fotokópie celého priestupkového spisu. Žiadané fotokópie prevzala dňa 12. 4. 2011. Listom doručeným nadriadenému dňa 12. 4. 2011 žalobkyňa oznámila, že si zvolila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní, ktorý vec prevezme na základe plnomocenstva po návrate z dovolenky dňa 18. 4. 2011 a žiadala, aby do tejto doby neboli vykonávané žiadne úkony. Dňa 19. 4. 2011 bolo prvostupňovému orgánu doručené plnomocenstvo udelené žalobkyňou zvolenému advokátovi. Dňa 18. 4. 2011 bol návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru prerokovaný príslušným odborovým orgánom. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 20. 4. 2011, v zmysle ktorého nadriadený žalobkyne jej oznámil termín jej výsluchu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, pričom o tomto termíne telefonicky informoval aj jej zvoleného právneho zástupcu. Dňa 2. 5. 2011 predložila žalobkyňa vyjadrenie k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v ktorom uviedla námietky v zhode s obsahom podanej žaloby. V rámci konania bol vypočutý aj A.. A.. O. M., riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu vo Zvolene, ktorý dňa 22. 3. 2011 v čase asi o 19. 45 hod. prijal telefonát službukonajúceho policajta, ktorý mu oznámil spôsobenie dopravnej nehody žalobkyňou, ktorá z miesta odišla. Keďže žalobkyňu osobne pozná, snažil sa ju telefonicky viackrát kontaktovať. Žalobkyňa nechala mobil vyzváňať, avšak k hovoru nedošlo. V rámci konania vypovedala aj poškodená, A. A., ktorá potvrdila svoju výpoveď v rámci priestupkového konania. Žalobkyňa k veci vypovedala dňa 26. 4. 2011 bez prítomnosti svojho právneho zástupcu na prítomnosti ktorého netrvala. Vo svojej výpovedí ohľadom popisu udalostí po dopravnej nehode uviedla, že po náraze pristúpila k jej vozidlu žena, majiteľka poškodeného vozidla, do ktorého narazila, ktorá jej povedala, aby na ňu počkala, že sa ide obliecť. Žalobkyňa jej odpovedala, že „dobre“ a že sa „následne dohodneme a vypíšeme tlačivá“. Pretože vozidlo žalobkyne tvorilo prekážku v cestnej premávke a bola zlá viditeľnosť, pričom sa s majiteľkou poškodeného vozidla dohodla, nevidela dôvod ponechať vozidlo na pôvodnom mieste. Niekoľko minút čakala na majiteľku poškodeného vozidla a keď nechodila, tak odišla domov s tým, že tlačivá pre poisťovňu vyplní neskôr. Žalobkyňa uviedla, že jej konanie keď odišla z miesta nehody bolo skratové. Podľa jej odhadu sa na mieste zdržala asi 15 minút. V súvislosti s požitím alkoholu uviedla, že tento pred dopravnou nehodou nepožila. Dňa 27. 4. 2011 bola spísaná zápisnica o výsluchu službukonajúceho policajta, E.. A. S., ktorý popísal priebeh nehody a svoje úkony v rámci prešetrovania nehody. Popísal vysvetlenie podané poškodenou A. A.. Z úradného záznamu zo dňa 22. 3. 2011 vyplýva, že v mieste bydliska žalobkyne v čase o 21. 50 hod., vykonávala motohliadka výjazd do miesta bydliska žalobkyne, pričom nikto im dvere na byte žalobkyne napriek zvoneniu neotváral. V spise sa nachádzajú záznamy o absolvovaní školení žalobkyne z interných predpisov: rozkaz MV SR č. 6/1997 - úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru, rozkaz číslo 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok, rozkaz číslo 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov policajného zboru, nariadenie číslo 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru, nariadenie číslo 86/1997 o pravidlách služobnej zdvorilosti, nariadenie číslo 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru a ďalšie. V spise sa nachádza aj prehľad o odmenách a trestoch žalobkyne. Ministrovi vnútra Slovenskej republiky bol návrh na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru spolu s podkladmi pre rozhodnutie predložený dňa 6. 5. 2011. Minister ako oprávnený nadriadený rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru dňa 11. 5. 2011. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 16. 5. 2011. V podanom rozklade žalobkyňa uvádzala námietky v zhode s námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí uviedol dôvody potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v zhode s vyjadrením k podanej žalobe popísanom vyššie. Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy a žalobkyňu prepustil zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona z dôvodu, že bolo dostatočne preukázané jej protiprávne konanie - zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej spôsobila sebe aj inej osobe materiálnu škodu. Následne svojim konaním marila objektívne prešetrenie dopravnej nehody svojím odchodom z jej miesta a tým, že vo svojej výpovedi najskôr nepravdivo uviedla, že motorové vozidlo v čase nehody neviedla. Neriadila sa právnymi predpismi, keď v čase mimo služby konala v príkrom rozpore so spoločenským postavením, úlohami a poslaním policajného zboru napriek tomu, že bola oboznámená s internými predpismi, teda tým, že je povinná nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej bola účastníčkou najmä odchodom z miesta nehody pred príchodom policajta prešetrujúceho dopravnú nehodu, a teda neplnila úlohy uložené jej zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržala ani služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) g) a h) zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa ust. § 192 zákona č. 93/1998 Z.z., policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Žalobkyňa sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachovala, konala v hrubom rozpore so služobnou prísahou. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobkyne ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dôvod na prepustenie zo služobného pomeru oprávnený nadriadený zistil dňa 6.5.2011. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný dňa 11.5.2011, t.j. v zákonom určenej lehote. Z vykonaného dokazovania, predloženej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody bolo podľa názoru súdu v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa v čase mimo výkonu služby, osobne riadila svoje motorové vozidlo dňa 22.3.2011 na S. ul. vo Y., kde v čase okolo 19.30 hod. narazila do iného stojaceho vozidla a spôsobila škodu na majetku sebe aj iným osobám. Tým, že nezotrvala na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta vyšetrujúceho dopravnú nehodu, respektíve nevykonala úkony uložené osobitným zákonom a z miesta nehody ušla, marila jej riadne vyšetrenie. Podľa názoru súdu, žalobkyňa marila vyšetrovanie aj rozpornými výpoveďami, ktoré ospravedlnila stresovou situáciou. Riadne prešetrenie príčiny nehody marila aj tým, že po nej požila alkoholické nápoje a ani následným znaleckým dokazovaním nebolo možné jednoznačne preukázať, či žalobkyňa nepožila alkoholické nápoje aj pred nehodou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na záver znalca, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že jeho zistenie nemusí byť správne, pretože nevychádzalo z reálnych skutočností ale len z tvrdení žalobkyne a vykonaných dychových skúšok v čase cca po 4 hodinách od nehody. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke), účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ust. § 64 ods. 1 až 6 zákona o cestnej premávke v účinnom znení, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V danom prípade je zrejmé, že účastníci kolízie sa nedohodli na mieste o zavinení škodovej udalosti, a preto sa predmetná udalosť stala v zmysle zákona nehodou. Podľa ust. § 65 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný a) bezodkladne zastaviť vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila predmetné ustanovenie zákona, keď po dopravnej nehode požila alkohol, čo bolo následne na ujmu nepochybného zistenia, či nepožila alkohol aj pred jazdou. Podľa ust. § 66 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, upravujúceho povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia. Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Z citovaných ustanovení osobitného zákona vyplýva, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona aj v prípade, ak škoda nepresiahla zákonom určenú hranicu a ak by udalosť nebola kvalifikovaná ako dopravná nehoda tým, že nepreukázala inému účastníkovi škodovej udalosti svoju totožnosť, neposkytla údaje o poistení vozidla bez odkladne, požila po udalosti alkohol. Svojim konaním v rozpore s povinnosťami vodiča upravenými príslušnými zákonmi ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR (napr. č. 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bola riadne oboznámená naplnila preto predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Jej zotrvanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu záujmom štátnej služby, pretože od príslušníkov policajného zboru sa vyžaduje zvýšená morálna úroveň a zodpovedný prístup k plneniu povinností v súlade s obsahom zloženého sľubu. Správanie sa žalobkyne v rozpore so základnými povinnosťami uloženými zákonom a internými predpismi nemožno ospravedlniť psychickým skratom. Od každého príslušníka ozbrojených zložiek, a teda aj od príslušníkov policajného zboru sa dôvodne očakáva duševná stabilita a rovnováha, profesionalita nielen pri plnení služobných povinností ale aj v čase osobného voľna. Žalobkyňa uvedené požadované predpoklady osobnostných vlastností svojim konaním nepreukázala. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. V dôsledku uvedeného, nemožno očakávať zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali. Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobkyne. Žalobkyňa bola riadne informovaná o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru, k veci sa vyjadrila, druhý krát aj po udelení plnej moci advokátovi. Návrhy na doplnenie dôkazov nepredložila. Súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný postupoval pri zisťovaní skutočného stavu v súlade s ust. § 237, § 238 zákona, citovanými vyššie. Zákon predpokladá pri uplatňovaní procesných práv aktívny prístup účastníka konania tým, že navrhne vykonanie ďalších dôkazov. Takýto aktívny prístup - návrh dôkazov na podporu svojich tvrdení, žalobkyňa v konaní nerealizovala. Žalovaný podľa názoru súdu, vyhodnotil dôkazné prostriedky zadovážené zákonným spôsobom podľa svojej voľnej úvahy logicky a presvedčivo. Je na zvážení žalovaného, či intenzitu konania žalobkyne vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie služobných povinností, pričom úlohou súdu je len posúdenie, či toto vyhodnotenie je v súlade a v medziach zákona. Súd zároveň súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúceho z doterajšej judikatúry a ustálenej súdnej praxe, že pre konanie o prepustení zo služobného pomeru je výsledok prípadného priestupkového alebo disciplinárneho konania irelevantný. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobu súd zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.