Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/213/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201954 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201954.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: T. Y., bytom P.O. F. XX/XX, XXX XX T. X., zastúpený: JUDr. Zsolt Suver, advokát, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-164/2011 zo dňa 17.10.2011, takto, jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č.p. SLV-PS-PK-164/2011 zo dňa 17.11.2011 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance z r u š u j e podľa §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. v časti, podľa ktorej žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011 a podľa ktorej sa doba od 08.04.2011 do 13.07.2011 žalobcovi nezapočítava do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov. V tých častiach, v ktorých boli rozhodnutia zrušené, sa vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-PK-164/2011 zo dňa 17.10.2011 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 328 zo dňa 14.07.2011 (ďalej len „personálny rozkaz“) o ustanovení žalobcu podľa § 33 ods. 1 s poukázaním na § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) do voľnej funkcie REFERENT (5722) oddelenia hraničnej kontroly PZ Ubľa, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom názore, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011, ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 Tov 4/2009 z 23. júna 2009 v spojení s odsudzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 2 T 2/2007 z 26. novembra 2008, zároveň mali byť zrušené aj rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe. Žalobca zaujal názor, že výroková časť označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje výlučne iba na zrušenie rozhodnutí vydaných na podklade právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v spojení s odsudzujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov v trestnom konaní, nie však na zrušenie rozhodnutí, ktoré síce mali podklad v zrušenom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, avšak boli vydané v konaní o žalobcovom služobnom pomere v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe. Žalobca bez bližšie zdôvodnenia spochybnil, že by pôvodná funkcia, ktorú zastával do prepustenia zo služobného pomeru, nebola v čase jeho opätovného ustanovenia do funkcie voľná. Poukazoval hlavne na to, že kým pre účely výkonu pôvodnej funkcie bol zaradený do 2. platovej triedy, pre účely výkonu terajšej funkcie bol zaradený iba do 1. platovej triedy, dôsledkom čoho sa jeho funkčný plat znížil o 34,50 € mesačne. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by aj nemohol byť ustanovený do svojej pôvodnej funkcie, mal byť ustanovený aspoň do takej, ktorá sa pôvodnej funkcii vyrovná, resp. nebude znamenať zníženie jeho funkčného platu, ako aj prídavku za výsluhu rokov určeného percentuálnym podielom funkčného platu. Zároveň namietal aj tú skutočnosť, že bol personálnym rozkazom zo dňa 14.7.2011 ustanovený do funkcie spätne ku dňu 08.04.2011, teda ku dňu nasledujúcemu po zrušení rozhodnutí vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. Žalobca nesúhlasil s nezapočítaním obdobia od 08.04.2011 do 13.07.2011 podľa § 86 ods. 5 písm. e/ zákona o štátnej službe o doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, ako aj s nepriznaním služobného príjmu za toto obdobie pre neospravedlnenú neprítomnosť v službe a uviedol, že s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.04.2011 svojho nadriadeného oboznámil. Zdôrazňoval najmä tú skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo jeho právnemu zástupcovi doručené 30. apríla 2011. Na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. mája 2011 bol následne uvedený rozsudok na Okresnom súde Prešov opatrený doložkou právoplatnosti a dňa 31.05.2011 bol zaslaný žalovanému. Žalobca považoval nezapočítanie odbornej praxe ako aj nepriznanie služobného príjmu za obdobie od 08.04.2011 do 13.07.2011 za vykonané bez zákonného opodstatnenia. Žalobca tiež namietal, že mu v napadnutom rozhodnutí nebol priznaný osobný príplatok odvolaním sa na tú skutočnosť, že sa jedná o pohyblivú zložku služobného príjmu ako aj na to, že žalobca bol ustanovený do inej funkcie, akú zastával pred prepustením zo služobného pomeru a preto nie je možné hodnotiť splnenie podmienok množstva a kvality plnenia služobných úloh, ako ani ich zložitosť a náročnosť. Žalobca mal za to, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou, avšak jeho odňatie, resp. nepriznanie nemôže byť odôvodnené nemožnosťou zaradenia žalobcu do jeho pôvodnej funkcie, ktorú vykonával pred prepustením zo služobného pomeru a tým zároveň nemožnosťou hodnotenia zákonných kritérií pre jeho priznanie, obzvlášť ak jediným dôvodom prepustenia a tým opustenia pôvodnej funkcie bolo právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin, ktorý bol následne pre jeho nezákonnosť zrušený. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhoval túto zamietnuť. Poukazoval na to, že v čase rozhodovania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe bol jedinou skutočnosťou a jediným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu o prepustení práve právoplatný odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Zrušením rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov, ktorými bol žalobca právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselných trestných činov, a to vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, zanikol podklad, na základe ktorého bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 234 zo dňa 05.08.2009 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe, ako aj rozhodnutie žalovaného č.p. SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009 o zamietnutí podaného odvolania žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj z dôvodu, že žiadny príslušník PZ nemôže počas trvania služobného pomeru zostať nezaradený (t.j. musí byť ustanovený do konkrétnej funkcie alebo zaradený do záloh v súlade s ustanoveniami zákona o štátnej službe), bolo potrebné dňom 08.04.2011, teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR, vyriešiť otázku žalobcovho zaradenia. Vzhľadom na to, že funkcia, v ktorej bol žalobca ustanovený podľa §33 ods. 1 zákona o štátnej službe v čase pred jeho prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, nebola po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne rozsudkom Najvyššieho súdu SR voľná, bolo zákonnou povinnosťou príslušného nadriadeného žalobcu podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe s poukázaním na § 196 ods. 2 zákona o štátnej službe žalobcu ustanoviť do akejkoľvek voľnej funkcie, na ktorú žalobca spĺňal zákonom stanovené podmienky uvedené v § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný mal za to, že ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie bolo v súlade s § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je jeho zákonnou povinnosťou, tak ako sa mylne domnieval žalobca, ustanoviť ho do funkcie, ktorá sa vyrovná jeho pôvodnej funkcii, resp. nebude pre neho znamenať zníženie jeho funkčného platu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej cit.: „S poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona prisvedčiť žalovanému v tom zmysle, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do voľnej funkcie a nie do „primeranej“ resp. „adekvátnej“ funkcie. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia.“ (Najvyšší súd SR napr. č.k. 1 Sžo 264/2009). S poukazom na § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe v spojení s § 86 ods. 5 zákona o štátnej službe žalovaný zastal názor, že doba neplatného skončenia služobného pomeru od 07.08.2009 (prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe) do dňa 07.04.2011, ktorý predchádza dňu ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie napadnutým personálnym rozkazom, sa započítava do doby započítateľnej odbornej praxe, ako doba trvania služobného pomeru v zbrojenom bezpečnostnom zbore. Námietku žalobcu, že bol ustanovený do funkcie už dňom 08.04.2011, žalovaný na základe uvedených skutočností považoval za irelevantnú. Skutočnosť, že žalobcovi napadnutým personálnym rozkazom nebol priznaný osobný príplatok podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, neznamená podľa žalovaného neplatnosť personálneho rozkazu. Žalovaný uviedol, že rozhodovanie o priznaní osobného príplatku žalobcovi nebolo predmetom konania vedeného u žalovaného. Poukázal na to, že osobný príplatok je nenárokovou a tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta, ktorú priznáva príslušný nadriadený podľa ním stanovených zásad, najmä s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť. Podľa názoru žalovaného v zmysle § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe za čas neplatného skončenia služobného pomeru, t.j. od 07.08.2009 do 07.04.2011, patrí žalobcovi služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona o štátnej službe, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Vzhľadom k tomu, že žalobca v dobe od 08.04.2011 do 13.07.2011 nevykonával štátnu službu, neplnil počas uvedenej doby žiadne služobné úlohy, nepatrí mu podľa § 84 ods. 2 zákona o štátnej službe za túto dobu služobný príjem. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v tých jeho častiach, v ktorých bolo rozhodnuté, že žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011 a že sa doba od 08.04.2011 do 13.07.2011 žalobcovi nezapočítava do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku na výsluhu rokov. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 234 zo dňa 05.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2009 v spojení s rozhodnutím ministra vnútra SR č.p.: SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009, bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru (zaradený v stálej štátnej služby vo funkcii referent Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Zboj, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, služobného úradu Ministerstva vnútra SR) s tým, že jeho služobný pomer skončil dňom doručenia personálneho rozkazu dňa 07.08.2009. Dôvodom prepustenia žalobcu bolo, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 2Tov/4/2009-968 zo dňa 23.06.2009 (právoplatným dňa 23.06.2009) bol uznaný vinným zo spáchania viacerých trestných činov, za ktoré bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody i k peňažnému trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011 v dovolacom konaní rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.06.2009 sp. zn. 2Tov/4/2009 bol porušený zákon v neprospech žalobcu a tento rozsudok, ako aj rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov z 26.11.2008 sp. zn. 2T/2/2007, boli v časti týkajúcej sa žalobcu zrušené. Zrušené boli aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Dňa 16.05.2011 doručil žalobca žalovanému návrh na obnovu konania o jeho prepustenie zo služobného pomeru a žiadal, aby boli rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009, ako aj personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 234 zo dňa 05.08.2009 zrušené a aby bol žalobcovi umožnený ďalší výkon štátnej služby v policajnom zbore. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011 tvrdiac, že podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry za novú skutočnosť zakladajúcu dôvod obnovy konania sa považuje aj neskôr vydané rozhodnutie súdu, ktorým bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie zmenené alebo zrušené. Dňa 02.06.2011 doručil žalobca žalovanému originál vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR opatrený doložkou právoplatnosti za účelom rozhodnutia o jeho návrhu na obnovu konania. Návrh žalobcu na obnovu konania vybavil žalovaný listom zo dňa 07.07.2011, ktorým oznámil žalobcovi, že vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR boli zrušené aj rozhodnutia vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru a preto sa v prípade žalobcu bude ďalej postupovať podľa § 196 zákona o štátnej službe. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2012 (sp. zn. Sžnč/8/2011), ktorým bola žalovanému uložená povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu žalobcu na obnovu konania zo dňa 10.05.2011 v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia, vydal žalovaný dňa 26.06.2012 rozhodnutie č.p.: SPC-ORSP-355/2011, ktorým podľa § 245 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe povolil obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a na základe zistených nových skutočností zrušil rozhodnutie ministra vnútra č.p.: SLV-107/PK-2009 zo dňa 24.09.2009 a personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR č. 234 zo dňa 05.08.2009. Personálnym rozkazom riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru č. 328 zo dňa 14.07.2011 bol žalobca podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona o štátnej službe ustanovený dňom 08.04.2011 do funkcie referent (5722) Oddelenia hraničnej kontroly PZ Ubľa, Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona o štátnej službe bol zaradený do prvej platovej triedy, boli mu ďalej priznané príplatky a to za nerovnomernosť času služby, rizikový príplatok a bolo rozhodnuté, že podľa § 196 ods. 1 v spojení s § 86 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe sa doba od neplatného skončenia služobného pomeru dňa 07.08.2009 do dňa, ktorý predchádzal ustanoveniu žalobcu do funkcie, teda do 07.04.2011, započítava do doby započítateľnej odbornej praxe ako doba trvania služobného pomeru v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Nadriadený tiež rozhodol, že podľa § 86 ods. 5 písm. e/ zákona o štátnej službe sa doba od 08.04.2011 do dňa, ktorý predchádzal nástupu žalobcu do výkonu služby t.j. do 13.07.2011, nezapočítava do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluh rokov a že podľa § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe za čas neplatného skončenia služobného pomeru, teda od 07.08.2009 do 07.04.2011, patrí žalobcovi služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona o štátnej službe, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru a zároveň že žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011, nakoľko počas nej nevykonával štátnu službu (§ 84 ods. 2 zákona o štátnej službe). Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-164/2011 dňa 17.10.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 328 zo dňa 14.07.2011 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 5 ods. 4 zákona o štátnej službe obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné. Podľa § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Podľa § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Podľa ods. 2 ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 5. Na podklade vyššie opísaného skutkového stavu súd konštatuje, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona o štátnej službe, ku ktorému došlo doručením personálneho rozkazu žalobcovi dňa 07.08.2009, bolo v úplnom súlade so zákonom, nakoľko bol žalobca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zrušenie právoplatného rozsudku trestného súdu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania úmyselných trestných činov, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní, bolo nepochybne dôvodom na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Obnova uvedeného konania bola napokon povolená a rozhodnutia služobných orgánov o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli zrušené. Keďže predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci ustanovenia žalobcu do novej funkcie a o súvisiacich peňažných nárokoch po zrušení rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru, nepatrí súdu v tomto konaní vyjadrovať sa k okolnostiam a dôvodom rozhodovania žalovaného o návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Bez zreteľa na to, či a kedy došlo k vydaniu písomného rozhodnutia vo veci povolenia obnovy, je súd toho názoru, že toto rozhodovanie nemalo vplyv na práva a povinnosti žalobcu, o ktorých sa rozhodovalo napadnutým rozhodnutím vo veci ustanovenia žalobcu do novej funkcie. Pokiaľ ide o zákonnosť ustanovenia žalobcu do novej funkcie po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru, je súd toho názoru, že žalovaný vo veci postupoval v súlade s § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona o štátnej službe. Do pôvodnej funkcie, ktorú zastával pred prepustením, by bolo možné žalobcu zaradiť iba za predpokladu, že by táto funkcia bola voľná. Platí, že v zmysle § 5 ods. 4 zákona o štátnej službe možno policajta zaradiť na výkon štátnej služby len na miesto, ktoré je vytvorené a podľa schválenej systemizácie je voľné. Nakoľko funkcia, ktorú žalobca zastával pred prepustením zo služobného pomeru, bola obsadená, boli služobné orgány povinné v zmysle § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe ustanoviť žalobcu do voľnej funkcie, na ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Rozhodovanie o ustanovení do funkcie podľa uvedeného ustanovenia patrí do diskrečnej právomoci príslušného nadriadeného, ktorý pritom prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia na zdravotný stav policajta. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nebolo jeho povinnosťou ustanoviť žalobcu len do takej funkcie, ktorá sa vyrovná jeho pôvodnej funkcii a nebude pre žalobcu znamenať zníženie funkčného platu. Z právneho poriadku nevyplýva pre žalobcu právny nárok na zaradenie do takejto funkcie, ani na zachovanie všetkých tých platových náležitostí, ktoré mal pred prepustením zo služobného pomeru. Povinnosťou nadriadeného v zmysle § 33 ods. 1 zákona o štátnej službe bolo ustanoviť žalobcu do akejkoľvek voľnej funkcie, na ktorú spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady, čo sa aj stalo. Služobné orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu ustanovili do voľnej funkcie dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011, pričom dobu od neplatného skončenia služobného pomeru dňa 07.08.2009 do 07.04.2011, kedy bolo rozhodnutie vo veci prepustenia zrušené, započítali do doby odbornej praxe ako dobu trvania služobného pomeru žalobcu v ozbrojenom bezpečnostnom zbore. Zákonu zodpovedajúce bolo aj rozhodnutie o tom, že za čas neplatného skončenia služobného pomeru (07.08.2009 - 07.04.2011) patrí žalobcovi služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Žalovaný podľa názoru súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodol, že žalobcovi nepatrí služobný príjem za dobu od 08.04.2011 (deň nasledujúci po právoplatnom zrušení rozhodnutí vo veci prepustenia zo služobného pomeru) do 13.07.2011 (deň, ktorý predchádzal ustanoveniu žalobcu do novej funkcie), s odôvodnením, že počas tejto doby žalobca nevykonával štátnu službu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi aj po túto dobu trval služobný pomer a s trvaním služobného pomeru by mal byť spojený aj nárok na služobný príjem, ktorý žalobcovi patril pred ustanovením do novej funkcie. Je treba zdôrazniť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 30/2010 zo dňa 07.04.2011 bol Okresnému súdu v Prešove doručený dňa 21.04.2011, pričom tento prvostupňový trestný súd následne doručil rozsudok žalobcovi dňa 30.04.2011. Žalobca bez zbytočného odkladu návrhom zo dňa 10.05.2011 doručeným žalovanému dňa 16.05.2011 požiadal o obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru a zároveň žiadal, aby mu bol umožnený ďalší výkon štátnej služby. V prílohe listu zo dňa 30.05.2011 doručeného žalovanému dňa 02.06.2011 žalobca zaslal originál rozsudku Najvyššieho súdu SR opatrený doložkou právoplatnosti. Žalobca teda urobil všetko, čo bolo možné od neho rozumne očakávať, aby sa čo najskôr po zrušení rozhodnutí vo veci jeho prepustenia znovu ujal výkonu štátnej služby príslušníka PZ. Skutočnosť, že žalobcov nadriadený rozhodol o ustanovení žalobcu do novej funkcie personálnym rozkazom až dňa 14.07.2011, nemôže byť podľa názoru súdu pričítané na ujmu žalobcovi. Či a kedy sa žalobca ujme výkonu štátnej služby teda záviselo na rozhodnutí služobných orgánov, nie na žalobcovi, ktorý po uvedenú dobu objektívne nemohol vykonávať štátnu službu bez zodpovedajúceho služobného zaradenia. Z uvedených dôvodov súd považoval rozhodnutie žalovaného o nepriznaní služobného príjmu žalobcovi za dobu od 08.04.2011 do 13.07.2011 za nezákonné, pretože nevykonávanie štátnej služby nebolo zo strany žalobcu svojvoľné či bezdôvodné. Z tých istých dôvodov považuje súd za nezákonné aj rozhodnutie žalovaného, že doba od 08.04.2011 do 13.07.2011 sa nezapočítava žalobcovi do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, čo žalovaný odôvodnil tým, že po uvedenú dobu bol žalobca bez ospravedlnenia neprítomný v službe. Aj v tomto prípade je súd toho názoru, že neprítomnosť v službe nebola zavinená žalobcom a nakoľko žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať štátnu službu, bolo by nezapočítanie tejto doby do doby rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov nezákonné a nespravodlivé. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nepriznanie osobného príplatku, súhlasí súd s názorom žalovaného, že tento príplatok je nenárokovou a pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta, o ktorej podľa stanovených zásad rozhoduje príslušný nadriadený. Rozhodnutie o tom, či a v akej výške sa žalobcovi priznáva osobný príplatok, je vo výlučnej diskrečnej právomoci nadriadeného, do ktorej súd nie je oprávnený zasahovať. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že v časti vymedzenej vo výroku tohto rozsudku vychádzal žalovaný z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bolo rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v prevažnej časti predmetu konania úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.