Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/212/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201754 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201754.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 79 42 42, právne zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-116/2011 zo dňa 22.8.2011, takto, jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.10.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-116/2011 zo dňa 22.8.2011. V žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 18.11.2011 požiadal podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie „uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania vydaného vo veci predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. T.. Q., ktorá vyhotovila lístoček s poznámkou „Prepustiť, ak sa dá“ a ktorý bol následne predložený sudkyni uvedeného súdu T.. C.. Po niekoľkonásobnom vydaní prvostupňových rozhodnutí a ich následnom zrušení v rozkladovom konaní žalovaný požadovanú informáciu čiastočne sprístupnil rozhodnutím č. KM-1054/031/SI-2010 zo dňa 11.7.2011 a čiastočne zamietol v časti informácií, ktoré sú podľa žalovaného osobnými údajmi. Nesprístupnené boli meno a priezvisko vyšetrovateľa a mená a priezviská sudcov a prokurátorov, ktorí vo veci vypovedali ako svedkovia. Rozkladom zo dňa 19.7.2011, doručeným žalovanému dňa 22.7.2011, žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Rozhodnutím zo dňa 22.8.2011 č. SLV-OLVS-116/2011 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 3 zákona č. 482/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, čl. 13 ods. 4, čl. 26 ods. 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, nález PL.ÚS 15/98, PL.ÚS 44/00, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Q., Scheuten, Spolková republika Nemecko zo dňa 12.7.1977, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 94/05 zo dňa 15.2.2006. Podľa žalobcu meno a priezvisko príslušníka Policajného zboru a údaj o služobnom útvare, na ktorom je zaradený, rovnako ako meno a priezvisko sudcu a prokurátorov nie sú takými trvalými identifikátormi, ktorí by tieto fyzické osoby nezameniteľne identifikovali spomedzi množstva iných fyzických osôb. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko teda neurčuje fyzickú osobu takým spôsobom, aby údaje zahrnuté alebo priradené k tomuto identifikátoru mali povahu osobných údajov. Uvedené údaje nespĺňajú ani definičné kritérium osobných údajov v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby, ale ide o informácie týkajúce sa služobného pomeru, najviac všeobecne dostupné. Žalovaným nesprístupnené informácie nemajú ani povahu informácií týkajúcu sa súkromia, pretože tieto sa týkajú služobného pomeru, resp. sudcovskej funkcie, nie súkromnej sféry. Žalobcom požadovaná informácia sa týka kauzy z prostredia justície, ktorá znepokojila laickú aj odbornú verejnosť a ohrozila dôveryhodnosť justície. Je preto v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, aby verejnosť bola do detailov informovaná o priebehu a výsledkoch vyšetrovania. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.5.2012 uviedol, že v § 8 - 11 zákona č. 211/2000 Z.z. ako aj v iných zákonoch a rozhodnutiach súdov, sú uvedené prípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť, alebo jej sprístupnenie je potrebné obmedziť. Žalovaný sa listom zo dňa 4.4.2011 obrátil na Úrad na ochranu osobných údajov so žiadosťou o vysvetlenie pojmu „osobný údaj“ podľa zákona č. 428/2002 Z.z. v spojení s aplikáciou zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov. Z vysvetlenia úradu na ochranu osobných údajov jednoznačne vyplýva, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka Policajného zboru v zmysle definície uvedenej v § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. je potrebné považovať za osobné údaje. Osobné údaje sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom ide o osobu, ktorú je možno určiť priamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, alebo na základe jednej či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Na definíciu osobných údajov postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Určiteľnosť je taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Identifikácia sa realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, resp. identifikátorov, ktorú sa možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Fyzickú osobu je možné považovať za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Nakoľko povinná osoba nedisponuje súhlasom vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorého osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, hodnosť a funkcia sa žalobca rozkladom domáhal, ako ani ďalších fyzických osôb, ktorých osobné údaje boli v kópii predmetného uznesenia požadovaného žalobcom vypustené, preto tieto nie sú osobami uvedenými v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Bolo preto potrebné ich osobné údaje z kópie predmetného uznesenia poskytnutého žalobcovi vypustiť. Po komplexnom preskúmaní celého spisového materiálu a konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, druhostupňový správny orgán v rozkladovom konaní konštatoval, že žalobcovi bola ním požadovaná informácia sprístupnená v takom rozsahu, ktorý vzhľadom na charakter informácie umožňuje zákon č. 211/2000 Z.z. v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z., teda po vylúčení osobných údajov, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dokumente a týkajú sa osôb, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opakovane preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-116/2011 zo dňa 22.8.2011, ktorým žalovaný správny orgán zamietol rozklad občianskeho združenia EUREA, podaný proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR č. KM-1054-031/SI-2010 zo dňa 11.7.2011, ktorým sa v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovelo žiadateľovej žiadosti o poskytnutie informácie doručenej Ministerstvu vnútra SR, ktorou požiadal o sprístupnenie uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania vydaného vo veci predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. T.. Q., ktorá vyhotovila lístoček s poznámkou „Prepustiť, ak sa dá“ a ktorý bol následne predložený sudkyni uvedeného súdu T.. C. a toto rozhodnutie potvrdil. Úlohou súdu bolo posúdiť, či rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi a či bolo možné požadované informácie sprístupniť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán žiadateľovej žiadosti rozhodnutím č. KM-1054-031/SI-2010 zo dňa 11.7.2011 ako povinná osoba čiastočne vyhovel žalobcovi a zaslal mu kópiu uznesenia MV SR č. ČVS-PPZ-364/BPK-B-2009 zo dňa 30.5.2011 po vylúčení osobných údajov, ktoré sa v uznesení nachádzajú, pričom vydal zároveň rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie v zmysle § 18 ods. 2 s poukazom na ust. § 9 ods. 2 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca rozklad, v ktorom sa domáhal sprístupnenia požadovanej informácie v plnom rozsahu s odôvodnením, že meno a priezvisko príslušníka Policajného zboru a údaj o služobnom útvare, resp. mená a priezviská sudcov nepredstavujú osobné údaje, ani údaje týkajúce sa ich súkromia. Ako vyplýva zo spisového materiálu žalobca sa listom dňa 4.4.2011 obrátil na Úrad na ochranu osobných údajov so žiadosťou o vysvetlenie pojmu osobný údaj podľa zákona č. 428/2002 Z.z. Po obdržaní odpovede z Úradu na ochranu osobných údajov a po komplexnom preskúmaní celého spisového materiálu žalovaný v rozhodnutí č. SLV-OLVS-116/2011 zo dňa 22.8.2011 konštatoval, že žiadateľovi bola ním požadovaná informácia sprístupnená v takom rozsahu, ktorý vzhľadom na charakter informácie umožňuje zákon č. 211/201 Z.z. v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z. pri súčasnom dodržaní podmienok stanovených v § 6 ods. 2 trestného poriadku, teda po vylúčení osobných údajov, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dokumente a týkajú sa osôb, ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žalovaný správny orgán zamietol rozklad občianskeho združenia EUREA, podaný proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR č. KM-1054-031/SI-2010 zo dňa 11.7.2011 a toto rozhodnutie potvrdil. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a.) titul; b.) meno; c.) priezvisko; d.) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; e.) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti; f.) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva; g.) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Podľa § 6 ods. 2 Trestného poriadku, pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť, alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej. Práve z týchto dôvodov ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Účelom ust. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Súčasťou práva ma ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti osobnej povahy, ktoré sa môžu týkať konkrétnej fyzickej osoby, či jej prejavov. Právo na ochranu súkromia a prejav osobnej povahy je tiež aj súčasťou práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Bratislave zistil, že v predmetnej veci sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-116/2011 zo dňa 22.8.2011, ktorým žalovaný správny orgán zamietol rozklad občianskeho združenia EUREA, podaný proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-1054-031/ SI-2010 zo dňa 11.7.2011, ktorým sa v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovelo žiadateľovej žiadosti o poskytnutie informácie doručenej Ministerstvu vnútra SR, ktorou požiadal o sprístupnenie uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania vydaného voči predsedníčke Okresného súdu Bratislava I. T.. Q., ktorá vyhotovila lístoček s poznámkou „Prepustiť, ak sa dá“ a ktorý bol následne predložený sudkyni uvedeného súdu T.. C. a toto rozhodnutie potvrdil. Zásady ochrany osobných údajov upravuje zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je určená, resp. určiteľná, ktorá na základe určitého súboru rôznych údajov, je konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí či zverejnenie verejne osobných údajov, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (t.j. osoby, ktorej sa informácia týka). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu o súhlas. V prípade, ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby, alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Fyzickú osobu je možné považovať za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že meno a priezvisko príslušníkov Policajného zboru a mená a priezviská sudcov sú v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi a údajmi týkajúcimi sa ich súkromia. Povinná osoba nedisponuje súhlasom vyšetrovateľa Policajného zboru a sudcov (mená a priezviská, služobné zaradenie), ktorého sprístupnenia osobných údajov sa žalobca domáhal, ktorých osobné údaje boli z kópie žalobcom požadovaného uznesenia vypustené, nakoľko nejde o osoby uvedené v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Práve naopak, ich osobné údaje z kópie predmetného uznesenia bolo nutné vypustiť, aby nedošlo k zásahu do ich súkromia. Krajský súd v Bratislave sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobcovi bola vzhľadom na charakter požadovanej informácie (uznesenie vydané orgánom činným v trestnom konaní) informácia sprístupnená v takom rozsahu, v akom to umožňuje zákon č. 211/2000 Z.z. v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z. a najmä za dodržania podmienok ustanovených v § 6 ods. 2 trestného poriadku. Súd najmä poukazuje na tú skutočnosť, že príslušníci Policajného zboru, či sudcovia, ktorých mená a priezviská boli vylúčené zo sprístupnenej informácie podľa ust. § 9 zákona o slobode informácií, nedali súhlas na sprístupnenie informácií týkajúcich sa osobnosti, súkromia a osobných údajov. Krajský súd v Bratislave mal za preukázané, že žalobca žiadal v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami sprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona č. 511/2000 Z.z. v spojení so zákonom č. 428/2002 Z.z. najmä však s poukazom na ust. § 6 ods. 2 trestného poriadku, a preto s poukazom na vyššie uvedené závery žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom podľa ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.