Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/211/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201749 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: WEBIS s.r.o., IČO: 36368351, Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, právne zastúpený advokátom: JUDr. Július Jánošík, Klincová 35, Bratislava proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/222/10199-68303/2011/994275-r zo dňa 18.7.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/10199-68303/2011/994275-r zo dňa 18.7.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 311,22 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/222/10199-68303/2011/994275-r zo dňa 18.7.2011, ktorým žalovaný, ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Čadca č. 654/230/60503/10/ Bos zo dňa 30.12.2010, ktorým tento prvostupňový orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. a zákona č. 595/2003 Z.z. vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume XX.XXX,XX € tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca sa domáhal zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia správnych orgánov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že bol na svojich právach ukrátený postupom a vydanými rozhodnutiami správnych orgánov, pričom poukázal na znenie § 15 ods. 2, 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) s tým, že správca dane doručil oznámenie o začatí daňovej kontroly adresátovi Y., a preto má za to, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie o začatí daňovej kontroly a správca dane ju začal bez oznámenia v rozpore s § 15 ods. 3 zákona o správe daní. Z dôvodu nedoručenia oznámenia žalobca nebol poučený o právach a povinnostiach v zmysle zákona o správe daní, čo malo zásadný vplyv na uplatnenie jeho práv a plnenie povinností ako daňového subjektu počas daňovej kontroly. Žalobca chronologicky a podrobne opísal postup Daňového úradu Čadca pri výkone daňovej kontroly. Nesúhlasil s výsledkom kontroly, poukázal na § 17 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zákon o dani z príjmov) s tým, že Daňový úrad Čadca z dôvodu nedostatočnej špecifikácie plnení spoločnosti WEBIS, s.r.o. rozdelil sumu XX.XXX.XXX,- Sk na celú dobu trvania zmluvy, t.j. 56 mesiacov a daňový základ zvyšoval o sumu XXX.XXX,XX Sk za kalendárny mesiac. Správca dane teda mal za to, že žalobca poskytol spoločnosti SCR - Veľká Rača, a.s. služby v čase od decembra 2002 do júna 2007, teda počas 56 mesiacov rovnomerne a to aj napriek tomu, že zástupca spoločnosti SCR - Veľká Rača, a.s. uviedol, že zmluva o spolupráci je absolútne neplatná a poprel dodanie služieb v období uvedenom v zmluve. Žalobca uviedol, že skutočným predmetom zmluvy bolo vyrovnanie akcionárov a v konaní neboli predložené žiadne dôkazy o poskytnutí plnenia spoločnosti SCR - Veľká Rača a.s. v konkrétnom čase. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru o poskytovaní služieb žalobcom v čase od decembra 2007 do júna 2007, t.j. počas 56 mesiacov rovnomerne. Poukázal na znenie § 29 ods. 6 zákona o správe daní s tým, že správca dane využil pri určovaní daňovej povinnosti pomôcku - zmluvu o spolupráci zo dňa 25.7.2007, avšak žalobca má za to, že správca dane pri aplikácii pomôcky využil inštitút správneho uváženia v rozpore so zákonom z dôvodu, že závery, ku ktorým dospel, nezodpovedajú obsahu spisov ani základom logického myslenia. S poukazom na § 44 ods. 2, 3 zákona o správe daní bol podľa žalobcu nezákonný aj postup správcu dane vo vyrubovacom konaní. K samotnému dodatočnému platobnému výmeru uviedol, že v jeho odôvodnení je protichodne uvedené, že služby boli poskytnuté v rokoch 2002-2007, odplata za služby činila XX.XXX.XXX,- Sk a zároveň, že zo zmluvy, ani z následných vyjadrení konateľa spoločnosti nie je zrejmé, aké konkrétne služby a v akom konkrétnom zdaňovacom období boli poskytnuté, v zmluve je uvedená cena celkom za poskytnuté služby. Žalobca má za to, že záver o poskytnutí služieb v rokoch 2002-2007 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ako ani to, že služby boli poskytované až od decembra 2002. V zmysle zmluvy o spolupráci žalobca vypracoval koncepciu rozvoja lyžiarskeho strediska a tiež sa významnou mierou podieľal na vypracovaní územného plánu rozvoja strediska a činností spomenutých v bode I. Z obsahu zmluvy o spolupráci zo dňa 25.07.2007 nevyplýva, že všetky služby boli poskytované až od decembra 2002, naopak, v zmluve sa jednoznačne uvádza, že odplata žalobcovi patrí za služby od roku 2002 do roku 2007. Správca dane na jednej strane viazal poskytovanie služieb na vznik funkcie predsedu predstavenstva A. X. (17.12.2002) na druhej strane však za posledný mesiac poskytovania služieb považoval siedmy mesiac (podpis zmluvy o spolupráci) a nie štvrtý mesiac, v ktorom zanikol výkon funkcie predsedu a člena predstavenstva. Podľa žalobcu mal byť prijatý záver, že služby boli poskytované v čase od januára 2002 do júla 2007, t.j. 67 mesiacov, pričom základ dane na jeden mesiac by sa zvýšil o XXX.XXX,XX Sk, čiže za 12 mesiacov zvýšenie základu dane činí X.XXX.XXX,XX Sk a nie X.XXX.XXX,XX Sk, ako to uviedol správca dane. Žalovaný sa navyše v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal vyjadrením zástupcov SCR-Veľká Rača, a.s. zo dňa 13.05.2010 ani posúdením spornej pohľadávky, o ktorej sa vedie incidenčný spor na OS Žilina pod sp. zn. 26Cbi 10/2009. Žalobca je názoru, že správca dane mal vykonať dôkaz nahliadnutím do uvedeného súdneho spisu a keď tak neurobil, skutkový stav nebol zistený riadne. V bode IV. žaloby uviedol obsah odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru a následne poukázal na § 48 ods. 2, 4 zákona o správe daní. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že správca dane nemal možnosť vyžiadať súčinnosť orgánov verejnej správy z dôvodu, že rozsah plnení v zmysle zmluvy o spolupráci je široký, keďže z obsahu tejto zmluvy ako aj z obsahu vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobca sa významnou mierou podieľal na vypracovaní územného plánu rozvoja strediska Veľká Rača. Správca dane mal teda možnosť na stavebnom úrade zistiť, či a kedy bol územný plán vypracovaný. Žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť uvedenú v § 48 ods. 4 zákona o správe daní, keď neskúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zákona. Správne orgány na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, neprihliadali. Nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného žalobca videl v osvojení si nesprávnych skutkových a nezákonných právnych záverov správcu dane ako aj v porušení povinnosti podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní. Záverom uviedol, že pri riadnom a zákonnom vykonaní dokazovania bude možné vyrubiť daň správne, pričom tiež nebolo zistené, že žalobca poskytoval na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 služby len do dňa uzatvorenia zmluvy o manažérskej spolupráci zo dňa 1.9.2005. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že oznámenie o začatí kontroly osobne prevzal A. X. - konateľ žalobcu, čím správca dane zabezpečil doručenie písomnosti v súlade s § 17 ods. 8 zákona o správe daní. Poukázal na obsah zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 medzi objednávateľom SCR-Veľká Rača, a.s. a žalobcom ako dodávateľom. Žalobca spolupracoval na výstavbe a rozvoji SCR-Veľká Rača, a.s., ktorá bola zastúpená konateľmi spoločnosti (žalobcu) A. X., predsedom predstavenstva v období 17.12.2002-25.4.2007, G. K., členom predstavenstva v období 10.3.2005-25.4.2007. V tomto období bola zo strany dodávateľa WEBIS, s.r.o. riadená spoločnosť odberateľa SCR-Veľká Rača, a.s. Za poskytnuté služby v rokoch 2002-2007 bola dohodnutá odplata vo výške XX.XXX.XXX,- Sk bez DPH, pričom pohľadávka bola následne uznaná vo forme notárskej zápisnice s exekučným titulom. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosti zistené kontrolou s poukazom na vyjadrenia A. X., ktorý uviedol, že reálnym predmetom zmluvy malo byť akcionárske vyrovnanie jeho a p. K. zo spoločnosťou SCR-Veľká Rača, a.s. a výška ceny vznikla dohodou medzi p. D. a p. K.. Rozsah služby ani dohodnutú cenu však nešpecifikoval. Podľa neho výška odmeny predstavovala sumár všetkých vzájomných vzťahov medzi akcionármi. Žalovaný tiež poukázal na to, že pohľadávka žalobcu bola sporná, o záväzku sa viedli súdne konania, avšak správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti SCR-Veľká Rača, a.s. potvrdila zistenie pohľadávky v celom rozsahu. Na základe späťvzatia návrhu správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Okresný súd Čadca zastavil konanie vo veci určenia neexistencie peňažného záväzku. Podľa žalovaného zo zmluvy vyplýva, že sa jednalo o poskytnutú službu zaplatenú pozadu a žalobca bol povinný túto službu zaúčtovať do príslušného účtovného obdobia rokov 2002-2007. Keďže žalobca vôbec nešpecifikoval jednotlivé činnosti a služby vykonané v rokoch 2002-2007 pre spoločnosť SCR-Veľká Rača, a.s., nevyčíslil ich hodnotu, nerozdelil odplatu za poskytnuté služby do jednotlivých zdaňovacích období, správca dane vychádzal zo zmluvy, podľa ktorej daňový subjekt spolupracoval so spoločnosťou SCR-Veľká Rača, a.s. v trvaní 56 mesiacov a odmenu za celé zmluvné obdobie rozdelil pri dodržaní časovej a vecnej súvislosti alikvotne podľa počtu mesiacov v príslušnom zdaňovacom období. Žalovaný tiež uviedol, že neskúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa § 44 ods. 3 zákona o správe daní, pretože správca dane nevyrubil rozdiel dane z príjmov za rok 2006 na základe pomôcok, ale v zmysle § 44 ods. 6 písm. 1/ ods. 1 cit. zákona. Tvrdenie žalobcu, že poskytoval služby na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 len do dňa uzatvorenia zmluvy o manažérskej spolupráci zo dňa 1.9.2005 je novou skutočnosťou. Záverom poukázal na to, že rozporuplné je aj konanie žalobcu ako daňového subjektu, ktorý na jednej strane tvrdí, že ide o neplatnú zmluvu o spolupráci a zároveň vykonal kroky na uznanie pohľadávky spoločnosťou SCR-Veľká Rača, a.s. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Čadca vykonal kontrolu dane z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2007 a na základe výsledkov kontroly vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom č.: 654/230/60503/10/ Bos zo dňa 30.12.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur. O odvolaní žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. I/222/10199-68303/2011/994275-r zo dňa 18.7.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní potvrdil. Zo spisu vyplýva, že správca dane dostal dňa 8.12.2009 podnet na vykonanie daňovej kontroly za rok 2007 podľa § 15 ods. 3 zákona o správe daní, podpísaný neidentifikovateľnou osobou (za SCR-Veľká Rača, a.s.), v ktorom sa uvádzali dôvodné podozrenia o porušení daňových povinností. Na základe uvedeného podnetu správca dane zabezpečil fotokópiu prihlášky pohľadávky žalobcu do konkurzného konania a listom zo dňa 14.12.2009 oznámil žalobcovi začiatok výkonu kontroly za roky 2004-2007. Toto oznámenie o začatí kontroly osobne prevzal konateľ a spoločník spoločnosti žalobcu A. X. dňa 22.12.2009. Zo zmluvy o spolupráci medzi objednávateľom - SCR-Veľká Rača, a.s. a dodávateľom - žalobcom, zo dňa 25.7.2007 vyplýva, že predmetom zmluvy je vzájomné poskytnutie služieb a činností v prospech objednávateľa, urovnanie vzájomných práv a povinností, ktoré vznikli na základe a v súvislosti s činnosťou vykonávanou pre objednávateľa. Na základe týchto činností dodávateľa vzniklo objednávateľovi zveľadenie majetku jeho spoločnosti, úkony týkajúce sa výstavby apartmánových bytov v centre obce, vybavovanie dotácií, úverov, zlepšenie postavenia na trhu a príprava globálneho projektu Banderas spoločne s návrhom a prípravou územného plánu vrátane územného rozhodnutia. Tieto činnosti vznikli medzi oboma zmluvnými stranami bez nároku na vzájomnú fakturáciu, či už vykonaných alebo v budúcnosti vykonaných služieb. Podľa povinností dodávateľa tento spolupracoval na výstavbe a rozvoji SCR- Veľká Rača, a.s., vypracoval koncepciu rozvoja lyžiarskeho strediska a taktiež sa významnou mierou podieľal na vypracovaní územného plánu rozvoja strediska. Žalobca zastúpený R. X. mal tiež pôsobiť ako poradca B.. C. O. - predsedu predstavenstva SCR-Veľká Rača, a.s. pri odovzdávaní skúseností s riadením strediska v sezónach 2007/2008 až 2010/2011 a to v čase podľa vzájomnej dohody. Za poskytnuté služby v rokoch 2002-2007 bola dohodnutá odplata vo výške XX.XXX.XXX,- Sk bez DPH, pričom zmluva je uzatvorená 25.7.2007 a platí do 28.2.2011, resp. do vysporiadania finančného záväzku objednávateľa voči dodávateľovi. Bolo tiež zistené, že zmluva bola podpísaná a akceptovaná oboma zmluvnými stranami a pohľadávka bola následne uznaná vo forme notárskej zápisnice s exekučným titulom, pričom dlh sa spoločnosť SCR-Veľká Rača, a.s. zaviazala zaplatiť v splátkach. Správca dane správne zistil, že žalobca v roku 2004 nezúčtoval žiadny výnos z titulu poskytovania služieb podľa tejto zmluvy a nebol upravený výsledok hospodárenia v zmysle § 17 ods. 2 zákona o správe daní. Správne tiež bolo zistené, že zmluva o spolupráci má širší súvis so sporom o určenie akcionárskej štruktúry v spoločnosti SCR-Veľká Rača, a.s., pričom nie je sporné, že zo strany objednávateľa nedošlo k žiadnemu plneniu a žalobca viedol pohľadávku na podsúvahovom účte v sume XX.XXX.XXX,- Sk. V roku 2009 bol na objednávateľa vyhlásený konkurz a žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania. Aj podľa názoru súdu malo byť reálnym predmetom uvedenej zmluvy akcionárske vyrovnanie konateľov žalobcu ako osôb v spoločnosti SCR-Veľká Rača, a.s. a výška ceny (odplaty) vznikla dohodou medzi p. D. a p. K. a táto odmena predstavovala sumár všetkých vzájomných vzťahov medzi akcionármi. Sú tiež verejne známe mediálne informácie ohľadne komplikovaných akcionárskych sporov, ktoré viedli k viacerým súdnym sporom. Napokon aj zmluvu o spolupráci viaceré osoby označili za absolútne neplatnú a samotná spoločnosť SCR-Veľká Rača, a.s. podala na Okresný súd Čadca žalobu o určenie neexistencie peňažného záväzku. Po vyhlásení konkurzu bola pohľadávka žalobcu sporná, avšak správkyňa konkurznej podstaty potvrdila zistenie pohľadávky v celom rozsahu dňa 9.4.2009. Samotný incidenčný spor vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Cbi 10/2009 podľa údajov účastníkov konania dosiaľ nebol ukončený. Konanie o určenie neexistencie peňažného záväzku vedené na Okresnom súde Čadca bolo zastavené z dôvodu späťvzatia správkyňou konkurznej podstaty (ako žalobcom 1), ktorá žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že pohľadávka bola z jej strany zistená v celom rozsahu. Uznesením zo dňa 16.9.2010 súd konanie zastavil a to napriek tomu, že v konaní bol okrem žalobcu - SKP aj žalobca v druhom rade - Projekt Alfa, s.r.o., ktorý nevzal návrh späť a dokonca so späťvzatím návrhu zo strany SKP nesúhlasil. Na predmetnom uznesení je však vyznačená právoplatnosť dňom 23.10.2010. Z obsahu spisu napokon nesporne vyplýva, že z vyjadrení či už žalobcu alebo ďalších osôb nebolo možné ani približne určiť, aké práce a služby konkrétne boli vykonané a v akom časovom období. Žalobca teda nevyčíslil ani ich hodnotu a nerozdelil odplatu za poskytnuté služby do jednotlivých zdaňovacích období. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať ani za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve treba uviesť, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Z uvedených dôvodov súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov len v rozsahu žalobných dôvodov, pričom však žalobca v žalobe väčšinou len opísal priebeh daňového konania, obsah rozhodnutí a obsah podaného odvolania. V súvislosti s námietkami žalobcu, že mu s odkazom na § 17 ods. 8 zákona o správe daní nebolo doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly, čím mali byť porušené jeho práva (včítane poučenia o právach a povinnostiach ...) súd uvádza, že tieto námietky sú v celom rozsahu nedôvodné. Daňový úrad Čadca listom č. 654/320/53767/2009/Mud zo dňa 14.12.2009 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly za roky 2004-2007 s tým, že daňová kontrola začne v priestoroch daňového subjektu dňa 11.1.2010 o 09:00 hod. Žalobca síce na pojednávaní preukázal, že oznámenie zo dňa 14.12.2009 pošta doručila spoločnosti EKOFIM, s.r.o., čo je spoločnosť blízka spoločnosti žalobcu, avšak samotné oznámenie o výkone kontroly si dňa 22.12.2009 prevzal osobne konateľ a spoločník žalobcu A. X., čím bolo dodržané doručenie písomnosti v súlade s § 17 ods. 8 zákona o správe daní a v tomto oznámení bol žalobca riadne poučený o skutočnosti, že práva a povinnosti daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly sú stanovené v § 15 ods. 5 a 6 zákona o správe daní. V tomto štádiu konania teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, keďže správca dane postupoval v súlade so zákonom. Je nepochybné, že správca dane práve z dôvodu nedostatočnej špecifikácie plnení zo strany žalobcu rozdelil sumu XX.XXX.XXX,- Sk na celú dobu trvania zmluvy, t.j. podľa neho na 56 mesiacov a daňový základ zvyšoval o sumu XXX.XXX,XX Sk za kalendárny mesiac. V tejto súvislosti je aj súd názoru, že zo zmluvy vyplýva, že sa jednalo o poskytnutú službu zaplatenú pozadu a žalobca bol povinný túto službu zaúčtovať do príslušného účtovného obdobia rokov 2002-2007. Ak žalobca účtoval o požiadavke a výnose až v roku 2009, mal povinnosť účtovať o oprave chýb minulých účtovných období v zmysle § 5 a § 59 ods. 14 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva. Podľa § 5 cit. opatrenia o časovom rozlíšení nákladov a výnosov sa tieto účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia a účtovanie významných opráv chýb minulých účtovných období je riešené v § 59 ods. 4 opatrenia. V zmysle § 17 ods. 15 zák. č. 595/2003 Z.z. sa opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady uznané za daňový výdavok alebo výnosy zahrňované do zdaniteľných príjmov, zahrnul do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov. Ako už súd uviedol, práve z dôvodu, že žalobca vôbec (a mal na to viaceré možnosti) nešpecifikoval jednotlivé činnosti a služby vykonané v rokoch 2002-2007 pre objednávateľa podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007, nijakým spôsobom nevyčíslil ich hodnotu, nerozdelil odplatu za poskytnuté služby do jednotlivých zdaňovacích období, správne správca dane vychádzal zo zmluvy a odmenu za celé zmluvné obdobie rozdelil alikvotne. Súd však nesúhlasí s názorom správnych orgánov, že žalobca spolupracoval so spoločnosťou SCR-Veľká Rača, a.s. len v období 56 mesiacov, pričom rozdelenie odmeny na 56 mesiacov alikvotne súd nepovažuje za správne. Zo zmluvy totiž jednoznačne vyplýva len to, že služby boli poskytnuté v rokoch 2002-2007 (logicky do 25.7.2007), avšak skutočnosť, že by boli služby poskytované až od decembra (17.12.2002) zo zmluvy nijako nevyplýva. Žalovaný poukázal na čl. II zmluvy o spolupráci, podľa ktorého povinnosťami dodávateľa bolo najmä, že žalobca spolupracoval na výstavbe a rozvoji SCR-Veľká Rača, a.s. v zastúpení konateľmi spoločnosti A. X., predsedom predstavenstva v období od 17.12.2002 do 25.4.2007 a G. K., členom predstavenstva od 10.3.2005 do 25.4.2007. Je nesporné, že uvedené osoby boli konateľmi spoločnosti žalobcu a boli zároveň v predstavenstve objednávateľa SCR-Veľká Rača, a.s. a v tomto bode zmluvy uvedené dátumy označujú len obdobie, od kedy do kedy boli títo štatutárnymi orgánmi v spoločnosti. V žiadnom prípade však nemožno ustáliť, že z uvedených dátumov (najmä od 17.12.2002) vyplýva, že žalobca v zastúpení R. X. vypracoval koncepciu rozvoja lyžiarskeho strediska a podieľal sa významnou mierou na vypracovaní územného plánu rozvoja strediska a ďalších činností uvedených v bode I. zmluvy až od 17.12.2002. Samotný žalobca pritom tvrdí, že začal vykonávať činnosť smerujúcu k rozvoju lyžiarskeho strediska SCR-Veľká Rača, a.s. už v decembri roku 2001 účasťou na valnom zhromaždení, ktoré schválilo vstup nového investora. Podľa jeho tvrdenia hlavná činnosť smerujúca k strategickému rozvoju a budovaniu lyžiarskeho strediska v rozsahu až 90 % prebiehala v rokoch 2002 až 2003. Žalobca však žiadnym spôsobom nešpecifikoval jednotlivé činnosti a služby, ktoré mal vykonať v rokoch 2002-2007 a už vôbec žiadnymi relevantnými dokladmi nepreukázal, že by 90 % týchto služieb realizoval práve v rokoch 2002 až 2003. K tvrdeniu konateľa žalobcu na pojednávaní, že mohol presne konkretizovať údaje ohľadne činností a služieb ako aj obdobia, v ktorých boli tieto poskytnuté a neurobil tak na základe odporúčania daňového poradcu, treba dodať, že sa tak rozhodol slobodne a ťarchu takéhoto rozhodnutia musí znášať sám. Keďže však zo zmluvy o spolupráci nevyplýva, že by boli služby poskytované až odo dňa 17.12.2002, je potrebné mať za to, že tieto boli poskytované už od januára 2002 a pokiaľ žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nepreukáže skutočnosť, že v konkrétnych rokoch bola miera poskytnutia služieb vyššia ako v iných, správne orgány odmenu rozdelia alikvotne. Tvrdenie žalobcu, že by sa správne orgány nezaoberali posúdením vyjadrení zástupcov SCR-Veľká Rača, a.s. ako ani spornou pohľadávkou, o ktorej sa stále vedie incidenčný spor, nie je dôvodné, nakoľko z obsahu spisu vyplýva opak, keďže správca dane sa dôkladne zaoberal vecou, vykonal množstvo dôkazov a dopytov a oboznámil sa aj so samotným incidenčným sporom. V tejto súvislosti treba dodať, že na celkom dôkladné pochopenie obsahu a zmyslu zmluvy o spolupráci by bolo potrebné poznať celú genézu vývoja všetkých vzťahov a následných sporov týkajúcich sa spoločnosti SCR-Veľká Rača, a.s. a jej blízkych spoločností, pričom je zrejmé, že týchto sporov medzi akcionármi ako aj spoločnosťami bolo veľa. Súd je názoru, že v obsahu zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 je potrebné vidieť tzv. dohodu o urovnaní, ktorou si účastníci upravili práva medzi nimi sporné, prípadne pochybné a dohodli sa na vzniku záväzku objednávateľa voči dodávateľovi. Súd sa stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že žalobca ako daňový subjekt má právo aj povinnosť v zmysle § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní predkladať všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a podľa § 29 ods. 8 tohto zákona preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane. Preukazovanie je povinnosťou daňového subjektu, ktoré potom hodnotí správca dane. Dôkazná povinnosť daňového subjektu bez predloženia všetkých dôkazných prostriedkov je len tvrdením daňovníka a nie je splnená. Súd sa stotožňuje aj s názorom žalovaného, že rozsah plnení v predmete zmluvy je rozsiahly a všeobecný a bez súčinnosti so žalobcom nie je možné dojednanú odplatu rozčleniť inak, ako alikvotne. Nedôvodná je aj námietka žalobcu ohľadne poukazu na § 48 ods. 2 až 4 zákona o správe daní, keďže žalovaný ako odvolací orgán neskúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa § 44 ods. 3 zákona o správe daní, pretože správca dane nevyrubil rozdiel dane z príjmov za rok 2006 na základe pomôcok, ale v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane. V danom prípade teda správca dane nevyrubil daň podľa § 44 ods. 3 cit. zákona (ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené). S poukazom na uvedené sú námietky žalobcu ohľadne toho, že správne orgány na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu, neprihliadli a že si žalovaný nesprávne osvojil skutkové a nezákonné právne závery správcu dane a porušenia povinnosti v zmysle § 48 ods. 4 zákona o správe daní, nedôvodné. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí ani nemohol zaoberať tvrdením žalobcu, že poskytoval služby na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 len do dňa uzatvorenia zmluvy o manažérskej spolupráci zo dňa 1.9.2005, keďže táto skutočnosť sa objavila až v žalobe. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti a z vyššie uvedeného dôvodu zrušil iba napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu, pričom v odvolacom konaní tiež vyhodnotí tvrdenie, že žalobca poskytoval služby na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 25.7.2007 len do dňa uzatvorenia zmluvy o manažérskej spolupráci zo dňa 1.9.2005, zistí tiež, či už a ako Okresný súd Žilina rozhodol v incidenčnom spore sp. zn. 26Cbi 10/2009, preverí, či žalobca skutočne dostal za svoju prihlásenú pohľadávku len sumu XX.XXX,- eur a ak budú žalobcom uplatnené nové skutkové či právne okolnosti, resp. tieto vyjdú pri preskúmavaní najavo, prihliadne na ne pri rozhodovaní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov úspešnému žalobcovi musia existovať v okolnostiach prípadu, ktoré majú inú kvalitu ako v sporovom konaní. V danom prípade mal síce žalobca z hľadiska žalobného petitu úspech, keďže súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného (nie však aj prvostupňového orgánu), avšak vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech len čiastočný, keďže väčšina jeho námietok nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného bola nedôvodná. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich žalobcovi sčasti predstavujúcej 1 nepriznal. Právny zástupca žalobcu si uplatnil odmenu právneho zastupovania v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za celkom 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastupovania, vyhotovenie žaloby, všetky 2 úkony ocenil tarifnou odmenou 123,50 eur a k nim si uplatnil rovnaký režijný paušál vo výške 2 x 7,41 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 311,22 eur a za súdny poplatok vo výške 66,- eur. Súd nepriznal DPH z režijného paušálu, pretože sa tento na DPH nevzťahuje. Celkom predstavujú trovy konania žalobcu sumu 377,22 eur (aj keď za úkon vykonaný v roku 2012 by žalobcovi prináležala vyššia odmena 127,16 eur a režijný paušál vo výške 7,63 eur, ale súd je viazaný v danom prípade návrhom právneho zástupcu žalobcu), z ktorej 1 predstavuje sumu 268,64 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu. V zmysle § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 311,22 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.