Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/42/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201971 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti pani A. J., bytom E. XX, I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Viera Malinowska, s.r.o. so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.11.2011 proti rozhodnutiu odporcu Č.k.: 5588/04, Zn.: R1-113/08/5324/11/ZBE zo dňa 26.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k.: 5588/04, Zn.: R1-113/08/5324/11/ZBE zo dňa 26.10.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva práva na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 5588/04, Zn.: R1-113/08/5324/11/ZBE zo dňa 26.10.2011 odporca za použitia ust. § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 3 ods. 1 písm. j), o), § 6 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vyslovil, že p. A. J. je oprávnenou osobou v zmysle zákona a priznal jej vlastnícke právo v podiele 1/1 k celku k trom pozemkom: 1/ PK parc. č. XXXX, roľa o výmere 1847 m2, 2/ PK parc. č. XXXX, roľa o výmere 90 m2, 3/ PK parc. č. XXXX, roľa o výmere 21 m2. Odporca súčasne rozhodol o povinnosti navrhovateľky vrátiť štátu 503,10 eur. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, konštatoval že navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle zákona. Uviedol, že predmetné pozemky prešli na štát tromi kúpnymi zmluvami a to z 3.11.1969, 9.2.1972 a 3.5.1982. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodní vlastníci uzatvorili zmluvy nie na základe dobrovoľného rozhodnutia a slobodne - za stavu politického tlaku, teda v tiesni. Konštatoval, že podľa cenového predpisu, platného v čase výkupov pozemkov (vyhl. č. 47/1969 Zb.) mali byť pozemky vykúpené za cenu 15.- Kčs za 1 m2 v zastavanej časti obce do výmery 3000 m2 a mimo zastavanej časti až do výmery 1500 m2 v mestách nad 100 000 obyvateľov. Dôvodil, že podľa uzatvorených zmlúv: v prípade zmluvy z 3.11.1969 bola kúpna cena 9,04 Kčs za m2, v prípade kúpnych zmlúv z 9.2.1972 a z 3.5.1982 bola kúpna cena 0,40 Kčs za 1 m2. Teda že bola preukázaná aj nápadná nevýhodnosť pri uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv. Vo vzťahu k časti parcely č. XXXX o výmere 67 m2 odporca konštatoval jej prechod na štát bez právneho dôvodu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.11.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávnu aplikáciu ust. § 1 zákona, keďže predmetné pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond, ďalej nedostatočné zistenie stavu veci vo vzťahu k správnej úvahe odporcu, týkajúcej sa tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, osobitne tiež vo vzťahu k určeniu ceny za vykupované nehnuteľnosti. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že vzhľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky charakter kultúry pozemkov je potrebné posudzovať podľa ich charakteru, ktorý tu bol v čase prechodu na štát. konkrétne tiež poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci pozemky nie sú zastavané, ale ide o pozemky trvalo zatrávnené. Zotrval na svojom názore, že kúpne zmluvy boli uzatvorené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pani J. sa ako zúčastnená osoba stotožnila s právnym názorom odporcu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1967 ZB. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 14 vyhl. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len „vyhláška“) (1) Za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti obce patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2: a) až do výmery 3000 m2 najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov, najviac 10 Kčs v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov, najviac 8 Kčs v mestách od 10 000 do 40 000 obyvateľov, najviac 6 Kčs v obciach od 2000 do 10 000 obyvateľov, najviac 4 Kčs v obciach s menej než 2000 obyvateľmi, b) za výmeru prevyšujúcu 3000 m2 0,40 Kčs. (2) Za pozemky alebo ich časti mimo zastavanej časti obce preukázateľne určené na stavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie samostatnej záhradky patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2: a) až do výmery 1500 m2 podľa sadzieb uvedených v odseku 1 písm. a), b) za výmeru prevyšujúcu 1500 m2 podľa sadzby uvedenej v odseku 1 písm. b). (3) Ak nadobudol vlastník preukázateľne pozemok po 1. júni 1953 za vyššiu cenu, ako je náhrada podľa odseku 1 a 2, môže orgán rozhodujúci o vyvlastnení priznať náhradu až do výšky preukázanej nadobúdacej ceny. (4) Podľa predchádzajúcich odsekov poskytuje sa náhrada aj za pozemky už na uvedené účely použité. (5) Zastavanou časťou obce podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie, ktoré je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska). Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky § 15 za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške Kčs 0,40 za 1 m2. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k názoru, že odporca v konaní nie dostatočným spôsobom zistil stav veci - teda nedostatočne ozrejmil situáciu uzatvorenia kúpnych zmlúv, na základe ktorých prešli predmetné pozemky o ktorých rozhodoval na štát. Za splnenia ostatných podmienok zákona sa vlastníctvo k pozemkom navráti, ak zmluva, na základe ktorej prešiel pozemok na štát alebo na inú právnickú osobu bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne, pričom preukázanie týchto podmienok sa musí vzťahovať ku každej zmluve, ak vlastníctvo k pozemkom prešlo na štát uzatvorením viacerých zmlúv. Ako to vyplýva z obsahu spisu, vlastnícke právo k predmetným pozemkom prešlo na štát tromi kúpnymi zmluvami: 1/ zmluvou z 3.11.1969 (9,04 Kčs/m2) uzatvorenou p. O. L.F.K., 2/ zmluvou z 9.2.1972 (0,40 Kčs/m2) uzatvorenou p. Júliou L.F.K. a 3/ zmluvou z 3.5.1982 (0,40 Kčs/ m2) uzatvorenou p. A.. J.. Odporca v konaní skonštatoval naplnenie obidvoch podmienok ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona. K odôvodneniu splnenia podmienky uzatvorenia týchto zmlúv v tiesni odporca opísal zistenie stavu veci, ako ho zistil pri uskutočnení ústneho pojednávania, konaného 27.3.2008, resp. z písomného vyjadrenia zúčastnenej osoby p. A.. J.. Súd poznamenáva, že z odôvodnenia rozhodnutia, resp. z opisu obsahu vykonaného ústneho pojednávania nie je zrejmé, aké vyhrážky (ak k nim došlo) boli použité pri uzatvorení každej zo zmlúv, podobne ako nie je zrejmé, čo predchádzalo uzatvoreniu každej z predmetných troch zmlúv. Pokiaľ ide o vyjadrenie p. A.. J., odporca bez ďalšieho dokazovania prevzal obsah tohto vyjadrenia bez toho, aby sa zaoberal podmienkami uzatvorenia každej kúpnej zmluvy. Nevykonal žiadne dokazovanie (a ani spresnenie) k otázke „finančných a existenčných problémov“, ktoré ako vyhrážky p. J. vo vyjadrení prezentovala, podobne ako nevykonal dokazovanie na otázku, či p. J. mala synov, koľko mali rokov v čase uzatvorenia zmlúv, kde v čase uzatvorenia zmlúv študovali. Odporca nezisťoval finančnú situáciu (príjmy, ich druh) rodiny p. J., resp. jej matky p. L.j. Vo vzťahu k výpovedi svedka p. F. J. (manžela p. J.) odporca nezisťoval, aké vyhrážky mali byť v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy (či zmlúv) použité voči nemu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov p. A. L. a p. O. I., odporca bližšie nezisťoval okolnosti prezentovanej vyhrážky vysťahovania rodiny J. (podľa prednesu týchto svedkov k vysťahovaniu aj ním označených rodín malo dôjsť v súvislosti so združstevňovaním v bližšie neurčenom čase). Z akceptácie tejto vyhrážky odporca nezisťoval, či a kedy k vysťahovaniu rodín (B., Y.C., Z.) došlo a z akého dôvodu (združstevňovanie?, tzv. akcia „B“?). S poukazom na uvedené odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci vo vzťahu k jednej zo zákona predpokladaných podmienok ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona - k stavu tiesne pri uzatvorení predmetných zmlúv. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporcu opätovne nariadiť ústne pojednávanie za účasti zúčastnenej osoby p. A.. J. a podrobne ju vypočuť k otázkam uzatvorenia každej z predmetných troch zmlúv. Osobitne bude potrebné zisťovať okolnosti, ktoré predchádzali ich uzatvoreniu, zistiť aký čas uplynul od návrhu na ich uzatvorenie k ich uzatvoreniu, aké sociálne postavenie mala p. L. v čase uzatvorenia ňou uzatvorených zmlúv (druh a výška jej príjmu, resp. príjmu jej manžela, vlastníctvo bytu - rodinného domu resp. iných nehnuteľností). Tiež aké konkrétne vyhrážky mali byť voči nej zo strany výkupcov prednesené a či tieto mohli byť objektívne aj naplnené. Podobne na tieto otázky vypočuť p. A.. J. s osobitným zameraním na uzatvorenie zmluvy, ktorú práve p. A.. J. uzatvorila v máji roku 1982. Vo vzťahu k nej tiež zistiť dátumy narodení jej synov (napr. aj rodnými listami), aké školy navštevovali (študovali) v čase uzatvorenia zmluvy, jej sociálne pomery (obdobne ako vo vzťahu k p. L.) v čase ktorý predchádzaj uzatvoreniu zmluvy. S poukazom na takto doplnené dokazovanie podľa jeho výsledku prípadne predvolať prípadne navrhnutých svedkov a vypočuť ich na konkrétne otázky, ktoré vyvstanú z výsluchu p. A.. J. a ktorých overenie či vyvrátenie bude potrebné z pohľadu preukázania či vyvrátenia skutočností tvrdených p. A.. J.. Podľa zisteného stavu veci zadovážiť prípadne listinné dôkazy, preukazujúce či vyvracajúce tvrdené skutočnosti. Ako potrebné sa v súvislosti s už (k dnešnému dňu) vykonaným dokazovaním javí potreba objasnenia prezentovanej hrozby vysťahovania. Až po takto vykonanom dokazovaní, ktoré je potrebné - ako to bolo už vyššie uvedené - vykonať vo vzťahu ku každej z uzatvorených kúpnych zmlúv bude možné ustáliť, či a aké konkrétne formy nátlaku boli pri ich uzatváraní použité, či boli spôsobilé vyvolať pocit dôvodného strachu a teda či pri uzatvorení každej z predmetných troch zmlúv nastal stav tiesne. V súvislosti s nedostatočne zisteným stavom veci súd poukazuje na otázku nutnosti preukázania nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení každej z uzatvorených kúpnych zmlúv. Teda nie iba nevýhodných, ale nápadne nevýhodných. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že pozemky mali byť v zmysle platnej vyhlášky vykúpené za cenu 15.- Kčs za m2 vzhľadom k tomu, že Bratislava mala v čase výkupu viac ako 100 000 obyvateľov. Vzhľadom k tejto argumentácii odporcu a vzhľadom k zneniu cit. ust. § 14 (ods. 1, 2) vyhlášky teda pozemky, vykúpené tromi kúpnymi zmluvami mali byť pozemkami v zastavanej časti obce, resp. mimo zastavanej časti obce preukázateľne určené na stavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie samostatnej záhradky. Pritom zastavanou časťou obce podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie, ktoré je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska) - § 14 ods. 5 vyhlášky. Je nepochybnou skutočnosť, že predmetné pozemky sa nachádzajú na území Bratislavy (Dúbravky) a v čase ich výkupu išlo o role. Avšak iba táto skutočnosť nesvedčí automaticky o tom, že pre určenie ceny za ich výkup mala byť poskytnutá ako náhrada cena 15.- Kčs za m2. S poukazom na citované ust. § 14 ods. 1, 2, 5 vyhlášky mal odporca zisťovať, či tieto pozemky bolo možné považovať za pozemky v zastavanej časti obce (teda v území, ktoré je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce), resp. mimo zastavanej časti obce (teda či boli preukázateľne určené na stavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie samostatnej záhradky). Odporca na túto otázku nevykonal žiadne dokazovanie - iba konštatoval, že sa nachádzali na území Bratislavy (Dúbravky) a preto mala byť pri ich výkupe stanovená cena 15.- Kčs za m2. Pritom zistenie lokalizácie pozemkov je nevyhnutným pre určenie, či pri výkupe mala byť použitá cena 15.- Kčs, alebo 0,40 Kčs za m2. Odporca tiež nezisťoval v konaní kedy a na základe čoho došlo k zmene charakteru pozemkov z „roly“ na „zastavanú plochu“. Pretože odporca v konaní v ktorom posudzoval naplnenie či nenaplnenie podmienok navrátenia vlastníctva k predmetným pozemkom nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na objektívne zistenie stavu veci, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu doplniť dokazovanie nariadením pojednávania a s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podrobne vypočuť p. A.. J., prípadne svedkov na otázky priebehu výkupu pozemkov, prípadne zabezpečením listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich. Tiež zistiť, či sa predmetné pozemky nachádzali v zastavenej, alebo mimo zastavanej časti Bratislavy - Dúbravky a to posúdením ich lokalizácie v zmysle ust. § 14 vyhlášky. V ďalšom tiež zistiť okolnosti zmeny ich charakteru. Súd opätovne zdôrazňuje, že doplnenie dokazovania musí byť vykonané osobitne vo vzťahu ku každej z uzatvorených zmlúv. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol odporca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).