Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/252/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202005 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011202005.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti W. G., bytom Y. J. č. X o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 91/000079/2007/R zo dňa 16.9.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a účastníkovi W. G. sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2011 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. DK 91/000079/2007/R zo dňa 16.9.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 7.10.2004 vydal platobný výmer č. 2380/04/1 zo dňa 7.10.2004 voči platiteľovi poistného W. G., bytom Y. J. č.3, ktorý bol v období od XX.XX.XXXX do 31.03.2001 evidovaný ako osoba uvedená v ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 273/1994 Z.z.) z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z., ktorým zaviazal platiteľa poistného zaplatiť žalobcovi dlžné poistné na zdravotné poistenie (ďalej len poistné) v sume 33,55 € a trovy konania 2,98 €. Dňa 20.10.2004 podal platiteľ poistného odvolanie voči platobnému výmeru. Žalobca v súlade s uvedeným ustanovením § 84 zák. č. 581/2004 Z.z. postúpil nedokončené správne konanie dňa 18.12.2006 žalovanému. Žalovaný odvolaniu platiteľa poistného vyhovel a napadnutým rozhodnutím zmenil platobný výmer č. 2380/2004/1 zo dňa 7.10.2004. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa ust. § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 sa právo predpísať poistné premlčí za tri roky odo dňa splatnosti. Až novelou zák. č. 273/1994 Z.z. s účinnosťou od 01.06.1998 sa v zákone upravila premlčacia lehota na právo predpísať poistné na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/1/2010, podľa ktorého sa právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala od 01.06.1998. Žalobca s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí v celom rozsahu a poukazuje na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení do 31.05.1998 a na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení od 01.06.1998. Podľa § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. (v znení od 01.06.1998) na poistné, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ust. § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z.. Žalobca uvádza, že prechodné ustanovenia sú nedeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek "stretnutiu sa s časom" vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako v intertemporálnych vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť. Žalovaný mal teda pri skúmaní premlčania práva žalobcu predpísať pohľadávku voči platiteľovi poistného postupovať podľa § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. Žalobca v tejto časti žaloby cituje § 32 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. a uvádza, že vyššie uvedené tvrdenie žalobcu vychádza aj zo skutočnosti, že od 01.01.2005, keď zák. č. 273/1994 Z.z. bol nahradený zák. č. 580/2004 Z.z., ktorý v § 32 ods. 1 upravuje plynutie premlčacej lehoty pri pohľadávkach, ktoré vznikli za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.z., je zákonodarcom stanovená 10 ročná lehota na predpísanie týchto pohľadávok a táto lehota sa vzťahuje na všetky pohľadávky nielen na pohľadávky, ktorých splatnosť nastala až 01.06.1998. Žalobca je toho názoru, že žalovaný pri posudzovaní dôvodov uvedených platiteľov poistného v podanom odvolaní mal prihliadať na skutočnosť, či povinný vzniesol v podanom odvolaní námietku premlčania, nakoľko v danom prípade ide o premlčanie práva predpísať poistné a na premlčanie má príslušný orgán prihliadnuť len v prípade, že bola vznesená námietka premlčania. V uvedenom prípade nemožno hovoriť o prekluzívnej lehote, nakoľko prekluzívna lehota musí byť v právnom predpise jasne vyjadrená. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca platobným výmerom zo dňa 7.10.2004 č. 2380/2004/1 platiteľovi poistného za obdobie od 01.01.1995 do 30.06.1998, kedy bol platiteľ poistného evidovaný ako osoba uvedená v ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z.z., uložil zaplatiť zdravotnej poisťovni dlžné poistné v sume 33,55 € a trovy konania 2,98 €. Platiteľ poistného podal dňa 19.10.2004 odvolanie voči platobnému výmeru, ktoré odôvodnil tým, že poistné mal včas uhradené a eviduje preplatok 13 x 13,69 €, ktorý vznikol tým, že poistné odvádzal omylom na účet zdravotnej poisťovne, pobočky Galanta namiesto pobočky Bratislava. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie žalobcu, pretože vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Szd/1/2010, v ktorom sa uvádza, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zák. č. 124/1998 Z.z., t.j. od 01.06.1998. Uviedol, že v zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z., pre právo vymáhať poplatok z omeškania platia obdobne ustanovenia odseku 1 až 3 a nakoľko podľa ust. § 23 ods. 3 cit. zákona pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto zákona, aj právo predpísať poplatok z omeškania sa premlčí rovnakým spôsobom ako v prípade poistného. Žalovaný uvádza, že v konaní bolo preukázané, že na právo predpísať platiteľovi poistného na poistné za obdobie od 01.01.1995 do 03.12.1997 sa v zmysle zák. č. 273/1994 Z.z. vzťahuje trojročná premlčacia lehota. Žalovaný aj v tejto časti svojho rozhodnutia vychádzal z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že to čo podlieha premlčaniu, v tomto prípade nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t.j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vydanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správy orgán ex offo, pretože zák.č. 273/1994 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Žalovaný uvádza, že ustanovenie § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zák. č. 273/1994 Z.z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, ktorý mu priznáva žalovaný a z ktorého významu žalovaný vychádzal pri predpísaní poistného žalobcovi, tak by explicitne muselo znieť: "na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ust. § 21 ods. 1". Vady hypotézy retroaktívneho ust. §76b spôsobujú, že ust. § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 128/1998 Z.z.. Ustanovenie §76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zák.č. 124/1994 Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/1/2010 zo dňa 07.12.2010). Vzhľadom na uvedené žalovaný uvádza, že žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 252/2011-16 zo dňa 16.1.2012 pribral do konania účastníka správneho konania W. G., bytom Y. J. č. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p. a nasl.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospelo k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so Správnym poriadkom SR, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonoch predpísaných postupoch je správny orgán oprávnený a súčasne povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaným rozhodnutiam, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.9.2011 bolo žalovaným vydané rozhodnutie č. DK 91/000079/2007/R, ktorým bol zmenený platobný výmer č. 2380/2004/1 zo dňa 7.10.2004 vydaný žalobcom z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 zák. 273/1994 Z.z. Dňa 20.10.2004 doručil platiteľ poistného odvolanie voči platobnému výmeru s odôvodnením, že dlžnú sumu neeviduje, eviduje preplatok 13 x 13,69 €. Ako súčasť administratívneho spisu žalobcu je aj kompletný spis týkajúci sa platiteľa poistného. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z., v znení účinnom do 31.05.1998 právo predpísať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 21 ods. 1 zák. č 273/1994 Z.z., v znení zákona č. 124/1998 Z.z., právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z., pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporná právna otázka výkladu ust. § 76b zák. č. 124/1998 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 273/1994 Z.z. Podľa § 76b / zák. č. 273/1994 Z.z., na poistné, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ust. § 21 ods. 1. Podľa názoru súdu ust. § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. hovorí o premlčaní poistného a ust. § 21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného. Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zák. č. 273/1994 Z.z. nie je ustanovená lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). V oblasti hmotnoprávneho vzťahu nedochádza k žiadnym zmenám. Súd poukazuje na to, že podľa § 20 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. premlčaniu podlieha iba právo na vrátenie poistného. To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné (poistné), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vrátenie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobný výmer. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zák. č. 273/1994 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné a teda stanovil i požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na predpísanie poistenia podľa zák. č. 273/1994 Z.z. svojimi dôsledkami zodpovedá pojmu preklúzie v súkromnom práve. Ustanovenie § 76 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z.z. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Szd 1/2010 vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho ako neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zák. č. 273/1994 Z.z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, ktorý mu priznáva žalobca a z ktorého významu žalobca vychádzal pri predpísaní poistného platiteľovi poistného, tak by explicitne muselo znieť: "na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1". Vady hypotézie retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobuje, že ust. § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z.z. Ustanovenie § 76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zák. 124/1998 Z.z.. Súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.5.1998 právo predpísať poistné sa premlčí za 3 roky odo dňa jeho splatnosti. Zákonom č. 124/1998 Z.z. s účinnosťou od 1.6.1998, kedy vstúpila do platnosti zmena zákona č. 273/1994 Z.z. sa v ust. § 21 ods. 1 zakotvilo, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Súd je toho názoru, že žalovaný správne postupoval, keď nerozhodoval vo veci za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.z., keďže tento zákon bol zrušený zák. č. 581/2004 Z.z., ale rozhodoval za účinnosti zák. č. 580/2004 Z.z.. V ust. § 32 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. v časti "Spoločné a prechodné ustanovenia" bola nanovo upravená premlčacia lehota, nakoľko zák. č. 273/1994 Z.z. bol zrušený a tým aj jeho ust. § 21 ods. 2. Zákonodarca nepriamou retroaktivitou upravil tieto právne skutočnosti nanovo ustanovením § 32 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z., preto premlčacia lehota plynie podľa zák. č. 580/2004 Z.z., aj keď vyššie uvedené právne skutočnosti vznikli za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je právne opodstatnená, a preto ju zamietol v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.