Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/225/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201847 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201847.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: R.. V. B., nar. XX.X.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/V/XXXX-X.X.X zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/V/XXXX- X.X.X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR zamietlo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej len „KÚŽP“) čiastočne nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. KÚŽP nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v častiach, v ktorých žiadosť smerovala k zdôvodneniu zrušenia, resp. vytvorenia zrušených funkčných miest, resp. novovytvorených funkčných miest v roku 2011 a informácie o dátume narodenia, adresy trvalého bydliska a podpisu R.. T. Z. v dodatku č. 1 k služobnej zmluve (Rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX) zo dňa XX.XX.XXXX a v písomnom súhlase s dočasným preložením. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberá podstatnými dôvodmi odvolania, a to nesprístupnením požadovaných informácií podľa žiadosti, resp. sprístupnením neúplných a nepravdivých informácií. Žalobcovi nebola sprístupnená informácia týkajúca sa odôvodnenia zrušenia, resp. vytvorenia funkčných miest v roku 2011, čo bolo zdôvodnené tým, že na tieto informácie sa nevzťahuje informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Toto zákonné ustanovenie však podľa žalobcu neupravuje okruh informácií, na ktoré sa informačná povinnosť nevzťahuje. Uvádza ďalej, že údaje požadované v bode č. 8 žiadosti mu neboli sprístupnené podľa jednotlivých pracovísk a takisto namieta nedoručenie niektorých materiálov, ktoré mu na základe podania KÚŽP č. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX sprístupnené byť mali. Ďalej žalobca namieta, že mu boli poskytnuté nepravdivé a zmätočné informácie, z dôvodov, že žalobca v niektorých bodoch mal poznatky odlišné od jemu sprístupnených informácií. Žalobca má tiež za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je zmätočný, keďže tento neobsahuje označenie orgánu štátnej správy, ktorý vo veci rozhodol. Poukazuje tiež na to, že rozhodnutie nie je písané v tretej osobe. Namieta tiež, že vo veci rozhodol len odbor ministerstva, nie ministerstvo ako orgán verejnej správy podľa zákona. Žalobcovi bolo odopreté právo na informácie, ktoré mal KÚŽP k dispozícii alebo mu boli zámerne sprístupnené nepravdivé informácie, ktoré pochybenie nebolo napravené ani v druhostupňovom konaní napriek tomu, že naň žalobca upozornil. Takisto má za to, že poučenie napadnutého rozhodnutia je neúplné a nie je z neho zrejmé, ktorý súd je vecne a miestne príslušný na jeho preskúmanie. Na základe uvedeného žalobca navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2012 žalovaný uvádza, že žaloba je predovšetkým vyjadrením subjektívneho postoja a vlastného hodnotenia žalobcu činnosti KÚŽP, keďže jej obsah je konfrontáciou sprístupnených informácií s vlastným presvedčením žalobcu o ich nepravdivosti. Žalovaný odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukazuje, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať nové informácie na základe žiadosti, ak tieto ešte v momente podania žiadosti o sprístupnenie informácií neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícií. Ide predovšetkým o prípady, kedy žiadateľ požaduje spracovanie analýz, stanovísk a pod. Povinná osoba tiež nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky ani usporadúvať informácie podľa kritérií, ktoré žiadateľ stanoví. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rámci postupu správnych orgánov bol náležite zistený skutkový stav, ktoré žalovaný ako i prvostupňový správny orgán náležite a po právnej stránke správne odôvodnili, preto je tak napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúci postup správnych orgánov zákonný a teda žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2013 žalobca zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie sa nezaoberá žalobcovými odvolacími námietkami, že požadované informácie mu neboli poskytnuté alebo mu boli poskytnuté nepravdivé informácie, takisto zotrval na tvrdeniach týkajúcich sa formálnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe a uvádza, že čo sa týka zdôvodnenia zrušenia, resp. vytvorenia funkčných miest v roku 2001 bola žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácií nad rámec zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v časti týkajúcej sa informácií o dátume narodenia, adresy trvalého bydliska a podpisu R.. T. Z. v Dodatku č. 1 k služobnej zmluve (Rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX) zo dňa XX.XX.XXXX a v písomnom súhlase s dočasným preložením zo dňa XX.XX.XXXX sa žiadosť týkala informácií, ktoré majú charakter osobných údajov, ktoré sa podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú. Rovnako žalovaný poukázal na to, že Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia je organizačným gestorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám a s poukazom na čl. 14 ods. 4 rozhodnutia Ministra životného prostredia SR č. XX/XXXX-X.X o vydaní organizačného poriadku prináleží do pôsobnosti odboru komunikácie rozhodovať vo veci. Z čl. 9 ods. 4 písm. a/, b/ Organizačného poriadku vyplýva právomoc riaditeľa odboru podpisovať rozhodnutia v správnom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe( § 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žiadosťou doručenou Krajskému úradu životného prostredia v Banskej Bystrici (KÚŽP) dňa 13.08.2011 žalobca žiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1. Aktuálny menný zoznam všetkých zamestnancov KÚŽP v členení podľa jednotlivých pracovísk s uvedením funkcie a pracovnej náplne každého zamestnanca. 2. Menný zoznam všetkých zamestnancov KÚŽP v členení podľa jednotlivých pracovísk s uvedením funkcie a pracovnej náplne u každého zamestnanca k termínu 31.12.2010. 3. Menný zoznam všetkých zamestnancov KÚŽP, s ktorými bol v roku 2011 ukončený pracovný pomer v členení podľa jednotlivých pracovísk s uvedením funkcie, pracovnej náplne a dôvodu ukončenia pracovného pomeru u každého zamestnanca. 4. Menný zoznam novoprijatých zamestnancov v roku 2011 v členení podľa jednotlivých pracovísk s uvedením dátumu uzavretia zamestnaneckého pomeru, funkcie, pracovnej náplne a dôvodu uzavretia pracovného pomeru u každého zamestnanca. 5. Aká je organizačná štruktúra jednotlivých OÚŽP v rámci Banskobystrického kraja- uviesť osobitne organizačnú štruktúru u každého OÚŽP vrátane jednotlivých úsekov štátnej správy s uvedením počtu zamestnancov na každom úseku a so zdôvodnením zrušenia/ ponechania funkcie „vedúci odboru starostlivosti o ŽP“ na jednotlivých pracoviskách každého OÚŽP. 6. Počet zrušených funkčných miest a počet novovytvorených funkčných miest v roku 2011 v členení podľa jednotlivých pracovísk s uvedením opisu príslušného funkčného miest a a zdôvodnením jeho zrušenia, resp. vytvorenia. 7. Na základe akých podkladov boli v roku 2011 rušené, resp. vytvárané funkčné miesta na jednotlivých pracoviskách? Žalobca žiadal sprístupniť kópie týchto podkladov s uvedením ich spracovateľa. 8. Kópie sumárnych ročných výkazov o činnosti (výkon štátnej správy) za roky 2006-2010 v členení podľa jednotlivých rokov a jednotlivých pracovísk. Pre prípad nemožnosti sprístupnenia kópií uvedených dokumentov žiadal žalobca požadované údaje sprístupniť podľa ním predloženej tabuľky. 9. Kópiu menovacieho dekrétu, ktorým bol Ing. Z. od XX.XX.XXXX vymenovaný do funkcie vedúceho odboru starostlivosti o životné prostredie spolu s kópiami všetkých predchádzajúcich dokumentov súvisiacich s týmto vymenovaním. Podaním č. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX boli žalobcovi čiastočne sprístupnené požadované informácie. Rozhodnutím č.k. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v častiach, v ktorých žiadosť smerovala k zdôvodneniu zrušenia, resp. vytvorenia funkčných miest v roku 2011, nakoľko sa na tieto informácie nevzťahuje informačná povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a informácií o dátume narodenia, adresy trvalého bydliska a podpisu R.. T. Z. v dodatku č. 1 k služobnej zmluve (Rozhodnutie č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX) z XX.XX.XXXX a v písomnom súhlase s dočasným preloženým zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko ide o údaje majúce charakter osobných údajov, ktoré sa podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezverejňujú. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu neúspešne odvolal, keď rozhodnutím č. XXXXX/V/XXXX-X.X.X zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný zamietol jeho odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, prípadne iné organizačné útvary. Podľa § 5 ods. 5 zákona o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, organizačnú štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister. Podľa čl. 14 ods. 4 písm. h/ Rozhodnutia ministra životného prostredia SR z 01.11.2010 č. 32/2010-1.6. o vydaní Organizačného poriadku Ministerstva životného prostredia SR (Organizačný poriadok) odbor komunikácie je gestorom najmä zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa čl. 9 ods. 4 písm. a/ a b/ organizačného poriadku, riaditeľ odboru v rozsahu pôsobnosti odboru zabezpečuje výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov, vrátane preskúmavania rozhodnutí krajských úradov životného prostredia, inšpekcie a správcu vodohospodársky významných tokov. Zabezpečuje tiež podpisovanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z. Správny poriadok, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie ako i postup správneho orgánu v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Tunajší súd poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 2Sžo 190/2008 zo dňa 27.05.2009, kde najvyšší súd vyslovil, že zákon o informáciách pojem „informácia“ nedefinuje. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov. Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Tiež zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Žalobca tvrdí, že § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám neupravuje rozsah informácií, ktoré povinná osoba nie je povinná sprístupniť. Súd však poukazuje na skutočnosť, že ak zákon ukladá povinným osobám povinnosť sprístupňovať všetky informácie, ktoré majú tieto k dispozícií, a contrario ich nezaväzuje vytvárať nové informácie, ktoré k dispozícií nemajú. Pokiaľ žalobca žiadal zdôvodnenie zrušenia, resp. vytvorenia funkčných miest v roku 2011 a prvostupňový správny orgán žiadnymi podkladmi k uvedenej otázke nedisponoval, nebol povinný novú informáciu vytvárať. Účelom zákona o informáciách je totiž poskytnúť verejnosti jestvujúce informácie týkajúce sa verejných otázok, nie ad hoc na žiadosť oprávnenej osoby vytvárať vysvetlenia, resp. zdôvodnenia. Tvrdenia žalobcu o nepravdivosti sprístupnených informácií samé osobe túto nepravdivosť a ani nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nedokazujú. Čo sa ďalej týka zákonnosti druhostupňového rozhodnutia, tunajší súd uvádza, že v súlade so zákonom o žalobcovom odvolaní rozhodovalo ministerstvo, odbor komunikácie žalovaného, ktorý je na základe organizačného poriadku ministerstva vydaného na základe zákona o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, gestorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oprávnenie riaditeľa odboru komunikácie podpisovať v druhom stupni rozhodnutia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám potom vyplýva priamo z čl. 9 ods. 4 písm. a/ v spojení s písm. b/ organizačného poriadku ministerstva. Otázka gramatickej osoby, v ktorej je vydané rozhodnutie, nie je v žiadnom prípade spôsobilá privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, nie je povinnosťou správneho orgánu poučovať účastníka o tom, ktorý súd je vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodnutie o zákonnosti jeho rozhodnutia. Poučenie správneho rozhodnutia tu obsahuje len údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, čo bolo v prípade rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/V/XXXX-X.X.X zo dňa XX.XX.XXXX splnené. Vecnú a miestnu príslušnosť súdov potom upravuje Občiansky súdny poriadok. Na základe uvedeného po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby tunajší súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.