Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/201/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201686 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201686.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu a JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: C. D., bytom L. Č.. X, XXX XX R., právne zastúpený: Mgr. Viliam Porázik, so sídlom Belehradská 8, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, so sídlom Chlumeckého 2, 821 03 Bratislava teraz: Správa katastra pre hlavné mesto SR, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Hlavné mesto SR, Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 52/11BP zo dňa 26.8.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 52/11BP zo dňa 26.8.2011, ktorým žalovaný vyhovel odvolaniu Hlavného mesta SR Bratislava tak, že rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. C-5/2010 zo dňa 14.3.2011 zmenil tak, že námietke C. D. zo dňa 25.6.2010 nevyhovel. Žalobca uviedol, že písomným podaním zo dňa 25.6.2010 sa domáhal aby Správa katastra pozemky na parc. č. XX/ X, č. XX/X, XX/X v k.ú. N. zapísala v jeho prospech, keďže sú súčasťou pozemkov v jeho vlastníctve a domnieva sa, že vznikli chybným zameraním. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. C-5/2010 zo dňa 14.3.2011 podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.) údaje schválené registrom obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v k. ú. N., žalobcovej námietke vyhovel a údaje zmenil tak, že: a) pozemky reg. „C“ parc. č. XX/X, XX/X, XX/X zapíše na novovytvorený list vlastníctva v prospech žalobcu v celosti; b) na LV č. XXXX, k. ú. N. vymaže v časti A-majetková podstata pozemky reg. „E“ parc. č. XX/X o výmere č. XX m2, č. XX/XXX o výmere 180 m2, č. XX/X o výmere 3 m2, č. XX/X o výmere 38 m2 a zapíše pozemok reg. „E“ parcelu číslo XX/XXX o výmere 148 m2 (ostatné údaje na tomto LV zostávajú nezmenené), v časti A-majetková podstata. Proti uvedenému rozhodnutiu správy katastra sa podľa názoru žalobcu po uplynutí zákonnej lehoty odvolal účastník konania - Hlavné mesto SR Bratislava, pretože rozhodnutie C-5/2010 mu bolo doručené dňa 14.4.2011, odvolanie mohol podať do 15 dní, teda do dňa 29.4.2011 avšak podľa prezenčnej pečiatky odvolanie podal až dňa 2.5.2011, teda po márnom uplynutí stanovenej lehoty. Žalobca namieta, že Katastrálny úrad v Bratislave ako odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí s uvedenou skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Doručené odvolanie, proti rozhodnutiu zo dňa 2.5.2011 akceptoval, pretože mal zato, že subjekt ktorému uvedené rozhodnutie bolo doručované (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy) nie je účastníkom konania a preto doručovanie rozhodnutia považuje za neúčinné a podľa § 54 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (správny poriadok) predĺžil lehotu na odvolanie (na miesto 15 dní) na tri mesiace odo dňa oznámenia rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na zákon č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislave a v ňom upravený schválený organizačný poriadok, podľa ktorého je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva Magistrát hlavného mesta Bratislavy a primátor. V zmysle § 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona zabezpečuje písomnú agendu mestského zastupiteľstva, primátora, mestskej rady a komisii zastupiteľstva, podateľňa a výpravňa hlavného mesta, preto podľa neho doručenie zásielky bolo účinné a nebol dôvod na predĺženie odvolacej lehoty. Žalobca odmieta tvrdenie, že úmysel vydržať predmetné nehnuteľnosti by malo byť dôkazom, že tieto pozemky nevlastnil. Do schválenia ROEP jednoznačne bol v presvedčení, že uvedené pozemky sú jeho vlastníctvom, keďže ich vlastní a aktívne obhospodaruje nepretržite po viac než 50 rokov. Poukazoval na to, že tieto pozemky na starých mapách sú súčasťou jeho parciel a nevie ich ani nikto iný využívať nakoľko sú neoddeliteľnou súčasťou jeho záhrady, ktorú oddeľuje od ostatných pozemkov niekoľko storočí starý pamiatkovo chránený kamenný múr nadväzujúci na škôlku a nie je k nim žiaden iný možný prístup. Pred ROEP uvedené parcely nikdy neexistovali. Ide o veľmi úzke parcely cca 40-70 cm široké, ktoré sa tiahnu popri jeho cca 190 metrovom pozemku a nie sú inak prístupné než z jeho pozemku. Na pôvodných mapách z roku 1932, 1977 a nového zamerania 1987 tieto parcely neexistujú. Ďalej uvádza, že až koncom šesťdesiatych rokov parcela XX/Xr.V.. bola rozmeraná, rozparcelovaná, oplotená na prenájom pre záhradkárov a to podľa neho dokazuje, že bolo v tom čase nemysliteľné aby mu ponechali niečo čo mu nepatrilo. Poukazuje tiež na pozemok škôlky evidovaný na parcele č. XX/XX A..V.. čo je bývalé feudálne sídlo „Žigraiová kúria“ ktoré od neho oddeľuje spomínaný niekoľko storočný kamenný plot. Uvedený stav môžu potvrdiť pôvodný obyvatelia Devína. Poukazujúc na ust. § 6 ods. 1 ods. 2 cit. zákona ho nikto nekontaktoval za účelom overenia skutkového stavu. V závere uviedol, že má zato, že výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu považuje za zákonný a adekvátny zistenému skutkovému stavu. Žiadal aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2011 uviedol, že k žiadosti žalobcu aby pozemky parc. č. XX/X, XX/X, XX/X boli zapísané v jeho prospech, nemohol prihliadnuť, nakoľko žalobca nepreukázal, že by ich vlastnil a nevyplýva to ani z pozemno-knižnej evidencie. Tieto patrili do majetku obcí podľa príslušných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Záverom uviedol, že nemožno námietku žalobcu považovať za opodstatnenú nakoľko neprišlo k chybnému zápisu vlastníckeho práva ani k spochybneniu dokladov potvrdzujúcich vlastníctvo Hlavného mesta SR Bratislava. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v pozemno-knižnej vložke č. XXXX, k. ú. N. sú evidované pozemky parc. č. XX vinohrad o výmere 1399 m2, parc. č. XX dom o výmere 101 m2 a parc. č. XX vinohrad o výmere 1190 m2 v prospech vlastníka - C. D. v celosti. V pozemno-knižnej vložke číslo XXX, k. ú. N. sú evidované pozemky parc. č. XX/X vinohrad o výmere 4690 m2, parc. č. XX/ X neplodná pôda o výmere 971 m2, parc. č.XX/X dvor a záhrada o výmere 572 m2 a parc. č.XX dom o výmere 234 m2 v prospech vlastníka: Česko-slovenský štát - Miestny národný výbor N., a to v celosti. Žalovaný uviedol, že dedičským rozhodnutím číslo D 3060/76 zo dňa 10.10.1977 po nebohom C. D. bol založený LV č. XXXX, k. ú. N. na pozemky parc. č. XX záhrady o výmere 574 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2 a parc. č. XX vinice o výmere 2016 m2, a to v prospech F. D., C. D. a C. D. všetci v podiele o veľkosti 1/3 (položka výmazu z mien č. 194/77). Ďalej žalovaný uviedol, že technicko-hospodárskym mapovaním (ďalej len THM) v k. ú. N. boli pozemky parc. č. XX, XX a XX zapísané na LV č. XXXX zamerané a prečíslované na pozemky parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 1184 m2, parc. č. XX vinice o výmere 1293 m2 a parc. č. XX záhrady o výmere 324 m2. Zároveň bola na LV č. XXXX, k. ú. N. vyznačená poznámka cit.: „Stav právny parc. č. XX a číslo XX nie je v súlade so stavom užívania zameranom pri THM“. Na základe Osvedčenia o dedičstve číslo D 2121/93Dnot 4110/93-23 zo dňa 26.6.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.1996 po nebohej F. D. boli upravené spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam evidovaným na LV číslo XXXX, k. ú. N. nasledovne: C. D. podiel o veľkosti 1 a C. D. podiel o veľkosti 1 (PVZ číslo 97/98). Za účelom odstránenia vyššie uvedenej poznámky na LV číslo XXXX, k. ú. N. bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný geometrický plán číslo XXX/XXXX na obnovenie pôvodných pozemkov parc. č. XX a XX (novovzniknuté parcely č. XX/X, XX/X a XX/X) a obnovenie hraníc častí pozemku parc. č. XX (novovzniknutá parcela číslo XX/X), pričom týmto geometrickým plánom boli vytvorené pozemky parc. č. XX/X, XX/X a XX/X bez riešenia vlastnícky vzťahov k nim. Komisia ROEP pre k. ú. N. pokladala námietku C. D. za opodstatnenú a preto odporučila Správe katastra opravu údajov katastra v jeho prospech. Správa katastra rozhodnutím číslo C-5/2010 zo dňa 14.3.2011 podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. údaje schváleného ROEP v k. ú. N. zmenila tak, ako to už uviedol žalobca. V predmetnom rozhodnutí Správa katastra konštatovala, že na majetko-právne neusporiadaných pozemkoch registra „C“ parc. č. XX/X, XX/X a XX/X sa nachádzajú pozemky registra „E“ parcela číslo XX/X, XX/X a XX/ X v celosti a v časti pozemok parc. č. XX/XXX, pričom pozemky parc. č. XX/X a XX/X sú časťami pôvodných pozemkov parcely číslo XX a XX a tieto boli zapísané pred THM na LV číslo XXXX v prospech Československého štátu - Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV v celosti. Ďalej Správa katastra v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pozemky parc. č. XX/X a XX/ XXX sú časťami pôvodných pozemkov parc. č. XX/X a XX/X zapísaných v pozemno-knižnej vložke číslo XXX, k. ú. N. v prospech Československého štátu - Miestny národný výbor N. a to v celosti. Katastrálny úrad ďalej uviedol, že užívaním pozemkov reg. „C“ parc. č. XX/X, XX/X a XX/X C. D., nevzniká ex lege vlastnícke právo tomuto účastníkovi konania k predmetu užívania. Ak sa účastník konania domnieval, že splnil podmienky vydržania vlastníckeho práva mohol podať návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a to najneskôr s podaním námietok podľa § 7 ods. 2 tohto zákona. Na základe uvedených skutočnosti v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že prvostupňovým správnym orgánom bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci a to, že pozemky reg. „C“ parc. č. XX/ X, XX/X a XX/X nachádzajúce sa na pozemkoch reg. „E“ parc.č. XX/X, XX/X a XX/X v celosti a v časti na pozemkoch parc. č. XX/XXX, nie sú časťami pôvodných pozemkov vo vlastníctve C. D. resp., jeho právnych predchodcov a túto skutočnosť správne konštatoval aj v odôvodnení rozhodnutia, avšak výrok rozhodnutia nezodpovedal tomuto zistenému stavu veci, preto vykonal vo veci nápravu. K námietke žalobcu, že účastník konania Hlavné mesto sa odvolal po uplynutí zákonom stanovenej lehote uviedol, že rozhodnutie číslo C-5/2010 zo dňa 14.3.2011 si tento účastník konania prevzal dňa 14.4.2011 (posledný deň lehoty na podanie odvolania a to osobne resp. na poštovú prepravu pripadol na deň 29.4.2011). Na odvolaní je vyznačený Správou katastra deň prijatia 2.5.2011 poznámkou - poštou. Obálka ktorou bolo predmetne odvolanie odovzdané na poštovú prepravu netvorila a netvorí súčasť spisu správneho orgánu prvého stupňa, preto Katastrálny úrad v súlade s ust. § 27 ods. 4 správneho poriadku považoval lehotu za zachovanú. Navrhol žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietnuť. Krajský súd v Bratislave uznesením 4S/201/2011-26 dňa 19.3.2013 pribral do konania aj účastníka správneho konania Hlavné mesto SR Bratislava so sídlom v Bratislave. Účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.4.2013 uviedol, že sa pridržiava obsahu svojho odvolania zo dňa 27.4.2011 podaného proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu číslo C-5/2010 zo dňa 14.3.2011. Je toho názoru, že žalovaný posúdil ich odvolanie správne a na základe toho vydal rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že námietke C. D. nevyhovel. Žiadal rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom právneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 cit. paragrafu predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 rozhodnutie proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok ak sa stalo právoplatným. Podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 180/1995 Zb. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone uvedené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. 1/podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci; 2/ správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa ods. 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Z administratívneho spisu súd mal preukázané, že Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislava, ako prvostupňový správny orgán obdržal dňa 29.6.2010 námietku žalobcu vo veci zápisu pozemkov parc. č. XX/X, XX/X a XX/X v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy a zároveň požadoval o nadobudnutie vlastníctva predmetných pozemkov formou vydržania, resp. navrhol zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. N., ktorý bol schválený rozhodnutím č. 1/2008/ROEP/Devín zo dňa 27.3.2008. Komisii zároveň predložil grafické dokumenty a fotografie predmetného územia a uviedol, že pozemky užíva najmenej 50 rokov. Správa katastra prešetrením zistila, že na vyššie uvedených pozemkoch reg. CKN sa nachádzajú parcely registra „E“ KN parcely číslo XX/X, XX/X, XX/X a XX/XXX vytvorené ROEP. Uvedené parcely reg. „E“ KN sú časťami pôvodných parc. č. XX, XX, ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX THM v prospech Československého štátu správe Obvodnej hospodárskej správy školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV a pozemno-knižných parc. č. XX/X a XX/X, ktoré sú zapísané v pozemno-knižnej vložke číslo XXX v prospech Československého štátu v správe Miestneho národného výboru Bratislava N.. Na základe odporúčania Komisie, Správa katastra vydala rozhodnutie číslo C-5/2010 dňa 14.3.2011, kde rozhodla v prospech žalobcu. Vo zvyšnej časti zodpovedá zistený skutkový stav obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie do vlastných rúk doručil dňa 10.4.2011 žalobcovi a doručil ju tiež na adresu Magistrátu hlavného mesta SR, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava dňa 14.4.2011, ktorú prevzal splnomocnenec. Hlavné mesto SR Bratislava voči uvedenému rozhodnutiu podalo odvolanie Správe katastra pre hl. mesto SR (spísané dňa 27.4.2011) podľa odtlačku prezenčnej pečiatky ho doručil dňa 2.5.2011. V odvolaní namietal prepis predmetných pozemkov na žalobcu, pričom rekapituloval genézu vlastníctva tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí. To, že predmetné pozemky si žalobca a jeho rodina historicky pričlenila a užívala, nepovažoval za právne relevantný dôvod na vlastníctvo a navyše žiadosť žalobcu o vydržanie považuje za nepriamy dôkaz toho, že predmetné pozemky v zmysle pozemno-knižného stavu nikdy nevlastnil. V ďalšom poukázal na to, že i keď tieto časti pozemkov užíva iba žalobca, v skutočnosti podľa zamerania a vypracovaných geometrických plánov sa jedná o vlastníctvo Hlavného mesta SR podložené výpismi z pozemkovej knihy a zákonnou úpravou v zmysle ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., preto nesúhlasí ani s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože získať uvedené pozemky nemožno spôsobom tam uvedeným, že: „Na podnet žiadateľa...a ním popísaných skutočností v žiadosti ... ide o opodstatnenú námietku ...“. Podľa účastníka zhotoviteľ pri vyhotovení ROEPu správne zistil skutkový stav avšak zapísal vlastníctvo k predmetným pozemkom na Hlavné mesto SR Bratislavu ako vlastníka, ale pri vydaní rozhodnutia C-5/2009 zo dňa 14.3.2011 nesprávne tento skutkový stav právne vyhodnotil, čím uprel práva Hlavného mesta SR na vlastníctvo k predmetným pozemkom. Podľa názoru účastníka nemožno považovať námietku žalobcu za opodstatnenú nakoľko neprišlo k chybnému zápisu vlastníctva ani k spochybneniu dokladov potvrdzujúcich vlastníctvo Hlavného mesta (získané boli z archívu katastra nehnuteľností a z pozemkovej knihy, pričom sa postupovalo v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z.). Rozdiel medzi hranicou užívania pozemku a vlastníckou hranicou vymedzenou grafickými a popisnými údajmi katastra nehnuteľností nie je dôvodom na zmenu údajov katastra nehnuteľnosti týkajúcich sa vlastníctva nakoľko podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. zmeny údajov v už schválenom registri (čo je náš prípad) sa vykonávajú iba v prípade ak sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 cit. zákona. Podľa účastníka v danom prípade sa jedná o užívanie častí cudzieho pozemku, kde žiadateľ sám tvrdí, že túto časť vydržal, ale podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania potvrdí rozhodnutím nadobudnutie vlastníctva k pozemkom vydržaním ak sú splnené podmienky pre vydržanie. Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona takýto návrh možno podať najneskôr s podaním námietok podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, kedy ešte register nie je schválený. Na záver uviedol, že účastníkom konania nie je Magistrát hlavného mesta SR, ale Hlavné mesto SR Bratislava a preto doručovanie rozhodnutia číslo C-5/2010 považuje za neúčinné. V takomto prípade je potrebné postupovať podľa § 54 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb o správnom poriadku, čiže lehota na odvolanie sa predlžuje o 3 mesiace odo dňa oznámenia rozhodnutia, v zmysle ktorého ustanovenia žalovaný evidentne postupoval. Navrhol aby vlastníctvo zapísané podľa zákona č. 180/1995 Z.z. k predmetným pozemkom bolo ponechané bez zmien. Žalobca odvolanie účastníka považuje za oneskorené a účelové, pričom v ďalšom uvádzal dôvody ako v žalobnom návrhu. Do administratívneho spisu je založený LV č. XXXX z ktorého časti A, B a C vyplývajú skutočnosti uvádzané žalovaným. Ďalej sú založené listiny ako Osvedčenie o dedičstve D2121/93 a geometrický plán č. XXX/XXXX vo fotokópiách. Rovnako je založených 20 kusov fotodokumentácie o stave predmetných pozemkov nachádzajúcich sa popri oplotení ako aj pozemkové mapy z roku 1932, 1977, 1987. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. dôležité písomnosti najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberaní zásielok. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomnosti, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručí tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky, doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesno-právne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takého doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia a to ani v prípade keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami. Tieto sa v spise nachádzajú. Zo strany žalobcu bolo spochybnené doručenie odvolania žalovanému včas, pričom nesporne doručenka, ktorá by preukazovala doručenie písomnosti a to rozhodnutia voči ktorému odvolanie smerovalo bolo preukázateľne titulované a doručené Magistrátu hlavného mesta SR na miesto subjektu Hlavné mesto SR Bratislava. Je nesporné, že v danom prípade procesne spôsobilým subjektom je Hlavné mesto SR Bratislavy, ktorý v danom konaní aj ako účastník vystupoval. Žalovaný výhradu účastníka evidentne akceptoval, pretože z daného procesného stavu vyvodil, že pokiaľ sú pochybnosti o riadnom doručení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu účastníkovi, potom to ovplyvňuje plynutie odvolacej lehoty ako aj včasnosť podaného odvolania žalobcom resp. účastníkom v administratívnom konaní. Podľa § 27 ods. 3 správneho poriadku lehota je zachovaná ak sa posledný deň lehoty podania podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 citovaného zákona alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade súd konštatuje, že posúdenie dôvodov závisí od správnej úvahy konajúceho správneho orgánu pričom vychádzajúc z argumentov žalovaného a berúc do úvahy aj dôvody uvedené v rozhodnutí súd postup žalovaného považoval za legitímny preto v tejto súvislosti námietkam vznesených žalobcom nevyhovel. Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahov k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácii a v súbore popisných informácii, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Podľa § 12 ods. 1 až 5 zákona ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec správny orgán môže na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby a to aj vtedy ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácii a v súbore popisných informácii; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť. Z doložených listinných dôkazov vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je zapísané na “Československý štát v správe odboru školstva ... v podiele 1/1, na základe toho, že ... prešlo vlastníctvo štátu na obec podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb.” Podľa § 2b ods. 1) zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov, ( Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov), b) zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona, c) zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona. (2) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky aj veci v správe právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na obec dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a tento majetok použijú ustanovenia § 4a a 14b primerane. (3) Veci uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú. Veci uvedené v odseku 2 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú, ak osobitný zákon neustanoví inak. Pokiaľ teda žalovaný pozemky reg. “C” parc.č. XX/X, XX/X a XX/X nachádzajúce sa na pozemkoch reg. “E” parc.č. XX/X, XX/X a XX/X v celosti a v časti pozemku parc.č. XX/XXX považoval za vlastníctvo účastníka Hlavné mesto SR Bratislavy, potom postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keďže tieto pozemky boli pôvodne zapísané pred THM na LV č. XXXX v prospech Československého štátu - Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV v celosti a parc.č. XX/ X a XX/XXX sú časťami pôvodných pozemkov parc.č. XX/X a XX/X zapísaných na pozemno-knižnej vložke č. XXX, .k.ú. N. v prospech Československého štátu - Miestny národný výbor Devín v celosti a preto vlastníctvo k nim prešlo zo štátu na obce a nie na fyzickú osobu v danom prípade žalobcu. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, potom je treba konštatovať, že žalobca svoje tvrdenie v podstate nepreukázal, napríklad tým, že podal vindikačnú žalobu na príslušný súd. Pokiaľ by skutočne došlo k vydržaniu predmetných pozemkov žalobcom je treba povedať, že podľa ustanovení katastrálneho zákona sa vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občiansko-právneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Môže ním byť aj rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. avšak žiaden z týchto úkonov žalobca v priebehu správneho konania neosvedčil. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj argumentácie žalovaného a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v predchádzajúcich správnych rozhodnutiach Krajský súd v Bratislave nezistil žiaden relevantný dôvod aby sa rozhodol inak než je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave súčasne poukazuje na to, že preskúmavaným rozhodnutím nie sú dotknuté práva žalobcu na ochranu vlastníctva, ktorej sa môže domáhať v inom a to v občianskom právnom konaní. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.