Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/54/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201937 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201937.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky F. F., bytom ul. B. XX/X F., XX-XXX L., B. L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 (dve) p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva priznala navrhovateľke od 4. septembra 2008 starobný dôchodok v sume 357,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 odporkyňa rozhodla, že podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke k 1. januáru 2009 patrí starobný dôchodok v sume 11,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na sumu 12,80 eur mesačne, od 1. januára 2010 na sumu 13,20 eur mesačne a od 1. januára 2011 na sumu 13,50 eur mesačne. Navrhovateľka návrhom zo dňa 10.12.2007 žiadala preskúmať tieto rozhodnutia odporkyne a namietala, že jej nebolo započítané celé obdobie práce v Československu a na Slovensku. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2013 navrhovateľka poukázala na to, že dostávala okolo 14 eur od odporkyne. Za mesiac jún až december 2012, za mesiace január a február nedostala nič, pretože poisťovňa jej zasielala do banky v Poľsku 14 eur a na ruku dostala 3 eurá, nakoľko ostatné šlo na daň pre Poľskú republiku. Túto skutočnosť oznámila Sociálnej poisťovni v Bratislave a žiadala ju o zastavenie platby, kým si nezaloží účet v banke v Bratislave. Namietala vypočítanú výšku 14 eur za mesiac s poukazom na to, že bola zamestnaná v Čechách a na Slovensku, uviedla, že jej chýba okolo dvoch rokov zamestnania a nesúhlasila, aby za niekoľko desiatok rokov zamestnania jej bolo vypočítaných iba 14 eur starobného dôchodku. Žiadala, aby jej bolo priznaných aspoň 50 eur starobného dôchodku mesačne za zamestnania v Čechách a na Slovenku. Zároveň uviedla, že nechce brať starobný dôchodok zo Slovenska, ale chce brať starobný dôchodok z Česka vo aspoň výške 50 eur, pretože veľa rokov bola zamestnaná v Čechách. Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 8.12.2011 a 8.6.2012 uviedla, že navrhovateľka dôchodkový vek podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dosiahla 4.9.2008. Nakoľko nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol iba s prihliadnutím na doby získané podľa právnych predpisov Poľskej republiky v rozsahu 6 083 dní (t.j. 16,6658 rokov obdobia dôchodkového poistenia), bola suma invalidného dôchodku určená podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dĺžkou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Uviedla, že teoretická suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo v prípade navrhovateľky predstavuje 2 675,07099 Sk mesačne (priemerný osobný mzdový bod je 0,5626; navrhovateľka ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 4.9.2008 spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Poľskej republiky získala 19,0850 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota platná k 4.9.2008 je 249,14 Sk). Navrhovateľke starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky je možné podľa článku 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) priznať iba v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku patriaca k 4.9.2008 za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bola určená ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k 4.9.2008, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 2,4192 rokov k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Poľskej republiky v počte 19,0850 rokov úhrnom, čo predstavuje 340,- Sk mesačne. Ďalším rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 bol starobný dôchodok zvyšovaný podľa jednotlivých zákonov o zvyšovaní dôchodkov. Poukázala na to, že navrhovateľke bola na účely priznania a výšky starobného dôchodku zhodnotená celá preukázaná doba zamestnania na území Slovenskej republiky, pričom navrhovateľka v roku 1967 nepracovala, v roku 1968 jej bola zhodnotená doba dôchodkového poistenia v rozsahu 31 dní, pretože v období od januára do novembra nepracovala, obdobie v roku 1969 bolo navrhovateľke zhodnotené v celom rozsahu, v roku 1970 zamestnávateľ navrhovateľky Z., V. I. I., Česká republika, potvrdil obdobie dôchodkového poistenia od 29.1.1970 do 10.11.1970 a táto doba bola navrhovateľke zhodnotená v plnom rozsahu. V roku 1971 zamestnávateľ navrhovateľky Š.G. W. N. potvrdil obdobie dôchodkového poistenia od 22.4.1974 do 12.7.1971 a táto doba bola navrhovateľke zhodnotená v plnom rozsahu. Navrhovateľke potvrdil zamestnávateľ M. E. G. M. Bratislava v období rokov od 1973 do 1974 obdobie dôchodkového poistenia od 19.9.1973 do 15.1.1974 a toto obdobie bolo navrhovateľke na účely výpočtu starobného dôchodku zhodnotené. Zdôraznila, že iné obdobia dôchodkového poistenia neboli na území Slovenskej republiky preukázané. Napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 (dve) žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 (dve) podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 11.8.2010 požiadala o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva priznala navrhovateľke od 4. septembra 2008 starobný dôchodok v sume 357,- Sk mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 odporkyňa rozhodla, že podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke k 1. januáru 2009 patrí starobný dôchodok v sume 11,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 20019 na sumu 12,80 eur mesačne, od 1. januára 2010 na sumu 13,20 eur mesačne a od 1. januára 2011 na sumu 13,50 eur mesačne. Podľa § 65 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 7 písm. c) cit. zákona žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 8 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (ďalej len "deň zavedenia eura") a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená v slovenských korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu a zaokrúhli sa na 10 eurocentov nahor. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 dôchodkové dávky v roku 2009 sa zvyšujú o 6,95%. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010 dôchodkové dávky v roku 2010 sa zvyšujú o 3,05%. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 dôchodkové dávky v roku 2011 sa zvyšujú o 1,8%. Podľa článku 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva ak právne predpisy členského štátu ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia článku 45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a) táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku; b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov. Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 27.2.2013 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť na ňom ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne sa pridŕžala písomných vyjadrení doložených do spisu a uviedla, že doba, ktorú navrhovateľka odpracovala na území súčasnej Českej republiky, jedná sa o bývalú Československú republiku a túto dobu odpracovanú v Českej republike je povinný hodnotiť nositeľ poistenia v Slovenskej republike, nakoľko ku dňu rozdelenia Československa navrhovateľka pracovala v Poľsku. Pretože navrhovateľka nesplnila podmienku potrebnej doby 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, bolo potrebné v súlade s článkom 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 priznať starobný dôchodok len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Táto suma sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k 4.9.2008, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiku k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Poukázala ďalej na to, že navrhovateľka požiadala odporkyňu, aby jej starobný dôchodok nebol vyplácaný z dôvodu vysokých poplatkov v banke, čo odporkyňa akceptovala a od 1.6.2012 zastavila výplatu dôchodku a zdôraznila, že nový účet navrhovateľka zatiaľ neoznámila, suma jej bude vyplatená v hotovosti. Napadnuté rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 (dve) žiadala ako vecne správne potvrdiť. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka narodená dňa X.X.XXXX požiadala prostredníctvom nositeľa poistenia v Poľskej republike žiadosťou zo dňa 11.8.2010 o priznanie starobného dôchodku. Navrhovateľka vychovala jedno dieťa a 56 rokov veku dosiahla 4.6.2006. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 7 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahla pripočítaním dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, t.j. 4.9.2008. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Poľskej republiky v počte 6 083 dní, t.j. 16,6658 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a preto suma starobného dôchodku bola určená podľa článku 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 ako časť teoretickej sumu dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získaniu podľa právnych predpisov Poľskej republiky. Teoretická suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5626; 19,0850 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 4.9.2008 t.j. 249,14 Sk, čo predstavuje sumu starobného dôchodku 2 675,07099 Sk mesačne. Suma starobného dôchodku, ktorá patrí k 4.9.2008 za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bola určená ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriaceho k 4.9.2008, t.j. 2 675,07099 Sk mesačne, ktorá zodpovedá pomeru dôb obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. 2,4192 rokov k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Poľskej republiky, t.j. 19,0850 rokov, čo predstavuje sumu starobného dôchodku 340,- Sk mesačne, ktorá bola zvýšená odo dňa priznania podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o 5%, t.j. o 17,- Sk na sumu 357,- Sk mesačne. Navrhovateľke k 1.1.2009 patrí starobný dôchodok podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 569/2007 Z.z. po prepočítaní konverzným kurzom (1 euro = 30,1260 Sk) a zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor v sume 11,90 eur mesačne. K tejto sume podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ďalej patrí od 1.1.2009 zvýšenie o 6,95, t.j. o 0,90 eur mesačne na 12,80 eur mesačne, zvýšenie od 1.1.2010 o 3,05%, t.j. o 0,40 eur mesačne na 13,20 eur mesačne a od 1.1.2011 zvýšenie o 1,8%, t.j. o 0,30 eur mesačne na 13,50 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľke bola zhodnotená doba dôchodkového poistenia na základe potvrdenia bývalého zamestnávateľa Y. E., W. Y., Česká republika, za rok 1968 v počte dní 31, za rok 1969 v počte dní 365 a podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa navrhovateľka v roku 1967 nepracovala. Na základe potvrdenia bývalého zamestnávateľa Z., V. I. I., Česká republika, bola navrhovateľke zhodnotená doba dôchodkového poistenia od 29.1.1970 do 10.11.1970. Na základe potvrdenia bývalého zamestnávateľa Š. W. N. Z.ola navrhovateľke zhodnotená doba dôchodkového poistenia od 22.4.1971 do 12.7.1971 a na základe potvrdenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľky M. E. G. M., Bratislava, bola navrhovateľke zhodnotená doba dôchodkového poistenia od 19.9.1973 do 15.1.1974 a podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa navrhovateľka v ďalších rokoch u neho nepracovala. Súd mal taktiež za nesporne preukázané, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, t.j. ku dňu 1.1.1993 navrhovateľka nemala zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, nakoľko pracovala v Poľskej republike, a preto hodnotenie doby odpracovanej navrhovateľkou v rokoch 1968 až 1974 na území bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky je povinná zhodnotiť odporkyňa ako nositeľ poistenia v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu súd preto na žiadosť navrhovateľky, aby jej bol priznaný starobný dôchodok z Českej republiky neprihliadol. Súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky ako aj jeho zvýšení postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 boli nutné posudzovať nárok navrhovateľky aj v súlade s Nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike platnosť od 1.5.2004. Navrhovateľke bola hodnotená všetka doba dôchodkového poistenia na území bývalej Československej republiky na základe potvrdení bývalých zamestnávateľov a navrhovateľka inú dobu dôchodkového poistenia nepreukázala. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti tých rozhodnutí odporkyne, proti ktorým podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označila za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako bolo riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže, a preto súd k námietkam navrhovateľky ohľadom spôsobu výplaty starobného dôchodku neprihliadol. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2011 (dve) podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.