Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/266/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202000 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011202000.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyni: S. U. - Z., S. XXX/ X, XXX XX F. nad T., zastúpená JUDr. Peter Pandy, advokát, AK L.Kossutha, Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2, P.O.Box 52, 837 52 Bratislava 37 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SO5038/2011 zo dňa 26.09.2011 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. U zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje podľa ust. § 250j ods. X písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 314,184 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2011 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva č. I zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým minister zdravotníctva zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie K. zdravotníctva č. U zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňovým rozhodnutím ministerstvo uložilo žalobkyni podľa § 67 ods. 10 zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len zákon o liekoch) pokutu vo výške 3.000,- eur za to, že na základe uzatvorených zmlúv o dielo dodávala poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMÓNIA, s.r.o. lieky bez povolenia a nedovolene zaobchádzala s liekmi, čím porušila ust. § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o liekoch. Žalobkyňa má za to, že právo na poskytnutie kópie zápisnice v rámci trestného konania má len obvinený a ak teda poisťovňa získala kópiu takejto zápisnice získala ju nezákonným spôsobom. Tvrdenia použité správnym orgánom v rozhodnutí sú vytrhnuté z kontextu, a preto aj keby bola zápisnica získaná zákonným spôsobom z právneho hľadiska ako jediný dôkaz správneho orgánu by bola tiež nepoužiteľná, nakoľko by sa opätovne jednalo o neobjektívne zistenie skutkového stavu veci. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmlúv nebola žalobkyňou popretá, avšak správny orgán účelovo vyhodnotil túto skutočnosť a nevysporiadal sa s ďalšími dôležitými skutočnosťami, ktoré sa predmetných zmlúv týkajú, a na ktoré žalobkyňa poukázala, predovšetkým: z akého dôvodu boli tieto uzavreté, či dochádzalo k plneniu žalobkyňou, k akému konaniu dochádzalo ako ani so skutočnosťou, že zmluvné strany považovali predmetné zmluvy vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné a z toho dôvodu, ani nedošlo k ich realizácii. Žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o začatí správneho konania bez toho, aby jej poskytol možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym zistením skutočnostiam, ktoré mali zakladať porušenie zákona a právo na uloženie pokuty. Žalobkyňa predložila správnemu orgánu čestné vyhlásenie, ktoré však prvostupňový orgán bez ďalšieho zisťovania zhodnotil ako účelové. Ako jediný dôkaz bola v správnom konaní použitá zápisnica o výsluchu svedka z neukončeného trestného konania no aj keď mal správny orgán možnosť vykonať dôkaz výsluchu u svedka, tento túto možnosť nevyužil. Nákup liekov na základe žiadanky vystavenej spoločnosťou, ktorá má právo zabezpečovať lieky nemôže zakladať protiprávne konanie. Právoplatným povolením na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami disponovala obchodná spoločnosť Z.Z. HARMÓNIA, s.r.o., ktorá vystavila žiadanky na lieky. Tvrdenie, že žalobkyňa nemala vedomosť o pôvode nadobúdaných liekov je výsledkom neúplného a neobjektívne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, od akých osôb tieto lieky a zdravotnícky materiál žalobca nakupoval a či tieto mali povolenie na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že predmetom zmluvy malo byť iba dodanie liekov a zdravotníckeho materiálu a nie ich uschovávanie, teda žalobkyňa ak by aj plnila na základe zmluvy, nemala dôvod riešiť otázku zabezpečenia správneho uschovávania liekov. K realizácii predmetných zmlúv však nedošlo, nakoľko ich účastníci považovali vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky za právne irelevantné. Žalobkyňa má ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a neobsahuje ani presnú špecifikáciu povinného. Uvádza tiež, že ak žalovaný použil ako podklad pre rozhodnutie zápisnicou svedka mal začať správne konanie voči fyzickej osobe, nakoľko žalobkyňa v zápisnici uviedla, že lieky a zdravotnícky materiál uhradila zo svojich súkromných prostriedkov. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu spáchaného fyzickou osobou je potrebné dokázanie zavineného protiprávneho konania touto fyzickou osobou. S touto skutočnosťou sa však žalovaný nevysporiadal. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.03.2012 žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa odvoláva na to, že v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 22.06.2010 bolo jasne uvedené, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty a boli v ňom uvedené skutočnosti na základe ktorých správne konanie začalo. Upozorňuje na to, že na úvahe správneho orgánu či čestné vyhlásenie účastníka konania ako dôkaz pripustí a v danom prípade to ako jediný dôkaz žalobkyne vo svoj prospech nie je možné akceptovať. Vyjadrenie žalobkyni k oznámeniu o začatí správneho konania vyplýva, že žalobkyňa nenavrhla na potvrdenie svojho vyjadrenia, že sa zmluvy o dielo realizovali žiaden dôkaz. Namietala len, že nikdy žiadne lieky a zdravotnícky materiál nekúpila a nedodala. Žalovaný má za to, že poisťovňa ako poškodená strana v trestnom konaní má právo nahliadať do spisu a robiť kópie. V tejto súvislosti, nakoľko žalobkyňa spochybňuje zákonnosť kópie zápisnice ako aj jej obsah je potom otázne, prečo pri ďalších dôvodoch nezákonnosti rozhodnutí sa opiera o skutočnosti tvrdené v predmetnej zápisnici. Správny orgán má za preukázané z podaného oznámenia poisťovne, vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí konania a kópie zápisnice z výsluchu svedka a kópii zmlúv a dodacích listov k týmto zmluvám, že žalobkyňou boli podpísané štyri zmluvy o dielo a dodacie listy k týmto zmluvám so zhotoviteľom Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. a dochádzalo k ich plneniu, teda nedovolenému zaobchádzaniu s liekmi a zdravotníckymi pomôckami minimálne v období od 03.04.2008 do 05.01.2009. Svedčí o tom podľa žalovaného aj to, že zmluvy boli podpisované s rôznymi dátumami a preto možno za účelové považovať tvrdenie žalobkyne, že nedochádzalo k realizácii zmlúv, vzhľadom na zmenené legislatívne podmienky. Ani v žalobe sa neuvádza ako sa legislatívne podmienky zmenili a úplne absentuje dôkaz zo strany žalobkyne, že k plneniu nedochádzalo. Žalobkyňa nepreukázala, že mala vydané povolenie na zaobchádzanie s liekmi a je priestorovo a materiálne vybavená na zaobchádzanie s liekmi. Zákon o liekoch jasne vyžaduje povolenie, žiadne výnimky nepripúšťa. Zdôrazňuje, že oznámenie o začatí konania o uložení pokuty bolo žalobkyni riadne doručené, bola jej uložená lehota na vyjadrenie k skutočnostiam poukazujúcim na dodávanie liekov bez povolenia ako aj poučenie o jej práve navrhovať dôkazy. Žalovaný považuje za irelevantné tvrdenie o tom, že nákup liekov realizovala žalobkyňa ako fyzická osoba, keďže zmluvy o dielo zo spoločnosťou Z.Z. HARMÓNIA s.r.o. uzatvorila ako živnostníčka. Žalobkyňa ani do podania žaloby nevyvrátila svoju výpoveď zo zápisnice o výsluchu svedka, ani nepreukázala ukončenie trestného stíhania, ani povolenie na zaobchádzanie s liekmi. Žalovaný poukazuje na to, že tvrdenie, že správne konanie malo byť začaté proti fyzickej osobe, keďže žalobkyňa tvrdila, že lieky a zdravotnícky materiál uhradila zo svojich súkromných prostriedkov nebola namietaná v rozklade a uhrádzanie prostriedkov za lieky a zdravotnícky materiál zo súkromných prostriedkov je irelevantné pre zodpovednosť za to, že disponovala liekmi a zdravotníckym materiálov bez potrebného povolenia v zmysle zákona o liekoch. V zmluvách o dielo a dodacích listoch je uvedený živnostník. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové konanie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správne konanie bolo začaté oznámením zo dňa 10.12.2010, ktoré bolo žalobkyni doručené 20.12.2010. Žalovaný začal voči žalobkyni správne konanie na základe oznámenia spoločnosťou Union zdravotná poisťovňa a.s. pod číslom 5-KURZC/2009 zo dňa 26.10.2010, v ktorom táto spoločnosť informovala ministerstvo o zisteniach z kontroly vykonanej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Z.Z. HARMÓNIA s.r.o., ktoré indikovali dôvodné podozrenie z nedovoleného zaobchádzania s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 rozhodol o porušení povinností uvedených v § 3 ods. 1 a v § 6 ods. 1 zák. č. 140/1998 Zb. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov a uložil žalobkyni podľa § 67 ods. 10 pokutu v sume 3.000,- eur. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SO5038/2011 zo dňa 26.09.2011. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona o liekoch, účinného ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok a poskytovanie lekárskej starostlivosti. Nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom ako ustanovuje tento zákon. Podľa § 3 ods. 1 zákona o liekoch fyzické osoby a právnické osoby môžu na základe povolenia zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami. Podľa § 6 ods. 1 zákona o liekoch podmienkou na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je aj materiálne, priestorové a personálne vybavenie na požadovaný druh a rozsah činnosti. Podľa § 67 ods. 1 a 10 zákona o liekoch za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona sa ukladajú pokuty. Za vykonávanie činnosti bez povolenia ukladá pokutu ten orgán štátnej správy na úseku farmácie, ktorý takú skutočnosť zistí, a to fyzickým osobám až do X XXX eur a právnickým osobám až do XX XXX eur. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 1, 2,3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vždy spočívať v špecifikácií deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným, a to predovšetkým vymedzením skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, pokiaľ je to potrebné aj ďalšími okolnosťami. Ako uvádza aj český Nejvyšší správní soud v uznesení č.k. 2 As XX/ XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, identifikácia skutku neslúži len k upovedomeniu páchateľa o tom, čoho sa mal dopustiť a za aké konanie je sankcionovaný. Q. výroková časť rozhodnutia je spôsobilá zasiahnuť do práv a povinnosti účastníkov správneho konania. Riadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, nakoľko z neho možno zistiť, či a aká povinnosť bola porušená, aká sankcia bola uložená, len z porovnania výrokov môže vyplynúť existencia prekážky veci už rozhodnutej a len výrok môže byť vynucovaný. Uvedené závery je teda potrebné aplikovať aj na posudzovaný prípad. Tiež je potrebné zdôrazniť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch sa vzťahujú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle treba vykladať všetky záruky, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú obvinenému z trestného činu. Tunajší súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje presný opis skutku, ktorým mal byť spáchaný správny delikt. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobkyňa na základe uzatvorených zmlúv o dielo dodávala poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Z. Z. HARMÓNIA, s.r.o. lieky bez povolenia a nedovolene zaobchádzala s liekmi, čím porušila ustanovenie § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona o liekoch, za čo jej podľa § 67 ods. 10 zákona o liekoch bola uložená pokuta vo výške 3 XXX,- eur, dospel súd k záveru, že takéto vymedzenie skutku je nedostatočné, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. T. súd však vyvodil záver, že v napadnutom rozhodnutí absentuje skutková veta, keďže vymedzenie skutku je nedostatočné. Vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedené v akom čase bol správny delikt páchaný a tiež nie sú uvedené názvy liekov, s ktorými mala žalobkyňa nedovolene zaobchádzať, čo spôsobuje možnú zameniteľnosť s iným konaním. Uvedené pochybenie vyhodnotil súd v súlade s citovaným ustanovením § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. tak, že má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, čo viedlo tunajší súd k záveru, že je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,184 eur, ktoré pozostávajú z dvoch právnych úkonov, prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - žaloba 1 právny úkon 123,50 eur, paušálna réžia 7,41 eur, 20% DPH. Súd neuznal trovy právneho zastúpenia prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 57,- eur a paušálna réžia vo výške 7,41 eur a písomné podanie na iný orgán vo veci samej vo výške 57,- eur a režijný paušál 7,41 eur, nakoľko tieto trovy právneho zastúpenia nesúviseli s konaním na tunajšom súde. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.