Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201716 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťoskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, 949 12 Nitra, zastúpený: AK JUDr. Igor Šafránko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.07.2011, ktorým zamietol žiadosť žiadateľa zo dňa 13.07.2011 o poskytnutie informácie o spisových značkách všetkých exekučných konaní, ktorý je oprávnením Pohotovosť s.r.o., a v ktorých bolo po 01.01.2009 aspoň z časti udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca požiadal súdy o oznámenie čísiel exekučných konaní, aby mohol podať návrhy, ktorými by sa zabránilo ďalšiemu porušovaniu práv spotrebiteľov v exekučných veciach vedených na základe rozhodcovských rozsudkov v zmysle rozsudku súdneho dvora C-XX/XX R.. Väčšina súdov informácie poskytla, okrem správneho orgánu prvého stupňa a to Okresného súdu Bratislava IV. Žalobca si myslí, že rozhodnutia správnych orgánov sú nesprávne a nezákonné. Správne orgány odkázali žalobcu na iný režim poskytnutia informácií, v informačnej kancelárii súdu, argumentujúc súdnym poplatkom za úkony súdu s tým spojené. Neprihliadli vôbec na to, že sme ex lege oslobodený od súdnych poplatkov. Súdom nič nebránilo, aby naplnili naše právo na informácie, o ktoré sme žiadali. Žalobca nežiadal sprístupniť informácie, ktoré by napĺňali dôvod odmietnutia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z.. Súdy postupovali nesprávne, keď aj informáciu o spisovej značke subsumovali pod citovaný dôvod odmietnutia informácie. Na základe uvedeného žalobca si myslí, že obe napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže skutočným dôvodom odmietnutia nebol dôvod podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., ale skutočnosť, že informácie sa mali poskytnúť v inom spoplatnenom režime poskytnutia, v informačnej kancelárii, ale opäť iba informácii podliehajúcich info zákonu. S takýmto postupom nemožno súhlasiť a žalobca je naďalej toho názoru, že súdy mali postupovať správne a zákonne tak, že žiadosti žalobcu mali vyhovieť a spisové značky mu poskytnúť. Bez požadovaných informácií si žalobca nemôže plniť ciele Európskej únie pri kolektívnej ochrane práv spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.12.2011 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 16.08.2011. Predmetné rozhodnutie považuje za objektívne a podrobne odôvodnené. Žalobca nepochopil obsah rozhodnutí ako povinnej osoby tak i odvolacieho orgánu, keď spojil spoplatnenie obyčajnej žiadosti so žiadosťou podanou podľa zákona o slobode informácií. Takýto výklad žalobcu je zmätočný, nejedná sa o formalistický prístup žalovaného tak ako to v nasledujúcom texte žaloby uvádza žalobca. Žalobca opomenul skutočnosť, že zákon o slobode informácií neslúži na zisťovanie spisových značiek veci pre verejnosť. Povinná osoba rovnako ako odvolací orgán podrobne poučil žalobcu o tom, že spisové značky súdnych konaní zisťuje žalovaný ako súd administratívnym postupom nazývaným lustrácia a to v centrálnej databáze veci u neho vedených. Tento administratívny postup žalovaný vykonáva sústavne, v minulosti dokonca ručne, v poslednom období najmä v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Sadzobník súdnych poplatkov v časti II. poplatky za úkony súdov položka 24a. Povinná osoba teda oprávnene nevyhovela žiadosti žalobcu podanej podľa zákona o slobode informácií, keďže tento úkon, ktorý povinná osoba bezodkladne vykoná na základe obyčajnej žiadosti nie je teda potrebná zákonná žiadosť, t.j. žiadosť podaná podľa zákona o slobode informácií. Účel vybavenia, tzv. obyčajnej žiadosti na zistenie spisových značiek veci spočíva práve v jej spoplatnení, takže požadované spisové značky súdnych konaní spoločnosti Pohotovosť s.r.o., mohol žalobca získať od Okresného súdu Bratislava IV bez odkladne po podaní takejto žiadosti, nie však na základe žiadosti podanej podľa zákona o slobode informácií. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že prioritou zákona o slobode informácií nie je poskytovať spisové značky veci ale verejná kontrola transparentnosť nakladania s verejnými finančnými prostriedkami z hľadiska ich zákonnosti a účelného využívania. Povinná osoba v písomnom vyhotovení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedla, že žalobcovi sprístupní požadované informácie na základe klasickej žiadosti. Nikdy písomne nepotvrdila, že takéto informácie nesprístupní, naopak sprístupní ich podľa príslušného zák. č. 71/1992 Zb. Žalobca napáda v žalobe žalovaného za necitlivý prístup problémov spotrebiteľských subjektov. Žalovaný je iného právneho názoru a práve naopak striktne a v každej právnej oblasti teda je v súvislosti s uplatňovanou žiadosťou žalobcu podľa zákona o slobode informácií rozhodoval v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto citovaného zákona tak, aby uviedol nesprávny právny názor žalobcu na správnu mieru a v týchto intenciách žalobcu aj riadne a včas poučil. Žalovaný je toho názoru, že v žiadnom prípade mu nemožno vytýkať nezákonnosť rozhodnutia, pretože prejavil maximálnu ústretovosť v prospech žalobcu na získanie ním požadovaných informácií. Skutočnosť, že žalobca poučeniu povinnej osoby neporozumel, je prekážkou na strane žalobcu a tiež nie je dôvodom žalobcu na dovolávanie sa svojich práv formou žaloby, ktorú žalovaný považuje za podanú z dôvodov neznalosti právnej aplikácie zákona o slobode informácií na strane žalobcu. Takéto tvrdenie žalovaný opiera o úspešne skončené súdne spory o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutí, ktorých je väčšinou v právnom postavení žalovaného v súvislosti s citovaným zákonom, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži5/2011 zo dňa 02.08.2011. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postupy správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2013 o 13,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca - žiadateľ žiadosťou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV, dňa 14.07.2011 požiadal o poskytnutie informácie o spisových značkách všetkých exekučných konaní, v ktorých je oprávneným Pohotovosť, s.r.o. a v ktorých bolo po 01.01.2009 aspoň z časti udelené poverenie na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím F.. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol žiadosť žalobcu s odôvodnením, že informácie o súdnom konaní sa sprístupňujú žiadateľovi na základe osobitných predpisov v danom prípade na základe občianskeho súdneho poriadku, alebo trestného poriadku. Účastníci konania a ich zástupcovi majú nie len právo ale aj povinnosť využívať právne inštitúty, ktoré boli do právneho poriadku zavedené za tým účelom, ktorému majú primárne slúžiť. Žiadateľ vo svojej žiadosti neuviedol, či je bol alebo nie je a nebol účastníkom súdnych konaní, ohľadne ktorých sa domáha sprístupnenie informácií. Po oboznámení sa s obsahom žiadosti žiadateľa - žalobcu dospela povinná osoba k záveru, že žiadosť vykazuje znaky žiadosti o tzv. lustráciu súdnych konaní na to pamätá aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa názoru povinnej osoby mala byť žiadosť žiadateľa podaná ako obyčajné podanie a nie s odvolaním sa na zákon o slobode informácií. Na základe uvedených skutočností vydal správny orgán predmetné rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.08.2011 č. F.. XXXX/XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a/ spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b/ miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c/ miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d/ postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e/ prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f/ sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. Podľa § 5 ods. 6 zákona o slobode informácií povinná osoba je povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánu verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul, ako aj informácie o osobných údajov a iných identifikačných údajov osôb, ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva, a to v rozsahu a/ meno a priezvisko, názor alebo obchodné meno, b/ adresa pobytu alebo sídlo, c/ identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa. V zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona o slobode informácií povinná osoba môže sprístupniť širší okruh informácií, než tie, ktoré sú presne vymedzené zákonom, pokiaľ sa na ne nevzťahujú zákonné obmedzenia prístupu k informáciám podľa ustanovenia ň 8 (ochrana utajovaných skutočností), § 9 (ochrana osobnosti a osobných údajov), § 10 (ochrana obchodného tajomstva) a § 11 (ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám). Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V poznámke pod čiarkou k tomuto ustanoveniu sa odkazuje na niektoré vybrané právne predpisy týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov, akými sú napríklad zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), zák. č. 301/2005 Z.z. - Trestný poriadok, zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a iné. Podľa § 44 ods. 1 O.s.p., účastníci aj zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listín obsahujúcich utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú preto vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Podľa zák. č. 71/1992 Zb. sadzobníka súdnych poplatkov v časti II, poplatky za úkony súdov, položka 24a sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach, známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev, každú, aj začatú stranu platí súdny poplatok 2,50 eur, pričom je potrebné takúto žiadosť opatriť kolkovou známkou uvedenej nominálnej hodnoty, resp. kolkovú známku žiadateľ uhradí na výzvu súdu. Uvedená hodnota kolkovej známky sa z počtom lustrovaných subjektov priamoúmerne znásobuje. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd sa stotožnil s právnym záverom správnych orgánov, že žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť. Žalobca svojou žiadosťou požadoval od správneho orgánu prvého stupňa poskytnúť informácie o spisových značkách všetkých exekučných konaní, v ktorých je oprávneným Pohotovosť, s.r.o. a v ktorých bolo po 01.01.2009 aspoň z časti udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný správne vyhodnotili túto žiadosť ako predčasne podanú a poučili ho o tom, že táto žiadosť vykazuje znaky lustrácie veci, ktorá sa vybavuje výlučne za súdny poplatok na základe, tzv. obyčajnej žiadosti adresovanej priamo informačnému centru povinnej osoby a to podľa príslušných ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Sadzobníka: sadzobníka súdnych poplatkov v časti II, poplatky za úkony súdov, položka 24a. Pokiaľ žalobca na základe opätovnej žiadosti podanej v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. správny orgán prvého stupňa vykoná lustráciu uvedeného subjektu a vydá žalobcovi tieto informácie, spisovú značku, označených účastníkov konania ako aj predmet sporu. Konajúci súd súhlasil s záverom žalovaného, že je neprípustné, aby si žalobca uplatňoval, zisťoval a zabezpečoval svoje práva určených v ust. zák. č. 71/1992 Zb. za presne zákonom stanovený súdny poplatok za úkony vykonané súdom a uplatnil ich zámenou citovaných ustanovení s ustanoveniami zákona o slobode informácií bez poplatku obchádzaním tohto príslušného na vec sa vzťahujúceho zákona č. 71/1992 Zb. Zámerom zákonodarcu zákona o slobode informácií bolo presne vymedziť okruh tých informácií, ktoré je štátny orgán povinný žiadateľom poskytnúť. Takýmito informáciami sú údaje týkajúce sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a o hospodárení s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Iba v takýchto prípadoch sa na konanie a rozhodovanie o žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácie použijú príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií. Žalobca opomenul tú skutočnosť, že zákon o slobode informácií neslúži na zisťovanie spisových značiek veci pre verejnosť. Spisové značky súdnych konaní zisťuje žalovaný ako súd administratívnym postupom nazývaným lustrácia a to v centrálnej databáze vecí u neho vedených. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.